Obsah (10)

§ 250j§ 74§ 2§ 205§ 221§ 156§ 91§ 155§ 224§ 492

Najvyšší súd 8Sžf/65/2015 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy

§ 250jods.

1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu ţalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 1100308/1/436755/2014 zo dňa 01. októbra 2014, ktorým 2 8Sžf/65/2015 ţalovaný

§ 74ods.

4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Ţilina č. 9513301/5/3176480/2014 zo dňa

1. júna 2014, ktorým tento ţalobcovi vyrubil úrok z omeškania v sume 36,20 € za nezaplatenie preddavku na dani z motorových vozidiel v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške za zdaňovacie obdobie december
2. Krajský súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie ţalovaného bolo vydané v súlade so zákonom. Konštatoval, ţe v konaní nebolo sporné a ţalobca to ani nenamietal, ţe ţalobca podal daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roku 2012 dňa
3. januára 2013, pričom v tomto uviedol predpokladanú daň na rok 2012 a to konkrétne riadok 52 v sume 34 168,92 €. Uviedol, ţe v zmysle § 91 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej len „zákon č. 582/2004 Z. z.“) bol ţalobca povinný platiť mesačné preddavky na daň z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roku 2013 v sume 2847,41 €, a to do konca príslušného kalendárneho mesiaca. Povaţoval za nesporné, ţe ţalobca tento mesačný preddavok za december 2013 nezaplatil do
4. decembra 2013, kedy bol dátum jeho splatnosti. Správca dane vyčíslil úrok z omeškania z dlţnej sumy 2847,41 € do dňa platby preddavku dňa
5. januára
6. Následne vyslovil, ţe spornou nebola ani skutočnosť, ţe uznesením Okresného súdu Ţilina sp. zn. 2R/1/2013 bola povolená reštrukturalizácia dlţníka – ţalobcu. Povolenie reštrukturalizácie dlţníka bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 202/2013 dňa
7. októbra
8. Uznesením Okresného súdu Ţilina sp. zn. 2R/1/2013 zo dňa
9. mája 2014 súd potvrdil reštrukturalizačný plán a ukončil reštrukturalizáciu ţalobcu. Uvedené skutočnosti vyplývajú z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Ţilina. Ďalej uviedol, ţe ţalobca v ţalobe poukazuje na ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“) v súvislosti so vznikom pohľadávky a prihlasovaním pohľadávky v reštrukturalizácii, pričom dáva do pozornosti aj rozdiel v ustanoveniach týkajúcich sa konkurzu a reštrukturalizácie v uţ zrušenom zákone č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“) a v súčasnosti platnom daňovom poriadku. Na to uviedol, ţe správne orgány v danom prípade vec po právnej stránke posúdili správne. Dodal, ţe ţalovaný sa nemohol v preskúmavanom rozhodnutí venovať námietkam, 3 8Sžf/65/2015 ktoré ţalobca uplatňuje v ţalobe, nakoľko tieto neuvádzal vo svojom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Mal za to, ţe postup správcu dane pri vyrubení predmetného úroku z omeškania a teda aj postup ţalovaného, ktorý potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane bol súladný so zákonom, nakoľko v prejednávanej veci je potrebné poukázať na to, ţe správca dane vyrubil predmetný úrok z omeškania s poukazom na ustanovenia daňového poriadku, teda citácia jednotlivých ustanovení zákona č. 511/1992 Zb. zo strany ţalobcu je aj

názoru súdu prvého stupňa absolútne bezpredmetná. Doplnil, ţe pohľadávkou na účely konkurzu a reštrukturalizácie je v nadväznosti na § 158 ods. 1 daňového poriadku daňový nedoplatok, ktorým je

§ 2písm.

f/ daňového poriadku dlţná suma po lehote splatnosti dane. Úrok z omeškania je v daňovom poriadku upravený v piatej časti označenej „zodpovednosť za porušenie povinností“ ako jedna zo sankcií, pričom z § 156 ods. 1 písm. b/ daňového poriadku vyplýva, ţe správca dane je túto sankciu povinný vyrubiť, okrem iného aj v prípade, ak daňový subjekt nezaplatí v ustanovenej lehote alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške preddavok na daň. Následne poukazujúc na § 2 písm. b/ daňového poriadku vyslovil, ţe kaţdý nedoplatok je na účely konkurzu a reštrukturalizácie pohľadávkou bez ohľadu na to, či ide o daňový nedoplatok na dani

osobitných predpisov alebo o daňový nedoplatok na sankcii. Ďalej uviedol, ţe daňový poriadok ako osobitný predpis upravujúci vznik, povahu a vnútornú charakteristiku verejnoprávnych pohľadávok daňové nedoplatky s povahou sankcií za príslušenstvo pohľadávky nepovaţuje a to ani na účely konkurzného a reštrukturalizačného konania. Taktieţ pokladal za potrebné zdôrazniť, ţe zo ţiadneho ustanovenia daňového poriadku nevyplýva povinnosť daňového subjektu zaplatiť úrok z omeškania momentom nezaplatenia dane, resp. v danom prípade preddavku na daň v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške bez toho, aby správca dane o vyrubení úroku z omeškania rozhodol. Naopak táto povinnosť – zaplatiť úrok z omeškania vznikne daňovému subjektu aţ momentom, keď správca dane úrok z omeškania vyrubí. Úrok z omeškania sa teda stane splatným aţ jeho vyrubením, t.j. aţ keď správca dane v rozhodnutí o vyrubení úroku z omeškania určí jeho výšku a splatnosť. Za dôvodnú nepovaţoval ani námietku ţalobcu, ţe úroky z omeškania sa týkajú obdobia spred začatia reštrukturalizačného konania, a ţe dodatočné vyrubenie úrokov z omeškania počas reštrukturalizačného konania je v rozpore s ustanoveniami zákona č. 7/2005 Z. z.. Zdôraznil, ţe úrok z omeškania za nezaplatenie preddavku dane motorových 4 8Sžf/65/2015 vozidiel za december 2013 bol vyrubený rozhodnutím č. 9513301/5/3176480/2014 zo dňa 30. júna 2014 a bol splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, preto nemohol byť prihlásený ako pohľadávka

podmienok zákona č. 7/2005 Z. z., keď reštrukturalizačné konanie začalo dňa

1. októbra
2. V danom prípade nešlo ani o obdobie spred začatia reštrukturalizačného konania. Táto povinnosť zaplatiť úrok z omeškania vznikla daňovému subjektu aţ momentom, keď správca dane úrok z omeškania vyrubil. Úrok z omeškania je splatný aţ jeho vyrubením, t.j. keď správca dane rozhodne o vyrubení úroku z omeškania a určí jeho výšku a splatnosť. S ohľadom na uvedené konštatoval, ţe záver ţalovaného, ţe úrok z omeškania za nezaplatenie preddavku za december 2013, ktorý preddavok bol splatný
3. decembra 2013, zaplatený dňa
4. januára 2014, je vo vzťahu k ţalobcovi výsledkom správneho právneho posúdenia veci. Vyslovil, ţe tento bol vyrubený v súlade so zákonom, pričom vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nemohol byť uplatnený prihláškou do reštrukturalizácie, keďţe reštrukturalizačné konanie začalo dňa
5. októbra
6. Rovnako tak poukázal na to, ţe správca dane s účinnosťou od
7. januára 2013, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 440/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, mohol vyrubiť úrok z omeškania aj daňovému subjektu, ktorý je v reštrukturalizačnom konaní, a to s poukazom na § 156 ods. 6 daňového poriadku, keď predmetnou novelou bolo vypustené písm. d/ cit. ustanovenia,

ktorého sa úrok z omeškania nevyrubí daňovému subjektu, ktorý je v reštrukturalizačnom konaní. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu

§ 205ods.

2 písm. c/, d/ a f/ OSP a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline č.k. 21S/211/2014-162 zo dňa 29. júla 2015 zrušil

§ 221ods.

1 písm. h/ a ods. 2 OSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V podanom odvolaní namietal, ţe súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal ţalobcom navrhované dôkazy a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávne zistenému skutkovému stavu. Uviedol, ţe navrhol vykonať dôkaz, a to pripojiť reštrukturalizačný spis ţalobcu sp. zn. 2R/1/2013 v rozsahu reštrukturalizačného plánu, resp. prihlášky daňového úradu, ktorý dôkaz však krajský súd nevykonal, pričom v rozsudku len konštatoval, ţe vykonanie tohto dôkazu povaţoval za nadbytočné, čím sa

ţalobcu napadnutý rozsudok stal nepreskúmateľným. Následne dal do pozornosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 241/07, 5 8Sžf/65/2015 sp. zn. IV. ÚS 14/07, sp. zn. I. ÚS 265/05, sp. zn. I. ÚS 33/2012, sp. zn. I. ÚS 114/08, sp. zn. III. ÚS 311/07, sp. zn. I. ÚS 269/05 a sp. zn. III. ÚS 192/

1. Taktieţ poukázal na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva Garcia Ruiz c. Španielsko z
2. januára 1999, Georiadis c. Grécko z
3. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z
4. februára 1998, Kraska c. Švajčiarsko z
5. apríla 1993, Suominen v. Fínsko z
6. júla 2003 a Tatishvili v. Rusko z
7. februára
8. Za základný rozpor označil moment vzniku daňovej pohľadávky a povinnosť prihlásenia, resp. neprihlásenia tejto pohľadávky do reštrukturalizácie ţalobcu. Namietal, ţe dodatočné vyrubenie úroku počas reštrukturalizačného konania je v rozpore s ustanoveniami zákona č. 7/2005 Z. z.. Zároveň poukázal na postup ţalovaného, ktorý

ţalobcu nebol v súlade s účelom a reţimom reštrukturalizačného konania, ktoré má viesť k ozdraveniu obchodnej spoločnosti formou pomerného uspokojenia prihlásených pohľadávok. Mal za to, ţe súd prvého stupňa sa nedostatočne zaoberal vyššie uvedenou argumentáciou a pri rozhodovaní dospel k nesprávnym právnym záverom. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa

1. septembra 2015 ţiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Ţiline č. k. 21S/211/2014-162 zo dňa
2. júla 2015 potvrdil. Mal za to, ţe krajský súd postupoval zákonným spôsobom, keď navrhnutý dôkaz zo strany právneho zástupcu ţalobcu na pojednávaní, a to pripojenie reštrukturalizačného plánu resp. reštrukturalizačnej prihlášky ţalobcu povaţoval za nadbytočný a irelevantný, a preto ho nevykonal. K reštrukturalizačnému plánu, na ktorý poukazuje ţalobca, uviedol, ţe tento bol potvrdený a schválený súdom. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2, § 214 ods. 2 OSP s tým, ţe termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
3. apríla 2017 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP). V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, 6 8Sžf/65/2015 menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).

§ 156ods.

1 písm. b/ zákona č. 563/2009 Z. z. o správe dani a poplatkov, úrok z omeškania správca dane vyrubí

odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane preddavok na daň.

§ 91ods.

1 zákona č. 582/2004 Z. z. v znení k 31. decembru 2014, preddavok na daň je platba na daň, ktorú je daňovník povinný platiť v priebehu zdaňovacieho obdobia.

§ 156ods.

4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe dani a poplatkov, ak preddavok na daň nebol zaplatený v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane, správca dane vyrubí úrok z omeškania

odseku 2 do dňa platby vrátane, najdlhšie do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania.

§ 91ods.

3 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, daňovník, ktorého predpokladaná daň u jedného správcu dane presiahne 8292 €, je povinný platiť mesačné preddavky na daň na beţné zdaňovacie obdobie, a to vo výške jednej dvanástiny predpokladanej dane. Mesačné preddavky na daň sú splatné do konca príslušného kalendárneho mesiaca.

§ 91ods.

10 zákona č. 582/2004 Z. z. ak sa zmení skutočnosť, na základe ktorej bola predpokladaná daň vypočítaná, správca dane môţe určiť platenie preddavkov na daň inak, ako je ustanovené v odsekoch 1 a

1. Správca dane môţe určiť platenie preddavkov na daň inak aj na základe ţiadosti daňovníka. Proti rozhodnutiu správcu dane o platení preddavkov na daň inak na základe ţiadosti daňovníka sa nemoţno odvolať. Odvolací súd z obsahu administratívneho spisu zistil, ţe ţalobca podal dňa
2. Januára 2013 daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie
3. V bode 52 daňového priznania uviedol predpokladanú daň na zdaňovacie obdobie 2013 vo výške 34 168,92 €. Správca dane následne s pouţitím ustanovenia § 91 ods. 3 zákona 7 8Sžf/65/2015 č. 582/2004 Z. z. vyčíslil výšku mesačného preddavku na sumu 2847,41 €. Vzhľadom k tomu, ţe ţalobca sa za mesiac december 2013 dostal do omeškania s úhradou preddavku, správca dane mu za obdobie omeškania od
4. januára 2014 do dátumu podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2013 vyrubil úrok z omeškania vo výške 36,20 €.

ţalobcu došlo k nesprávnemu určeniu momentu vzniku daňovej pohľadávky, ako aj povinnosti prihlásenia tejto pohľadávky do reštrukturalizácie ţalobcu. Mal za to, ţe ak na základe reštrukturalizačného plánu potvrdeného súdom došlo

§ 155ods.

3 vety prvej zákona č. 7/2005 Z. z. k zmene výšky a lehoty splatnosti v ňom uvedených pohľadávok, potom pred uplynutím zmenenej lehoty splatnosti nemoţno predpísať penále

osobitného zákona. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ţe u daňovníka, ktorému vznikla povinnosť platiť preddavky na daň, vznik ani zánik daňovej povinnosti v priebehu zdaňovacieho obdobia nemá vplyv na výšku platenia preddavkov na daň. To znamená, ţe daňovník, ktorému vznikla povinnosť platiť preddavky na daň

výšky predpokladanej dane k 01. januáru beţného zdaňovacieho obdobia, je povinný ich platiť do konca zdaňovacieho obdobia v nezmenenej výške, a to aj vtedy, ak v priebehu zdaňovacieho obdobia dôjde k zániku alebo novému vzniku daňovej povinnosti. Pri vzniku alebo zániku daňovej povinnosti v priebehu zdaňovacieho obdobia je moţné výšku preddavkov na daň zmeniť alebo zrušiť, ale iba na základe rozhodnutia správcu dane. Rozhodnúť o určení platenia preddavkov na daň inak môţe správca dane z úradnej moci alebo na základe písomnej ţiadosti daňovníka. Správca dane v rozhodnutí o určení platenia preddavkov na daň inak nemôţe zmeniť výšku preddavkov na daň, ktoré boli splatné pred vydaním tohto rozhodnutia. Výšku preddavkov na daň môţe správca určiť inak iba u predpísaných preddavkov, ktoré ešte neboli splatné. Ani podanie dodatočného daňového priznania v priebehu zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k zmene údaju o výške predpokladanej dane nemá vplyv na výšku platenia preddavkov na daň. To znamená, ţe daňovník, ktorému na základe údaju o predpokladanej dani uvedenej na riadku č. 52 daňového priznania vznikla povinnosť platiť preddavky na daň

výšky predpokladanej dane k

1. januáru beţného zdaňovacieho obdobia, je povinný ich platiť do konca zdaňovacieho obdobia naďalej v nezmenenej výške. Odvolací súd nemohol prihliadnuť na námietku ţalobcu, v zmysle ktorej v prejednávanej veci základný rozpor súvisí so vznikom pohľadávky a povinnosťou 8 8Sžf/65/2015 prihlásenia pohľadávky v reštrukturalizácii ţalobcu. Za rovnako nedôvodnú pokladal aj odvolaciu námietku, ţe dodatočné vyrubenie úroku počas reštrukturalizačného konania je v rozpore s ustanoveniami zákona č. 7/2005 Z. z.. V plnej miere sa stotoţnil so záverom súdu prvého stupňa, ktorý konštatoval, ţe úrok z omeškania za nezaplatenie preddavku dane motorových vozidiel za december 2013, vyrubený rozhodnutím č. 9513301/5/3176480/2014 zo dňa
2. júna 2014 a splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, nemohol byť prihlásený ako pohľadávka

podmienok zákona č. 7/2005 Z. z., nakoľko reštrukturalizačné konanie začalo dňa

1. októbra
2. Súd prvého stupňa taktieţ správne poukázal na zákon č. 440/2012 Z. z., ktorým dochádza k novelizácii daňového poriadku tak, ţe z ustanovenia § 156 ods. 6 sa s účinnosťou od
3. januára 2013 vypúšťa písm. d/,

ktorého sa úrok z omeškania nevyrubí daňovému subjektu, ktorý je v reštrukturalizačnom konaní. S ohľadom na uvedené je preto potrebné prisvedčiť aj záveru súdu prvého stupňa, ţe v konaní bolo nadbytočné vykonať navrhnutý dôkaz, a to pripojiť reštrukturalizačný spis ţalobcu sp. zn. 2R/1/2013 v rozsahu reštrukturalizačného plánu. K námietke ţalobcu týkajúcej sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, ţe krajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku náleţite vysporiadal s námietkami ţalobcu, dostatočným spôsobom opísal a príslušnými zákonnými ustanoveniami právne zdôvodnil postup pri určení výšky úroku z omeškania, rozhodnutie tak spĺňa kritéria zrozumiteľnosti a presvedčivosti v zmysle § 157 ods. 2 OSP. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, ţe správne orgány oboch stupňov v preskúmavanej veci postupovali v intenciách citovaných právnych noriem, dostatočne zistili skutkový stav, vec správne právne posúdili, ich závery sú dostatočne presvedčivé a preto je moţné tieto rozhodnutia povaţovať za skutkovo podloţené a súladné so zákonom. Skutočnosti, ktorými ţalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totoţné s námietkami, ktoré ţalobca namietal v prvostupňovom súdnom konaní, a s ktorými sa krajský súd náleţite vysporiadal. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto s poukazom na vyššie uvedené dôvody, ako aj na všetky individuálne okolnosti daného prípadu, napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny

§ 250ja ods.

3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1, ods. 2 OSP potvrdil. 9 8Sžf/65/2015 O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol

§ 224ods.

1 v spojení s § 250k ods. 1 OSP tak, ţe neúspešnému ţalobcovi ich náhradu nepriznal a ţalovanému zo zákona náhrada trov konania neprináleţí. Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval

ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť

1. júla
2. Dňom
3. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z., Správny súdny poriadok, ktorý v § 491 ods. 1 ustanovil, ţe ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté

piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

§ 492ods.

2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania

piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia

doterajších predpisov. V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval

doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od

1. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave, dňa
2. apríla 2017 JUDr. Jaroslava F ú r o v á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Bartalská