N a j v y š š í s ú d 3 To/3/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Aleny Šiškovej a JUDr. Ma

§ 225ods.

1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona a iné, na verejnom zasadnutí konanom v Bratislave

1. novembra 2016, o odvolaní prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátorka“) proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica z
2. januára 2016, sp. zn. BB-4T/6/2014, takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky s a z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e Špecializovaný trestný súd Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, rozsudkom z
3. januára 2016, sp. zn. BB-4T/6/2014, podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku oslobodil obţalovanú Mgr. B. F. spod obţaloby prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v Bratislave, sp. zn. VII/1 Gv 7/13/1000-55, zo dňa
4. marca 2014, pre skutok, ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, ţe obvinená Mgr. B. F., ako prezidentka Občianskeho zdruţenia pre rozvoj cestovného ruchu a športu v regióne V., IČO: X., podpísala dňa
5. júna 2010 ako prijímateľ s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, v zastúpení Fond sociálneho rozvoja, ako poskytovateľom zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. X. vo výške 304 860.99 € na realizáciu „Projektu testovania a tvorby pracovných miest v obci G.“; podľa zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku sa Občianske zdruţenie pre rozvoj cestovného ruchu a športu v regióne V. zaviazalo zvýšiť zamestnanosť obyvateľov marginalizovaných rómskych komunít a nezamestnaných 2 3 To/3/2016 bez vzdelania, ohrozených sociálnou inklúziou, pričom realizácia aktivít projektu mala prebiehať do
6. júna 2011 so systémom financovania kombinácie zálohových platieb a refundácie; následne obvinená Mgr. B. F. podala vyhlásenie o začatí realizácie projektu ku dňu
7. júla 2010 a harmonogram budúcich činností, v ktorom rozpísala, aké aktivity pre naplnenie projektu v budúcom období vykoná; dňa
8. júla 2010 obvinená Mgr. B. F. zaslala na Fond sociálneho rozvoja ţiadosť o zálohovú platbu č. X. v sume 115 847.20 € na financovanie budúcich činností naplňujúcich projekt „Testovania a tvorby pracovných miest v obci G.“, ktorá bola Fondom sociálneho rozvoja uhradená dňa
9. augusta 2010 na účet Občianskeho zdruţenia pre rozvoj cestovného ruchu a športu v regióne V. č. X./X.; od dátumu
10. augusta 2010 bola obvinená Mgr. B. F. povinná do 6 mesiacov zúčtovať a odôvodniť pouţitie minimálne 50 % sumy zálohovej platby, čo však nevykonala a ţiadne vyúčtovanie ani predloţenie dokladov preukazujúcich výdavky na realizáciu projektu Fondu sociálneho rozvoja neposkytla, ţiadne aktivity v rámci projektu nerealizovala, najprv listom zo dňa
11. novembra 2010 oznámila zmenu adresy na komunikáciu s občianskym zdruţením a dňa
12. februára 2011 sa vzdala členstva v občianskom zdruţení ako aj funkcie prezidentky tohto zdruţenia bez toho, aby zúčtovala pouţitie zálohovej platby; odsúdený JUDr. S. B. sa dňa
13. februára 2011 stal prezidentom Občianskeho zdruţenia pre rozvoj cestovného ruchu a športu v regióne V., IČO: X.; bez toho, aby sa oboznámil so stavom realizácie projektu, s povinnosťami občianskeho zdruţenia voči poskytovateľovi nenávratného finančného príspevku, v úmysle znemoţniť vrátenie zálohovej platby poskytovateľovi, ktorá sa nachádzala na účte Občianskeho zdruţenia pre rozvoj cestovného ruchu a športu v regióne V. č. X./X., s ktorým jediný mal právo disponovať, dňa
14. apríla 2010 postupne previedol na účet spoločnosti S., s.r.o., č. účtu X./X. v T., a. s., sumy 3 500 €, 4 800 €, 47 000 € a 54 700 €, pričom ani v ďalšom období poţadované zúčtovanie zálohovej platby nepredloţil, poukázané finančné prostriedky v rámci zálohovej platby nevrátil a ani nepouţil na aktivity súvisiace s projektom, čím spôsobili škodu poskytovateľovi nenávratného finančného príspevku prostredníctvom Fondu sociálneho rozvoja vo výške 115 847.20 € financovaného v pomere štátneho rozpočtu Slovenskej republiky 14.25 % v sume 17 377.08 € a 80.75 % v sume 98 470.12 € z Európskeho sociálneho fondu, 3 3 To/3/2016 ktorý skutok vo vzťahu k obţalovanej prokurátorka kvalifikovala ako

§ 225ods.

1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona v súbehu so zločinom poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona. Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku poškodenú stranu Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Špitálska č. 4, 6 a 8, 816 43 Bratislava, IČO: 00 681 156, odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. V písomnom odôvodnení odvolania z

1. februára 2016 prokurátorka uviedla, ţe sa jedná uţ o druhý oslobodzujúci rozsudok špecializovaného trestného súdu. Prvý oslobodzujúci rozsudok najvyšší súd uznesením z
2. novembra 2015, sp. zn. 3To 12/2014, podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku zrušil a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie. V rámci nového konania súd na hlavnom pojednávaní vykonal naznačené dôkazy a následne po uvedení právnych úvah o nenaplnení subjektívnej stránky trestného činu vo forme úmyselného zavinenia, obţalovanú F. spod podanej obţaloby oslobodil podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku, lebo skutok nie je trestným činom. Obţaloba sa nestotoţňuje ani s ďalším oslobodzujúcim rozsudkom špecializovaného trestného súdu a tento napáda do rozhodnutia o vine, ktoré povaţuje za zaloţené na nesprávnych právnych úvahách a nedostatočne vyhodnotenom konaní obţalovanej. Obhajoba obţalovanej, ktorej súd uveril, ţe po
3. februári 2011(vzdanie sa funkcie) nemohla disponovať s účtom, lebo uţ nebola prezidentkou občianskeho zdruţenia, bola vyvrátená oboznámenými skutočnosťami z výpisov účtov, z ktorých vyplýva, ţe toto právo stratila aţ
4. marca 2011, kedy ho previedla na JUDr. B.. Obţaloba nespochybňuje, ţe s peniazmi obţalovaná nedisponovala, ale povinnosť zúčtovať zálohovú platbu do pol roka od jej poskytnutia, prípadne vrátiť zálohovú platbu nikto iný v rozhodnom období naplniť nemohol, pretoţe dispozičné práva k účtu občianskeho 4 3 To/3/2016 zdruţenia obţalovaná previedla na nového štatutára aţ po uplynutí tejto polročnej lehoty. Obţalovaná na druhom hlavnom pojednávaní, po zrušení veci najvyšším súdom, svoju obhajobu rozšírila o tvrdenie, ţe občianske zdruţenie mohlo poţiadať o predĺţenie lehoty na zúčtovanie zálohovej platby, alebo predĺţenie lehoty na realizáciu aktivít projektu. Súd uveril obţalovanej, ţe po vzdaní sa funkcie (
5. februára 2011) uţ nemohla disponovať s účtom občianskeho zdruţenia, lebo uţ nebola štatutárom občianskeho zdruţenia napriek tomu, ale poštu pre občianske zdruţenie preberala ďalej. Prokurátorka preto v odvolaní kladie otázku, či na vrátenie financií na účet alebo predloţenie povinných dokladov obţalovaná oprávnená nebola, ale na preberanie doporučených zásielok pre občianske zdruţenie oprávnená bola? Ďalej prokurátorka v odvolaní uvádza, ţe súd tým, ţe obţalovanú opätovne spod obţaloby oslobodil, akoby presadil názor, ţe projekty financované z nenávratného finančného príspevku nemusia byť prijímateľmi právnickými osobami realizované. Obţaloba kladie obţalovanej za vinu, ţe projekt nezrealizovala, hoci sa k jeho realizácii zaviazala podpísanou zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Skutočnosť, ţe obţalovaná nezúčtovala poskytnutú zálohovú platbu, lebo nebolo čo zúčtovať, je uţ len dôsledok toho, ţe nerealizovala projekt, nesplnila to, k čomu sa zaviazala a preto ani nemohla poskytnúť povinné doklady. Tým, ţe ponechala peniaze na účte, umoţnila manipuláciu s nimi uţ odsúdenému JUDr. B.. Uviedla, ţe je moţné sa stotoţniť s obhajobným tvrdením, ţe samotné nenaplnenie projektu nie je trestné, ale v tom prípade nastupuje povinnosť vrátiť finančné prostriedky poskytovateľovi, čo obţalovaná neurobila. Obţaloba uţ v predchádzajúcom odvolaní zdôvodňovala, ţe obţalovaná projekt nevykonávala, len poskytovateľovi predkladala doklady tak, aby občianskemu zdruţeniu bola vyplatená zálohová platba. Po prijatí zálohovej platby nevykonala nič pre realizáciu projektu a preto nemala ani čo zúčtovať v poţadovanej lehote. Z tohto jej konania, resp. nekonania ju nemôţe zbaviť trestnej zodpovednosti ani skutočnosť, ţe Mgr. W. a Mgr. H. prisľúbili, ţe projekt budú realizovať oni. Podľa odvolateľky neobstojí ani obhajoba obţalovanej, ţe keď s finančnými prostriedkami nemanipulovala, nespáchala trestný čin. Obţalovaná mala s prostriedkami manipulovať tak, aby dosiahla účel projektu, ktorý mal byť realizovaný do
6. júna
7. O tom, ţe obţalovaná sa o realizáciu projektu, na ktorý bola poskytnutá zálohová platba 5 3 To/3/2016 nezaujímala, svedčí aj to, ţe na hlavnom pojednávaní nevedela odpovedať na otázku prokurátora, či projekt malo realizovať občianske zdruţenie samé alebo mal byť projekt dodaný. Ţiadne verejné obstarávanie však nevykonala. Na výzvu poskytovateľa NFP však napriek tomu reagovala tvrdením, ţe verejné obstarávanie prebehlo a doklady o ňom budú poskytovateľovi predloţené aţ s dokladmi o zúčtovaní zálohovej platby. Nie je moţné uveriť obhajobe, ţe obţalovaná nemusela predloţiť povinné údaje a zúčtovať zálohovú platbu, keď s peniazmi nemanipulovala. Týmto konaním obţalovaná umoţnila uţ odsúdenému JUDr. B. protiprávne zadrţanie prostriedkov. Na základe vykonaného dokazovania má prokuratúra za to, ţe obţalovaná F. svojím konaním naplnila zákonné znaky ţalovaných trestných činov, preto prokurátorka v písomných dôvodoch odvolania navrhla, aby odvolací súd postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku zrušil odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku o vine a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec špecializovanému trestnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. K dôvodom odvolania sa vyjadrila aj obţalovaná Mgr. F. (vyjadrenie bolo na vedomie zaslané aj odvolateľovi), prostredníctvom svojej obhajkyne JUDr. Ingrid Zlochovej, podaním zo
8. marca
9. Uviedla, ţe musí jednoznačne vysloviť súhlas so záverom špecializovaného trestného súdu, ţe v priebehu konania nebolo preukázané naplnenie subjektívnej stránky ţalovaných trestných činov. Pri oboch ţalovaných trestných činoch sa vyţaduje úmysel. Pri trestnom čine subvenčného podvodu musia byť úmyselným zavinením pokryté všetky znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu. Rovnako aj pri trestnom čine podľa § 261 Trestného zákona sa vyţaduje úmysel, t. j v konkrétnom prípade, ţe páchateľ neposkytol povinné údaje a tým umoţnil protiprávne zadrţanie prostriedkov a takým konaním spôsobil značnú škodu. Musí sa tieţ preukázať príčinný vzťah medzi konaním a spôsobeným následkom. Skutočnosti, ţe obţalovaná nevstúpila do občianskeho zdruţenia z vlastnej iniciatívy a ţe po celý čas výkonu funkcie prezidentky nedisponovala s prostriedkami zálohovej platby preukazujú, ţe konanie obţalovanej nemohlo viesť k úmyselnému naplneniu skutkovej podstaty ţalovaných trestných činov. K odvolacej námietke prokurátorky, ţe obţalovaná porušila povinnosť, keď nezúčtovala zálohovú platbu a nevrátila finančné prostriedky poskytovateľovi, pretoţe ona bola jediná, ktorá mala dispozičné právo k účtu aj po vzdaní sa funkcie, obhajoba 6 3 To/3/2016 zdôraznila, ţe nezúčtovanie zálohovej platby nie je trestným činom. Po tom, ako sa obţalovaná vzdala funkcie prezidentky občianskeho zdruţenia a JUDr. B. sa stal štatutárom občianskeho zdruţenia, mohol poţiadať o predĺţenie lehoty na zúčtovania zálohovej platby, resp. na jej vrátenie. Po dátume
10. február 2011, keď uţ obţalovaná nebola predsedníčkou ani členkou občianskeho zdruţenia, nebola viac oprávnenou a uţ vôbec nie povinnou tieto povinnosti za občianske zdruţenie plniť. K ironizujúcej námietke odvolateľky, ţe či obţalovaná bola oprávnená preberať poštu v čase, keď uţ nebola predsedníčkou občianskeho zdruţenia a na vrátenie, resp. zúčtovanie zálohovej platby oprávnená nebola, obhajoba vo vyjadrení uviedla, ţe nemoţno povaţovať za rovnocenné preberanie pošty a manipuláciu s finančnými prostriedkami na účte občianskeho zdruţenia. Z toho, ţe prebrala poštu pre občianske zdruţenie, nemoţno vyvodiť záver, ţe ešte konala za občianske zdruţenie. Manipulácia s finančnými prostriedkami na účte občianskeho zdruţenia ako zásadný úkon, uţ ako osoba, ktorá uţ stála mimo občianskeho zdruţenia ani len nezvaţovala. K tvrdeniu prokurátorky, ţe súd tým, ţe obţalovanú spod obţaloby oslobodil, akoby presadil názor, ţe projekty financované z NFP nemusia byť prijímateľmi, právnickými osobami realizované, obhajoba uviedla, ţe nikto nespochybňuje, ţe obţalovaná urobila z pozície štatutárneho orgánu občianskeho zdruţenia úkony, ktoré viedli k získaniu financií pre projekt, ktorého však iniciátorom sama nebola. O tom, ţe obţalovaná nemohla mať úmysel naplniť subjektívnu stránku trestných činov v zmysle podanej obţaloby svedčí aj tá skutočnosť, ţe pôvodne sa bola ochotná z pozície štatutára podieľať na realizácii projektu, pretoţe verila, ţe pôjde o uţitočnú a prospešnú vec. Keď ale zistila, ţe projekt sa nerealizuje a Mgr. W. a Mgr. H., ktorí prisľúbili projekt zrealizovať sa odmlčali, vzdala sa svojho predsedníctva v občianskom zdruţení. Bolo to v čase, keď finančné prostriedky boli na účte občianskeho zdruţenia, sama nemala úmysel spáchať trestné činy a dobrovoľne sa vzdala dispozičného práva k účtu, keď ešte neboli odčerpané ţiadne financie z účtu občianskeho zdruţenia. Za absurdné povaţuje obhajoba tvrdenie, ţe obţalovaná umoţnila protiprávne zneuţitie prostriedkov odsúdeným B.. Obţalovaná nemala ţiadny dôvod obávať sa toho, ţe by S. B. nakladal s finančnými prostriedkami inak, ako to predpokladala príslušná zmluva, na základe ktorej boli prostriedky poskytnuté. 7 3 To/3/2016 Vzhľadom na uvedené navrhla, aby odvolací súd odvolanie prokurátora zamietol a potvrdil tak odvolaním napadnutý rozsudok v plnom rozsahu, pretoţe s názorom špecializovaného trestného súdu, ktorý viedol k oslobodeniu obţalovanej spod obţaloby sa obhajoba stotoţňuje. Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému prokurátor podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, majúc na zreteli, ţe na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a zistil, ţe odvolanie prokurátora je prípustné (§ 306 ods. 1 Trestného poriadku), bolo podané oprávnenou osobou (§ 307 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku) a včas (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku), pričom zistil, ţe podané odvolanie prokurátora je v tomto štádiu konania nedôvodné. Trestnou vecou obţalovanej Mgr. F. sa uţ najvyšší súd ako súd odvolací zaoberal. Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, z
11. augusta 2014, sp. zn. BB-4T/6/2014, bola obţalovaná podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku oslobodená spod obţaloby pre skutok právne posúdený ako

§ 225ods.

1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona, v súbehu so zločinom poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona. Na základe odvolania prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z

1. novembra 2015, sp. zn. 3To 12/2014, postupom podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil Špecializovanému trestnému súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V tomto uznesení najvyšší súd ako súd odvolací konštatoval, ţe obţaloba kladie obţalovanej Mgr. B. F. za vinu spáchanie dvoch ţalovaných trestných činov, a to zločinu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona, v súbehu so zločinom poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa 8 3 To/3/2016 § 261 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, ktorých sa mala dopustiť na skutkovom základe popísanom vo výroku tohto rozhodnutia. Konanie obţalovanej Mgr. F., podľa skutku ustáleného v obţalobe, je moţné v podstate rozdeliť do dvoch etáp. Prvá etapa spočíva v aktivitách obţalovanej smerujúcich k získaniu nenávratného finančného príspevku vo výške 304 860,99 eur, určeného na realizáciu „Projektu testovania a tvorby pracovných miest v obci G.“ (ďalej aj len projekt) a druhá etapa súvisí s povinnosťami obţalovanej, ako prezidentky Občianskeho zdruţenia pre rozvoj cestovného ruchu a športu v regióne V. (ďalej len občianske zdruţenie, alebo zdruţenie), po vyplatení zálohovej platby na účet občianskeho zdruţenia. Podľa formulácie skutkovej vety obţaloby, obţalovaná nesie zodpovednosť v tejto etape jej konania aj za protiprávnu činnosť odsúdeného JUDr. S. B., ktorú mu umoţnila páchať práve tým, ţe sa vzdala členstva a pozície štatutára v občianskom zdruţení bez toho, aby zúčtovala pouţitie zálohovej platby, resp. vrátila príspevok poskytovateľovi. Uţ v tomto štádiu konania najvyšší súd uviedol, ţe prečinu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí páchateľ, ktorý vyláka od iného plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce, ktorých poskytnutie alebo pouţitie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňa a to tým, ţe ho uvedie do omylu v otázke ich splnenia. Ide o úmyselný trestný čin, ktorý je dokonaný vylákaním niektorého z plnení uvedených v citovanom ustanovení. Na trestnosť páchateľa sa vyţaduje, aby uvedené plnenie, v posudzovanom prípade vyplatenie nenávratného finančného príspevku, od oprávneného subjektu vylákal tým, ţe predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so zákonom, alebo osobitným právnym predpisom, ktoré určujú podmienky poskytovania konkrétneho plnenia. Odvolací súd uţ v tomto uznesení, na základe vykonaného dokazovania zaujal jednoznačné stanovisko, ţe sa stotoţňuje so záverom prvostupňového súdu, ţe bolo nepochybne preukázané a nenamieta to ani prokurátor ani obhajoba, ţe obţalovaná Mgr. F. po tom, čo sa stala prezidentkou občianskeho zdruţenia (
2. marca 2010) a je irelevantné, či sa tak stalo z jej vlastnej iniciatívy a vôle alebo z iniciatívy a na „nahovorenie“ iných osôb (Ing. W., Bc. H.), podpísala (
3. júna 2010) zmluvu 9 3 To/3/2016 o poskytnutí nenávratného finančného príspevku v sume 304 860,99 eur na realizáciu „Projektu testovania a tvorby pracovných miest v obci G.“, podala (
4. júla 2010) vyhlásenie o začatí realizácie projektu a harmonogram budúcich činností a zaslala ţiadosť o zálohovú platbu v sume 115 847,20 eur (
5. júla 2010). Obţalovaná tieto aktivity smerujúce k získaniu nenávratného finančného príspevku nepoprela a vyplýva to aj z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou predloţeného spisu. Ako je uţ uvedené vyššie, obţaloba viní obţalovanú z toho, ţe poskytovateľa príspevku vedome oklamala, keď prisľúbila, ţe peniaze pouţije na naplnenie aktivít projektu a potom na ich naplnenie neurobila nič a tieţ, ţe vedela, ţe projekt nesplní, lebo sama na jeho naplnenie nevykonala nič. Na tomto názore obţaloba trvá aj v tomto štádiu konania tak, ako to prezentovala v dôvodoch odvolania. Obţalovaná na svoju obhajobu uviedla, ţe riaditeľkou občianskeho zdruţenia sa stala a aktivity smerujúce k získaniu nenávratného finančného príspevku robila od začiatku s vedomím, ţe o projekt sa nebude starať priamo ona, ale Ing. W. ako manaţér zdruţenia a hospodár zdruţenia Bc. D. H.. Spočiatku sa bola ochotná na projekte podieľať z pozície štatutára Občianskeho zdruţenia, pretoţe v jeho prvej fáze verila, ţe pôjde o uţitočnú a prospešnú vec. Najvyšší súd môţe len zopakovať, ţe ani doplnením dokazovania po zrušení veci sa nezmenilo nič na fakte, ţe zo zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku vyplýva, ţe k realizácii projektu, ktorého cieľom bolo zvýšiť zamestnanosť obyvateľov marginalizovaných rómskych komunít a nezamestnaných bez vzdelania sa zaviazalo občianske zdruţenie. Zo ţiadneho dôkazu nevyplýva, ţe by sa o realizáciu projektu, na ktorý ţiadala obţalovaná ako štatutár občianskeho zdruţenia poskytnúť príspevok, musela starať priamo obţalovaná. Dokumenty súvisiace s poskytnutím finančného príspevku z titulu funkcie štatutára zdruţenia mohla podpísať jedine ona, ako štatutár za občianske zdruţenie a za jeho činnosť niesla aj zodpovednosť, ale to neznamená, ţe na realizácii projektu mohla byť činná výlučne len ona. Samotné nezrealizovanie projektu, na ktorý bol príspevok poskytnutý nie je trestným činom, pokiaľ by splnila ďalšie svoje povinnosti súvisiace s vyúčtovaním pouţitia príspevku, resp. jeho vrátenia poskytovateľovi, keď nebol v lehote zaúčtovaný. 10 3 To/3/2016 Úlohou prvostupňového i odvolacieho súdu v pôvodnom konaní i v tomto konaní preto bolo, posúdiť z hľadiska vyvodenia trestnej zodpovednosti obţalovanej vo vzťahu k zločinu subvenčného podvodu, či bola jej konaním naplnená subjektívna stránka, teda či úmyselným konaním od oprávneného subjektu vylákala plnenie – nenávratný finančný príspevok tým, ţe by predstierala nepravdivé skutočnosti. Obţaloba spáchanie zločinu subvenčného podvodu vidí v konaní obţalovanej spočívajúcom v tom, ţe ako štatutár občianskeho zdruţenia vykonala všetko pre to, aby finančný príspevok pre zdruţenie získala, ale neurobila nič pre to, aby projekt, pre ktorý bol príspevok určený zrealizovala. Obţalovaná F. svoju obhajobu zaloţila na tvrdení, ţe svedok Ing. I. W. ju ubezpečil, ţe za projekt „G.“ bude oficiálne zodpovedať on ako manaţér zdruţenia a hospodár zdruţenia Bc. D. H.. V činnosti oboch svedkov spočiatku v súvislosti s realizáciou projektu nič nenasvedčovalo tomu, ţe by projekt mal byť len fiktívny. Obhajobné tvrdenia obţalovanej vykonaným dokazovaním vyvrátené neboli, pretoţe aj podľa názoru odvolacieho súdu zo spisu vyplývajú dôkazy, ktoré nasvedčujú tomu, ţe aktivity smerujúce k realizácii projektu zabezpečoval najmä svedok W.. Z výpovede tohto svedka, svedkyne Ing. Č. – starostky obce G., svedka RNDr. K. P. – predsedu správnej rady iného občianskeho zdruţenia, listinných dôkazov vyplýva, ţe bol zabezpečený výber cieľovej skupiny projektu, bola urobená publicita, uskutočnilo sa testovanie nezamestnaných občanov obce G. na obecnom úrade a pod., preto obţalovaná v tejto fáze nemala dôvod pochybovať o tom, ţe projekt, na ktorý jej občianske zdruţenie dostalo nenávratný finančný príspevok, bude aj zrealizovaný. Tvrdenie odvolateľa, ţe obţalovaná vedela uţ v čase podávania ţiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku a ţiadosti o vyplatenie zálohovej platby, ţe projekt sa nezrealizuje a teda, ţe poskytovateľa príspevku vedome oklamala neobstojí. Na tomto názore odvolací súd zotrváva naďalej, pretoţe ani po doplnení dokazovania sa nezmenila dôkazná situácia. Pre vyvodenie trestnej zodpovednosti pri zločine subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona, ktorý sa obţalovanej kladie za vinu sa vyţaduje úmysel. Úmyselným zavinením musia byť pokryté všetky znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu. 11 3 To/3/2016 V tejto etape konania obţalovanej preto na základe uvedeného aj odvolací súd konštatuje, ţe nebolo preukázané, ţe by obţalovaná úmyselne od iného vylákala príspevok zo štátneho prostriedku tak, ţe by poskytovateľa príspevku uviedla do omylu. V ďalšej, podľa odvolacieho súdu druhej etape konania obţalovanej, jej obţaloba kladie za vinu, ţe nesplnila svoju povinnosť štatutára občianskeho zdruţenia a v čase od
6. augusta 2010, kedy bol príspevok uhradený na účet občianskeho zdruţenia, v zákonnej 6 mesačnej lehote nezúčtovala pouţitie zálohovej platby, resp. nevrátila finančný príspevok poskytovateľovi, keďţe nebol zaúčtovaný, čím umoţnila svojmu nástupcovi na poste štatutára JUDr. B. pouţiť finančné prostriedky v rozpore s účelom, na ktorý boli poskytnuté. Pri vyvodení trestnej zodpovednosti pri trestnom čine poškodzovania finančných záujmov ES podľa § 261 Trestného zákona sa tieţ vyţaduje úmyselné zavinenie. V posudzovanom prípade, ţe obţalovaná neposkytla povinné údaje (vyúčtovanie zálohovej platby), tým konaním umoţnila protiprávne zadrţanie prostriedkov a spôsobila značnú škodu. Musí sa tieţ preukázať príčinný vzťah medzi konaním a spôsobeným následkom. Špecializovaný trestný súd po zrušení veci vo vzťahu k tomuto ţalovanému zločinu doplnil dokazovanie v intenciách rozhodnutia najvyššieho súdu a správne dospel k názoru, ţe obţalovaná Mgr. F. sa nedopustila protiprávneho konania, nebolo u nej preukázané úmyselné zavinenie ani k jednému zo ţalovaných trestných činov. Obţalovaná počas pôsobenia vo funkcii riaditeľky a v čase, keď dôverovala Mgr. W. a Bc. H., ţe projekt, na ktorý bola poskytnutá zálohová platba sa realizuje, poskytla všetky povinné údaje vo vzťahu k poskytovateľovi NFP. Keď nadobudla presvedčenie, ţe projekt sa prestal realizovať, resp. ţe sa v jeho realizácii nepokračuje, dobrovoľne odstúpila z pozície riaditeľky, no overila si, či sa finančné prostriedky v tom čase nachádzajú stále na účte občianskeho zdruţenia. Konaním obţalovanej teda v čase, keď bola štatutárom občianskeho zdruţenia, nedošlo k sprenevere finančných prostriedkov. Obţalovaná sa dobrovoľne vzdala aj dispozičného práva k účtu občianskeho zdruţenia v čase, keď finančné prostriedky predstavujúce NFP boli stále na účte. V čase jej pôsobenia vo funkcii riaditeľky neboli odčerpané ţiadne finančné prostriedky z účtu občianskeho zdruţenia. Obţalovaná F. odovzdala dispozičné práva k účtu JUDr. B., ktorý sa stal jej regulérnym nástupcom a treba prisvedčiť obhajobe, ţe v tomto štádiu nemala dôvod predpokladať alebo sa obávať, ţe by JUDr. B. nakladal s prostriedkami inak, 12 3 To/3/2016 ako to predpokladala zmluva, na základe ktorej boli finančné prostriedky poskytnuté. V prípade , ţe by JUDr. B. ako nový štatutár, hoc aj oneskorene zúčtoval zálohovú platbu alebo reagoval na výzvy FNM na vrátenie finančných prostriedkov, k ţiadnemu protiprávnemu stavu by nedošlo. Za konanie JUDr. B., resp. za jeho nečinnosť vo vzťahu k poskytovateľovi NFP a následné prevedenie finančných prostriedkov na iný účet obţalovaná F. nenesie zodpovednosť. Takémuto konaniu JUDr. B. nemohla nijakým spôsobom zabrániť, ak o ňom vôbec mala vedomosť. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania preto prvostupňový súd správne konštatoval záver, ţe obţalovaná nemohla predpokladať, ţe po jej odchode z funkcie riaditeľky občianskeho zdruţenia, nebola uţ ani jeho členka, JUDr. B., ktorý sa stal prezidentom zdruţenia a tieţ jeho členom, sa pri výkone svojej funkcie bude správať spôsobom, ktorý je v rozpore so zákonom. Konanie obţalovanej preto nebolo moţné kvalifikovať ako trestný čin podľa § 261 ods. 1, a to ani v jeho nedbanlivostnej forme podľa § 263 Trestného zákona. Výrok o náhrade škody zodpovedá zákonu. Odvolací súd povaţuje prvostupňové rozhodnutie za zákonné a správne, nezistil dôvod pre jeho zmenu v ţiadnom smere, odvolanie prokurátorky povaţoval za nedôvodné, preto ho postupom podľa § 319 Trestného poriadku zamietol. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok. V Bratislave
7. novembra 2016 JUDr. Jana S e r b o v á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová