2 písm. c/, d/, e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ako ,,O.s.p.“) zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím ţalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer na daň z pridanej hodnoty (ďalej aj ako ,,DPH“) Daňového úradu Trnava č. 9210401/5/949257/2013/BalI zo dňa 12.03.2013, ktorým
6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len ako ,,zákon č. 511/1992 Zb.“) v nadväznosti na § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňoví poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako ,,zákon č. 563/2009 Z. z.“) bol vyrubený ţalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2010 v sume 108 555,98 eura. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, ţe preskúmal ţalobu v rozsahu ţalobných dôvodov, vyhodnotil vykonané dôkazy, preskúmal procesné postupy a dospel k záveru, ţe rozhodnutie ţalovaného ako i rozhodnutie správcu dane nie je v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Zistený skutkový stav je nedostačujúci pre posúdenie veci, ţalovaný riadne neodôvodnil, prečo nevykonal ţalobcom navrhnuté dôkazy, zistené skutočnosti nevyhodnotil tak, aby nespochybnil závery o nedôvodnosti daňovým subjektom uplatneného nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty a v konaní správneho orgánu bola zistená vada spočívajúca v porušení práva ţalobcu ako účastníka konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Ţalovaný ani správca dane riadne neodôvodnili, prečo nevykonali ţalobcom navrhnuté dôkazy, a to výsluchy ţalobcom navrhnutých svedkov M. S., A. C., I. C., skladníkov, šoférov, preverenia trás nákladných vozidiel, keď odôvodnenie ţalovaného, ţe vo veci bolo dosť dôkazov na to, aby mohli rozhodnúť, je nepostačujúce a teda napadnuté rozhodnutie je ako nedostatočne odôvodnené nepreskúmateľné. Krajský súd sa stotoţnil s argumentáciou ţalobcu, ţe ţalovaný mohol vykonať výsluch šoférov a skladníkov, ktorý by mohli objasniť, kto vykonal dopravu, pre koho, odkiaľ bol tovar dodaný, čím by sa mohla potvrdiť, resp. vyvrátiť sporná výpoveď svedka - konateľa spoločnosti Triskelion s.r.o.. Krajský súd sa stotoţnil s argumentáciou ţalobcu, ţe ţalovaný mohol z vlastnej činnosti preveriť existenciu ďalších daňových subjektov, ktorí obchodovali so spoločnosťou 3 8Sžf/46/2016 Triskelion s.r.o. s poľnohospodárskymi plodinami v rozhodnom období za účelom dôsledného zistenia skutkového stavu veci a v tejto súvislosti krajský súd poukázal na to, ţe ţalovaný neodôvodnil, prečo nepreveril ani obchodovanie spoločnosti Forro-Plast s.r.o so spoločnosťou Triskelion s.r.o., keď aj konateľ spoločnosti Forro-Plast s.r.o. - L. P. tvrdil, ţe v rozhodnom období obchodoval so spoločnosťou Triskelion s.r.o.. Skutočnosť, ţe zo strany ţalovaného nebolo ţalobcovi umoţnené byť prítomný na výsluchu svedka B. S., konateľa spoločnosti ALAURUS, s.r.o., napriek jeho ţiadosti, čím mu bola odopretá moţnosť klásť otázky a vyjadrovať sa k tvrdeným skutočnostiam, je takou vadou konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, v dôsledku čoho bola znemoţnená ţalobcovi realizácia jeho procesných práv, priznaných mu zákonom a boli zo strany ţalovaného porušené povinnosti, čo najúplnejšie zistiť skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní. Prvostupňový súd neprihliadol na námietku ţalobcu, ţe ţalovaný pri iných dodávateľoch ako Gamex Trading s.r.o., Sunflower s.r.o., Merkanta International s.r.o., Zsemlye s.r.o., Agrosid a.s., Gymo s.r.o., Feliz s.r.o. nespochybnil a uznal postup obchodovania, pričom uznal aj nárok ţalobcu na odpočet DPH, pričom išlo o obdobné sumy, ktoré boli fakturované a zaplatené v hotovosti a išlo o rovnaký druh tovaru, pričom tovar prepravovaný do skladov bol rovnakého určenia ako pri spoločnosti Triskelion s.r.o., nakoľko táto námietka bola podaná ţalobcom po uplynutí zákonnej lehoty. Krajský súd neprihliadol ani na námietku ţalobcu, ţe v prípade spoločnosti Triskelion s.r.o. aj spoločnosti ALAURUS, s.r.o. navrhol ţalovanému vykonať dokazovanie aj prostredníctvom mobilných operátorov za obdobie roka 2010, z čoho by bolo moţné preukázať, ţe ţalobca bol s konateľmi tejto spoločnosti v telefonickom kontakte a teda ţe sa poznali a ţe s predmetnou spoločnosťou obchodoval, nakoľko nebola obsahom ţalobného návrhu a bola podaná po uplynutí zákonnej lehoty. Krajský súd na základe vyššie uvedeného skonštatoval, ţe sú preukázané dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia zaloţené na porušení procesných práv daňového subjektu v súvislosti zabezpečovaním podkladov pre rozhodnutie, ich vyhodnocovaním a znemoţnením účasti na výsluchu svedkov a porušením práva na spravodlivé prejednanie 4 8Sžf/46/2016 veci spočívajúce v riadnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia ţalovaného a správcu dane. Krajský súd mal za to, ţe v novom konaní bude umoţnené ţalobcovi reálne vyuţiť jeho procesné práva účastníka správneho konania, ţalovaný sa riadne vyporiada a náleţite odôvodní prípadné zamietnutie návrhov ţalobcu na doplnenie dokazovania. Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd napadnuté rozhodnutie ţalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil postupom v zmysle ust. § 250j ods. 2 písm. c/, d/, e/ O.s.p. a vec vrátil ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym názorom súdu. O trovách konania bolo rozhodnuté
1 O.s.p. tak, ţe krajský súd procesne úspešnému ţalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku zaplateného za ţalobu v sume 70 eur a trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v sume 1052,58 eura, ktorú náhradu trov konania zaviazal ţalovaného zaplatiť k rukám právneho zástupcu ţalobcu v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.. II. Proti tomuto rozsudku podal ţalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Ţalovaný s argumentáciou krajského súdu nesúhlasil z dôvodu, ţe skutkový stav bol
neho zistený dostatočne na to, aby ţalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu, ktorým bol vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie december 2010 v sume 108 555,98 eura. Ţalovaný taktieţ poukázal na skutočnosť, ţe vo výpovediach svedka - konateľa spoločnosti Triskelion s.r.o. p. L. S. neprišlo k rozporom, ktoré by
ţalovaného mali viesť k ich hodnoteniu ako nepravdivých. Pokiaľ išlo o vystavovanie faktúr za spoločnosť Triskelion s.r.o., pouţívanie pečiatok tejto spoločnosti a údajné rozpory v tvrdeniach svedkov L. P., I. B. a J. G. O., ţe spoločnosť Triskelion s.r.o. mala v rozhodnom čase viaceré splnomocnené osoby, ktoré boli za túto spoločnosť oprávnené vyhľadávať obchodných partnerov a dohadovať obchodné podmienky, ţalovaný odkazuje na zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 9210401/5/5437570/2013/Balv zo dňa 05.12.2013, kde p. L. S. opätovne potvrdil, ţe ţalobcu nepozná, spoločnosť Triskelion s.r.o. v októbri 2010 ţalobcovi nedodala tovar, nevystavila 5 8Sžf/46/2016 pre neho faktúry ani od neho neprevzala ţiadnu hotovosť. Svedok L. S. trval na tom, ţe v uvedenom období nebolo nikomu udelené splnomocnenie a uviedol, ţe p. L. P., ani p. I. B. (splnomocnenie, ktoré mu mala vystaviť spoločnosť Triskelion s.r.o. svedok nemal,
svojho vyjadrenia nepredpokladal, ţe by ho ešte niekedy potreboval – zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9210401/5/5300346/2013/BaIv zo dňa 27.11.2013) v uvedenom období nepoznal a spoločnosť Triskelion s.r.o. s nimi nikdy nemala ţiadny právny vzťah. K vystavovaniu faktúr za spoločnosť Triskelion s.r.o. uviedol, ţe e-mailom pošle tabuľku s fakturačnými údajmi účtovnej kancelárii, ktorá vystaví v účtovnom programe POHODA faktúry, ktoré sú uloţené do súboru a e-mailom poslané naspäť k nemu – on ich vytlačí, podpíše, opečiatkuje a osobne doručí odberateľom. Spoločnosť sa
jeho vyjadrenia v roku 2010 zaoberala poradenstvom v oblasti BOZP.
vyjadrenia p. S. na pečiatke na sporných faktúrach sa nachádza iný typ písma, nebola to teda jeho pečiatka, ktorú pouţíva na ním vystavené faktúry. Zároveň potvrdil, ţe nikdy nevystavoval faktúry ručne, pričom sporné faktúry, na základe ktorých si ţalobca uplatňoval odpočítanie dane, boli vystavené ručne. Pečiatka zároveň nepredstavuje povinnú zákonnú náleţitosť (nie je ţiadnym spôsobom upravený jej vzhľad, ani údaje, ktoré by mala obsahovať), ktorú by museli faktúry obsahovať, aby boli uznané ako relevantné doklady. V tejto súvislosti preto ţalovaný nepovaţoval za nutné bliţšie sa zaoberať pouţitými pečiatkami, keďţe samotný zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) túto oblasť nijako neupravuje. Na otázku ţalobcu ohľadne konania za spoločnosť Triskelion s.r.o. svedok uviedol, ţe v uvedenom období nebol nikto splnomocnený na konanie za spoločnosť, konatelia spoločnosti boli viacerí, ale v mene spoločnosti
svojho vyjadrenia konal p. S. sám na základe ústnej dohody s ostatnými konateľmi. Zároveň ako zvláštny hodnotí ţalovaný spôsob uzatvárania obchodu v značnej sume, kedy si ţalobca
jeho slov (vyjadrenie ţalobcu zo dňa 18.05.2012) neponechal ţiadne vyhotovenie plnej moci, ktorú mala údajne vystaviť spoločnosť Triskelion s.r.o., pričom ţalovaný zdôrazňuje, ţe ani iné – ţalobcom označené osoby (M. S., L. P.) – nedisponovali ţiadnym relevantným dokladom, ktorý by ich oprávňoval na sprostredkovanie alebo uzatváranie obchodov a ktorý by bolo moţné predloţiť správcovi dane. Na podklade uvedeného sa preto tvrdenie ţalobcu, ţe na sprostredkovanie, či uzatváranie obchodov mohli byť splnomocnené aj iné osoby, javí ako nepravdepodobné. Ţalobca teda svoje námietky v tomto smere opiera len o vyjadrenia, ktoré však nie je moţné podloţiť ţiadnymi dokladmi, 6 8Sžf/46/2016 z ktorých by bolo zrejmé, ţe sporné obchody boli dohadované s označenými osobami so súhlasom a poverením konateľa spoločnosti Triskelion s.r.o.. Pokiaľ ide o nevykonanie ţalobcom navrhovaných dôkazov, ţalovaný vo svojom vyjadrení č. 1100307/1/291391/2014 zo dňa 25.06.2014 dôvodil tým, ţe uvedené návrhy povaţoval za prieťahy v konaní a snahu znefunkčniť samotné konanie zo strany ţalobcu, pretoţe motorové vozidlá neboli slovenské a teda by bolo potrebné v danom prípade vyuţiť inštitút medzinárodnej výmeny daňových informácií, čo by vzhľadom na mnoţstvo motorových vozidiel predstavovalo neúmerne dlhý čas, pričom správca dane i ţalovaný disponovali dostatočným mnoţstvom ďalších dôkazov, ktoré tvoria oporu ich rozhodnutí. Z dôvodu, ţe konateľ spoločnosti Triskelion s.r.o. poprel akýkoľvek obchodný vzťah so ţalobcom, nie je ţalovanému zrejmé, akým spôsobom by výsluch ţalobcom označených osôb (M. S., A. C., I. C.) mohol zmeniť dôkaznú situáciu v jeho prospech, keďţe len samotná výpoveď týchto osôb by mala charakter tvrdenia. Ţalobca nepredloţil ţiadne ďalšie dôkazy (napr. písomné dokumenty), ktoré by bolo moţné konfrontovať prípadne s výpoveďou konateľa spoločnosti Triskelion s.r.o. p. L. S., ktorý vyslovene a jednoznačne poprel udelenie akýchkoľvek plných moci iným osobám, v spojení s nespornou skutočnosťou, ţe ani jedna z označených osôb nevedela predloţiť ţiadny doklad (stratili ich alebo nepovaţovali za potrebné si ich uschovať, čo ţalovaný hodnotí ako neobvyklé), ktorý by udelenie plnej moci potvrdil. Uvedená skutočnosť viedla správcu dane i ţalovaného k záveru, ţe nie je potrebné vykonávať ţiadne ďalšie dokazovanie. V súvislosti s vykonaním navrhovaných dôkazov ţalovaný dal do pozornosti, ţe správca dane síce vykonáva dokazovanie, ale v daňovom konaní sa objavujú prvky prejednávacej zásady, ktorá v spojení so zásadou voľného hodnotenia dôkazov spôsobuje, ţe kaţdý (daňový subjekt, správca dane) je povinný preukazovať svoje tvrdenia a správca dane (odvolací orgán) hodnotí dôkazy predloţené daňovým subjektom alebo získané ním samotným. Dôkazy sú hodnotené tak, aby správca dane správne určil daňovú povinnosť chrániac záujmy štátu a dbajúc na zachovanie práv daňových subjektov. Nepreukázanie tvrdených skutočností je neunesením dôkazného bremena a v prípade neunesenia dôkazného bremena na strane daňového subjektu je jeho následkom neuznanie tvrdených skutočností za dokázané s príslušnými hmotnoprávnymi následkami. Zároveň ţalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“, 7 8Sžf/46/2016 „odvolací súd“ alebo ,,NS SR“) zo dňa 23.10.2003 sp. zn. Sţ-o-NS/44/03. Ţalovanému nie je zrejmé, akým spôsobom by prípadné obchodovanie spoločnosti Triskelion s.r.o. so spoločnosťou Forro-Plast s.r.o. (konateľ p. L. P., ktorý mal uzatvárať obchody so ţalobcom, avšak nepredloţil ţiadne plnomocenstvo) mohlo preukazovať, ţe ţalobca uzatváral sporné zdaniteľné obchody tieţ so spoločnosťou Triskelion s.r.o.. Ţalovaný sa nestotoţnil ani so záverom krajského súdu, ţe z jeho strany nebolo ţalobcovi umoţnené byť prítomný na výsluchu svedka B. S. – konateľa spoločnosti ALAURUS, s.r.o., pretoţe vypočutie tohto svedka bolo vykonané v Maďarskej republike, maďarskými daňovými orgánmi a
maďarských daňových predpisov a preto nie je moţné uvedené dávať za vinu ţalovanému. Ţalovaný v tejto veci poukázal na skutočnosť, ţe v priebehu dopĺňania konania správca dane vyzval ţalobcu na doplnenie náleţitostí faktúr týmto konateľom spoločnosti ALAURUS s.r.o. priamo pred správcom dane, pričom by bolo moţné pri tejto príleţitosti vykonať opakovane jeho vypočutie ako svedka a to za prítomnosti daňového subjektu, ktorý by mal moţnosť sa k jeho výpovedi vyjadriť a konfrontovať sa s ním. Ţalovaný však konštatuje, ţe ţalobca uvedené nezabezpečil, čím sa ani sám nepričinil o naplnenie jeho práv, ktorých porušenie namietal. Odhliadnuc od ţalobcom spochybnenej výpovede tohto svedka, ţalovaný konštatoval, ţe za daného skutkového stavu ţalobca nesplnil podmienku na uplatnenie odpočítania dane stanovenú v § 51 zákona o DPH,
ktorého môţe právo na odpočítanie dane uplatniť iba za podmienky, ţe disponuje faktúrou, vyhotovenou
. Faktúry predloţené ţalobcom neobsahovali dátum dodania tovaru, čo je povinná náleţitosť faktúry stanovená v § 71 ods. 2 písm. d/ zákona o DPH. Dátum dodania tovaru, ktorý je pri dodaní tovaru dňom vzniku daňovej povinnosti, je zároveň jednou z podmienok na uplatnenie odpočítania dane, stanovenej v ustanovení § 49 ods. 1 zákona o DPH. Ţalovaný nesúhlasil ani so záverom krajského súdu formulovanom v závere napadnutého rozsudku, ţe sa nevyporiadal s námietkami ţalobcu týkajúcich sa nepresného a nesprávneho prekladu zápisnice z maďarského jazyka do slovenského jazyka vyhotovenej doţiadaným úradom pri výsluchu svedka – p. B. S.. Správcovi dane bolo uloţené (list č. 1100307/1/308166/2013 zo dňa 28.06.2013), aby vyzval ţalobcu (výzva č. 9210401/5/3373062/2013/BalI zo dňa 15.07.2013) na spresnenie, v ktorých konkrétnych 8 8Sžf/46/2016 bodoch má byť výpoveď p. B. S. nedôsledne a nesprávne preloţená, pričom zároveň mal byť zabezpečený opakovaný preklad označených častí výpovede svedka. Ţalobca však vo svojej odpovedi zo dňa 24.07.2013 iba uviedol, ţe pokiaľ je pravda, ţe spoločnosť ALAURUS s.r.o.
p. B. S. nemala v rokoch 2010 a 2011 vykonávať činnosť, nie je zrejmé, načo potrebovala slovenskú účtovnícku spoločnosť, nie je ani zrejmé, o akú účtovnícku spoločnosť ide a na základe akej dohody táto účtovnícka spoločnosť vykonávala účtovníctvo spoločnosti ALAURUS s.r.o.. Ďalej namietal ako nepresnú odpoveď p. S., ţe spoločnosť
jeho vedomostí v roku 2010 nefungovala a jeho tvrdenie, ţe doklady nevystavoval a pečiatka, ktorá bola v spoločnosti a mala 4 riadky, sa nezhoduje s pečiatkou na dokladoch.
názoru ţalovaného však išlo o úradný preklad, pričom obsah predmetného preloţeného textu bol z významového hľadiska jednoznačný. Ţalovaný vo väzbe na ďalšie závery krajského súdu skonštatoval, ţe ţalobca svoje tvrdenia o dodaní predmetného tovaru práve spoločnosťou ALAURUS s.r.o. nepreukázal hodnoverne ani tým, ţe na výzvu správcu dane č. 9210401/1/196403/2012 zo dňa 22.02.2012 vo svojej odpovedi zo dňa 03.05.2012, ani vo svojej odpovedi zo dňa 27.07.2013 na výzvu č. 9210401/5/3373062/2013/BalI zo dňa 15.07.2013 neuviedol miesto, odkiaľ bol tovar prepravený, kde mal byť naloţený, ani osoby, ktoré ho mali nakladať, čím znemoţnil preveriť pravdivosť jeho tvrdení aj v tomto smere. Skutočnosť, ţe daný tovar, ktorý mal ţalobca uskladnený v označených skladoch a následne dodaný jeho odberateľom, dodala práve spoločnosť ALAURUS s.r.o., nebola preukázaná ani výpoveďou svedka – skladníka p. B. P., ktorý do zápisnice č. 9210401/5/3610814/2013/BalI zo dňa 30.07.2013 uviedol, ţe takúto skutočnosť nevie potvrdiť. Skutočnosť namietaná ţalobcom v jeho odpovedi zo dňa 24.07.2013 na výzvu č. 9210401/5/3373062/2013/BalI zo dňa 15.07.2013, ţe je nespochybniteľné, ţe k dodávkam tovaru došlo, lebo inak by nemohol tovar predať svojim odberateľom, nepreukazuje pôvod tovaru, t.j. jeho dodanie práve spoločnosťou ALAURUS s.r.o.. Ţalobca tým, ţe v danej odpovedi uviedol, ţe miesto nakládky tovaru nevie uviesť, čo odôvodňuje obchodným tajomstvom a dojednaním ceny tovaru s prepravou, ani tým, ţe nepredloţil faktúry vystavené
zákona o DPH, sám priznal, ţe nevykonal všetky dostatočné a dostupné opatrenia na zabezpečenie splnenia svojej dôkaznej povinnosti pri preukazovaní uplatňovaných nárokov na odpočítanie dane. Uvedené je v rozpore s príslušnými ustanoveniami § 49 a § 51 zákona o DPH, ako i v rozpore s § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.,
ktorého je dôkazné bremeno pri preukázaní týchto nárokov na 9 8Sžf/46/2016 daňovom subjekte, ktorý má povinnosť zabezpečiť si dostatočné a hodnoverné dôkazy o skutočnostiach, ktoré uplatňuje v daňovom priznaní. Je teda na ţalobcovi, aby vykonal všetky dostupné a primerané opatrenia na to, aby svoj nárok vedel preukázať, čo však preukázateľne neurobil. Ţalovaný tieţ poukázal na skutočnosť, ţe v skutkovo obdobnej veci ţalobcu za zdaňovacie obdobie november 2010 Krajský súd v Trnave ţalobu rozsudkom č. k. 20S/33/2014-294 zo dňa 17.03.2015 zamietol. Vzhľadom na uvedené ţalovaný navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe ţalobu zamieta alebo aby alternatívne napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil
1 a ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu a vec vrátil na ďalšie konanie. V oboch prípadoch ţalovaný navrhol o trovách konania rozhodnúť tak, ţe ţiadny z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. III. Ţalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) a po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalovaného nemoţno priznať úspech a rozsudok krajského súdu je vecne správny. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj 10 8Sžf/46/2016 rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1 a 2 O.s.p.) V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje
ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v ţalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 prvá veta O.s.p.). Preto v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 250i ods. 1 veta druhá O.s.p.). Je to tak preto, ţe úlohou súdu v správnom súdnictve (prvostupňového ani odvolacieho) nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu dopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy, t.j. preskúmať aj postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s prihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich vydania. 11 8Sžf/46/2016
1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Úlohou najvyššieho súdu bolo – na základe včas podaného odvolania ţalovaného – preskúmať, či prvostupňový súd vecne správne rozhodol, keď napadnuté rozhodnutie ţalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Skutočnosť, ţe daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v ţiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôţe to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodrţania práva. Daňové orgány môţu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodrţiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne ako aj procesné), ktoré sú
400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov uverejnením vyhlásené v Zbierke zákonov. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu odvolací súd zistil, ţe v dňoch 12.08.2011 aţ 27.02.2013 vykonal správca dane u ţalobcu ako daňového subjektu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január aţ december
predloţených faktúr. Daňová kontrola bola ukončená prerokovaním protokolu dňa 27.02.2013 a správca dane vydal dňa 12.03.2013 dodatočný platobný výmer č. 9210401/5/949257/2013/BalI, ktorým vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2010 v sume 108 555,98 eura. Voči prvostupňovému rozhodnutiu ţalobca podal odvolanie, o ktorom rozhodol ţalovaný rozhodnutím č. 1100307/1/129931/2014/4884 zo dňa 11.03.2014 tak, ţe napadnuté prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava potvrdil. Ţalovaný sa stotoţnil so záverom správcu dane,
ktorého ţalobca nesplnil podmienky ustanovené v § 49 a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH. Ţalovaný v napadnutom rozhodnutí č. 1100307/1/129931/2014/4884 zo dňa 11.03.2014 skonštatoval, ţe ţalobca ako daňový subjekt nepreukázal svoje tvrdenia o tom, ţe pri deklarovaných zdaniteľných obchodoch konal s osobami, ktoré boli oprávnené konať a uzatvárať obchody v mene spoločnosti Triskelion s.r.o. a v mene spoločnosti ALAURUS, s.r.o. ako dodávateľov a obrana daňového subjektu,
ktorej nemá povinnosť poţadovať údaje o osobách, s ktorými obchodoval a ktoré mu tovar predávali, je v rozpore s jeho povinnosťami a neobstojí. Ţalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 16.05.2014 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 1100307/1/129931/2014/4884 zo dňa 11.03.2014, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer na daň z pridanej hodnoty vydaný Daňovým úradom Trnava č. 9210401/5/949257/2013/BalI zo dňa 12.03.2013, 13 8Sžf/46/2016 ktorým vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2010 v sume 108 555,98 eura. Ţalobca ţalobu odôvodňoval tým, ţe ţalovaný vo viacerých prípadoch opomenul hodnotiť dôkazy aj vo vzájomných súvislostiach, čím vykonal len jednostranné hodnotenie dôkazov bez ich ďalšieho vyhodnotenia v celkovom kontexte, čím obmedzil právo ţalobcu na dodrţiavanie zákonnosti ako jednu zo zásad daňového konania zakotvenej v § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.. Ţalobca namietal, ţe zo strany ţalovaného nebol dostatočne a spoľahlivo zistený skutkový stav. Ţalovaný nevykonal dôkaz navrhnutý ţalobcom - výsluch svedka pani M. S., ktorá mala mať vedomosť o obchodných transakciách realizovaných medzi spoločnosťou Triskelion s.r.o. a ţalobcom, a ktorá mala byť osobne prítomná pri rokovaniach ţalobcu s konateľom spoločnosti Triskelion s.r.o.. Ţalobca uviedol, ţe existujú aj ďalšie daňové subjekty, ktoré v rozhodnom období obchodovali so spoločnosťou Triskelion s.r.o. v oblasti poľnohospodárskych plodín, čo potvrdil aj konateľ spoločnosti Forro-Plast s.r.o. L. P., ktorý sa vyjadril, ţe tieţ obchodoval so spoločnosťou Triskelion s.r.o.. Ţalovaný vôbec nevyhodnotil vo vzájomnej súvislosti zhodné tvrdenia svedkov L. P., I. B. a J. G. O. o tom, ţe spoločnosť Triskelion s.r.o. mala v rozhodnom čase viaceré splnomocnené osoby, ktoré boli oprávnené za spoločnosť Triskelion s.r.o. vyhľadávať obchodných partnerov a dohadovať obchodné podmienky. Ţalobca poukázal na irelevantnosť deklarovaného porušenia ust. § 49 a § 51 zákona o DPH v súvislosti s ust. § 71 ods. 1 písm. c/ zákona o DPH, nakoľko v rozhodnom období, t.j. v roku 2010 nebola zakotvená právna povinnosť daňového subjektu poţadovať potvrdenia totoţnosti dodávateľa tovaru alebo sluţby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru. Ţalovaný sa riadne nevyporiadal s nevykonaním navrhnutého dôkazu a to preverenia trás nákladných vozidiel, ktoré dokazovanie povaţoval ţalovaný za zaťaţujúce, neúčelné a zbytočné, avšak práve tento dôkaz povaţoval ţalobca za relevantný pre preukázanie uskutočnených dodávok tovaru zo strany spoločnosti Triskelion s.r.o.. Ţalovaný vydal a doručil konečné rozhodnutie vo veci ešte pred určeným termínom 14 8Sžf/46/2016 za účelom výsluchu viacerých svedkov. Išlo o neuskutočnené výsluchy A. C., bývalej účtovníčky, ktorá mala byť prítomná vo viacerých prípadoch úhrad za tovar spoločnosti Triskelion s.r.o. a osobne vystavovala, resp. preberala účtovné doklady a I. C., ktorý vlastní prepravnú spoločnosť a nákladné motorové vozidlá s evidenčnými číslami, ktoré ţalobca predloţil ţalovanému, ktorý svojou výpoveďou mohol preukázať tvrdenie ţalobcu, ţe tovar na skladoch bol preberaný v mene a pre ţalobcu. Ţalobca k pochybnostiam ţalovaného zaloţených na hotovostných úhradách tovaru dodávaného spoločnosťou Triskelion s.r.o. uviedol, ţe hotovostné úhrady v rámci obchodného styku s poľnohospodárskymi plodinami boli v rozhodnom čase beţnou obchodnou praxou, kedy neexistovala právna úprava obmedzujúca hotovostný platobný styk, ako je tomu v súčasnosti. V tej súvislosti poukázal na právny záver obsiahnutý v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C 409/04 zo dňa 27.09.2007 vo veci Teleos Plc.. Ţalobca mal za to, ţe
svojich moţností prijal všetky rozumné opatrenia na uistenie sa, ţe dodávateľ Triskelion s.r.o. je podnikateľom, a to výpisom z obchodného registra a na internetovej stránke vtedajšieho Daňového riaditeľstva SR overil, ţe táto spoločnosť je platcom DPH. Ţalobca poukázal taktieţ na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C 324/11, v zmysle ktorého, ak sú splnené formálne podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, právo na odpočítanie dane môţe byť zamietnuté len v prípade, ak existuje objektívny dôkaz, ţe daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, ţe sa zúčastňuje na transakciách, ktoré sú súčasťou podvodu na dani z pridanej hodnoty. Ţalobca má za to, ţe ţalovaný nedisponuje takýmto objektívnym dôkazom, nakoľko ţalobca tovar deklarovaný na predmetných faktúrach od uvedeného dodávateľa riadne kúpil, zaplatil zaň, ďalej ho predal, vyskladnil, prepravoval, fakturoval a prijal zaň úhrady. Pri kaţdej faktúre ţalobca uviedol dodávateľa, aj odberateľa, kontaktnú osobu, s ktorou dojednával obchodné podmienky na kúpu, resp. predaj. Predloţil súpis tovaru s uvedením druhu poľnohospodárskej plodiny, jednotkovej ceny, mnoţstva a celkovej ceny. Predmetné daňové doklady jednoznačne preukazujú objekt, subjekt ako aj právnu skutočnosť a z ktorých je moţné dôvodne vysloviť záver, ţe skutočne došlo k realizácii obchodných transakcií. Ţalobca uviedol, ţe momentálna nekontaktnosť spoločnosti ALAURUS, s.r.o. 15 8Sžf/46/2016 neznamená, ţe v roku 2010 neobchodovala so ţalobcom. Pokiaľ ide o knihu faktúr - pohľadávky od 01.01.2010 - 31.12.2010 správca dane nikdy nekonkretizoval, akým spôsobom nadobudol predmetnú knihu faktúr, keďţe spoločnosťou ALAURUS, s.r.o., bola nekontaktná. Ani nie je zrejmé, či je kompletná, čo namietal ţalobca uţ počas daňovej kontroly, avšak správca dane sa k týmto námietkam nevyjadril. Nie je zrejmé, prečo ţalovaný povaţoval za relevantnú čiastočnú účtovnú evidenciu spoločnosti ALAURUS, s.r.o. a nie kompletnú účtovnú evidenciu ţalobcu, prečo povaţoval za podstatnú výpoveď konateľa spoločnosti ALAURUS, s.r.o. a nepovaţoval za podstatnú výpoveď ţalobcu. Ţalobca povaţoval za nesprávne, ţe správca dane nevzal do úvahy čestné prehlásenia pracovníkov skladov predloţené počas daňovej kontroly, ktorí mali potvrdiť, ţe tovar bol pre ţalobcu prijatý na sklady a bol doručený motorovými vozidlami s maďarskými ŠPZ. Pokiaľ ide o argument ţalovaného týkajúci sa chýbajúceho dátumu dodania tovaru na faktúre, termín dodania tovaru jednoznačne vyplýva z váţnych lístkov, ako aj z evidencie skladov. Ţalobca poukázal na skutočnosť, ţe v prípade spoločnosti Triskelion, s.r.o. a spoločnosti ALAURUS, s.r.o. navrhol ţalovanému vykonať dokazovanie prostredníctvom mobilných operátorov za obdobie roka 2010, z čoho by bolo moţné preukázať, ţe ţalobca bol s konateľmi týchto spoločností v telefonickom kontakte a teda ţe sa poznali a ţe s predmetnými spoločnosťami obchodoval. Správca dane navrhované dokazovanie nevykonal. Ţalovaný opiera svoje rozhodnutie iba o dva dôkazy, a to svedeckú výpoveď konateľa spoločnosti ALAURUS, napriek jeho odpovediam ,,neviem, nemám o tom vedomosť“ a o časť účtovnej evidencie spoločnosti ALAURUS, s.r.o. (kniha pohľadávok). Ţalobca predloţil niekoľko dôkazov na preukázanie tvrdení, ţe medzi spoločnosťou ALAURUS, s.r.o. a ţalobcom došlo k realizácii obchodov s poľnohospodárskymi plodinami (faktúry, váţne lístky, svedecké výpovede, čestné prehlásenia) a napriek uvedenému ţalovaný tieto dôkazy nevzal do úvahy. 16 8Sžf/46/2016 Nevykonanie dôkazov navrhovaných ţalobcom spôsobilo vydanie rozhodnutí, ktoré vychádzali z neúplného zistenia skutkového stavu veci. Na základe uvedeného ţiadal rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1100307/1/129931/2014/4884 zo dňa 11.03.2014 a dodatočný daňový výmer Daňového úradu Trnava č. 921 0401/5/949257/2013/BalI zo dňa 12.03.2013 zrušiť a vec vrátiť ţalovanému na ďalšie konanie.
1 zákona č. 511/1992 Zb. v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.
3 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
6 zákona č. 511/1992 Zb. pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vţdy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.
6 písm. c/, d/, a e/ zákona č. 511/1992 Zb. kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:
odseku 10 druhej vety. Dokazovanie vedie správca dane, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 29 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.). 17 8Sžf/46/2016
4 zákona č. 511/1992 Zb. ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do uţívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru
1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania sluţby.
1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť.
2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na dodávky tovarov a sluţieb ako platiteľ s výnimkou
odsekov 3 a 7. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 18 8Sžf/46/2016
1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane
môţe platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane
2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú
. Predmetom súdneho preskúmavacieho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 1100307/1/129931/2014/4884 zo dňa 11.03.2014, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer na daň z pridanej hodnoty Daňového úradu Trnava č. 9210401/5/949257/2013/BalI zo dňa 12.03.2013, ktorým bol ţalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2010 v sume 108 555,98 eura z dôvodu, ţe ţalobca nevedel preukázať pôvod deklarovanej dodávky tovaru, teda skutočné dodanie tovaru na faktúrach uvedenými dodávateľmi spoločnosťou Triskelion s.r.o. a spoločnosťou ALAURUS, s.r.o.. Predmetom súdneho preskúmavacieho konania je teda preveriť zákonnosť ţalobcom namietaného procesného postupu správcu dane v súvislosti s výkonom daňovej kontroly oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu na DPH, ako i posúdiť mieru prenosu dôkazného bremena na ţalobcu vzhľadom na zistený skutkový stav pri preverovaní oprávnenosti uplatneného nároku na odpočítanie dane za kontrolované zdaňovacie obdobie december 2010. Zásadou zákonnosti je viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán, keďţe daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, ţe účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môţe odvolať, končí aţ vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, ţe daňové orgány v daňovom konaní nemôţu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov, to znamená, ţe zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyţadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní pouţije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťaţujú a umoţňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň. 19 8Sžf/46/2016 Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenie daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďţe ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
vyššie citovaného ustanovenia § 29 je správca dane povinný, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní či hlásení, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť, či úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Kľúčovou právnou otázkou v tomto konaní bolo posúdenie miery zaťaţenia ţalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z ust. § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu odvolacích dôvodov, ako aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného v rozsahu ţalobných námietok, vyhodnotil vykonané dôkazy, preskúmal procesné postupy a dospel k záveru, ţe rozhodnutie ţalovaného ako i rozhodnutie správcu dane nie je v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Zistený skutkový stav je nedostačujúci pre posúdenie veci, ţalovaný riadne neodôvodnil, prečo nevykonal ţalobcom navrhnuté dôkazy, zistené skutočnosti nevyhodnotil tak, aby nespochybnil závery o nedôvodnosti daňovým subjektom uplatneného nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty.
názoru odvolacieho súdu správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav, tým ţe nevykonal navrhnuté dôkazy a následne ţalovaný sa nedostatočne vyporiadal s námietkami ţalobcu ohľadne nevykonania navrhnutých dôkazov. Ţalovaný ani správca dane riadne neodôvodnili, prečo nevykonali ţalobcom navrhnuté dôkazy, a to výsluchy ţalobcom navrhnutých svedkov M. S., A. C., I. C., šoférov, pracovníkov jednotlivých skladov – M. B. (sklad Ďulov Dvor), L. N. (sklad Mliečany) a B. P. (sklad Gabčíkovo) a preverenia trás 20 8Sžf/46/2016 nákladných vozidiel, keď odôvodnenie ţalovaného, ţe vo veci bolo dosť dôkazov na to, aby mohli rozhodnúť, je nepostačujúce. Odvolací súd sa stotoţňuje s argumentáciou ţalobcu, ţe ţalovaný mohol vykonať výsluch prepravcov, ktorí by mohli objasniť, kto vykonal prepravu tovaru, pre koho, odkiaľ bol tovar dodaný, čím by sa mohla potvrdiť, resp. vyvrátiť výpoveď svedka - konateľa spoločnosti Triskelion s.r.o.. Správny orgán taktieţ nevypočul ostatných konateľov spoločnosti Triskelion s.r.o., a to p. F. B., p. I. G. P. a p. I. B., ktorí boli konateľmi v rozhodnom čase a mohli
výpisu z obchodného registra samostatne konať za spoločnosť Triskelion s.r.o..
názoru odvolacieho súdu správny orgán mal za účelom preukázania vierohodnosti výpovede konateľa spoločnosti Triskelion s.r.o. pána L. S. vypočuť navrhnutých svedkov J. G. O., a to za účelom zistenia, či bol splnomocnený za spoločnosť Triskelion s.r.o. uzatvárať obchody, ak áno čo bolo predmetom obchodov, či takéto obchody uzavrela aj spoločnosť Triskelion s.r.o. spolu so ţalobcom a či má k dispozícií plnú moc alebo iný dôkaz. Ţalovaný taktieţ nevykonal dôkaz navrhovaný ţalobcom – výsluch pani M. S., ktorá mala mať vedomosť o obchodných aktivitách realizovaných medzi spoločnosťou Triskelion s.r.o. a ţalobcom a taktieţ mala byť osobne prítomná pri rokovaniach ţalobcu s konateľom spoločnosti Triskelion s.r.o.. Ţalobca taktieţ namietal neuskutočnené výsluchy A. C., bývalej účtovníčky, ktorá mala byť prítomná vo viacerých prípadoch úhrad za tovar spoločnosti Triskelion s.r.o. a osobne mala vystavovať, resp. preberať účtovné doklady a I. C., ktorý vlastní prepravnú spoločnosť a nákladné motorové vozidlá s evidenčnými číslami, ktoré ţalobca predloţil ţalovanému. Uvedené za účelom zistenia, či tovar na skladoch bol preberaný v mene a pre ţalobcu od spoločnosti Triskelion s.r.o., a či majú vedomosť prípadne aj dôkaz o tom, ţe spoločnosť Triskelion s.r.o. obchodovala so ţalobcom. Ţalobca dôvodne namietal, ţe správny orgán nevykonal kontrolu preverenia trás nákladných motorových vozidiel, ktoré priamo ţalobca označil a predloţil správnemu orgánu ako dôkaz na preukázanie obchodov ţalobcu so spoločnosťou Triskelion, s.r.o.. Po zistení vlastníka/drţiteľa vozidiel a po vypočutí vodičov týchto vozidiel mal moţnosť správny orgán verifikovať skutočnosť dovozu tovaru prepravcom poľnohospodárskych komodít od spoločnosti Triskelion s.r.o. pre ţalobcu, prípadne mal moţnosť zistiť objednávateľa prepravy tovaru a odosielateľa. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného skonštatoval, ţe sú preukázané dôvody 21 8Sžf/46/2016 na zrušenie napadnutého rozhodnutia zaloţené na porušení procesných práv daňového subjektu v súvislosti zabezpečovaním podkladov pre rozhodnutie. Za danej situácie má odvolací súd za to, ţe v novom konaní bude umoţnené ţalobcovi reálne vyuţiť jeho procesné práva účastníka správneho konania, ţalovaný sa riadne vyporiada a náleţite odôvodní prípadné zamietnutie návrhov ţalobcu na doplnenie dokazovania. Vzhľadom na to, ţe
ustálenej judikatúry najvyššieho súdu nie je úlohou súdov pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov nahrádzať ich činnosť, najmä pokiaľ ide o riadne zistenie skutkového stavu, krajský súd správne zrušil napadnuté rozhodnutie ţalovaného a správneho orgánu prvého stupňa a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie s tým, ţe v ďalšom konaní bude správny orgán viazaný právnym názorom súdu. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a s § 224 ods. 1 O.s.p. tak, ţe účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Úspešný ţalobca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, ani mu ţiadne trovy konania nevznikli a ţalovanému ich náhrada zo zákona neprináleţí. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie povaţoval námietky ţalovaného vznesené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, a preto napadnutý rozsudok krajského súdu
1 v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 491 ods. 1 ustanovil, ţe ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 22 8Sžf/46/2016
2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval
doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 25. mája 2017 Mgr. Peter M e l i c h e r, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Bartalská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.