328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní a § 14 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému majetku, a to ako náhrady za zlikvidované stavby v katastrálnom území R. ako pohľadávku prvej triedy. Ţalovaný navrhol ţalobu zamietnuť s poukázaním na ustanovenie § 14 a 16 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. s konštatovaním, ţe nie je povinnou osobou na vyplatenie náhrady, ktorá sa vydáva iba pôvodným vlastníkom v hotovosti, pretoţe povinnou osobou má byť osoba, ktorá drţala vec v čase jej zániku. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k.: 5Obo/78/2009-160 z 31. 03. 2011 zrušil predchádzajúci rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.: 75Cbi/211/99-140 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch rozhodnutia vyslovil záver, ţe E. spol. s r.o., A. je povinnou osobou
229/1991 Zb. na poskytnutie náhrady
tohto zákona za zlikvidované stavby, ktoré sa nachádzali v katastrálnom území R., vedené v PKV č. X., parc. č. X., dom č. p. X. a dvor. Vyslovil tieţ názor, ţe aj ţalobu je potrebné povaţovať za výzvu na vydanie náhrady, ak z nej vyplýva, ţe oprávnená osoba ţiada od povinnej osoby vydanie náhrady
1 uvedeného zákona. Pokiaľ ţaloba o vydanie náhrady bola doručená povinnej osobe v lehote troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola povinná osoba určená, právo na náhradu nezaniklo, a to ani v prípade, ak konanie o vydanie náhrady bolo v dôsledku späťvzatia ţaloby zastavené. Uloţil povinnosť súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie o výške náhrady za zlikvidované stavby v zmysle § 16 ods. 5 uvedeného zákona a o ţalobe opätovne rozhodnúť. Súd prvého stupňa v novom rozhodnutí konštatoval, ţe predmetom konania je určenie pravosti pohľadávky ţalobcu ako právneho nástupcu oprávnenej osoby
1 zákona č. 229/1991 Zb., ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. 02. 1948 do 01. 01. 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1 ako náhrady
j. ako náhrady za zbúrané a znehodnotené stavby majeru Zisk v R. Z obsahu rozhodnutia Krajského úradu v N. č. 98/00355-Bu z
2 písm. c) na pozemkovom úrade nárok na vydanie nehnuteľností, ktoré prešli na štát na základe zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme. Tým bol preukázaný reštitučný titul
1 písm. b). Vlastníctvo bolo odňaté pôvodným vlastníkom M. a M. D. Vlastnícke právo k pozemku, parc. č. X. v katastrálnom území R., na ktorom stáli poľnohospodárske objekty bolo priznané rozhodnutím č. 240/92-R-II, ktoré bolo vydané bývalým Pozemkovým úradom v N. dňa
dokladu „Mŕtvy inventár - budovy“ z
ktorého znaleckými posudkami znalca Ing. Ľ. V. bola určená náhrada za zlikvidované budovy a stavby, ktoré sa nachádzali na parcele č. X. s označením kultúrny dom č. X., výmera X. m2, vedenej v pozemno-kniţnej vloţke č. X. v katastrálnom území R.
predmetného znaleckého posudku išlo o stavby 1./ rodinný dom, 2./ rodinný dom pre zamestnancov, 3./ studňa, 4./ vedľajšie stavby, 5./ vedľajšie stavby a 6./ oplotenie, ktorých výpočet ceny bol určený na 755 500 Sk ako 1/2 nároku, do ktorej výšky si ţalobca uplatnil nárok. Špecifikácia stavieb bola obsiahnutá aj v znaleckom posudku 4 Obo/43/2012 4 znalca M. L. z
5 a § 16 ods. 2 zákona, a to za zlikvidované stavby nachádzajúce sa v katastrálnom území R. vedené v pozemno-kniţnej vloţke č. X. ako parcela č. X. kultúra – dom č. p. X. a dvor s tým, ţe určil E. spol. s r.o., A., teda úpadcu ţalovaného a vysporiadal sa aj s námietkou úpadcu, ţe
dokladu z
zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, ktorou úpadca nadobudol majetok Š. v A. Súd dospel k záveru, ţe v zmysle § 477 ods. 1 Obchodného zákonníka k prechodu záväzku dochádza ex lege aj v prípade, keď tieto neboli v zmluve identifikované, ale sa týkajú predávaného podniku alebo jeho časti. Prechod záväzkov v rámci privatizácie je riešený aj v ustanovení § 15 zákona č. 91/1992 Zb. Pokiaľ záväzok na poskytnutie náhrady za zlikvidované stavby nebol uvedený v privatizačnej zmluve, neznamená to, ţe záväzok na úpadcu neprešiel. V súvislosti s námietkou lehoty na uplatnenie práva súd prisvedčil ţalobcovi, ktorý tvrdil, ţe rozhodnutiami Krajského úradu v N. z
zákona č. 71/1992 Zb. a § 21b ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. a súd pri rozhodovaní o určení pravosti pohľadávky v konkurze vychádza z rozhodnutí správnych orgánov, ktoré predchádzali konaniu a tieto uţ nepreskúmava. V súlade s názorom odvolacieho súdu v otázke zachovania lehoty na uplatnenie nároku u povinnej osoby, súd ďalej konštatoval, ţe doručením kópie ţaloby o zaplatenie 755 550 Sk podanej na Okresnom súde v N.
7 zákona č. 328/1991 Zb. rovnaké účinky ako uplatnenie práva na súde. Za situácie, ţe povinná osoba bola určená príslušným orgánom aţ s právoplatnosťou
Za týmto účelom je v § 20 ods. 1 ZKV stanovená jediná povinnosť veriteľov uviesť v prihláške číselnú výšku pohľadávky a nie spôsob poţadovania náhrady. Ţalobca si v prihláške prihlásil pohľadávku do prvej triedy, ktorú správca konkurznej podstaty na prieskumnom pojednávaní pre účely rozvrhu zaradil do štvrtej triedy. Z ustanovenia § 68 ods. 2 ZKV však vyplýva, ţe nositelia pohľadávok na náhradu
predpisov uvedených v ods. 1 (zákony upravujúce zmiernenie niektorých majetkových krívd) sú prednostnými veriteľmi
2 písm. a) a § 54 ods. 1 písm. a). Ustanovenie § 68 je z pôvodnej úpravy zákona č. 328/1991 Zb. a zodpovedá vtedajšej štruktúre tried v § 32 ods. 2. Pohľadávky uvedené v tomto ustanovení sú pohľadávkami prvej triedy. Z uvedených dôvodov súd ţalobe o určenie pravosti pohľadávky vo výške 25 079,66 eur (755 550 Sk) ako pohľadávky prvej triedy vyhovel. O trovách konania rozhodol súd
1 O. s. p. a úspešnému ţalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške zodpovedajúcej zaplateným súdnym poplatkom. Náhradu trov právneho zastúpenia ţalobcovi nepriznal, pretoţe tieto neboli v lehote vyčíslené. Proti rozsudku podal ţalovaný odvolanie s poukázaním na existenciu odvolacích dôvodov
2 písm. b), c), d), e), f) O. s. p., teda, ţe konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav a na základe len čiastočne vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietal tieţ, ţe súdom zistený skutkový stav neobstojí a súd prvého 4 Obo/43/2012 6 stupňa vychádzal z nesprávneho posúdenia právnej veci. Opätovne namietal nesprávne vyznačenie právoplatnosti na rozhodnutí Krajského úradu v N. č. 98/00355 z 30. 01. 1998 a nesprávne posúdenie zákonnej lehoty na uplatnenie nároku. V tejto súvislosti uviedol, ţe Krajský úrad v N. rozhodol, ţe určuje povinnú osobu na poskytnutie náhrady
229/1991 Zb. v súlade s § 5 a § 16 ods. 2 tohto zákona - úpadcu E. spol. s r.o., A., ale aţ dňa
PK č. X., parc. č. X. – dom č. X., výmera X. m2. Ţalobca si nárok v roku 1992 uplatnil na Pozemkovom úrade N. a nie u úpadcu ani u právneho predchodcu úpadcu. Taktieţ pri podaní prihlášky neboli splnené podmienky
1 ZKV a neboli doloţené doklady, listiny, ktorými mala byť pohľadávka preukázaná. Ţalobca ani Krajský úrad N., ktorý vydal rozhodnutie nevedia preukázať, ţe konali s právnym predchodcom úpadcu, či samotným úpadcom a ţe o tomto reštitučnom nároku informovali Ministerstvo pôdohospodárstva SR ako zakladateľa právneho predchodcu úpadcu. Nevedia tieţ preukázať, ţe rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva SR o odvolaní bolo doručené úpadcovi. Rozhodnutia v správnom konaní sú zmätočné aj v tom, ţe v roku 1992 bolo povinnou osobou určené druţstvo R., ale aţ v roku 1998 bol povinnou osobou určený úpadca, nikdy nie právny predchodca. Právny predchodca Š. nebol účastníkom konania na PÚ ani KÚ v N. o vydaní nehnuteľností ani o určení povinnej osoby. Právny predchodca úpadcu nevedel o rozhodnutí v správnom konaní, o tomto rozhodnutí nevedel ani úpadca a na ţiadosť o súčinnosť Ministerstvo pôdohospodárstva SR ako aj Krajský úrad N. reagovali tým, ţe spis bol uţ skartovaný.
3 zákona č. 229/1991 Zb. lehoty na predkladanie písomných dôkazov o uplatnenom nároku sa spravujú všeobecnými predpismi v správnom konaní a dôkazy moţno pozemkovému úradu predloţiť do
ktorých je povinný vysporiadať pohľadávky proti podstate v súlade s rozvrhovým uznesením konkurzného súdu. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Ţalobca sa k odvolaniu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
2 O. s. p. prejednal vec
1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného nie je dôvodné. Z obsahu spisu vyplýva, ţe predmetom odvolacieho konania je určenie pravosti, výšky a poradia pohľadávky vo výške 25 079,66 eur popretej ţalovaným správcom konkurznej podstaty v konaní vedenom Krajským súdom Bratislava pod sp. zn.: Z-2-1K 105/1996. Pohľadávka ţalobcu predstavuje náhradu za zlikvidované stavby v zmysle § 14 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku.
2 zákona o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len ZKV), konkurzní veritelia pohľadávok, ktoré zostali sporné, čo sa týka právneho dôvodu, výšky alebo poradia, môţu sa domáhať určenia svojho práva v lehote určenej súdom. Ţalobu musia podať na súde, ktorý vyhlásil konkurz, proti všetkým, ktorí pohľadávku popreli; smú sa v nej dovolávať len právneho dôvodu a poradia uvedeného v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní a pohľadávku môţu uplatniť len do výšky 4 Obo/43/2012 8 uvedenej v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní. Ak nejde o vec patriacu do právomoci súdu, rozhodne o správnosti popretia pohľadávky príslušný správny orgán. O poradí popretej pohľadávky rozhodne vţdy súd.
2 písm. a) ZKV, po úplnom uspokojení pohľadávok
odseku 1 sa uspokojujú ostatné nároky v tomto poradí: pohľadávky prihlásené
s výnimkou pohľadávok
písm. b) (pohľadávky prvej triedy).
2 ZKV, nositelia pohľadávok na náhradu
predpisov uvedených v odseku 1 (medzi ktoré patrí aj zákon č. 229/1991 Zb.) sú prednostnými veriteľmi [§ 32 ods. 2 písm. a) a § 54 ods. 1 písm. a)].
1 uvedeného zákona oprávnenej osobe patrí náhrada za obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby, ktoré
tohto zákona nemoţno vydať alebo ktoré zanikli alebo boli prevedené na osobu, ktorá nie je povinná ich vydať. Obdobne oprávnenej osobe patrí náhrada za pozemok, ktorý sa
tohto zákona nevydá a za ktorý sa neposkytol iný pozemok. Ceny sa určia
cenových predpisov platných ku dňu účinnosti tohto zákona (§ 14 ods. 5).
2 tohto zákona ostatné náhrady
a 15 poskytne právnická osoba (právny nástupca), ktorá vec drţí alebo ju drţala v čase zániku nehnuteľnosti alebo ju previedla na osobu, ktorá nehnuteľnosť
tohto zákona nevydáva. Ak túto osobu nemoţno zistiť alebo ak touto osobou je rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia, náhradu poskytne štát prostredníctvom pozemkového fondu (§ 17 ods. 1)
všeobecne záväzného právneho predpisu 13a). Taktieţ náhradu
a 15 poskytne štát, ak bývalé národné výbory alebo Zbor povereníkov previedli hospodárske budovy a rodinné domčeky do vlastníctva fyzických osôb. Oprávnená osoba vyzve na vydanie náhrady najneskôr v lehotách uvedených v §
229/1991 Zb. povinnou osobou na poskytnutie náhrady v zmysle § 14 ods. 1 uvedeného zákona za zlikvidované stavby, ktoré sa nachádzali v katastrálnom území R., vedené v PK vloţke č. X., parc. č. X. – dom č. p. X. a dvor. Súd prvého stupňa s poukázaním na uvedené rozhodnutie dospel k správnemu skutkovému záveru, ţe úpadca je povinnou osobou na poskytnutie náhrady. Námietky ţalovaného správcu konkurznej podstaty týkajúce sa správnosti rozhodnutia správnych orgánov v konaní nie sú právne relevantné vo vzťahu k uplatnenému nároku.
názoru odvolacieho súdu v konaní o určenie pravosti pohľadávky v konkurznom konaní, nemôţe súd preskúmavať správnosť rozhodnutia správneho orgánu vo veci určenia povinnej osoby na poskytnutie náhrady
zákona č. 229/1991 Zb. Týmto rozhodnutím je súd
2 O. s. p. viazaný a je povinný z neho vychádzať. V tejto súvislosti je nepodstatná aj námietka ţalovaného týkajúca sa charakteru tohto reštitučného nároku neuvedeného v zmluve o prevode majetku štátu uzavretej medzi F. a úpadcom. Z obsahu spisu Okresného súdu N., sp. zn.: 10C 128/1998 vyplynulo, ţe ţalobca uplatnil proti ţalovanému E. spol. s r.o., A. právo na náhradu za zlikvidované stavby
1 zákona č. 229/1991 Zb. vo výške 755 550 Sk ţalobou, ktorá bola ţalovanému doručená
uvedeného ustanovenia § 14 ods. 1. Ţaloba o vydanie náhrady bola doručená ţalovanému ako povinnej osobe v lehote troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktorým bola povinná osoba určená (16.03.1998), a preto v zmysle citovaného ustanovenia § 16 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb. právo ţalobcu na náhradu nezaniklo. Súd nepochybil, keď pri posudzovaní výšky náhrady, ktorá nebola v konaní spochybňovaná, vychádzal z písomných znaleckých posudkov. 4 Obo/43/2012 10 Súd prvého stupňa na základe dostatočne zisteného skutkového stavu správne v súlade s citovanými ustanoveniami ZKV a v súlade s právnym názorom vysloveným odvolacím súdom, vyhovel ţalobe o určenie pravosti, výšky a poradia popretej pohľadávky ţalobcu v predmetnom konkurznom konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov napadnutý rozsudok ako vecne správny
1 O. s. p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. tak, ţe úspešnému ţalobcovi náhradu nepriznal, pretoţe mu trovy odvolacieho konania nevznikli. Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.