328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „ZKV“) konštatoval, ţe ţalobca podal návrh na začatie konania včas. Zistil, ţe úpadca nadobudol predmetnú nehnuteľnosť od F. na základe privatizačnej zmluvy, preto sa na tento prevod sťahuje okrem všeobecných predpisov aj špeciálny právny predpis, a to Zákon o veľkej privatizácii, ktorý upravuje špecificky aj otázku neplatnosti právnych úkonov vykonaných v súvislosti s privatizovaným majetkom, a to nielen nadobúdateľom 3 4 Obo/66/2012 privatizovaného majetku a treťou osobou, ale aj všetkých na ne nadväzujúcich právnych úkonov. Zákonodarca s účinnosťou od
názoru súdu ide o normu, ktorá vykazuje známky nepravej retroaktivity, o ktorú môţe ísť v prípade, ţe zákonodarca novým právnym predpisom s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv alebo povinností, ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. O nepravú retroaktivitu môţe ísť v prípade, ţe zákonodarca novým právnym predpisom s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv alebo povinností, ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. Za prípustné sa povaţuje pokiaľ nová právna úprava zavádza do budúcna nový reţim a mechanizmus uplatnenia týchto práv alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti, ale akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši aţ v čase účinnosti novej právnej úpravy.
názoru súdu k prevodu predmetnej nehnuteľnosti na právneho predchodcu ţalobcu došlo na základe kúpnej zmluvy z
predloţených znaleckých posudkov bol ohodnotený vo výške 4,8 mil. Sk), pouţije kupujúci na úhradu svojich záväzkov voči F. Zákon neupravuje náleţitosti súhlasu a
názoru súdu bolo v právomoci F. ako súhlas vydá a či ho obmedzí. V týchto intenciách je aj 4 4 Obo/66/2012 písomný materiál F. (karta drţiteľa), ktorý bol predloţený na rokovanie výkonnému výboru F. so ţiadosťou úpadcu. Je zrejmé, ţe F. sa zaoberal celkovou situáciou nadobúdateľa privatizovaného majetku a vzhľadom na hroziace exekúcie uvítal spoločný postup s P. a. s. ako majoritným záloţným veriteľom. V prospech P. a. s. bol zaloţený majetok v hodnote 40,7 mil. Sk a v prospech F. vo výške 4,8 mil. Sk. Výkonnému výboru bolo doporučené zobrať do úvahy pomer zaloţených nehnuteľností a ţiadosť schváliť.
názoru súdu v nadväznosti na súhlas a kartu ţiadateľa mal úpadca pouţiť výnos vo výške 4,8 mil. Sk na úhradu záväzkov voči F. Zo súhlasu nevyplýva, ţe má byť pouţitý celý výnos, resp. minimálne suma 4,8 mil. Sk. Z karty ţiadateľa je zrejmé, ţe F. si nebol vedomý, ţe celý výnos nemôţe úpadca pouţiť na úhradu záväzkov voči F., a to vzhľadom na majoritného záloţného veriteľa. Dospel preto k záveru, ţe účel zákona bol naplnený, pretoţe súhlasom chcel F. zabezpečiť aspoň čiastočné uspokojenie svojej pohľadávky vzhľadom na ekonomickú situáciu úpadcu. Druhou podmienkou platnosti prevodu privatizovaných nehnuteľností uvedeného bolo pouţitie takto získaných finančných prostriedkov prednostne na úhradu svojich záväzkov voči F. Súd konštatoval, ţe predávajúci si túto povinnosť splnil.
jeho názoru ani zo zákona ani zo súhlasu nevyplýva, akým spôsobom a dokedy mal úpadca finančné prostriedky získané z predaja uhradiť v prospech F. Zo zákona vyplýva, ţe nadobúdateľ je povinný pouţiť finančné prostriedky získané na základe predaja po predchádzajúcom súhlase F. prednostne na úhradu svojich záväzkov. Pretoţe väčšina majetku bola zaloţená v prospech banky, obaja veritelia súhlasili so spoločným postupom a F. súhlasil s plnením vo výške 4,8 mil. Sk. K pouţitiu finančných prostriedkov v prospech F. získaných na základe súhlasu došlo uzatvorením dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok medzi F., K. s.r.o. a úpadcom. Uzavretím dohody zanikla pohľadávka, ktorú mal úpadca voči K. s.r.o. a pohľadávka, ktorú mala spoločnosť K. s.r.o. voči F. Pohľadávka F. sa voči úpadcovi zníţila o sumu 11 801 460 Sk. Uvedené potvrdzuje aj následné správanie sa účastníkov dohody, kedy úpadca prestal evidovať pohľadávku voči K. s.r.o., K. s.r.o. voči F. a naopak. Úpadca prestal evidovať záväzok v tomto rozsahu voči F., a preto ju uţ samotný správca úpadcu v uvedenom rozsahu poprel. Skutočnosť, ţe F. nepodal ţalobu o určenie pravosti a výšky popretej pohľadávky svedčí o tom, ţe aj F. povaţoval popretie pohľadávky za dôvodné, práve z titulu trojdohody a zápočtu pohľadávok. Túto skutočnosť potvrdil aj svedok Ing. Č., ktorý si pamätal na uzatvorenie dohody o započítaní a uviedol, ţe F. chcel aspoň týmto spôsobom zníţiť dlh úpadcu. Potvrdil tieţ, ţe súhlasy neobsahovali lehotu, dokedy je potrebné pouţiť finančné prostriedky ani spôsob úhrady. Ak teda došlo 21. 02. 2001 k uzavretiu dohody o započítaní, neznamená to, ţe nesúvisela so splnením záväzku 5 4 Obo/66/2012 na základe predmetného súhlasu. Zo súhlasu F. z 31. 08. 2000 nevyplýva, ţe by mala byť z predaja kaţdej jednotlivej nehnuteľnosti pouţitá istá suma alebo celok na úhradu záväzkov voči F. Započítanie pohľadávok je nesporne jednou z foriem zániku záväzku. Dohoda o započítaní je právny úkon, ktorý v sebe zahŕňa jednak postúpenie pohľadávky
O. s. p. a jednak započítanie
Občianskeho zákonníka. Postúpením pohľadávky (ako výnos získaný z predaja nehnuteľností úpadcu realizovaný na základe súhlasu F.) úpadcu voči spoločnosti K. s.r.o. na F. a následným započítaním odplaty za postúpenie so záväzkom voči F. si úpadca riadne splnil záväzok vyplývajúci zo zákona i zo znenia súhlasu na prevod nehnuteľností. Tento úkon bol vykonaný dostatočne určito a zrozumiteľne, je z neho zrejmý úmysel a vôľa strán započítať vzájomné pohľadávky F. a úpadcu čo do výšky 11 801 460 Sk. Tomuto zodpovedá aj následne správanie sa účastníkov, predovšetkým ţalovaného, ktorý poprel pohľadávku F. v tejto výške a následne F., ktorý nepodal incidenčnú ţalobu, teda uznal zníţenie pohľadávky úpadcu o túto čiastku. Súd dospel k záveru, ţe nadobúdateľ nekonal v rozpore s ust. § 19 ods. 2, 3 Zákona o veľkej privatizácii a právny úkon, ktorým bola prevedená predmetná nehnuteľnosť na právneho predchodcu ţalobcu, je platným právnym úkonom. Bolo preukázané, ţe bol vydaný predchádzajúci súhlas k prevodu majetku a takto získané finančné prostriedky (v intenciách súhlasu) boli pouţité v prospech F. na úhradu záväzkov úpadcu formou započítania. Na záver súd poukázal na skutočnosť, ţe ustanovenia Zákona o veľkej privatizácii postihujú neplatnosťou úkony nadobúdateľa vykonané v rozpore so zákonom a prípadné pochybenie F. by nemalo byť na ťarchu ţalobcu ako tretej osoby. V súvislosti s tvrdením ţalobcu, ţe vlastníctvo nadobudol okrem dovolených právnych úkonov aj vydrţaním, súd uviedol, ţe zákonnými predpokladmi pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydrţaním je existencia oprávnenej drţby nehnuteľnosti a uplynutie 10-ročnej doby nepretrţitej oprávnenej drţby. Jednou z náleţitostí oprávnenej drţby je dobromyseľnosť drţiteľa, ţe mu vec patrí. Domnienka drţiteľa, ţe mu vec patrí sa musí vţdy opierať o niektorý právny úkon alebo inú právnu skutočnosť, na základe ktorej
jeho presvedčenia vec nadobudol. Posúdenie toho, či je drţiteľ s prihliadnutím na všetky okolnosti v dobrej viere, ţe mu vec patrí, nemôţe vychádzať len zo subjektívnych predstáv drţiteľa. Otázka existencie dobrej viery sa posudzuje z objektívneho hľadiska, teda
toho, či drţiteľ pribeţnej opatrnosti, ktorú moţno od neho poţadovať, nemal a nemohol mať pochybnosti o tom, ţe mu vlastníctvo k nehnuteľnosti patrí. Z dokazovania vyplynulo, ţe priamo v zmluve bolo zakotvené, ţe vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti nadobúda kupujúci aţ vkladom, preto jeho subjektívne presvedčenie o tom, ţe sa stal vlastníkom hneď po zaplatení kúpnej ceny neznamená, ţe bol vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľný. 6 4 Obo/66/2012 Zo správania sa pôvodného nadobúdateľa K. L. je zrejmé, ţe si bol vedomý, ţe na preukázanie vlastníctva je nevyhnutný list vlastníctva, teda vklad do katastra. O trovách konania rozhodol súd
1 O. s. p. takţe úspešnému ţalobcovi priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie práva proti ţalovanému, ktorý úspech vo veci nemal. Proti rozsudku podal ţalovaný odvolanie s poukázaním na existenciu odvolacích dôvodov
2 písm. a), b), d), f) teda, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., ţe konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Za skutočnosť zásadného právneho významu vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej ţalovaný pokladá absolútnu neplatnosť kúpnych zmlúv uzavretých úpadcom ako predávajúcim s kupujúcimi K. L. dňa 12. 10. 2000 a I. dňa 13. 10. 2000 ako právnymi predchodcami ţalobcu, pre rozpor s ust. § 19a Zákona o veľkej privatizácii, ktoré sa týkajú predmetných nehnuteľností. F. bol
názoru odvolateľa viazaný kogentným ustanovením § 19a Zákona o veľkej privatizácii a nemohol podmienky uvedeného ustanovenia v súhlase na odpredaj majetku z
súhlasu v zmysle § 19a a uzatváraním kúpnych zmlúv s vybratými tretími osobami, počas exekučného konania došlo k obchádzaniu zákona č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch. Ţalovaný tvrdil, ţe v konaní nebolo preukázané, ţe úpadca predkladal konkrétne kúpne zmluvy F., a preto nebolo ani preukázané, ţe F. bol oboznámený s podmienkami, ktoré boli dohodnuté medzi úpadcom a kupujúcimi v jednotlivých kúpnych zmluvách. Úpadca uzatvoril okrem kúpnych zmlúv týkajúcich sa odpredaja nehnuteľností v predmetnej veci viaceré kúpne zmluvy s tretími osobami. Z dokazovania je zrejmé, ţe úpadca uzavieral tieto kúpne zmluvy v čase, keď boli na jeho majetok vedené viaceré exekúcie a nebol schopný splácať svoje záväzky. Ţalovaný nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, ţe úpadca mal na úhradu svojich záväzkov voči F. pouţiť len sumu 4,8 mil. Sk a nie celú získanú kúpnu cenu. Uvedenie takejto podmienky by bolo v rozpore s § 19a Zákona o veľkej privatizácii a takýto súhlas je potrebné povaţovať za neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a neplatnosť súhlasu spôsobuje aj neplatnosť následnej zmluvy.
názoru odvolateľa sa súd prvého stupňa 7 4 Obo/66/2012 nezaoberal ani skutočnosťou, ţe v samotných kúpnych zmluvách bol dohodnutý taký spôsob zaplatenia kúpnej ceny, ktorý sám o sebe spôsobuje ich absolútnu neplatnosť (uhradenie kúpnej ceny bolo dohodnuté na účet súdnej exekútorky JUDr. Š.). Pokiaľ kogentné ustanovenie Zákona o veľkej privatizácii pod sankciou absolútnej neplatnosti upravuje, ţe všetky prostriedky získané z predaja privatizovaného majetku je potrebné pouţiť na úhradu záväzkov voči F., nie je v kompetencii F. ani iných osôb túto povinnosť nadobúdateľa privatizovaného majetku modifikovať. Aj preto ţalovaný s poukázaním na vykonané znalecké dokazovanie tvrdí, ţe na úhradu záväzkov voči F. bolo potrebné pouţiť všetky prostriedky získané z predaja privatizovaného majetku. K otázke, či uzatvorením kúpnej zmluvy medzi úpadcom ako predávajúcim a spoločnosťou K. s.r.o. ako kupujúcim a následným započítaním vzájomných pohľadávok medzi úpadcom, F. a K. s.r.o. mohlo dôjsť ku splneniu povinnosti úpadcu v zmysle § 19a Zákona o veľkej privatizácii ţalovaný uviedol, ţe dohoda o zápočte sa vôbec netýkala kúpnych zmlúv uzavretých medzi úpadcom ako predávajúcim a nadobúdateľmi, lebo tieto sa v dohode vôbec neuvádzajú. Dohoda sa týkala len kúpnej zmluvy K. s.r.o. V ten istý deň ako bola uzatvorená kúpna zmluva s K. s.r.o. došlo aj k uzatvoreniu dohody o zápočte, ktorou mala byť
tvrdení ţalobcu započítaná pohľadávka F. voči úpadcovi (ktorú F. evidoval z privatizačnej zmluvy uzatvorenej s úpadcom) s pohľadávkou úpadcu voči F.. Pohľadávka úpadcu voči F. mala vzniknúť s titulu dohodnutej odplaty za postúpenie pohľadávky úpadcu voči K. s.r.o. (nezaplatená kúpna cena z kúpnej zmluvy uzavretej medzi úpadcom a K. s.r.o. dňa
4 Obchodného zákonníka, lebo
uvedeného ustanovenia je moţné postupovať len v prípade, ak sa jedná o existujúci prejav vôle. Neexistenciu zápočtu potvrdil aj F., keď si v prihláške do konkurzného konania na majetok úpadcu prihlásil svoju pohľadávku v celkovej výške 75 798 092,40 Sk, t. j. do konkurzného konania voči úpadcovi si prihlásil pohľadávku vrátane sumy 11 801 460 Sk. Bez ďalšieho je teda zrejmé, ţe úpadca nemal pohľadávku voči F., ktorá by bola spôsobila započítania, a preto k zápočtu medzi úpadcom a F. nemohlo dôjsť. Odvolateľ tieţ tvrdil, ţe súdna exekútorka prekročila svoje právomoci a postupovala spôsobom nezlučiteľným 8 4 Obo/66/2012 s exekučným poriadkom, ktorý v prípade draţby nehnuteľnosti veľmi precízne stanovuje postup a povinnosti exekútora. Ak úpadca nakladal s majetkom a uzatváral kúpne zmluvy s tretími osobami so súhlasom súdnej exekútorky mimo exekučnej draţby, dochádzalo tým k obchádzaniu zákona, a teda ku konaniu, ktoré je v rozpore so zákonom. Exekučný poriadok nepozná prevod nehnuteľného majetku povinného na základe kúpnych zmlúv bez vykonania exekučnej draţby. Z tohto dôvodu je postup obchádzajúci Exekučný poriadok neplatný. Odvolateľ tieţ tvrdil, ţe s odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jeho opodstatnenosť, pravdivosť, zákonnosť a spravodlivosť nevyplýva, preto nespĺňa podmienky uvedené v § 157 ods. 2 O. s. p. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a ţalobu zamietol, prípadne rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ţalobca vo vyjadrení k odvolaniu namietal včasnosť podania odvolania z dôvodu, ţe odvolanie ţalovaného je z 19. 07. 2012, a preto vychádzajúc z predpokladu, ţe bol ţalovanému rozsudok súdu prvého stupňa doručený 03. 07. 2012, bolo odvolanie ţalovaného podané po zákonom stanovej lehote. Vo vzťahu k námietkam ţalovaného uvedených v odvolaní poukázal na vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa a navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. K súhlasu F. v zmysle § 19a ods. 2 Zákona o veľkej privatizácii uviedol, ţe uvedené ustanovenie neustanovuje formu akou má F. udeliť súhlas na prevod privatizovaného majetku. Ţiadne ustanovenie zákona neukladá úpadcovi pri ţiadosti o udelenie súhlasu predkladať konkrétne kúpne zmluvy. To by ani nebolo moţné, nakoľko v čase udelenia súhlasu ešte neexistovali. Je preto nelogické vykladať predmetné ustanovenie tak, ţe úpadca mal najskôr podrobne prerokovať prevod nehnuteľností s právnym predchodcom ţalobcu, vypracovať kúpne zmluvy aţ následne tieto predloţiť F. a ţiadať súhlas na prevod majetku.
jeho názoru rozsudok súdu prvého stupňa spĺňa kvalitatívne poţiadavky odôvodnenia v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p. Námietka ţalovaného v tomto smere nie je opodstatnená. Ţalobca povaţuje súhlas F. z
2 O. s. p. po zistení, ţe odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, § 204 ods. 1 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 O. s. p.), preskúmal vec v rozsahu
1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, ţe sú splnené podmienky pre zmenu napadnutého rozhodnutia. K námietke oneskoreného podania odvolania odvolací súd uvádza, ţe napadnutý rozsudok bol doručený právnemu zástupcovi ţalovaného dňa
3 O. s. p. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Podanie obsahujúce odvolanie ţalovaného bolo odovzdané posledný deň lehoty na pošte, teda orgánu, ktorý mal povinnosť podanie súdu doručiť, preto odvolanie bolo podané v zmysle citovaného ustanovenia včas a odvolací súd sa zaoberal jeho vecnou stránkou. Ţalobca sa domáhal ţalobou vylúčenia nehnuteľností, špecifikovaných v ţalobe, zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu V. Tvrdil, ţe je vlastníkom predmetných nehnuteľností, ktoré nadobudol kúpnymi zmluvami uzavretými s predávajúcimi, ktorí nehnuteľnosti predtým platne nadobudli od úpadcu. 10 4 Obo/66/2012
1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len ZKV), majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu.
1 ZKV, ak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie vecí do súpisu. Súd uloţí tomu, kto uplatňuje, ţe sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal ţalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, ţe ţaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, ţe vec je do súpisu zahrnutá oprávnene (§ 19 ods. 2 ZKV). Z obsahu spisu vyplýva, ţe uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 6K 105/01-87 z
2 Zákona o veľkej privatizácii, do splatenia celej kúpnej ceny, jej príslušenstva a splnenia všetkých zmluvných záväzkov a povinností je prevod privatizovaného majetku alebo jeho časti nadobúdateľom na inú osobu alebo jeho vklad do obchodnej spoločnosti alebo jeho zaloţenie v prospech tretích osôb, moţný len 11 4 Obo/66/2012 po predchádzajúcom písomnom súhlase F. V čase po splatení celej kúpnej ceny do splnenia všetkých zmluvných záväzkov a povinností je prenájom privatizovaného majetku moţný, iba ak by išlo o zmluvu na dobu určitú s dobou nájmu kratšou ako jeden rok alebo o zmluvu na dobu neurčitú s výpovednou lehotou kratšou ako tri mesiace, a to len po predchádzajúcom písomnom súhlase F. Predchádzajúci písomný súhlas F. je potrebný aj pri obchodných spoločnostiach, ktorých majetkové účasti na podnikaní obchodnej spoločnosti sú predmetom predaja. Ak nadobúdateľ privatizovaného majetku nedodrţí pri nakladaní s týmto majetkom uvedený postup, prevod privatizovaného majetku alebo jeho časti alebo jeho vklad do obchodnej spoločnosti alebo jeho zaloţenie v prospech tretích osôb alebo jeho prenájom je neplatný. Ak fond vydá predchádzajúci písomný súhlas
odseku 2, nadobúdateľ privatizovaného majetku je povinný pouţiť takto získané prostriedky prednostne na úhradu svojich záväzkov voči fondu v zmysle uzavretej zmluvy
3 Zákona o veľkej privatizácii). Úkony vykonané nadobúdateľom alebo obchodnou spoločnosťou, ktorej majetková účasť bola predmetom predaja v rozpore s ustanoveniami odsekov 2 a 3 a všetky na ne nadväzujúce úkony sú neplatné (§ 19a ods. 4 Zákona o veľkej privatizácii). Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku konštatoval, ţe pre platnosť prevodu privatizovaného majetku na tretie osoby, a teda na platnosť predmetných kúpnych zmlúv uzavretých 12. 10. 2000 a 13. 10. 2000 medzi úpadcom a tretími osobami – právnymi predchodcami ţalobcu, je potrebné splniť súčasné dve podmienky
citovaného ustanovenia § 19a Zákona o veľkej privatizácii. Aj keď uvedené ustanovenie bolo doplnené aţ zákonom č. 190/1995 Z. z. (účinným od
predchádzajúcej právnej normy. Následky právnych vzťahov zostávajú zachované, avšak s účinnosťou do budúcnosti zavádza nová právna úprava nový mechanizmus uplatnenia týchto práv s tým, ţe akceptuje právny stav, ktorý nastal za existencie predchádzajúcej právnej úpravy. V konaní nebolo sporné, ţe F. udelil úpadcovi súhlas na predaj viacerých nehnuteľností dňa
Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlţník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorí z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Započítacie prejavy medzi F. a úpadcom boli obsiahnuté v čl. I dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok uzavretej 21. 02. 2002 (ďalej len dohoda).
čl. I bod 1 a 2 úpadca postúpil svoju pohľadávku (voči K. s.r.o.) F. bez prejavu vôle smerujúcej k dohode o prípadnej odplate za jej postúpenie a jej výške. Vzhľadom na absenciu dohody o odplate za postúpenú pohľadávku, úpadca nemal pohľadávku voči F. spôsobilú na započítanie v zmysle citovaného ustanovenia. Pohľadávka F. voči úpadcovi z predaja privatizovaného majetku uzavretím dohody nezanikla. V konaní nebolo preukázané, ţe nadobúdateľ privatizovaného majetku pouţil získané prostriedky z predaja privatizovaného majetku na úhradu svojich záväzkov voči F., a preto nebolo preukázané súčasné splnenie obidvoch podmienok platnosti prevodu privatizovaného 13 4 Obo/66/2012 majetku v zmysle citovaných ustanovení § 19a ods. 2, 3 Zákona o veľkej privatizácii. Právne úkony vykonané úpadcom ako nadobúdateľom privatizovaného majetku ako aj úkony na ne nadväzujúce sú
ods. 4 uvedeného ustanovenia neplatné. Z uvedených dôvodov odvolací súd
p. napadnutý rozsudok zmenil a ţalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania prvostupňového aj odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
1 O. s. p. v spojení s ust. § 224 ods. 2 O. s. p. tak, ţe úspešnému ţalovanému priznal náhradu trov vynaloţených účelne na bránenie práva. Ţalobca je povinný nahradiť ţalovanému na účet právneho zástupcu trovy prvostupňového konania vo výške 866,26 eur za 11 úkonov právnej sluţby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenia z 27. 01. 2011, z 25. 11. 2011, z 10. 01. 2012, z 28. 05. 2012, účasť na pojednávaniach 01. 12. 2011, 19. 01. 2012, 08. 03. 2012, 05. 04. 2012, 10. 05. 2012 a 31. 05.2012)
1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. a), b), c.) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a trovy odvolacieho konania vo výške 77,30 eur za jeden úkon právnej sluţby (podanie odvolania 19. 07. 2012)
1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. b) uvedenej vyhlášky vrátane paušálnej náhrady hotových výdavkov
3 uvedenej vyhlášky a 20 % DPH
3 tejto vyhlášky. Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.