Najvyšší súd 6 Cdo 174/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore ţalobcov: Vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súp. č. 1571, na Medveďovej ul. č. 6-8-10 v Bratislave, zastúpení spoločnosťou Váš správca, spol. s r. o., so sídlom v Bratislave, ul. Furdekova č. 4, IČO: 35 846 925, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Marianna Kuchtová, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Staré záhrady č. 3, v mene ktorej koná advokátka JUDr. Marianna Kuchtová, proti ţalovaným: 1/ Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom v Bratislave, ul. Bajkalská č. 30, IČO: 31 335 004, 2/ Platiť sa oplatí, s. r. o., so sídlom v Bratislave, ul. Košická č. 56, IČO: 45 684 618, 3/ M. M., bývajúci v Z., 4/ A. M., bývajúca v B., 5/ M. C., bývajúci v B., zastúpený JUDr. Soňou Tóthovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Šafárikovo nám. 2, o určenie neplatnosti dražby, vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 49C/281/2014, o dovolaní ţalovaného 5/ proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z
- novembra 2015 sp. zn. 5Co/559/2015, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e
- Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) zhora označeným uznesením potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) z
- júna 2015 č. k. 49C/281/2014-93, ktorým prvoinštančný súd prerušil podľa § 109 ods. 2 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“ alebo „Občiansky súdny poriadok“) konanie vedené pod sp. zn. 49C/281/2014 do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 10C/209/
- 2 6 Cdo 174/2016
- Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal včas dovolanie ţalovaný 5/ (ďalej aj „dovolateľ“). Ţiadal, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zmenil tak, ţe súd ruší rozhodnutie prvoinštančného súdu alebo zrušil rozhodnutia odvolacieho aj prvoinštančného súdu. Prípustnosť dovolania odôvodnil odňatím mu moţnosti konať pred súdom, ktoré malo spočívať v tom, ţe uznesenia odvolacieho ako aj prvoinštančného súdu sú podľa jeho názoru arbitrárne, zjavne neodôvodnené, nepreskúmateľné a absolútne nedostatočne sa vysporiadali s vecnými a právnymi argumentmi ţalovaného 5/ a nesprávne aplikovali právne predpisy. Namietal tieţ zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, keďţe odvolací súd uviedol v odôvodnení rozhodnutia nesprávne spisovú značku 7C/372/2011 namiesto správnej spisovej značky 10C/209/
- Dovolanie odôvodnil tieţ nesprávnym právnym posúdením veci a inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
- Ţalobcovia ani ţalovaní 1/ - 4/ sa k dovolaniu nevyjadrili.
- Dňa
- júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej len „C. s. p.“). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po
- júli 2016, postupoval na základe úpravy z prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p. (podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) uţ podľa tohto zákona. Keďţe však dovolanie bolo podané ešte pred
- júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C. s. p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov dovolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a 2 C. s. p.), ako aj o potrebe ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 C. s. p.).
- Najvyšší súd ako súd, ktorého funkčná príslušnosť na prejednanie dovolania a rozhodnutie o ňom ostala zachovaná i po nadobudnutí účinnosti nových kódexov civilného procesného práva (v tejto súv. por. tieţ § 10a ods. 1 O. s. p., § 35 C. s. p. i nedostatok osobitnej úpravy v Civilnom mimosporovom poriadku, teda v zákone č. 161/2015 Z. z.), po zistení, ţe dovolanie bolo podané včas aj naň oprávnenou osobou, skúmal bez nariadenia 3 6 Cdo 174/2016 dovolacieho pojednávania, či dovolanie je procesne prípustné a dospel k záveru, ţe dovolanie treba odmietnuť.
- Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
- V preskúmavanej veci dovolateľ napadol dovolaním uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie prvoinštančného súdu. Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 239 O. s. p.
- Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 239 O. s. p. neprichádza do úvahy. Ide totiţ o uznesenie o prerušení konania, proti ktorému je prípustnosť dovolania výslovne vylúčená priamo zákonom, a to ustanovením § 239 ods. 3 O. s. p.
- Dovolací súd z úradnej povinnosti preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v § 237 ods. 1 O. s. p. Podľa tohto ustanovenia dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Nezistil však existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.
- Za nedôvodnú povaţoval námietku dovolateľa o odňatí moţnosti konať pred súdom, spôsobenom nepreskúmateľnosťou rozhodnutí prvoinštančného a odvolacieho súdu. V zmysle stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
- 2015 nepreskúmateľnosť rozhodnutia môţe len výnimočne zakladať prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., a to ak písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. O taký prípad však v preskúmavanej veci nešlo. Z hľadiska náleţitostí vyţadovaných ustanovením 4 6 Cdo 174/2016 § 157 ods. 2 O. s. p. v spojitosti s § 167 ods. 2 O. s. p., na riadne odôvodnenie uznesenia je postačujúce, ak súd v odôvodnení stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia. Podľa názoru dovolacieho súdu uznesenie odvolacieho súdu v spojení s uznesením okresného súdu spĺňa poţiadavky na riadne a presvedčivé odôvodnenie v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p., keďţe ním bola daná odpoveď na všetky podstatné otázky týkajúce sa predmetu konania z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci. Sú z nich zrejmé podstatné dôvody, pre ktoré súdy rozhodli tak, ako rozhodli. Odvolací súd sa stotoţnil s odôvodnením uznesenia prvoinštančného súdu v plnom rozsahu, sám vo svojom odôvodnení zdôraznil skutočnosť, pre ktorú pokladal za správne rozhodnutie o prerušení prvoinštančného konania a zdôvodnil opodstatnenosť prerušenia konania vedeného pod sp. zn. 49C/281/2014 vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu pod sp. zn. 10C/209/
- Dovolací súd navyše dáva dovolateľovi do pozornosti, ţe za vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa jeho predstáv, ale len to, ţe ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, čo v prejednávanej veci splnené nebolo.
- Za nedôvodnú povaţoval dovolací súd aj námietku zmätočnosti rozhodnutia spôsobenú tým, ţe odvolací súd nesprávne uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia sp. zn. 7C/372/2011 namiesto správnej sp. zn. 10C/209/
- Túto skutočosť nemoţno povaţovať za skutočnosť spôsobujúcu zmätočnosť rozhodnutia a jeho nepreskúmateľnosť, keďţe je z obsahu rozhodnutia zrejmé, ţe sa jedná len o zjavnú chybu v písaní, čo je v konečnom dôsledku zrejmé aj dovolateľovi, ktorý v dovolaní sám uvádza, ţe uvedenie nesprávnej spisovej značky má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia „aj pokiaľ by sa jednalo o chybu v písaní“.
- Dovolací súd poznamenáva, ţe pri posudzovaní riadneho odôvodnenia rozhodnutí súdov v základnom konaní sa nezaoberá správnosťou skutkových a právnych záverov v nich obsiahnutých, pretoţe správnosť dovolaním napadnutého uznesenia by mohol skúmať, len ak by dovolanie bolo prípustné. Samotné však prípustnosť dovolania nezakladajú.
- So zreteľom na uvedené preto najvyšší súd dovolanie ţalovaného 5/ podľa § 447 písm. c/ C. s. p. ako neprípustné odmietol. 5 6 Cdo 174/2016
- O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd nerozhodoval, lebo konanie nie je doteraz skončené. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p., ktoré sa v zmysle § 453 ods. 1 C. s. p. primerane pouţije aj na dovolacie konanie, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Rozhodnutím, ktorým sa končí konanie u odvolacieho alebo dovolacieho súdu, sa rozumie len také rozhodnutie, ktorým sa končí konanie vo veci samej. Rovnako ako dovolací súd nerozhoduje o trovách dovolacieho konania v prípade, ak zruší rozhodnutie odvolacieho súdu (prípadne aj rozhodnutie prvoinštančného súdu) a vec vracia na ďalšie konanie (§ 453 ods. 3 C. s. p.), tak nerozhoduje o trovách dovolacieho konania ani v prípade, ak dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí (a ak konanie nebolo uţ skôr skončené). Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie o prerušení konania, nepochybne nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. O trovách dovolacieho konania preto rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí o uplatnenom nároku.
- Dovolací súd ďalej dáva do pozornosti vo veci konajúcemu súdu, ţe napriek výzve na presné označenie ţalobcov (za situácie, ţe spoločenstvo nie je právnickou osobou) a napriek doplneniu ţaloby o presné označenie ţalobcov (č. l. 65 aţ 67), sa táto skutočnosť nepremietla do označenia ţalobcov v uznesení súdu prvej inštancie ani v uznesení odvolacieho súdu.
- Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- mája 2017 JUDr. Rudolf Č i r č, v. r. predseda senátu JUDr. Ivan M a c h y n i a k, v. r. člen senátu Mgr. Dušan Č i m o, v. r. člen senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Slavka Cibuľáková