← Slovensko

nedostatočné odôvodnenie rozsudku

N a j v y š š í s ú d 8Sžo/175/2015 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Mgr. M. P., bytom E., zastúpeného Advokátskou kanceláriou Olej Sedlák Dudášová Garančovský, so sídlom Kukučínova 19, Košice, proti ţalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. SLV-PS- PK-30/2013 zo dňa

  1. apríla 2013, na odvolanie ţalobcu a ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S 158/2013-124 zo dňa
  2. marca 2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S 158/2013-124 zo dňa
  3. marca 2015 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Napadnutým rozsudkom č. k. 5S 158/2013-124 zo dňa
  4. marca 2015 Krajský súd v Bratislave v zmysle § 250j ods. 2 písm. d/, e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil napadnuté rozhodnutie ţalovaného č. SLV-PS-PK-30/2013 zo dňa
  5. apríla 2013 a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím ţalovaný zamietol rozklad ţalobcu a potvrdil personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 8 zo dňa
  6. januára 2013, ktorým bol ţalobca prepustený zo sluţobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej 8Sžo/175/2015 2 sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej republiky a Ţelezničnej polície (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) z dôvodu, ţe ţalobca bol dňa
  7. novembra 2012 v čase o 10,52 h. a následne o 11,52 h. podrobený dychovej skúške na zistenie poţitia alkoholických nápojov pracovníkmi Odboru sťaţností a kontroly výkonu štátnej sluţby, sekcie a kontroly inšpekčnej sluţby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky s pozitívnym výsledkom. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynul záver, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a postup správneho orgánu predchádzajúci vydaniu rozhodnutia je zaťaţený takou vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Konštatoval, ţe je potrebné prihliadnuť na námietku ţalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ktorú ţalobca vzniesol uţ v podanom rozklade proti personálnemu rozkazu, nakoľko ţalovaný sa dostatočne nevysporiadal s námietkou, aká bola správna úvaha a čo viedlo konajúci správny orgán k začatiu personálneho konania vo veci prepustenia ţalobcu zo sluţobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. potom ako skôr voči nemu začaté disciplinárne konanie za porušenie nulovej tolerancie alkoholu počas výkonu sluţby dňa
  8. novembra 2012 bolo zastavené. Ďalej uviedol, ţe ţalovaný sa nijako nevysporiadal s námietkou ţalobcu ohľadne nerovnakého postupu voči všetkým jedenástim príslušníkom, u ktorých boli vykázané opakované pozitívne výsledky na skúšku alkoholu dňa
  9. novembra 2012, keď v prípade štyroch príslušníkov pristúpil k aplikácii § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z., avšak v ostatných siedmych prípadoch postačovalo disciplinárne opatrenie. Dodal, ţe pokiaľ i ţalovaný tvrdil, ţe počas personálneho konania ţalobca nekonkretizoval osoby, o ktoré sa jedná a uvedené bolo odstránené aţ v priebehu súdneho prieskumu, napriek tomu mal za to, ţe vzhľadom na námietku vznesenú v rozklade, hoci nie celkom konkrétnu, nič nebránilo ţalovanému, aby v rámci svojich právomocí si uvedené overil vo vlastných k veci súvisiacich písomných dokumentáciách. Za dôvodnú pokladal aj námietku ţalobcu, ţe rozhodnutie ţalovaného vo vzťahu k dôvodom rozkladu nie je dostatočne konkrétne, a tým ani nie súladné s poţiadavkami preskúmateľnosti, keď z uvedeného nie je zrejmé, v čom spočívala správna úvaha konajúceho orgánu, prečo správny orgán vo veci pristúpil k personálnemu rozhodnutiu a prepustil ţalobcu zo sluţobného pomeru, pričom skôr začaté disciplinárne konanie neformálne listom zastavil. Nestotoţnil sa však s námietkou ţalobcu, ţe skutkový stav vo veci nebol dostatočne 8Sžo/175/2015 3 a spoľahlivo zistený a tento ani nebol postačujúci pre vydanie rozhodnutia vo veci. Ďalej uviedol, ţe z obsahu administratívneho spisu ţalovaného nevyplýva ani pravdivosť tvrdenia ţalobcu ohľadne správnosti priradenia výstupov z tlačiarne prístroja k jednotlivým skúmaným osobám a časom skúšky, pričom uvedené súd prvého stupňa vyhodnotil ako účelovú obranu ţalobcu, nakoľko administratívnym spisom mal za preukázané, ţe ţalobca zásadu nulovej tolerancie alkoholu počas výkonu sluţby porušil a tým konal v rozpore s § 136 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z. z.. Doplnil, ţe za vadu postupu mohol súd prvého stupňa uznať len pochybenie v časovom údaji vo vzťahu k nezrealizovanému prechodu z letného na zimný čas, čo ale vzhľadom na ostatné okolnosti nepovaţoval za vadu privodzujúcu nezákonnosť rozhodnutia. O trovách konania rozhodol krajský súd v zmysle § 250k ods. 1 OSP tak, ţe s ohľadom na úspech ţalobcu v konaní ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 1.265,75 € k rukám právneho zástupcu ţalobcu v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie ţalobca aj ţalovaný. Ţalobca podaným odvolaním napadol výrok o trovách konania. Ţiadal, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S 158/2013-124 zo dňa
  10. marca 2015 zmenil v časti trov konania tak, ţe ţalobcovi prizná náhradu za namietaný ďalší úkon právnej sluţby, t.j. trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 1443,54 €. Alternatívne navrhol rozhodnutie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň ţiadal ţalobcovi priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 93,97 €. Uviedol, ţe ţalobca v zmysle § 151 ods. 1 OSP zaslal súdu prvého stupňa podanie označené ako „Vyčíslenie trov konania“ zo dňa
  11. marca 2015, ktorým vyčíslil trovy konania, ktoré ţalobcovi v konaní vznikli, a ktorých náhradu si uplatnil. Ďalej uviedol, ţe tieto pozostávali z trov právneho zastúpenia, ktoré ţalobca podrobne popísal na sumu 1443,54 € vrátane DPH. Súdu prvého stupňa vyčítal nesprávnosť jeho postupu, keď napadnutým rozsudkom ţalobcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia len vo výške 1265,75 € vrátane DPH, pričom podľa ţalobcu z rozhodnutia nie je zrejmé, z akého titulu došlo ku kráteniu trov konania. Pochybenie súdu prvého stupňa videl v tom, ţe v odôvodnení rozhodnutia je uvedený len výpočet trov právneho zastúpenia bez bliţšej špecifikácie. Mal za to, ţe súd prvého stupňa ţalobcovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia 8Sžo/175/2015 4 za úkon „ďalšia porada s klientom dňa
  12. marca 2015“ vo výške 139,83 € spolu s paušálnou náhradou a daňou z pridanej hodnoty pri danom úkone. Namietal, ţe sa súd prvého stupňa v odôvodnení uvedeným nijako nezaoberal a neuviedol, z akého titulu rozhodol tak, ţe nepriznal ţalobcovi za uvedený úkon trovy právneho zastúpenia. Preto pokladal napadnuté rozhodnutie krajského súdu v tejto časti za nepreskúmateľné. Súčasne dal do pozornosti, ţe zo záznamu (potvrdenie o porade s klientom) je zrejmé, ţe klientovi boli podané právne rady a poučenia k jeho prípadu, resp. ku konkrétnemu štádiu konania. Doplnil, ţe podpis klienta na potvrdení o porade s klientom potvrdzuje opodstatnenosť a záujem o daný prípad na jednej strane a poskytnutie právnej pomoci na druhej strane, ako aj samotný fakt, ţe k tejto porade došlo. Mal za to, ţe účelnosť porady je odôvodnená aj tým, ţe v uvedenej veci sa jedná o komplikovaný prípad, ktorý bolo nutné konzultovať s klientom. Ţalovaný podal odvolanie v plnom rozsahu a navrhol, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil tak, ţe ţalobu zamietne. V podanom odvolaní namietal nesprávnosť záverov súdu prvého stupňa o pochybeniach vyčítaných ţalovanému v napadnutom rozsudku. Uviedol, ţe v danom konaní vţdy ide o vyhodnotenie konania, ktorého sa dopustí konkrétny príslušník policajného zboru. K záveru krajského súdu, týkajúceho sa zastavenia disciplinárneho konania, uviedol, ţe disciplinárne potrestanie ţalobcu nemá za následok zánik práva ţalovaného prepustiť ţalobcu zo sluţobného pomeru, keďţe prepustenie policajta po predchádzajúcom disciplinárnom postihu nemoţno hodnotiť ako dvojitý postih za ten istý skutok. Poukázal na rozdielnosť disciplinárneho konania, v rámci ktorého je moţné uloţiť disciplinárne opatrenie, a personálneho konania, výsledkom ktorého bolo prepustenie ţalobcu zo sluţobného pomeru. Mal za to, ţe konanie ktorého sa ţalobca dopustil, nemoţno vyhodnotiť v rámci disciplinárneho konania. Zdôraznil, ţe vo svojom rozhodnutí uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre jeho vydanie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, a ktoré právne predpisy v danom prípade aplikoval. Ďalej namietal, ţe rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, ţe v prejednávanej veci sa v plnom rozsahu pridrţiava vyjadrenia k podanej ţalobe č. KM-OPS1-S-339/2013 zo dňa
  13. novembra
  14. Dal do pozornosti, ţe nadriadený ţalobcu v konaní zabezpečil odborné vyjadrenie Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru č. PPZ-KEU-BA-EXP-2012/17702, ktorý v ňom 8Sžo/175/2015 5 okrem iného uviedol, ţe za predpokladu, ţe sa ţalobca nachádzal dňa
  15. novembra 2012 o 09.00 h v štádiu eliminácie etanolu, bola spätným prepočtom stanovená koncentrácia etanolu v krvi na hodnotu 0,74 g/kg (promile), ktorá zodpovedá tomuto času. Následne poukázal na stanovisko Slovenskej lekárskej spoločnosti, podľa ktorého elektronické a infrarot merače alkoholu sú na vysokej technickej úrovni a predstavujú neinvazívnu metódu merania alkoholu v krvi pomocou analýzy vydychovaného vzduchu, pričom ich presnosť sa blíţi presnosti plynovej chromatografie, hoci nejde o vyšetrenie vzorky krvi, ale analýzy vzorky vydychovaného vzduchu a následný prepočet na krv. Taktieţ uviedol, ţe návrh na prepustenie bol prerokovaný príslušným odborovým orgánom, ktorý návrh na personálne opatrenie zobral na vedomie a po preskúmaní všetkých skutočností odporučil ţalobcu riešiť disciplinárnym opatrením v zmysle § 53 zákona č. 73/1998 Z. z.. Dodal, ţe zastavenie disciplinárneho konania je vo vzťahu k tvrdeniu ţalobcu logické, keďţe šetrením nadriadeného bolo zistené, ţe ţalovaný svojím konaním naplnil znaky prepustenia zo sluţobného pomeru a nie znaky disciplinárneho previnenia. Zároveň uviedol, ţe nadriadený ţalobcu v súlade so zákonom zadováţil dôkazy, ktoré zhodnotil podľa vlastnej úvahy v zmysle § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z., a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. V dôsledku toho dospel k záveru, ţe ţalobca svojím konaním uvedeným v dôvodoch rozhodnutia o prepustení zo sluţobného pomeru porušil sluţobnú prísahu a sluţobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, a ţe jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby. Minister vnútra Slovenskej republiky v medziach zákona, v rámci povolenej správnej úvahy, v ktorej je nezastupiteľný, posúdil komplexne všetky zabezpečené dôkazy, ako aj intenzitu porušenia sluţobnej prísahy a sluţobnej povinnosti ţalobcom a v súlade so zákonom rozhodol o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru príslušníka Policajného zboru. Zdôraznil, ţe zodpovednosť príslušníkov Policajného zboru je širšieho rozsahu a posudzuje sa prísnejšie, čo zodpovedá aj ich spoločenskému postaveniu. Je na zhodnotení a následnom rozhodnutí ministra vnútra Slovenskej republiky, ktorý je oprávnený prijať personálne opatrenie v súlade s § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z., či protiprávne konanie ktorého sa policajt dopustí, napĺňa všetky znaky zvlášť hrubého porušenia sluţobnej prísahy alebo sluţobnej povinnosti s tým, ţe jeho ďalšie ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby. V danom prípade minister vnútra 8Sžo/175/2015 6 Slovenskej republiky protiprávne konanie ţalobcu vyhodnotil ako konanie, ktoré napĺňa všetky pojmové znaky skutkovej podstaty prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. a rozhodol sa voči nemu prijať personálne opatrenie v súlade s uvedeným ustanovením zákona. Vyslovil názor, ţe napadnuté rozhodnutie, ako aj personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky spĺňajú všetky formálne náleţitosti rozhodnutia, ktoré vyţaduje zákon, pričom nevykazujú ţiadne vady, ktoré by zakladali ich neplatnosť. Mal za to, ţe tvrdenia ţalobcu v ţalobe, ktorými sa snaţí spochybniť opodstatnenosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, nie sú na mieste. V závere odvolania konštatoval, ţe v prejednávanej veci zvlášť hrubé porušenie sluţobnej prísahy spočíva v tom, ţe ţalobca nebol čestným, statočným a disciplinovaným príslušníkom Policajného zboru, keď napriek oboznámeniu sa so sprísnenými opatreniami v súvislosti s poţívaním alkoholu bolo dňa
  16. novembra 2012 zistené, ţe vykonával štátnu sluţbu pod vplyvom alkoholických nápojov. Doplnil, ţe ţalobca nedodrţal ani sluţobnú disciplínu a svojím konaním porušil § 136 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z. z., čím zvlášť hrubým spôsobom porušil aj základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. a/, b/, g/ a h/ zákona č. 73/1998 Z. z., a to aj napriek tomu, ţe v zmysle časti I. bod 3 rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 2/2002 v znení rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 63/2003 bol oboznámený s tým, ţe sa za porušenie sluţobnej prísahy alebo sluţobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom povaţuje, ak sa u príslušníka Policajného zboru Slovenskej republiky pri nástupe do výkonu sluţby alebo počas výkonu sluţby zistí, ţe je pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok, a tieţ aj napriek tomu, ţe podľa čl. 1 ods. 1 písm. a/ nariadenia ministra vnútra č. 18/2008 o niektorých konaniach, ktoré zakladajú dôvod prepustenia príslušníka Policajného zboru, bol oboznámený s tým, ţe policajt okrem iného poruší sluţobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby, keď vykonáva štátnu sluţbu pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok. Dodal, ţe súčasne bola splnená podmienka, ţe ponechanie ţalobcu v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby, ktorými sú zodpovedné dodrţiavanie sluţobnej disciplíny všetkými príslušníkmi Policajného zboru, ich povinnosť byť čestnými, ochraňovať práva občanov a tým upevňovať ich dôveru v Policajný zbor. 8Sžo/175/2015 7 Ţalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako správny potvrdil a zároveň ţalobcovi priznal náhradu trov konania. Vo vzťahu k odvolacej námietke ţalovaného o nesprávnosti záveru súdu prvého stupňa, ţe tento mohol uznať pri vykonaní kontroly v postupe ţalovaného námietku len čo do pochybenia v časovom údaji ohľadom nezrealizovaného prechodu z letného na zimný čas, čo podľa iných okolností nemôţe podľa názoru ţalovaného vyvodiť nezákonnosť rozhodnutia, uviedol, ţe skutočnosť, ţe prvostupňový súd vyhodnocoval ustálený skutkový stav tak, ţe nevidel inú pochybnosť v postupe ţalovaného pri vykonaní dychovej skúšky u ţalobcu ešte neznamená, ţe k váţnym pochybeniam v postupe ţalovaného nedošlo. Ďalej uviedol, ţe z dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu je zrejmé pochybenie ţalovaného v jeho postupe a to napr. v prípade výstupov z dragera, u ktorých vzniká pochybnosť o tom, kedy a kto ich osvedčil, ako aj skutočnosť, ţe nie je z úradného záznamu zo dňa
  17. novembra 2012 zrejmé, či skutočne došlo k pouţitiu prístroja, z ktorého sú výstupy. Následne poukázal na skutočnosť, ţe ţalobca nemá vedomosť, čo presne je obsahom v poradí ďalšieho záznamu č. SKIS-KO-SKVSS-K-272-30/2012 zo dňa
  18. decembra 2012, ktorý bol podľa tvrdenia ţalovaného vypracovaný za účelom presného zistenia a objasnenia skutočného stavu, hoci ţalobcovi nie je zrejmé, z akého dôvodu skutkový stav nebol ustálený na prvýkrát, pričom práve uvedený postup v ňom vyvoláva pochybnosti. Vyjadril sa, ţe práve nedôsledným postupom ţalovaného nebolo ním jednoznačne preukázané ani to, ţe došlo k skutočnosti, pre ktorú bol so ţalobcom skončený sluţobný pomer a ani priznanie ţalobcu o poţití alkoholu v skorší deň, ani podrobné dodatočné popísanie niektorých skutočností o priebehu kontroly ţalovaným preto podľa ţalobcu nemôţu nijakým spôsobom potvrdiť správnosť postupov ţalovaného aj len čo do ustálenia skutkového stavu. Ohľadom záveru krajského súdu, ktorý vyslovil, ţe rozhodnutie ţalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, či nedostatok dôvodov uviedol, ţe ţalovaný v podanom odvolaní nijak bliţšie nekonkretizoval dôvody, ktoré by mali svedčiť v jeho prospech, keď nijako nezdôvodnil, prečo, či podľa čoho vlastne postupoval u niektorých dotknutých príslušníkov, u ktorých boli namerané pozitívne výsledky alkoholtestu tak, ţe prepustení neboli a u iných inak. Napokon ku odvolacej námietke ţalovaného, ţe bolo logickým postupom začať 8Sžo/175/2015 8 konanie o prepustenie ţalobcu zo sluţobného pomeru, hoci disciplinárne konanie bolo ukončené ako nedôvodné, odkázal na svoje skoršie vyjadrenia. Zároveň opätovne zdôraznil, ţe ak ţalovaný tvrdí, ţe dôvod na disciplinárny postih odpadol, tak ten istý skutok potom nemohol byť dôvodom na začatie konania o prepustení zo sluţobného pomeru. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 v spojení s § 250ja OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je dôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 250ja OSP) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) a dospel k záveru, ţe rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 OSP). Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umoţňuje, aby sa kaţdá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán uţ nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide. Úlohou súdu v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Súd v správnom súdnictve preskúma rozhodnutie a postup orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe (t.j. v medziach ţaloby). Rozsahom tvrdení uvedených v ţalobe je súd viazaný. 8Sžo/175/2015 9 Ţalobca ţiadal preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia ţalovaného č. SLV-PS- PK-30/2013 zo dňa
  19. apríla 2013, ktorým ţalovaný zamietol rozklad ţalobcu a potvrdil personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 8 zo dňa
  20. januára 2013, ktorým bol ţalobca prepustený zo sluţobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. z dôvodu, ţe ţalobca bol dňa
  21. novembra 2012 v čase o 10,52 h. a následne o 11,52 h. podrobený dychovej skúške na zistenie poţitia alkoholických nápojov pracovníkmi Odboru sťaţností a kontroly výkonu štátnej sluţby, sekcie a kontroly inšpekčnej sluţby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky s pozitívnym výsledkom. Úlohou súdu v predmetnej veci, vzhľadom na obsah ţaloby, bolo vyriešenie právnej otázky, či boli v danej veci splnené zákonné podmienky zo strany správnych orgánov na postup a rozhodnutie v zmysle citovaného zákonného ustanovenia. Súd prvého stupňa sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil na konštatovanie, ţe je potrebné prihliadnuť na námietku ţalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ktorú ţalobca vzniesol uţ v podanom rozklade proti personálnemu rozkazu, nakoľko ţalovaný sa dostatočne nevysporiadal s námietkou, aká bola správna úvaha a čo viedlo konajúci správny orgán k začatiu personálneho konania vo veci prepustenia ţalobcu zo sluţobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. potom ako skôr voči nemu začaté disciplinárne konanie za porušenie nulovej tolerancie alkoholu počas výkonu sluţby dňa
  22. novembra 2012 bolo zastavené. Ďalej uviedol, ţe ţalovaný sa nijako nevysporiadal s námietkou ţalobcu ohľadne nerovnakého postupu voči všetkým jedenástim príslušníkom, u ktorých boli vykázané opakované pozitívne výsledky na skúšku alkoholu dňa
  23. novembra 2012, keď v prípade štyroch príslušníkov pristúpil k aplikácii § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z., avšak v ostatných siedmych prípadoch postačovalo disciplinárne opatrenie. Taktieţ uviedol, ţe pokiaľ i ţalovaný tvrdil, ţe počas personálneho konania ţalobca nekonkretizoval osoby, o ktoré sa jedná a uvedené bolo odstránené aţ v priebehu súdneho prieskumu, napriek tomu mal za to, ţe vzhľadom na námietku vznesenú v rozklade, hoci nie celkom konkrétnu, nič nebránilo ţalovanému, aby v rámci svojich právomocí si uvedené overil vo vlastných k veci súvisiacich písomných dokumentáciách. Napokon za dôvodnú pokladal aj námietku ţalobcu, ţe rozhodnutie ţalovaného vo vzťahu k dôvodom rozkladu nie je dostatočne konkrétne, a tým ani nie súladné s poţiadavkami preskúmateľnosti, keď z uvedeného nie je zrejmé, v čom spočívala 8Sžo/175/2015 10 správna úvaha konajúceho orgánu, prečo správny orgán vo veci pristúpil k personálnemu rozhodnutiu a prepustil ţalobcu zo sluţobného pomeru, pričom skôr začaté disciplinárne konanie neformálne listom zastavil. Vôbec však nedal odpoveď na otázku, prečo povaţoval za neodôvodnený záver ţalovaného o tom, ţe konanie ţalobcu naplnilo zákonné predpoklady prepustenia príslušníka Policajného zboru zo sluţobného pomeru. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo v odôvodnení napadnutého rozsudku potrebné uviesť, v čom videl krajský súd podklad pre zrušenie napadnutého rozhodnutia ako nepreskúmateľného pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. V zmysle § 250j ods. 2 písm. d/ OSP bol povinný v prípade zrušenia administratívneho rozhodnutia z uvedeného dôvodu zaoberať sa tým, či je preskúmavané rozhodnutie nezrozumiteľné z hľadiska jazykového alebo logického, teda či je z neho zrejmé, či a aké dôkazy správny orgán vykonal. S uvedeným súvisí aj potreba vysporiadať sa s otázkou, či ide o absolútny nedostatok odôvodnenia, alebo či rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu. Významné pochybenie súdu prvého stupňa spočíva aj v tom, ţe hoci vo výroku napadnutého rozsudku vyslovil, ţe preskúmavané rozhodnutie ţalovaného je potrebné zrušiť v zmysle § 250j ods. 2 písm. e/ OSP, teda aj z dôvodu, ţe v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, v jeho odôvodnení však v plnej miere absentuje uvedenie dôvodov, pre ktoré dospel k záveru, ţe v konaní došlo k porušeniu práv ţalobcu ako účastníka konania. Súd je garantom dodrţiavania zákonnosti správnym orgánom. Rešpektovanie princípov zákonnosti musí vyjadriť v rozhodnutí, ktoré je výsledkom preskúmania rozhodnutia správneho orgánu tak, aby jeho rozhodnutie bolo preskúmateľné v konaní pred odvolacím súdom. Základným predpokladom takejto preskúmateľnosti je dostatok dôvodov, ich jasná formulácia a priradenie týchto dôvodov ku konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci. V konaní o ţalobe proti rozhodnutiu a postupu správneho orgánu sa súd riadi dispozičnou zásadou, ktorej vykonaním je ustanovenie § 249 ods. 2 OSP ukladajúce ţalobcovi povinnosť uviesť okrem všeobecných náleţitostí podania aj označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napáda, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie 8Sžo/175/2015 11 a postup napáda, uvedenie dôvodov, v čom ţalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí, a správny súd je potom viazaný rozsahom a dôvodmi uvedenými v ţalobe. Činnosť správneho súdu je ohraničená takto vymedzeným rámcom a súd sa musí obmedziť na skúmanie napadnutého rozhodnutia len v tomto smere, ak však nejde o vadu, na ktorú musí prihliadnuť z úradnej povinnosti (§ 250i ods. 3 OSP). Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky nezávislosť rozhodovania súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodniť (§ 157 ods. 1 OSP), spôsobom zakotveným v § 157 ods. 2 OSP. Procesným právom účastníka je právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia § 157 ods. 2 OSP s pouţitím § 246c ods. 1 vety prvej OSP totiţ znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, a jeho porušením sa účastníkovi odníma moţnosť náleţite skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce vyuţiť moţnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie (obsiahnutého v základnom práve na súdnu ochranu) podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (napr. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06, III. ÚS 153/07). Potreba riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v ktorom súd preskúmava rozhodnutie správneho orgánu vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). Aj keď s ohľadom na judikatúru ESĽP nie je potrebné zdôvodňovať kaţdý argument účastníkov konania (pozri Van Hurk v. Holandsko, 1994), súdne rozhodnutia 8Sžo/175/2015 12 musia byť odôvodnené a musia obsahovať odpovede súdu na všetky argumenty prednesené stranami, ktoré viedli k rozhodnutiu. Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu a nie len odkazovať na určité časti zákonov (napr. rozsudok ESĽP Ruiz Torija proti Španielsku z 09.12.1994). Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe krajský súd z uvedených zásad súdneho prieskumu dôsledne nevychádzal, čím sa stalo jeho rozhodnutie nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov. Vôbec sa totiţ nevysporiadal s otázkou v čom videl podklad pre zrušenie napadnutého rozhodnutia ako nepreskúmateľného pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov v zmysle § 250j ods. 2 písm. d/ OSP. Zároveň v rozsudku opomenul odôvodniť postup podľa § 250j ods. 2 písm. e/ OSP, teda v čom spočívala vada konania, ktorá mala podľa súdu prvého stupňa nastať v správnom konaní a mala za následok nezákonnosť rozhodnutia ţalovaného. Nakoľko v prejednávanom prípade nie je z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa zrejmé, akými úvahami sa súd riadil pri utváraní záveru o skutkovom stave, prečo nepovaţoval za potrebné vysporiadať sa s aplikáciou ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d/ a e/ OSP v prejednávanej veci, je nutné povaţovať takýto rozsudok za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, nedávajúci dostatočné záruky pre to, ţe nebol vydaný spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces. Takéto odôvodnenie rozhodnutia nie je prejavom aplikačnej a interpretačnej dostatočnosti konajúceho všeobecného súdu, nedáva zrozumiteľným spôsobom odpoveď na námietky ţalovaného uvedené v jeho vyjadrení. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zásad, súd v správnom súdnictve je oprávnený a povinný vysporiadať sa nielen s námietkami ţalobcu uvedenými v ţalobe, ale aj námietkami ţalovaného uvedenými v jeho vyjadrení. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto musel napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP v spojení s § 250ja ods. 3 vetou druhou OSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP). V ďalšom konaní krajský súd prejedná vec znova v medziach podanej ţaloby s prihliadnutím aj na dôvody odvolania, dôsledne sa vysporiada so všetkými námietkami 8Sžo/175/2015 13 ţalobcu i ţalovaného, znova o nej rozhodne a svoje rozhodnutie riadne odôvodní tak, aby ústavnému právu na spravodlivé súdne konania bolo urobené zadosť. V kontexte uvedeného odvolací súd povaţuje za potrebné poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sţo/87/2015 zo dňa
  24. apríla 2016, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S 137/2013-55 zo dňa
  25. marca 2015 o zamietnutí ţaloby, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania rozhodnutia ţalovaného o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru policajta podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. z dôvodu, ţe ţalobca sa v deň výkonu sluţby dňa
  26. novembra 2012 dopustil konania odporujúceho ustanoveniu § 136 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z. z. tým, ţe do výkonu sluţby nastúpil pod vplyvom alkoholu, čo bolo preukázané vykonaním dychovej skúšky. Týmto rozhodnutím Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň vyslovil, ţe pokiaľ ţalobca namietal, ţe ţalovaný iným spôsobom pristupoval k potrestaniu ţalobcu oproti ďalším príslušníkom Policajného zboru, ktorí sa mali v uvedený deň dopustiť podobného protiprávneho konania, resp. pochybenia, ktorých však ţalobca v ţalobe nijako nekonkretizoval, i v súvislosti s touto námietkou súhlasil s argumentáciou ţalovaného, ţe ďalšie zotrvanie ţalobcu ako príslušníka Policajného zboru v polícii, nie je v záujme štátnej sluţby. Kaţdý prípad je povinný správny orgán posudzovať individuálne a hodnotiť podľa všetkých jednotlivých skutkových okolností. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou OSP). Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť
  27. júla
  28. Dňom
  29. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z., Správny súdny poriadok, ktorý v § 491 ods. 1 ustanovil, ţe ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8Sžo/175/2015 14 Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval podľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
  30. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa
  31. apríla 2017 JUDr. Jaroslava F ú r o v á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Bartalská

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.