Najvyšší súd 4 Obo/62/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu v 1. rade: C., spol. s.r.o., K., IČO: X. v 2. rade: Ing. I. A., nar. 4. februára 1942, B., v 3. rade: H. A., nar. 19. júna 1948, B., v 4. rade: K. Č., nar. 7. júla 1953, T., všetci zastupovaní JUDr. M. Š., advokátom, G., proti ţalovanému v 1. rade: Č., a. s., M., IČO: X., v 2. rade: A., s.r.o., C., IČO: X. zastúpenému A., s.r.o., so sídlom Z., IČO: X., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, na odvolanie ţalovaného v 2. rade a ţalovaného v 1. rade proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31. mája 2012, č. k.: 24Cb/183/95-785, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 31. mája 2012, č. k.: 24Cb/183/95-785 z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zo dňa 31. mája 2012, č. k.: 24Cb/183/95-785 rozhodol, ţe kúpna zmluva uzavretá dňa 3. júla 1995 medzi Č., a. s., zahraničná pobočka v SR, Hlavná pobočka Bratislava, L. a H., s.r.o., so sídlom S., IČO: X., predmetom ktorej je kúpa nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území T., 2 4 Obo/62/2012 obec T., okres T., zapísaných na liste vlastníctva č. X. ako pozemok, parc. č. X., o výmere X. m 2 zastavanej plochy a nádvorí a stavba súp. č. X., postavená na pozemku parc. č. X. v znení dodatku č. 1 zo dňa 28. septembra 1998, dodatku č. 2 zo dňa 26. augusta 1999 a dodatku č. 3 zo dňa 21. mája 2007, je neplatná. Ţalovaných v 1. a 2. rade zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť ţalobcom v 1. a 4. rade trovy konania v sume 5 394,77 eur k rukám právneho zástupcu ţalobcov. V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, ţe Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 9. decembra 2004, č. k.: 24Cb/183/95-308 rozhodol tak, ţe konanie ohľadom určenia, ţe ţalovaný pri predaji, zálohu – nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. X., katastrálne územie T., parc. č. X., zastavaná plocha o výmere X. m2, d. č. X., v prospech spoločnosti H., s.r.o., B. konal protiprávne, čím medzi ţalobcom v 1. a 2. rade a ţalovaným vznikol zodpovednostný vzťah, zastavil. Návrh na určenie absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 3. júla 1995 medzi Č., a. s., zahraničná pobočka v Slovenskej republike, Hlavná pobočka Bratislava a spoločnosťou H., s.r.o., zamietol a ţalobcov zaviazal na náhradu trov konania. Citoval rozhodnutie Krajského súdu zo dňa 20. septembra 2001, č. k.: 24Cb/183/1995-189, ktoré bolo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17. decembra 2003, sp. zn.: 1Obo/144/2002, zrušené a vec vrátená na nové konanie. Poukázal na späťvzatie návrhu na začatie konania v ďalšom konaní, predmetom konania zostalo iba určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Z dôvodu nepreukázaného naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti kúpnej zmluvy návrh na začatie konania zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. O odvolaní ţalobcov proti tomuto rozsudku, ktorým návrh na určenie absolútnej neplatnosti zamietol, rozhodol odvolací súd rozsudkom zo dňa 24. júna 2006, č. k.: 6Obo/251/2005-338 tak, ţe rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 9. decembra 2004, č. k.: 24Cb/183/1995-308, v časti, ktorou bola ţaloba zamietnutá potvrdil a ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. S vysloveným právnym názorom v prvostupňovom rozhodnutí sa nestotoţnil a dospel k záveru, ţe v predmetnej veci existuje naliehavý právny záujem podľa § 80 písm.
- c)O. s. p., lebo vlastník nehnuteľnej veci, i keď doteraz nie je ešte evidovaná v katastri nehnuteľností, má nového vlastníka. Konštatoval, ţe touto určovacou ţalobou budú pro futuro vyriešené i ďalšie sporné otázky. 3 4 Obo/62/2012 Čo sa týka ţalobcu v 1. rade konštatoval, ţe ţalobca ako úverový dlţník nemá v predmetnej veci vecnú legitimáciu, ktorý si neplnil záväzok z predmetnej úverovej zmluvy, čo ţalobcovia nespochybnili. Za nesporné označil, ţe ţalobcovia v 2. a 3. rade ako spoluvlastníci – ručitelia, namietajú neplatnosť kúpnej zmluvy, na základe ktorej došlo k realizácii záloţného práva, ktorá záloţná zmluva bola taktieţ spochybnená. Za podstatné, čo odvolací súd povaţoval za potrebné skúmať, bolo, či došlo k porušeniu ustanovení záloţnej zmluvy zo dňa 6. augusta 1993, bodu 7, keďţe ust. § 299 ods. 2 Obchodného zákonníka umoţňuje, ak to určuje zmluva, záloţnému veriteľovi (ţalovanému) predať záloh aj iným vhodným spôsobom – priamym predajom. Uviedol, ţe z bodu 7 predmetnej záloţnej zmluvy vyplýva, ţe v prípade, ţe pohľadávka banky v plnom rozsahu nebude riadne a včas uspokojená, banka je oprávnená podľa svojej voľby, buď podľa § 151f Občianskeho zákonníka, alebo podľa ust. § 299 ods. 2 Obchodného zákonníka, a to po predchádzajúcom upozornení záloţného dlţníka predajom zaloţenej nehnuteľnosti vo verejnej draţbe, alebo priamym predajom inému záujemcovi vybranému bankou, uspokojiť si svoju pohľadávku. Uviedol, ţe pokiaľ záloţný dlţník zabezpečí konkrétneho záujemcu pre priamy predaj za hotové za vyššiu cenu, bude banka akceptovať jeho odporúčanie. Ďalej konštatoval, ţe ţalobcovia poukazujú na porušenia citovaného ustanovenia bodu 7 záloţnej zmluvy ţalovaným, nakoľko tvrdia, ţe zabezpečili konkrétneho záujemcu pre priamy predaj za hotové za vyššiu cenu a to pána B., ako aj to, ţe pán B. mal vyriešiť finančnú situáciu ţalobcu v 1. rade a to pristúpením k dlhu. Podľa odvolacieho súdu však ţalobcovia relevantné dôkazy na podporu ich tvrdenia nepreukázali (zmluvu o pristúpení k dlhu ţalobcu v 1. rade, ani písomnú ponuku na odkúpenie zaloţenej nehnuteľnosti). Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, ţe ţalovaný neporušil ustanovenie bodu 7 záloţnej zmluvy a napadnuté rozhodnutie potvrdil a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal mimoriadne dovolanie Generálny prokurátor Slovenskej republiky a navrhol rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 9. septembra 2004, č. k.: 34Cb/183/1995-308 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. augusta 2006, č. k.: 6Obo/251/2005, v časti ktorou bol návrh zamietnutý, zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky podané mimoriadne dovolanie prejednal a dospel k záveru, ţe je dôvodné. Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti mimoriadneho dovolania bolo, či odvolací súd dospel k správnemu záveru, ţe kúpna zmluva uzatvorená 4 4 Obo/62/2012 medzi Č., a. s. a kupujúcim H., s.r.o., je platná, teda či odvolací súd správne konštatoval, ţe pri predaji zaloţenej nehnuteľnosti nedošlo k porušeniu bodu 7 záloţnej zmluvy. Fakt, ţe pohľadávka nebola riadne a včas uspokojená, sporný nie je. Sporným zostáva, či banka pri priamom predaji zaloţenej nehnuteľnosti postupovala v súlade s bodom 7 záloţnej zmluvy a umoţnila záloţnému dlţníkovi, aby zabezpečil konkrétneho záujemcu pre priamy predaj za hotové a vyššiu cenu zaloţenej nehnuteľnosti, za akých podmienok bol predaj bankou realizovaný. Z listu Č., a. s. zahraničná pobočka, zo dňa 15. mája 1995 je iba zrejmé, za akých podmienok záloţný dlţník zaloţenú nehnuteľnosť predať nemôţe. Ţalovaný si v tomto liste jednoznačne vyhradil, ţe zaloţená nehnuteľnosť nesmie byť predaná za niţšiu sumu, ako predstavovala výška nesplateného dlhu, ale zo ţiadneho dôkazu nie je zrejmé, ţe ţalovaný oznámil záloţnému dlţníkovi, za akých podmienok priamy predaj môţe realizovať. Je pravdou, ţe cena, za ktorú ţalovaný ţalovanú nehnuteľnosť predal, predstavovala pribliţne jednu tretinu ceny uvedenej v znaleckom posudku. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţnil s vysloveným právnym názorom v mimoriadnom dovolaní, ţe pri uspokojovaní pohľadávky ţalovaného priamym predajom zaloţenej nehnuteľnosti nie je jednoznačné, ţe nedošlo k porušeniu bodu 7 záloţnej zmluvy, ako aj ţe nebola splnená podmienka predaja zálohu „iným spôsobom“. Je pravdou, ţe odvolací súd s otázkou skúmania porušenia bodu 7 záloţnej zmluvy zaoberal napriek skutočnosti, ţe prvostupňový súd túto otázku nezisťoval, keďţe ţalobu zamietol iba z dôvodu nepreukázania naliehavého záujmu. Tento postup odvolacieho súdu dovolací súd nepovaţoval za správny. Na základe takto zisteného skutkového stavu, s poukazom na ust. § 243i ods. 2 O. s. p., v spojení s ust. § 243b ods. 2 O. s. p., prvostupňové rozhodnutie v časti, ktorej návrh na začatie konania zamietol a rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a uviedol, ţe Krajský súd v Bratislave sa bude musieť v ďalšom konaní zaoberať v intenciách záverov dovolacieho súdu, či ţalovaný pri uspokojovaní jeho pohľadávky priamym predajom zaloţenej nehnuteľnosti postupoval tak, ţe bod 7 záloţnej zmluvy neporušil, resp. či môţe preukázať, ţe predaj zaloţenej nehnuteľnosti zabezpečoval tak, aby sa jednalo o „iný vhodný predaj“, nielen pre ţalovaného. V novom konaní súd zistil, ţe návrhom doručeným súdu dňa 19. júla 1995 sa ţalobcovia v 1. aţ 4. rade domáhajú, aby súd určil realizáciu práva v zmysle záloţnej zmluvy č. 03868/1/1993 zo dňa 6. augusta 1993 a kúpnu zmluvu, ktorá súvisí s realizáciou záloţného práva za neplatnú. Vykonaným dokazovaním súd zistil, ţe medzi navrhovateľom v 1. rade 5 4 Obo/62/2012 a ţalovaným bola uzavretá úverová zmluva, na základe ktorej ţalovaný poskytol navrhovateľovi v 1. rade úver vo výške 1 770 000 Sk s tým, ţe čiastku 270 000 Sk poskytol ako úver krátkodobý a zvyšok, 1 500 000 Sk ako úver strednodobý. V časti IV. úverovej zmluvy bol dohodnutý spôsob splácania, pričom posledná splátka mala byť zaplatená do 30. septembra 1994. Úverovou zmluvou zo dňa 30. novembra 1992 ţalovaný poskytol ďalší strednodobý úver v celkovom objeme 3 700 000 Sk s úrokom vo výške 16,5%. V časti IV. úverovej zmluvy bol dohodnutý spôsob splácania tak, ţe posledná splátka mala byť uhradená dňa 20. novembra 1996 vo výške 220 000 Sk. Okrem toho bola medzi ţalobcom a ţalovaným uzavretá zmluva o uznaní záväzku podľa § 323 Obchodného zákonníka, ktorou ţalobca uznal svoj záväzok voči ţalovanému vo výške 1 500 000 Sk a zaviazal sa ho splácať jednorázovo do 31. októbra 1993. Dňa 6. augusta 1993 bola medzi ţalovaným a ţalobcom ako záloţným dlţníkom uzavretá zmluva o zriadení záloţného práva. Podľa bodu 1 tejto zmluvy sa záloţné právo zriadilo na zabezpečenie pohľadávok banky. V čase uzatvorenia záloţnej zmluvy záväzok záloţného dlţníka predstavoval sumu 6 270 000 Sk a predmetom záloţného práva bola nehnuteľnosť – prevádzková stavba s príslušenstvom, na Š., k. ú. T. Podľa znaleckého posudku cena nehnuteľnosti bola stanovená na sumu 8 437 701 Sk. V bode 7 tejto zmluvy je zakotvené, ţe v prípade ak pohľadávka nebude v plnom rozsahu riadne a včas uhradená, je banka oprávnená podľa svojej voľby buď podľa § 151f Občianskeho zákonníka, alebo podľa § 299 ods. 2 Obchodného zákonníka, a to po predchádzajúcom upozornení záloţného dlţníka predajom zaloţenej nehnuteľnosti vo verejnej draţbe, alebo priamym predajom inému záujemcovi vybranému bankou, uspokojiť svoju pohľadávku. Listom zo dňa 15. mája 1995 ţalovaný ţalobcovi v 1. rade oznámil, ţe súhlasí s odpredajom nehnuteľností zaloţených v prospech ţalovaného zmluvou o zriadení záloţného práva zo 6. augusta 1993 priamo záloţným dlţníkom, za podmienok uvedených v liste. Ďalším listom z uvedeného dňa ţalovaný oznámil ţalobcovi v 1. rade odstúpenie od úverových zmlúv, ako i skutočnosť, ţe si uplatňuje svoje právo podľa bodu 7 zmluvy o zriadení záloţného práva na nehnuteľnosť zo dňa 6. augusta 1993, č. 03868/1/1193. Dňa 3. júla 1995 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi ţalovaným, uvedeným v zmluve ako predávajúcim a spoločnosťou H., s.r.o., so sídlom v B. Táto zmluva bola spísaná vo forme notárskej zápisnice a účastníci ustálili kúpnu cenu dohodou na sumu 3 029 500 Sk a táto je stanovená v súlade s posudkom u znalca Ing. M. S. Ţalobcovia v konaní namietali, ţe ţalovaný označený v kúpnej zmluve ako predávajúci, nikdy nebol vlastníkom predmetu predaja a na takýto predaj nebol skutočnými 6 4 Obo/62/2012 vlastníkmi ani splnomocnený. Na realizáciu záloţného práva chýbala banke príkazná zmluva, ktorá mala byť podpísaná medzi ţalovaným (záloţným veriteľom) a vlastníkmi zaloţenej nehnuteľnosti. Iba podpísaná záloţná zmluva, v ktorej ani neboli podpisy záloţcov notársky overené, neoprávňovala odporcu realizovať predaj nehnuteľnosti, podpísať v zastúpení spoluvlastníkov kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľnosti a urobiť za nich úkony na vklad do katastra nehnuteľností. Krajský súd v Bratislave ďalej v odôvodnení rozsudku uviedol, ţe konanie ţalovaného bolo kvalifikované ako protiprávne, so všetkými dôsledkami podľa ust. § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka a v rozpore s dobrými mravmi. Ţalovaný nebol splnomocnený na takýto právny úkon, nemohol previesť vlastnícke právo na kupujúceho, lebo sám nebol vlastníkom nehnuteľnosti. Pri určovaní ceny bola podľa názoru konajúceho súdu porušená vyhláška č. 465/1991 Zb. o cene stavieb, pozemkov a trvalých porastov a to konkrétne § 22, keďţe pred uzatvorením kúpnej zmluvy absentoval súhlas Ministerstva financií Slovenskej republiky v súvislosti so schválením kúpnej ceny. Okrem toho konajúci súd zistil, ţe ţalovaný v 1. rade postupoval v rozpore s bodom 7 zmluvy o zriadení záloţného práva k nehnuteľnosti, keďţe ţalobca nemal moţnosť ponúknuť ţalovanému iného vhodného záujemcu na priamy predaj nehnuteľnosti za vyššiu cenu, nakoľko o predajnej cene nebol vôbec informovaný. Konajúci súd zistil, ţe bol zásadný rozdiel medzi cenou nehnuteľnosti v čase zaloţenia nehnuteľnosti a v čase predaja nehnuteľnosti. Súčasne mal konajúci súd pochybnosť o platnosti posudku JUDr. Š. K. na podpísanie dodatku č. 2, ku kúpnej zmluve zo dňa 3. júla 1995. Podľa názoru súdu prvého stupňa, ţalobcovia v 2. a 3. rade sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom predaja, ktorý bol realizovaný kúpnou zmluvou, neplatnosti ktorej sa domáhajú. Podľa názoru konajúceho súdu, od rozhodnutia konajúceho súdu o tomto návrhu závisí zachovanie alebo strata vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a tým je preukázaný naliehavý právny záujem ţalobcov v 1. aţ 4. rade na určení neplatnosti kúpnej zmluvy. Pokiaľ ide o existenciu naliehavosti právneho záujmu na určovacej ţalobe u ţalobcov, tento súvisí s jeho záujmom na zachovaní vlastníckeho práva ţalobcu v 2. rade k nehnuteľnosti, nakoľko je moţné predpokladať, ţe tento ako spoločník bude mať záujem vytvárať dobré podmienky pre obchodné aktivity ţalobcu. Súdu bolo krátkou cestou predloţené záverečné písomné vyjadrenie ţalovaného v 1. rade z 25. apríla 2012, v ktorom sa odporca v 1. rade podobne vyjadril k predmetu sporu. Ţalovaný v 1. rade na pojednávaní dňa 9. decembra 2004 v rámci konania 7 4 Obo/62/2012 pod sp. zn.: 24Cb/183/1995, jednak ústne do zápisnice a zároveň v písomnom vyjadrení z 1. decembra 2003 podal protinávrh, v ktorom ţiadal, aby konajúci súd zaviazal ţalobcov zaplatiť ţalovanému v 1. rade sumu vo výške 100 560,98 eur (3 029 500 Sk) s tým, ţe táto suma predstavuje pohľadávku ţalovaného v 1. rade voči ţalobcovi z úverovej zmluvy zo dňa 30. januára 1992, ktorý však konajúci súd vylúčil na samostatné konanie. Konajúcemu súdu bola krátkou cestou predloţená písomná záverečná reč ţalovaného v 2. rade, v ktorej odporca v 2. rade uviedol, ţe ţiada ţalobný návrh zamietnuť pre neexistenciu naliehavého právneho záujmu. Z dôvodov, ktoré uviedol vo svojej záverečnej reči je toho názoru, ţe ţalovaný v 1. rade bol oprávnený predať predmetné nehnuteľnosti ţalovanému v 2. rade, nakoľko podľa bodu 7 záloţnej zmluvy bol ţalovaný v 1. rade oprávnený predať záloh aj priamym predajom. Na základe dôvodov, ktoré uviedol, ţiadal ţalobu odmietnuť ako nedôvodnú a priznať ţalovanému v 2. rade trovy konania a právneho zastúpenia. K predmetu sporu sa vyjadril aj právny zástupca ţalobcov v 1. aţ 4. rade a ţiadal ţalobnému návrhu vyhovieť v celom rozsahu. Krajský súd v Bratislave v odôvodnení rozsudku uviedol, ţe po zhodnotení všetkých dôkazov dospel k záveru, ţe konaním ţalovaného pri realizácii záloţného práva došlo k porušeniu vlastníckych práv vlastníkov zaloţenej nehnuteľnosti, a ţe kúpna zmluva zo dňa 3. júla 1995 svojim obsahom, ale aj účelom odporuje zákonu a obchádza ho a je v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom k tomuto zisteniu dospel k záveru, ţe kúpna zmluva uvedená vo výrokovej časti predmetného rozhodnutia zo dňa 3. júla 1995 je neplatná. Svoje rozhodnutie oprel o ust. § 80 písm.
- c)O. s. p. a § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výrok o trovách konania oprel súd o úspešnosť ţalobcov v 1. aţ 4. rade v spore, a preto zaviazal ţalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne uhradiť ţalobcom v 1. aţ 4. rade trovy konania vzhľadom na ich úspešnosť v spore podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a následne aj vyčíslil trovy konania ţalobcov v 1. aţ 4. rade. Proti uvedenému rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal odvolanie ţalovaný v 2. rade, v ktorom navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie zmenil tak, ţe návrh zamietne a ţalobcov zaviaţe uhradiť ţalovanému v 2. rade náhradu trov prvostupňového ako aj odvolacieho konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 8 4 Obo/62/2012 Ţalovaný v 2. rade odôvodnil svoje odvolanie tým, ţe súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil (ust. § 205 ods. 2 písm.
- f)O. s. p.), keď: - usúdil, ţe ţalobcovia majú v konaní naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy (Podľa ţalovaného v 2. rade nie je zrejmé, aký naliehavý právny záujem môţu mať ţalobcovia na takomto určení, keď v súčasnosti sú ako vlastníci zapísaní na liste vlastníctva, ich vlastnícke právo nie je nijakým spôsobom spochybnené, určenie neplatnosti kúpnej zmluvy k nehnuteľnosti nemôţe ovplyvniť obchodné aktivity ţalobcu v 1. rade, ktorý nikdy nebol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a nemal v nej ani sídlo a nevyvíja ţiadnu činnosť.); - rozhodoval v rozpore so záväzným právnym názorom dovolacieho súdu (Súd prvého stupňa sa v rozpore so záväzným právnym názorom dovolacieho súdu zaoberal otázkou neexistencie plnomocenstva na uzavretie predmetnej kúpnej zmluvy, neexistencie súhlasu Ministerstva financií Slovenskej republiky a kúpnou cenou ako aj jej súladu s dobrými mravmi a vôbec sa nezaoberal otázkou vhodnosti predaja nehnuteľnosti.); - rozhodol, ţe na uzavretie predmetnej kúpnej zmluvy ţalovaný v 1. rade potreboval osobitné plnomocenstvo od ţalobcov (Ţalovaný v 1. rade v tejto súvislosti poukázal na ust. § 299 ods. 2 Obchodného zákonníka a bodu 7 záloţnej zmluvy, má za to, ţe takýto názor neobstojí a poukázal aj na súčasnú úpravu § 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka.); - chýbajúci súhlas Ministerstva financií Slovenskej republiky s výškou kúpnej ceny povaţoval za dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy (Ţalovaný v 1. rade v tejto súvislosti poukázal na ust. § 40a Občianskeho zákonníka a k otázke relatívnej neplatnosti právneho úkonu uviedol, ţe tá pominie, pokiaľ dotknutá osoba dodatočne právny úkon schváli (ratihabícia), alebo ak dôvod neplatnosti právneho úkonu dodatočne odpadol (konvalidácia). Ministerstvo financií Slovenskej republiky 19. októbra 1998 dodatočne výšku kúpnej ceny schválilo, čím bez ohľadu na premlčanie odpadol dôvod relatívnej neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy. Ţalovaný v 2. rade odmieta právny názor, ţe nedostatok súhlasu Ministerstva financií Slovenskej republiky s dohodnutou cenou spôsobuje absolútnu neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy a dovolací súd v rozhodnutí nekonštatoval, ţe nedostatok súhlasu Ministerstva financií Slovenskej republiky automaticky spôsobuje absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy. Podľa ţalovaného v 2. rade nedostatok súhlasu Ministerstva financií Slovenskej republiky s výškou kúpnej ceny spôsobil iba relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy. Ţalobcovia sa 9 4 Obo/62/2012 neplatnosti kúpnej zmluvy z toho dôvodu dovolali aţ po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Ţalovaný v 2. rade v konaní uplatnil námietku jej premlčania. Súd prvého stupňa preto pochybil keď určil, ţe predmetná kúpna zmluva je neplatná z dôvodu nedostatku súhlasu Ministerstva financií Slovenskej republiky s výškou kúpnej ceny.); - zistil, ţe ţalovaný v 1. rade pri uzavretí kúpnej zmluvy postupoval v rozpore s bodom 7 záloţnej zmluvy (Ţalovaný v 2. rade v odvolaní podrobne rozobral túto otázku a má za to, ţe predmetná kúpna zmluva nie je neplatná pre rozpor s § 299 ods. 2 Obchodného zákonníka ani pre rozpor s bodom 7 záloţnej zmluvy. Skutočnosť, ţe ţalobca v 1. rade nevyuţil zmluvné oprávnenie a ţalovanému v 1. rade neodporučil vhodného kupujúceho nemôţe byť na ťarchu ţalovaných a nemôţe byť povaţované za porušenie § 299 ods. 2 Obchodného zákonníka ani bodu 7 záloţnej zmluvy. Poukázal aj na to, ţe ţalobcovia mali moţnosť presadiť svoje záujmy a práva avšak ţalovanému v 1. rade ţiadneho záujemcu o kúpu nehnuteľnosti neoznámili. K určeniu výšky ceny dodal, ţe súd prvého stupňa uvádza, ţe zistil výrazný rozdiel vo výške kúpnej ceny v čase zaloţenia nehnuteľnosti a v čase jej predaja. Tento názor zrejme vychádza z nesprávnej interpretácie znaleckého posudku Ing. M. K. č. 42/1993, ktorý v spise nie je zaloţený.); - predmetnú kúpnu zmluvu povaţoval za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi (Ţalovaný v 2. rade opätovne uviedol, ţe celý proces predaja nehnuteľnosti prebiehal v súčinnosti s konateľom a spoločníkom ţalobcu v 1. rade ako aj podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti p. R. Č., a teda nie je zrejmé, ako mohol byť predaj nehnuteľnosti v rozpore s dobrými mravmi.); - určil, ţe ţalobca v 1. rade má v konaní aktívnu vecnú legitimáciu (Ţalobca v 1. rade nikdy nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností, ani vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam netvrdil a nebol ani zmluvnou stranou predmetnej kúpnej zmluvy.) Ţalovaný v 2. rade ďalej odôvodnil svoje odvolanie tým, ţe súd prvého stupňa nevykonal dôkazy navrhnuté ţalovaným v 2. rade, čím neúplne zistil skutkový stav veci (ust. § 205 ods. 2 písm.
- c)O. s. p.). K tomu bliţšie uviedol, ţe súd prvého stupňa na pojednávaní 2. novembra 2011 vyhlásil, ţe svedectvo p. B. povaţuje za právne irelevantné, a to bez uvedenia dôvodov, ktoré ho k tomuto záveru viedli. Súd prvého stupňa nevykonal dôkaz – znalecký posudok Ing. M. K. č. 42/1993 zo 7. júla 1993 pričom neuviedol z akých dôvodov. 10 4 Obo/62/2012 Ţalovaný v 2. rade ďalej odôvodnil svoje odvolanie tým, ţe súd prvého stupňa nesprávne vyvodil záver o zásadnom rozdiele ceny nehnuteľnosti v čase zaloţenia a v čase predaja nehnuteľnosti - z vykonaných dôkazov taký záver nevyplýva; súd prvého stupňa tak dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ust. § 205 ods. 2 písm.
- d)O. s. p.). Nakoniec ţalovaný v 2. rade odôvodnil svoje odvolanie tým, ţe rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov; konanie je zaťaţené inou vadou konania, ktorá mohla mať za následok neprávne rozhodnutie vo veci (ust. § 205 ods. 2 písm.
- b)O. s. p.) a konštatuje, ţe napadnutý rozsudok je arbitrárny, čo bliţšie v podanom odvolaní aj rozvádza. Proti uvedenému rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal odvolanie aj ţalovaný v 1. rade, v ktorom navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie zmenil tak, ţe návrh o určenie neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy ako aj povinnosť ţalovaných v 1. a 2 rade spoločne a nerozdielne nahradiť trovy konania v sume 5 394,77 eur sa zamieta. Ţalovaný v 1. rade odôvodnil svoje odvolanie tým, ţe predmetný rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, konajúci súd zo skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery, neúplne zistil skutkový stav, z dôvodu nevykonania navrhnutého dôkazu (svedeckej výpovede p. B.). Ţalovaný v 2. rade poukázal na to, ţe podľa právnej úpravy zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), vlastnícke práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra. Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra. Tým rozhodnutie o neplatnosti kúpnej zmluvy z 3. júla 1995 v znení dodatkov nie je, podľa názoru ţalovaného v 1. rade, podkladom pre vykonanie akejkoľvek zmeny v zápise vlastníckeho práva ţalobcov v 2. aţ 4. rade k nehnuteľnostiam zapísaných na liste vlastníctva č. X. v k. ú. T. Rovnako sa nestotoţňuje s názorom súdu o existencii naliehavého právneho záujmu. Ţalovaný v 1. rade ďalej poukázal na ust. § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 299 ods. 2 Obchodného zákonníka a dodal, ţe platnosť zmluvy o zriadení záloţného práva 11 4 Obo/62/2012 na nehnuteľnosť č. zmluvy 03868/1/1993 zo 6. augusta 1993, vklad povolený pod V. zo 17. septembra 1993, ako aj platnosť vzniku záloţného práva nebola ţalobcami nikdy spochybnená. Právna úprava záloţného práva neukladá podpisy zmluvných strán v záloţnej zmluve notársky overiť. Poukázal aj na to, ţe dovolací súd nezaviazal Krajský súd v Bratislave zaoberať sa otázkou súhlasu, resp. splnomocnenia ţalobcov pre ţalovaného v 1. rade predať predmetné nehnuteľnosti v mene ţalobcov v 2. aţ 4. rade, ako aj posudzovať doklady na základe ktorých konal zamestnanec ţalovaného v 1. rade JUDr. Š. K. Kúpna zmluva z 3. júla 1995 bola spísaná vo forme notárskej zápisnice. V zmysle platnej právnej úpravy je notár povinný posúdiť pri právnických osobách, či prítomná osoba je oprávnená konať za právnickú osobu, konajúci notár doklady predloţené JUDr. Š. K. na konanie za ţalovaného v 1. rade povaţoval za postačujúce pre spísanie dodatku č. 2 ku kúpnej zmluve z 3. júla 1995 vo forme Notárskej zápisnice N 12/99, Nz 125/99 dňa 22. augusta 1999. Ţalovaný v 1. rade ďalej pokračuje, ţe Krajský súd v odôvodnení rozsudku uvádza, ţe bol zásadný rozdiel medzi cenou nehnuteľnosti v čase zaloţenia nehnuteľnosti a v čase predaja nehnuteľnosti. Toto tvrdenie zakladá na znení bodu 2 Zmluvy o zriadení záloţného práva na nehnuteľnosť č. zmluvy 03868/1/1993 zo 6. augusta 1993, kde sa uvádza, ţe predmetná nehnuteľnosť je popísaná v Znaleckom posudku č. 42/1993 zo 7. júla 1993 vypracovanom Ing. M. K. a bola stanovená na celkovú sumu 8 437 701 Sk. Zo strany ţalobcov uvedený znalecký posudok ako dôkazný posudok do spisu zaloţený nebol. Rovnako ani ţalovaný v 1. rade nedisponuje uvedeným znaleckým posudkom. Jeho obsah nie je známy a preto sa nedá povaţovať za dôkazný prostriedok preukazujúci, ţe uvedené nehnuteľnosti mali hodnotu 8 437 701 Sk. V spise je zaloţený znalecký posudok Ing. M. S. č. 87/1995, ktorým bola určená cena nehnuteľnosti na sumu 3 029 500 Sk. V čl. III kúpnej zmluvy sa výslovne uvádza, ţe kúpna cena bola stanovená v súlade s týmto znaleckým posudkom, z čoho podľa ţalovaného v 1. rade jednoznačne vyplýva, ţe kúpna cena bola stanovená riadne na základe znaleckého posudku. Ţalovaný v 1. rade poukázal na to, ţe súd nemá odbornú spôsobilosť na určenie ceny predmetných nehnuteľností a pri jej určovaní musí vychádzať z vypracovaného znaleckého posudku. Jediný znalecký posudok, ktorý je zaloţený v spise a bol v konaní ako dôkaz vykonaný je znalecký posudok Ing. S. na sumu 3 029 500 Sk a výška kúpnej ceny nehnuteľností bola určená práve na základe tohto znaleckého posudku. Vzhľadom k tomu, ţe v spise doteraz nebol doloţený znalecký posudok z 12. júna 1995 znalca Ing. S., 12 4 Obo/62/2012 vypracovaného na pokyn R. Č., generálny prokurátor nesprávne vyhodnotil, ţe ţalovaný v 1. rade nepostupoval v súlade s dobrými mravmi a so zásadami poctivého obchodného styku, keď neposkytol moţnosť vyjadriť sa ku konkrétnej cene vlastníkom zaloţených nehnuteľností. Predloţením uvedeného znaleckého posudku objednaného R. Č. ako spoluvlastníkom v podiele ½ zaloţených nehnuteľností, konateľa ţalobcu v 1. rade ţalovaný v 1. rade preukázal, ţe výkon záloţného práva priamym predajom za kúpnu cenu 3 029 500 Sk zodpovedá cene, ktorú určili ţalobcovia tým, ţe dali vypracovať znalecký posudok a tým je vhodný pre všetky zúčastnené osoby a nie iba pre ţalovaného v 1. rade ako záloţného veriteľa. K súdom tvrdenému porušeniu § 22 vyhlášky č. 465/1991 Zb. o cene stavieb, pozemkov a trvalých porastov z dôvodu absencie súhlasu Ministerstva financií Slovenskej republiky so schválením kúpnej ceny pri kúpnej zmluve ţalovaný v 1. rade uviedol, ţe súd nemôţe posudzovať kúpnu zmluvu z 3. júla 1995 samostatne bez zmien uvedených v jednotlivých dodatkoch (dodatok č.1, č. 2 a č. 3) uzatvorených vo forme notárskych zápisníc. Krajský súd nie je zaviazaný zaoberať sa otázkou platnosti zmluvy v súvislosti s nedostatkom súhlasu Ministerstva financií Slovenskej republiky. Ţalovaný v 1. rade poukázal aj na ust. § 40a Občianskeho zákonníka a na to, ţe vyhláška č. 465/1991 Zb. je cenovým predpisom a v tejto súvislosti uviedol, ţe nedostatok súhlasu Ministerstva financií Slovenskej republiky s výškou kúpnej ceny by spôsobil len relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy, kde bola zo strany ţalovaného v 1. rade uplatnená námietka premlčania a poukázal aj na to, ţe uvedená vyhláška bola zrušená k 1. januáru 2000 a následne aj zákonom č. 18/1996 Z. z. od 1. januára 2004. Ţalovaný v 1. rade má za to, ţe súd v novom konaní uţ nemal konať v rozsahu návrhu z 19. júla 1995 a to z dôvodu, ţe o návrhu v časti realizácie záloţného práva uţ bolo právoplatne rozhodnuté a jednak z toho dôvodu, ţe o návrhu uznesením č. k.: 24Cb/183/1995-460 zo dňa 26. mája 2009 pripustil zmenu návrhu. Podľa ţalovaného v 1. rade je odôvodnenie rozsudku zmätočné a súd nemal skutkové podklady pre rozhodnutie, ţe konaním ţalovaného pri realizácii záloţného práva došlo k porušeniu vlastníckych práv vlastníkov zaloţenej nehnuteľnosti, a ţe kúpna zmluva z 3. júla 1995 svojim obsahom, ale aj účelom odporuje zákonu, obchádza ho a je v rozpore 13 4 Obo/62/2012 s dobrými mravmi. Krajský súd sa dostatočne neriadil ani intenciami uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.: 1 MObdo V 18/2007 z 27. novembra 2008 a v konaní ani nevyhodnotil dôkazy predloţené ţalovaným v 1. rade a nezaoberal sa ani tým, ţe kúpna zmluva z 3. júla 1995 je vo forme notárskej zápisnice. K odvolaniu ţalovaného v 1. rade a odvolaniu ţalovaného v 2. rade podali spoločné vyjadrenie ţalobcovia, ktorí navrhli rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31. mája 2012, č. k.: 24Cb/183/1995-785, ako vecne správne potvrdiť. Ţalobcovia k odvolaniu ţalovaného v 1. rade uviedli, ţe jeho striktne formalistický prístup k úvahe prvostupňového súdu nie je akceptovateľný a k otázke existencie naliehavého právneho záujmu uviedli, ţe konanie prebiehajúce na Správe katastra v T. bolo viackrát prerušené, pretoţe správa katastra povaţovala konanie o neplatnosti kúpnej zmluvy za predbeţnú otázku, výsledok posúdenia ktorej je predpokladom pre vydanie rozhodnutia o povolení vkladu do katastra nehnuteľností. Zároveň dodal, ţe i napriek jeho zastaveniu, je v ďalšom konaní V. pre správu katastra rozhodujúce rozhodnutie súdu o neplatnosti kúpnej zmluvy, čo dostatočne odôvodňuje a preukazuje existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti kúpnej zmluvy. V súvislosti s námietkami ţalovaného v 1. rade o poţiadavke plnej moci na uzavretie kúpnej zmluvy, resp. výkon záloţného práva, ktorú ţalobcovia neakceptujú, poukázali na súdne rozhodnutia slovenských i českých súdov (sp. zn.: 3 Obo 113/1999, 33 Ca 193/1993, 10 Ca 158/93) a odbornú literatúru. Zákonné splnomocnenie, resp. oprávnenie záloţného veriteľa konať pri výkone záloţného práva v mene záloţcu bolo do úpravy záloţného práva výslovne zavedené aţ novelou Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 1. januára 2003. Preto majú ţalobcovia za to, ţe námietka nemoţnosti označenia ţalovaného v 1. rade ako predávajúceho v kúpnej zmluve je namieste. K ďalším námietkam ţalovaného v 1. rade (dovolací súd nezaviazal Krajský súd v Bratislave zaoberať sa otázkou súhlasu, resp. splnomocnenia ţalobcov pre ţalovaného v 1. rade predať predmetné nehnuteľnosti v mene ţalobcov v 2. aţ 4. rade a posudzovať doklady, na základe ktorých konal zamestnanec ţalovaného v 1. rade JUDr. Š. K.) ţalobcovia uviedli, ţe z ust. § 226 O. s. p. nevyplýva, ţe by prvostupňový súd nemohol posudzovať aj iné 14 4 Obo/62/2012 s vecou súvisiace otázky podstatné pre rozhodnutie okrem tých, ktoré sú obsiahnuté v záväznom právnom názore odvolacieho súdu. K námietkam ţalovaného v 1. rade o nedisponovaní so znaleckým posudkom Ing. M. K. č. 42/93 zo 7. júla 1993 ţalobcovia uvádzajú, ţe predmetný znalecký posudok si banka (ţalovaný v 1. rade) priamo vyţiadal pred podpisom záloţnej zmluvy, pričom tento ţalobca v 2. rade osobne ţalovanému v 1. rade odovzdal. Ţalobcovia majú ďalej za to, ţe dodatočne udelený súhlas Ministerstva financií Slovenskej republiky z 19. októbra 1998, nemôţe nezabezpečenie súhlasu pred uzavretím kúpnej zmluvy konvalidovať, čo vyplýva aj z toho, ţe zmluvu moţno vkladovať len do troch rokov od jej podpisu. Neplatne uzavretú zmluvu nemoţno konvalidovať dodatkom. Za irelevantný povaţujú aj poukaz ţalovaného v 1. rade na zrušenie § 22 vyhlášky č. 465/1991 Zb. k 1. januáru 2000, ako aj zrušenie samotnej vyhlášky od 1. januára 2004, a to vzhľadom na to, ţe kúpna zmluva bola uzavretá 3. júla 1995, nakoľko sa v slovenskom právnom poriadku uplatňuje zásada retroaktivity a v čase podpisu Zmluvy vyhláška platila. K otázke kúpnej zmluvy, ktorá je v znení svojich dodatkov uzavretá vo forme notárskej zápisnice ţalobcovia dodávajú, ţe jej uzavretie v tejto forme samo o sebe nezaisťuje platnosť tohto právneho úkonu, ktorá tento úkon osvedčuje. K odvolaniu ţalovaného v 2. rade ţalobcovia uviedli, ţe súvislosť s obchodnou činnosťou ţalobcu v 1. rade je daná tým, ţe predmetná nehnuteľnosť slúţila v jednej väčšej časti ako prevádzková budova a v menšej ako administratívna časť a predajňa. K jeho argumentácii súčasným znením § 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka a moţnosťou analogickej aplikácie pre ust. § 299 ods. 2 Obchodného zákonníka ţalobcovia nesúhlasia z dôvodu nemoţnosti retroaktivity. Ţalobcovia ďalej uvádzajú, ţe dôvod neexistencie súhlasu Ministerstva financií Slovenskej republiky nemohli uplatniť uţ v ţalobe z 19. júla 1995, pretoţe nemali k dispozícii kúpnu zmluvu, ktorou ţalovaný v 1. rade predaj zálohu realizoval, a teda sa o neexistencii súhlasu nemohli dozvedieť. V otázke iného vhodného spôsobu predaja odkázali ţalobcovia na skutočnosti uvedené vo vyjadrení zo 14. mája 2012. 15 4 Obo/62/2012 K osobe p. R. Č. a tvrdeniu, ţe p. Č. bol podľa výpisu z obchodného registra konateľom ţalobcu v 1. rade aţ do 17. marca 1996 a ţalovanému v 2. rade citovanému ust. § 27 ods. 2 Obchodného zákonníka poukázali ţalobcovia na komentár k predmetnému ustanoveniu a uviedli, ţe právna úprava vychádza z predpokladu, ţe subjektívna vedomosť chráni tretiu osobu, avšak nemoţno akceptovať tvrdenie, ţe ţalovaný v 1. rade konal v dôvere v zápis do obchodného registra, keď mu písomne bola oznámená iná skutočnosť. K názoru ţalovaného v 2. rade, v zmysel ktorého je argumentácia znaleckými posudkami z rokov 1993 a 1998 právne irelevantná a ţe súd nemá dostatočnú spôsobilosť na určenie ceny predmetných nehnuteľností, a preto musí vychádzať z vypracovaného znaleckého posudku, poukázali na ust. § 136 O. s. p. K vyjadreniu ţalobcov podal vyjadrenie ţalovaný v 2. rade, ktorý podrobne rozpísal svoju argumentáciu k tvrdeniam ţalobcov (naďalej zotrváva na názore, ţe ţalobcovia nemajú naliehavý právny záujem; na predaj zálohu nie je potrebné osobitné plnomocenstvo; súd prvého stupňa prekročil záväzný rámec daný rozhodnutím dovolacieho súdu; znalecký posudok Ing. M. K. č. 42/93, ktorý ţalobcovia predloţili v prílohe vyjadrenia, je ako dôkaz v odvolacom konaní neprípustný, pretoţe bol predloţený aţ po vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania; tvrdenie ţalobcov o trojročnej premlčacej lehote nemá nijakú oporu v zákone ani v právnej teórii; ţalobca v 1. rade nikdy ţalovanému v 1. rade neoznámil zabezpečenie záujemcu na kúpu nehnuteľnosti; ţalobcovia ţalovanému v 1. rade nikdy nepredloţili ţiadnu listinu, ktorá by preukazovala, ţe p. Č. zanikla funkcia konateľa ţalobcu v 1. rade; kúpna cena je v súlade s dobrými mravmi) a opäť navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe návrh zamietne a ţalobcov zaviaţe uhradiť ţalovanému v 2. rade náhradu trov prvostupňového ako aj odvolacieho konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 1, 2 O. s. p. a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalovaného v 1. a 2. rade treba vyhovieť. V predmetnej veci rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 27. novembra 2008, č. k.: 1 M Obdo V 18/2007-398 na mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora tak, ţe rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 9. decembra 2004, č. k.: 24Cb/183/95-308 16 4 Obo/62/2012 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. augusta 2006, č. k.: 6Obo/251/2005- 338 zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Dovolací súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, ţe spornou zostáva správnosť resp. nesprávnosť záveru odvolacieho súdu o platnosti kúpnej zmluvy medzi Č., a. s. zahraničná pobočka v Slovenskej republike a kupujúcim -spoločnosťou H., s.r.o., teda, či odvolací súd správne konštatoval, ţe pri predaji zaloţenej nehnuteľnosti nedošlo k porušeniu bodu 7 záloţnej zmluvy zo 6.augusta 1993. Sporným nie je fakt, ţe pohľadávka banky nebola riadne a včas uspokojená. Dovolací súd mal za sporné, či banka pri priamom predaji zaloţenej nehnuteľnosti postupovala v súlade s bodom 7 záloţnej zmluvy a umoţnila záloţné dlţníkovi, aby zabezpečil konkrétneho záujemcu pre priamy predaj za hotové a vyššiu cenu zaloţenej nehnuteľnosti, za akých podmienok bol priamy predaj bankou realizovaný. Z listu ţalovaného z 15.mája 1995 ako uvádza dovolací súd vyplýva, ţe tento si jednoznačne vyhradil predajnú cenu tak, ţe nesmie byť niţšia ako predstavovala výška nesplateného dlhu, ale zo ţiadneho dôkazu zaloţeného v spise nie je zrejmé, ţe ţalovaný oznámil záloţnému dlţníkovi, za akých podmienok priamy predaj zaloţenej nehnuteľnosti má moţnosť realizovať. Dovolací súd záverom vyslovil, ţe pri uspokojovaní pohľadávky ţalovaného priamym predajom zaloţenej nehnuteľnosti nie je jednoznačné, ţe nedošlo k porušeniu bodu 7 záloţnej zmluvy, ako aj, ţe nebola splnená podmienka predaja zálohu iným vhodným spôsobom. Odvolací súd sa zaoberal otázkou skúmania porušenia bodu 7 záloţnej zmluvy napriek skutočnosti, ţe túto otázku prvostupňový súd nezisťoval, keďţe ţalobu zamietol iba z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu. Dovolací súd vyslovil záväzný právny názor, ţe súd prvého stupňa vychádzajúc zo záveru, ţe naliehavý právny záujem existuje, sa mal v ďalšom konaní zaoberať či ţalovaný pri uspokojovaní jeho pohľadávky priamym predajom zaloţenej nehnuteľnosti postupoval tak, ţe bod 7 záloţnej zmluvy neporušilo respektíve, či môţe preukázať, ţe predaj zaloţenej nehnuteľnosti iným vhodným spôsobom zabezpečoval tak, aby sa jednalo o „iný vhodný predaj“ nielen pre ţalovaného. Odvolací súd vychádzajúc z rozhodnutia dovolacieho súdu konštatoval, ţe právny záver dovolacieho súdu, ktorý je pre súd prvého stupňa ako aj odvolací súd záväzný (§ 243d ods.1 O. s. p.) zo strany prvostupňového súdu dodrţaný nebol. 17 4 Obo/62/2012 Odvolací súd vidí nedostatky napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa práve v dokazovaní ohľadne porušenia resp. neporušenia bodu 7 záloţnej zmluvy tak zo strany ţalobcu ako aj ţalovaného. Súd prvého stupňa jednoznačne dôkazmi nepodloţil svoj názor vyslovený vo výroku napadnutého rozsudku. Znalecké posudky, na ktoré poukazuje súd prvého stupňa a to znalecký posudok Ing. M. K. č. 42/93 je ako dôkaz neprípustný, keďţe bol predloţený aţ po vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania a nebol predloţený ţalovaným. Pre posúdenie ceny zaloţenej nehnuteľnosti je dôleţitý čas jej predaja a nie čas jej zaloţenia. Súd prvého stupňa sa nevysporiadal ani s otázkou naliehavého právneho záujmu potom, čo ţalobcovia vzali späť ţalobu na určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam a to vo vzťahu k ţalobcovi v 1.rade. Rovnako súd prvého stupňa neskúmal existenciu iného kupujúceho, ktorý by bol schopný zaplatiť za predmetné nehnuteľnosti viac, či nejde len o tvrdenie a či tento skutočne disponoval vyššou finančnou sumou. Kupec označený ţalobcami p. B. nebol v konaní súdom prvého stupňa vypočutý a neboli vykonané ani dôkazy týkajúce sa jeho solventnosti. Súd sa nevysporiadal ani s časovým rozpätím medzi zaslaním listu ţalovaného z 15. mája 1995 ţalobcovi a uzatvorením kúpnej zmluvy medzi ţalovaným a spoločnosťou H., s.r.o. B. dňa 3.júla 1995. Odvolací súd konštatoval, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné pre nedostatok dôkazov a odôvodnenia (§157 ods. 2 O. s. p.) aj z dôvodu, ţe súd prvého stupňa sa nevysporiadal s námietkami ţalovaných komfortným spôsobom, čo robí napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľným. Preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods.1 písm. h/ O. s. p. a § 221 ods. 2 O. s. p.). Bude preto úlohou súdu prvého stupňa, aby v novom konaní vykonal dokazovanie na zistenie skutkového stavu veci, vysporiadal sa s tvrdeniami účastníkov konania a vo veci rozhodol a to aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.) Toto uznesenie prijal odvolací senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne. 18 4 Obo/62/2012 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave, 18. decembra 2013 JUDr. Darina Ličková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová