Obsah (8)

§ 250j§ 59§ 49§ 76§ 244§ 219§ 34§ 492

N a j v y š š í s ú d 8Sžo/145/2015 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr.

§ 250jods.

1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu ţalobkyne, ktorou sa domáhala 2 8Sžo/145/2015 preskúmania zákonnosti a následného zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. OU-PO-OOP1- 2014/016780/FRA zo dňa 22. mája 2014, ktorým ţalovaný

§ 59ods.

2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) zmenil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. PR. 17217/2013/1505/MF zo dňa 28. januára 2014 tak, ţe ţalobkyňa je vinná zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunaţívaniu

§ 49ods.

1 písm. d/ zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon č. 372/1990 Zb.“), ktorého sa dopustila tým, ţe v bytovom dome na Š. X. v P. opakovane nepravidelne v roku 2013 a to aj v nasledujúcich dátumoch: v noci z dňa

1. mája 2013 na
2. mája 2013 od 23:30 h, o 01:00 h a o 04:30 h, v noci z dňa
3. mája 2013 na
4. mája 2013 o 02:06 h, o 03:00 h a o 05:10 h, v noci z dňa
5. mája 2013 na
6. mája 2013 od 00:48 h do 02:36 h, v noci z dňa
7. mája 2013 na
8. mája 2013 od 02:00 h do 06:00 h, v noci dňa
9. mája 2013 o 04:45 h, v noci dňa
10. mája 2013 od 02:10 h, o 04:15 h a o 06:58 h, v noci z dňa
11. mája 2013 na
12. mája 2013 od 01:45 h do 04:00 h, v noci z dňa
13. mája 2013 na
14. mája 2013 od 02:30 h do 04:45 h, v noci dňa
15. júna 2013 od 02:15 h do 04:10 h, v noci dňa
16. júna 2013 od 01:30 h do 03:00 h a v noci dňa
17. júna 2013 od 00:12 h do 04:50 h spôsobovala búchaním hluk, čím rušila obyvateľov bytového domu na Š. X. v P. a tým narušila občianske spolunaţívanie schválnosťami. Za tento priestupok správny orgán ţalobkyni uloţil pokutu vo výške 35 € ako aj povinnosť zaplatiť trovy konania vo výške 16 €. Zároveň konanie v časti obvinenia zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunaţívaniu

§ 49ods.

1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb., ktorého sa ţalobkyňa mala dopustiť tým, ţe mala obťaţovať obyvateľov bytového domu na Š. X. v P. verbálnym napádaním a nadávkami

§ 76ods.

1 písm. c/ zákona č. 372/1990 Zb. zastavil z dôvodu, ţe spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenej z priestupku preukázané. Krajský súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie ţalovaného bolo vydané na základe presne a úplne zisteného stavu veci v súlade so zákonom. Konštatoval, ţe ţalobkyňa v roku 2013 opakovane rušila svojich susedov hlukom, a to aj v nočných hodinách, a týmto svojím konaním naplnila všetky pojmové znaky skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunaţívaniu

§ 49ods.

1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. Samotné opakovanie konania ţalobkyne spôsobované napriek ţiadostiam, aby v ňom nepokračovala, je dôkazom toho, ţe bolo vytvárané s úmyslom spôsobovať ostatným obyvateľom bytového domu schválnosti. Zároveň vyslovil, ţe výšku pokuty správne orgány dostatočne odôvodnili a je primeraná závaţnosti priestupku. 3 8Sžo/145/2015 Z obsahu administratívneho spisu a z rozhodnutí správnych orgánov súd prvého stupňa zistil, ţe ţalobkyňa sa dopustila zavineného konania v bytovom dome na Š. X. v P., keď opakovane nepravidelne v roku 2013, a to aj v nasledujúcich dátumoch: v noci z dňa

1. mája 2013 na
2. mája 2013 od 23:30 h, o 01:00 h a o 04:30 h, v noci z dňa
3. mája 2013 na
4. mája 2013 o 02:06 h, o 03:00 h a o 05:10 h, v noci z dňa
5. mája 2013 na
6. mája 2013 od 00:48 h do 02:36 h, v noci z dňa
7. mája 2013 na
8. mája 2013 od 02:00 h do 06:00 h, v noci dňa
9. mája 2013 o 04:45 h, v noci dňa
10. mája 2013 od 02:10 h, o 04:15 a o 06:58 h, v noci z dňa
11. mája 2013 na
12. mája 2013 od 01:45 do 04:00 h, v noci z dňa
13. mája 2013 na
14. mája 2013 od 02:30 h do 04:45 h, v noci dňa
15. júna 2013 od 02:15 h do 04:10 h, v noci dňa
16. júna 2013 od 01:30 h do 03:00 h a v noci dňa
17. júna 2013 od 00:12 h do 04:50 h spôsobovala búchaním hluk, čím rušila obyvateľov bytového domu na Š. X. v P.. Dospel k záveru, ţe uvedeným sa dopustila priestupku proti občianskemu spolunaţívaniu

§ 49ods.

1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb., lebo úmyselne opakovane narušila občianske spolunaţívanie schválnosťami, keď rušila obyvateľov bytového domu na Š. X. v P. tým, ţe búchaním spôsobovala hluk. Následne konštatoval, ţe vykonaným dokazovaním, a to výsluchom obyvateľov bytového domu na Š. X. v P. A. O., V. K., Š. R., A. P., A. L., E. G., ako aj J. H. a L. D., ktorí potvrdili, ţe hluk sa ozýva z bytu obvinenej, dospel k názoru, ţe hluk v takomto rozsahu a v takomto čase nespôsobila porucha vykurovacieho systému bytového domu. Ţalobkyňa býva v byte sama, a teda hluk nemohol byť spôsobovaný inými osobami. Ţalobkyňa ani netvrdila, ţe v byte sa okrem nej sa nachádza iná osoba. Mal za to, ţe vykonané dokazovanie preukázalo, ţe sa obvinená schválností dopúšťala, pričom túto skutočnosť nespochybnili ani výpovede ostatných svedkov, a to J. K., J. G., D. G. a A. K.. Svedkovia dostatočne popísali správanie ţalobkyne a svojimi podpismi na petícii a priloţenom zozname časov potvrdili, ţe v nimi zapísaných dňoch počuli, ako obvinená spôsobuje v bytovom dome hluk. Taktieţ dal do pozornosti, ţe z administratívneho spisu vyplýva, ţe ţalobkyňa netrvala na výsluchu svedkyne M. Č.. Ďalej vyslovil, ţe aj súd prvého stupňa je toho názoru, ţe dokument vypracovaný nezávislým odborníkom Ing. J. Š. pojednáva len o moţných dôvodoch hluku vo vykurovacej sústave, pričom však nijako nedokazuje, ţe poruchy spomínané v tomto dokumente sa vyskytli aj v bytovom dome na Š. X. v P.. Doplnil, ţe ani odpoveď Bytového druţstva Prešov ţalobkyni zo dňa

1. novembra 2007 na ţiadosť 4 8Sžo/145/2015 odstránenia hluku zo stúpačiek, z ktorej vyplýva, ţe bola vykonaná kontrola vstupných parametrov, dodávky tepla do bloku, kde bolo zistené, ţe parametre sú v súlade so zmluvou o dodávke tepla, nepreukázala, ţe hluk v rozhodujúcom období nebol spôsobovaný ţalobkyňou. Ţalobkyňa v podanom odvolaní proti rozsudku krajského súdu ţiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok krajského súdu a to tak, ţe rozhodnutie ţalovaného zruší a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie. Alternatívne navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne tieţ ţiadala o priznanie náhrady trov konania. Uviedla, ţe odvolanie podáva z dôvodu uvedeného v § 205 ods. 2 písm. f/ OSP, nakoľko rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V podanom odvolaní namietala, ţe ţalovaný rozhodol iba na základe výpovedí svedkov udaných sťaţovateľom – E. G. a petície spísanej z jeho iniciatívy obyvateľmi bytového domu Š. X. v P., hoci títo svedkovia vypovedali rôznorode, nekonkrétne a nejednoznačne, ţe hluk v ich bytovom dome – spôsobovaný v nočných hodinách, sa šíri z bytu ţalobkyne. Uviedla, ţe išlo len o domnienky, nakoľko ţiaden zo svedkov nevidel ţalobkyňu hluk spôsobovať, t.j. búchať po stenách či radiátoroch. Ďalej namietala, ţe pokiaľ ide o svedkyňu M. Č., listom zo dňa
2. novembra 2013 navrhla túto vypočuť na pojednávaní dňa
3. decembra 2013, avšak správny orgán svedkyňu na pojednávanie nepredvolal s tým, ţe ţalobkyňa neudala okolnosti, na aké má byť táto vypočutá. Zdôraznila, ţe nie pravdou, ţe na uvedenom pojednávaní vyhlásila, ţe si tento návrh rozmyslela a netrvala na vypočutí svedkyne. Dodala, ţe v zmysle § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku mal správny orgán menovanú svedkyňu vypočuť aj bez návrhu ţalobkyne. Súdu prvého stupňa taktieţ vyčítala, ţe nesprávne vyhodnotil listinný dôkaz „Zaplynenie vody a hluk po inštalácii termostatických ventilov“, vypracovaný Ing. J. Š., keď mala za to, ţe tento preukazuje, ţe hlučnosť vykurovacej sústavy je zapríčinená zaplynenou vodou. Doplnila, ţe uvedené platí aj o vyjadrení Bytového druţstva na ţiadosť ţalobkyne o odstránenie hluku zo stúpačiek zo dňa
4. novembra 2007, z ktorého vyplýva, ţe problematika búchania a klepania systému ústredného kúrenia v prechodnom období je spôsobovaná rozťaţnosťou materiálu ústredného kúrenia pri zmene teplôt v prechodnom období a nie je moţné ho ovplyvniť, nakoľko ide o prirodzené fyzikálne zákony. 5 8Sžo/145/2015 V súvislosti s predchádzajúcim priestupkom z roku 2011, z ktorého bola ţalobkyňa obvinená, a z ktorého dôvodu správny orgán jej konanie hodnotí ako pokračujúce, namietala, ţe o tomto priestupku nebolo doposiaľ v konečnom dôsledku rozhodnuté, keď proti rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/2321/2012-46 zo dňa
5. apríla 2014 podala ţalobkyňa dňa
6. júna 2014 odvolanie. Vadu nesprávneho právneho posúdenia veci videla ţalobkyňa v tom, ţe súd prvého stupňa skutok, ktorý mala ţalobkyňa spáchať, posúdil ako úmyselné konanie, pričom takýto skutok nebol ţalobkyni preukázaný a išlo iba o domnienky, preto v jej prospech mala byť aplikovaná zásada „in dubio pro reo“. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd odvolanie ţalobkyne zamietol a rozhodnutie krajského súdu potvrdil ako vecne a právne správne. Navrhol, aby účastníkom nebola priznaná náhrada trov konania. Vo vzťahu k odvolacej námietke, ţe správny orgán, ako aj súd prvého stupňa rozhodol iba na základe vykonaných dôkazov – výpovedí svedkov udaných sťaţovateľom E. G. a petície spísanej z jeho iniciatívy obyvateľmi bytového domu, uviedol, ţe správny orgán vykonal rozsiahle dokazovanie, vypočul dvanásť svedkov, pričom posúdil aj dôkazy predloţené ţalobkyňou. Mal za to, ţe jednotlivé dôkazy správny orgán posúdil samostatne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Poukázal na výpovede svedkov A. O., V. K., E. G., Š. R., A. P., A. L., J. H. a L. D., z ktorých vyplýva, ţe ţalobkyňa spôsobovala v bytovom dome na Š. X. v P. v neskorých nočných hodinách hluk. S výnimkou výpovedí L. D. a J. H. ide o svedkov, ktorí bývajú priamo v uvedenom bytovom dome, pričom v prípade svedkov, ktorých uvádza ţalobkyňa, konkrétne J. K., D. G., J. G. a A. K. ide o rodinných príslušníkov alebo rodinných známych, avšak v predmetnom bytovom dome nebývajú. Ohľadom odvolacej námietky, týkajúcej sa svedkyne M. Č., poukázal na zápisnicu o prejednávaní priestupku a výpoveď ţalobkyne zo dňa
7. decembra 2013 v spisovom materiály evidovanú pod č. PR.17217/2013/1505/MF, v ktorej okrem iného uviedla: „Čo sa týka výsluchu svedkyne M. Č., uvádzam, ţe toto som si rozmyslela a na výsluchu tejto svedkyne netrvám.“ Dodal, ţe na otázku, čo sa malo výsluchom svedkyne preukázať, odpovedala: „Ona by len mohla potvrdiť, ţe som u nej dvakrát prespala kvôli hluku.“, pričom ţalobkyňa predmetnú výpoveď potvrdila svojím podpisom. Vzhľadom na uvedené poukázal 6 8Sžo/145/2015 na rozpor medzi výpoveďou ţalobkyne a námietkou uvedenou v podanom odvolaní, pričom túto námietku povaţoval za účelovú v snahe vyhnúť sa zodpovednosti. Ku odvolacej námietke, ţe súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil listinný dôkaz predloţený ţalobkyňou „Zaplynenie vody a hluk po inštalácii termostatických ventilov“, vypracovaný Ing. J. Š., uviedol, ţe sa stotoţňuje s názorom správneho orgánu uvedeným v odôvodnení rozhodnutia, z ktorého vyplýva, ţe vyjadrenie pojednáva len o moţných dôvodoch hluku vo vykurovacej sústave, avšak nijako nedokazuje, ţe poruchy spomínané vo vyjadrení sa vyskytli aj v bytovom dome na Š. X. v P.. Rovnako tak aj list bytového druţstva zo dňa
8. mája 2009 má obdobný obsah, ako uţ ţalobkyňou predloţený list zo dňa
9. novembra 2007 a nedá sa ním preukázať, ţe v roku 2013 existovala vo vykurovacej sústave bytového domu taká závada, ktorá by mimo vykurovacej sezóny v máji a júni 2013 spôsobovala opakovane hluk v celom bytovom dome. Za dôvodnú nepokladal ani odvolaciu námietku, ţe správny orgán, ako aj krajský súd nevyhodnotil konkrétne a správne jednotlivé vykonané dôkazy – výsluchy svedkov, a to jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, ako to ustanovuje správny poriadok a pokiaľ ide o ďalšie listinné dôkazy predloţené ţalobkyňou, tieto nesprávne vyhodnotil ako nedostatočné na preukázanie neviny ţalobkyne. Vyslovil, ţe správny orgán posúdil jednotlivé dôkazy samostatne a všetky vo vzájomných súvislostiach. Ţalovaný nemal dôvod neveriť výpovediam svedkov, nakoľko vypočutí svedkovia zhodne tvrdili, ţe hluk vychádza z bytu ţalobkyne, pričom iná osoba v jej byte nebýva. Ich výpovede označil za logické a bez vnútorných rozporov. Taktieţ poukázal na zmenu argumentácie ţalobkyne, ktorá v prípade prvého výsluchu tvrdila, ţe hluk je spôsobený poruchou v stupačkách, pričom následne odlišne uviedla, ţe hluk spôsobuje E. G.. Vo vzťahu k námietke ţalobkyne, ţe pokiaľ ide o predchádzajúci priestupok z roku 2011, o tomto doposiaľ nebolo v konečnom dôsledku rozhodnuté, odkázal na vyjadrenie administratívneho orgánu uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia,

ktorého správny orgán dospel k záveru, ţe ţalobkyňa v roku 2013 opakovane rušila svojich susedov hlukom a to aj v nočných hodinách, a týmto svojím konaním naplnila všetky pojmové znaky skutkovej podstaty priestupku. Doplnil, ţe z vyjadrení viacerých svedkov bolo preukázané, ţe obvinená uţ bola v minulosti opakovane vyzývaná, aby v tomto konaní nepokračovala. Mal za to, ţe opakovanie konania obvinenej, ku ktorému dochádzalo, 7 8Sžo/145/2015 a to aj napriek ţiadostiam, aby v ňom nepokračovala, vypovedá o tom, ţe bolo vytvárané s úmyslom spôsobovať ostatným obyvateľom bytového domu schválnosti. V závere sa vyjadril k odvolacej námietke, spočívajúcej v tvrdení, ţe napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď tento skutok posúdil ako jej úmyselné konanie v zmysle § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. Uviedol, ţe v danom prípade bolo jednoznačne preukázané porušenie zákona zo strany ţalobkyne a naplnenie všetkých obligatórnych znakov skutkovej podstaty priestupku. Dodal, ţe bol riadne zistený skutkový stav veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobkyne nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania

ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27. apríla 2017 (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).

§ 244ods.

1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkoch zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

§ 244ods.

2 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

§ 219ods.

1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

§ 219ods.

2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8 8Sžo/145/2015 Súd v správnom súdnictve

druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmava zákonnosť právoplatných správnych rozhodnutí a o to išlo aj v predmetnej veci, tzn. ţe súdne konanie nepredstavuje ,,predĺţenie“ resp. ,,pokračovanie“ správneho konania. Aj

konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky je v správnom súdnictve nevyhnutné prihliadať na špecifiká vyplývajúce z postavenia a právomoci všeobecných súdov, ktoré nie sú pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy súdmi skutkovými, ale súdmi, do právomoci ktorých patrí predovšetkým preskúmania právnych otázok týkajúcich sa postupu a rozhodnutia tohto orgánu (I. ÚS 217/2015). Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu predloţeného súdneho spisu a administratívneho spisu zistil skutkový stav tak, ako je podrobne popísaný v rozsudku krajského súdu, preto skutočnosti účastníkom známe nebude nadbytočne opakovať, s jeho odôvodnením, ktoré povaţuje za úplné, vyčerpávajúce a dostatočne výstiţné sa stotoţňuje v celom rozsahu, a len na doplnenie a zdôraznenie správnosti dodáva: Predmetom preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie ţalovaného č. OU-PO-OOP1- 2014/016780/FRA zo dňa 22. mája 2014, ktorým

§ 59ods.

2 správneho poriadku zmenil rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odboru všeobecnej vnútornej správy č. PR. 17217/2013/1505/MF zo dňa 28. januára 2014 tak, ţe: I. Ţalobkyňa je vinná zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunaţívaniu

§ 49ods.

1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb., ktorého sa dopustila tým, ţe v bytovom dome na Š. X. v P. opakovane nepravidelne v roku 2013 a to aj v nasledujúcich dátumoch: v noci z dňa

1. mája 2013 na
2. mája 2013 od 23:30 h, o 01:00 h a o 04:30 h, v noci z dňa
3. mája 2013 na
4. mája 2013 o 02:06 h, o 03:00 h a o 05:10 h, v noci z dňa
5. mája 2013 na
6. mája 2013 od 00:48 h do 02:36 h, v noci z dňa
7. mája 2013 na
8. mája 2013 od 02:00 h do 06:00 h, v noci dňa
9. mája 2013 o 04:45 h, v noci dňa
10. mája 2013 od 02:10 h, o 04:15 h a o 06:58 h, v noci z dňa
11. mája 2013 na 29.05.2013 od 01:45 do 04:00 h, v noci z dňa
12. mája 2013 na
13. mája 2013 od 02:30 h do 04:45 h, v noci dňa
14. júna 2013 od 02:15 h do 04:10 h, v noci dňa
15. júna 2013 od 01:30 h do 03:00 h a v noci dňa
16. júna 2013 od 00:12 h do 04:50 h spôsobovala búchaním hluk, čím rušila obyvateľov bytového domu na Š. X. v P. a tým narušila občianske spolunaţívanie schválnosťami. Za tento priestupok 9 8Sžo/145/2015 správny orgán ţalobkyni uloţil pokutu vo výške 35 € ako aj povinnosť zaplatiť trovy konania vo výške 16 €. II. Konanie v časti obvinenia zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunaţívaniu

§ 49ods.

1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb., ktorého sa ţalobkyňa mala dopustiť tým, ţe mala obťaţovať obyvateľov bytového domu na Š. X. v P. verbálnym napádaním a nadávkami

§ 76ods.

1 písm. c/ zákona č. 372/1990 Zb. zastavil, nakoľko obvinenej z priestupku nebolo spáchanie skutku, o ktorom sa koná, preukázané. Prvostupňový správny orgán uznal ţalobkyňu vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunaţívaniu

§ 49ods.

1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb., ktorého sa dopustila tým, ţe v bytovom dome na Š. X. v P. opakovane nepravidelne v roku 2013 a to aj v nasledujúcich dátumoch: v noci z dňa

1. mája 2013 na
2. mája 2013 od 23:30 h, o 01:00 h a o 04:30 h, v noci z dňa
3. mája 2013 na
4. mája 2013 o 02:06 h, o 03:00 h a o 05:10 h, v noci z dňa
5. mája 2013 na
6. mája 2013 od 00:48 h do 02:36 h, v noci z dňa
7. mája 2013 na
8. mája 2013 od 02:00 h do 06:00 h, v noci dňa
9. mája 2013 o 04:45 h, v noci dňa
10. mája 2013 od 02:10 h, o 04:15 h a o 06:58 h, v noci z dňa
11. mája 2013 na
12. mája 2013 od 01:45 h do 04:00 h, v noci z dňa
13. mája 2013 na
14. mája 2013 od 02:30 h do 04:45 h, v noci dňa
15. júna 2013 od 02:15 h do 04:10 h, v noci dňa
16. júna 2013 od 01:30 h do 03:00 h a v noci dňa
17. júna 2013 od 00:12 h do 04:50 h spôsobovala búchaním hluk, čím rušila obyvateľov bytového domu na Š. X. v P. a tým narušila občianske spolunaţívanie schválnosťami. Za tento priestupok správny orgán ţalobkyni uloţil pokutu vo výške 35 € ako aj povinnosť zaplatiť trovy konania vo výške 16 €.

§ 49ods.

1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunaţívanie vyhráţaním ujmou na zdraví, drobným ublíţením na zdraví, nepravdivým obvineným z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.

§ 49ods.

2 zákona č. 372/1990 Zb. za priestupok

odseku 1 písm. a/ moţno uloţiť pokutu do 33 €, za priestupok

odseku 1 písm. b/ aţ d/ a písm. f/ pokutu do 99 € a za priestupok

odseku 1 písm. e/ pokutu do 331 €. 10 8Sžo/145/2015 Odvolací súd z obsahu súdneho a administratívneho spisu zistil, ţe krajský súd sa náleţite a v súlade so zákonom vyporiadal so všetkými relevantnými námietkami ţalobkyne pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu veci a zistenia protiprávneho konania zo strany ţalobkyne. Protiprávne konanie ţalobkyne, ktorým došlo k spáchaniu priestupku je vo výroku prvostupňového rozhodnutia ako aj v rozhodnutí o odvolaní vymedzené dostatočne určite. Aj

názoru odvolacieho súdu v obidvoch rozhodnutiach bolo náleţite vyhodnotené hodnotenie dôkazov.

§ 34

správneho poriadku na dokazovanie moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a obhliadka. Správny orgán hodnotí dôkazy

svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorého pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania, a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec moţným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. (Pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20.06.2007, sp. zn. 2Sţ-o-KS/92/2006) Pokiaľ ide o námietky ohľadne pouţitia resp. nepouţitia zásady in dubio pro reo, Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenáva, ţe v uvedenom prípade nebolo moţné uvedenú zásadu na daný právny a skutkový stav aplikovať.

názoru odvolacieho súdu ţalobkyňa nepredloţila ţiadne relevantné dôkazné prostriedky, z ktorých by bolo zrejmé a preukázané, ţe sa uvedených schválností svojim správaním tak, ako boli opísané v prvostupňovom rozhodnutí, nedopustila. Najvyšší súd Slovenskej republiky má naopak z administratívneho spisu za preukázané, ţe sa uvedených konaní v predmetnom období dopustila, pričom Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených svedeckých výpovedí jednoznačne dospel k záveru, ţe nemôţe mať ţiadne pochybnosti o ich vierohodnosti. 11 8Sžo/145/2015 Najvyšší súd Slovenskej republiky zhodne so záverom správnych orgánov, ako aj so záverom krajského súdu konštatuje, ţe zo strany ţalobkyne došlo k spáchaniu priestupku proti občianskemu spolunaţívaniu, tak ako bolo zistené správnymi orgánmi oboch stupňov. Odvolací súd zdôrazňuje, ţe ţalobkyňa nevyvrátila ţiadnym hodnoverným spôsobom skutočnosti a skutkový stav, ktorý bol zistený správnymi orgánmi, a s ktorými sa stotoţnil aj krajský súd, a preto za takýchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie ţalovaného je i

názoru odvolacieho súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Za neopodstatnenú pokladá aj odvolaciu námietku, spočívajúcu v tvrdení, ţe o predchádzajúcom priestupku ţalobkyne spáchanom v roku 2011 nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté, nakoľko v danom prípade Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 8Sţo/60/2014 zo dňa

1. októbra 2015 rozhodol tak, ţe rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/2321/2012-46 zo dňa
2. apríla 2014, ktorým tento zamietol ţalobu o preskúmanie rozhodnutia Okresného úradu Prešov č. SVS-OP2- 2012/002722/TMV zo dňa
3. februára 2012, potvrdil. Z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis ţalovaného, je nesporne zrejmé, ţe krajský súd sa pri svojom rozhodovaní náleţite vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v ţalobe. V súdnom konaní obsahom administratívneho spisu bolo preukázané, ţe vykonané dokazovanie bolo náleţite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov tak, ako prvostupňový súd ani odvolací súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto, ak krajský súd dospel k právnemu záveru totoţnému so záverom správnych orgánov oboch stupňov a rozhodol, ţe preskúmavaným rozhodnutím ţalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov ţalobkyne, tento jeho názor povaţoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie za správny. Skutočnosti, ktorými ţalobkyňa v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totoţné s námietkami, 12 8Sžo/145/2015 ktoré ţalobkyňa namietala uţ v prvostupňovom konaní, a s ktorými sa krajský súd náleţite vysporiadal. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalobkyne nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok Krajského súdu v Prešove, ako vecne správny

§ 219ods.

1, 2 OSP potvrdil. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ustanovení § 224 ods. 1 a § 250k OSP tak, ţe ţalobkyni nepriznal ich náhradu, pretoţe nebola v odvolacom konaní úspešná a ţalovanému právo na náhradu trov konania zo zákona neprináleţí. Odvolací súd poznamenáva, ţe skutočnosť, ţe ţalobkyňa sa s názorom krajského súdu nestotoţňuje sama o sebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozsudku krajského súdu nepostačuje. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor,

ktorého nemoţno právo na súdnu ochranu stotoţňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, ţe všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval

ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť

1. júla
2. Dňom
3. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z., Správny súdny poriadok, ktorý v § 491 ods. 1 ustanovil, ţe ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté

piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

§ 492ods.

2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania

piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia

doterajších predpisov. 13 8Sžo/145/2015 V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval

doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 27. apríla 2017 JUDr. Jaroslava F ú r o v á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská