Obsah (10)

§ 218§ 470§ 239§ 237§ 28§ 57§ 58§ 204§ 447§ 453

Najvyšší súd 6 Cdo 108/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci ţalobcov 1/ B. T., bývajúcej v P., 2/ Z. L., bývajúcej v T., 3/ V. T., bývajúceho v K., 4/

§ 218ods.

1 písm.

1. a)O. s. p. odmietol ako oneskorene podané. 3. Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu napadli ţalobcovia dovolaním podaným dňa 25. 4. 2013. Dovolanie odôvodnili tým, ţe sa im postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom [§ 241 ods. 2 písm.
2. a)zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O. s. p.“ alebo „Občiansky súdny poriadok“) v spojení s § 237 písm.
3. f)O. s. p.]. Poukázali na skutočnosť, ţe predchádzajúci právny zástupca ţalobcov aj napriek ţiadosti ţalobcov odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie nepodal. Odvolanie preto podala priamo ţalobkyňa 2/, ktorá ale nemala vedomosť o plynutí lehôt. Súdy preto pochybili, keď ţalobkyňu 2/ neupozornili na oneskorenosť jej odvolania. Odvolací súd, ktorý na vyššie uvedené neprihliadol a odvolanie ţalobkyne 2/ odmietol ako oneskorene podané, odňal ţalobcom moţnosť konať pred súdom. Ţiadali preto rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 4. Ţalované 1/ a 2/ vo vyjadrení k dovolaniu ţalobcov uviedli, ţe dovolanie ţalobcov je nedôvodné, pretoţe odvolací súd odmietol odvolanie ţalobkyne 2/ v súlade so zákonom. Navrhli preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcov zamietol. 5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“ alebo „Civilný sporový poriadok“). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 30. júni 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p. (

ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) uţ

tohto zákona. Keďţe dovolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť

právneho stavu existujúceho tu v čase podania dovolania, teda

príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku rešpektujúc, ţe

§ 470ods.

2 C. s. p. procesné účinky dovolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po

1. júni
2. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tieţ zo základných princípov Civilného sporového poriadku, a to princípu spravodlivej ochrany porušených práv 3 6 Cdo 108/2016 a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán dovolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.), a princípu ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 C. s. p.).
3. Najvyšší súd ako súd funkčne príslušný na prejednanie dovolania (§ 35 C. s. p.) po zistení, ţe dovolanie bolo podané včas k tomu oprávnenými subjektmi, zastúpenými advokátom v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 C. s. p., skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcov je potrebné odmietnuť.
4. Dovolaním bolo moţné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťal (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
5. Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu boli upravené v ustanovení § 239 O. s. p. a § 237 O. s. p.
6. V preskúmavanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu bolo prípustné, ak ním bolo napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu [§ 239 ods. 1 písm. a) O. s. p.] alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska [§ 239 ods. 1 písm. b) O. s. p.].

§ 239ods.

2 O. s. p. bolo dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak

1. a)odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe išlo o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
2. b)išlo o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia,
3. c)išlo o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. 10. Dovolanie ţalobcov smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým odmietol odvolanie ţalobkyne 2/ ako oneskorene podané. Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu nevykazuje znaky ani jedného z uznesení uvedených v ustanoveniach vymenovaných vyššie. Prípustnosť dovolania preto

§ 239O. s.

p. neprichádza do úvahy. 11. V súlade s ustanovením § 242 ods. 1 O. s. p., ktoré ukladalo dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p., neobmedzil 4 6 Cdo 108/2016 sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania

§ 239O. s.

p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nebolo prípustné

§ 237O. s.

p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťalo dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, bolo postihnuté niektorou z procesných vád vymenovaných v písmenách

1. a)aţ
2. g)tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). 12. Ţalobcovia procesné vady konania

§ 237písm.

1. a)aţ
2. e)a
3. g)O. s. p. nenamietali a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení vyvodiť nemoţno. 13. Vychádzajúc z obsahu ţalobcami podaného dovolania a so zreteľom na tvrdený dôvod prípustnosti dovolania, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či v prejednávanej veci (ne)bola ţalobcom súdom odňatá moţnosť konať pred ním. 14. Pod odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm.
4. f)O. s. p. sa rozumel postup súdu, ktorým znemoţnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznával (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, právo na doručenie odvolania, právo na moţnosť vyjadriť sa k podanému odvolaniu, právo na doručenie vyjadrenia k odvolaniu a pod.). Procesným právom účastníka konania je aj právo, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie, s ktorým nesúhlasí, bolo na základe jeho odvolania preskúmané odvolacím súdom. K odňatiu moţnosti konať pred súdom bolo môţné dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím mohlo byť aj uznesenie o odmietnutí odvolania z dôvodu, ţe bolo podané oneskorene, ak záver odvolacieho súdu o tejto otázke nie je správny. 15.

§ 28ods.

2 O. s. p. platilo, ţe plnomocenstvo udelené pre celé konanie nemoţno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo toto plnomocenstvo udelené, bol oprávnený na všetky úkony, ktoré mohol v konaní urobiť účastník. 5 6 Cdo 108/2016 16.

§ 28ods.

3 O. s. p. platilo, ţe odvolanie plnomocenstva účastníkom alebo jeho výpoveď zástupcom boli voči súdu účinné, len čo mu ich účastník alebo zástupca oznámili; voči iným účastníkom konania boli účinné, len čo im ich oznámil súd. 17.

§ 57ods.

1 O. s. p. platilo, ţe do plynutia lehoty sa nezapočítaval deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. 18.

§ 57ods.

3 O. s. p. platilo, ţe lehota bola zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobil úkon na súde alebo podanie odovzdalo orgánu, ktorý mal povinnosť ho doručiť. 19.

§ 58ods.

1 O. s. p. platilo, ţe súd odpustil zmeškanie lehoty, ak ju účastník alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patril. Návrh bolo treba podať do pätnástich dní po odpadnutí prekáţky a bolo treba s ním spojiť i zmeškaný úkon. 20.

§ 204ods.

1 O. s. p. platilo, ţe odvolanie sa podávalo do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smerovalo. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynula znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. 21.

§ 204ods.

2 O. s. p. platilo, ţe odvolanie bolo podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty

odseku 1 preto, ţe sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahovalo poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahovalo nesprávne poučenie o tom, ţe odvolanie nie je prípustné, bolo moţné podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia.

1. Najvyšší súd v prvom rade preskúmal, či doručovaná písomnosť - rozsudok súdu prvej inštancie z
2. novembra 2012 č. k. 2C/14/2005-136, ktorým ţalobu ţalobcov zamietol, bola doručená účinne. Doručenie predmetného rozsudku preukazuje doručenka súdneho doručovateľa,

ktorej bol označený rozsudok doručený zástupcovi ţalobcov JUDr. Pavlovi Zavackému dňa

1. novembra
2. Vypovedanie plnej moci JUDr. Pavlovi Zavackému bolo súdu prvej inštancie oznámené aţ
3. februára
4. Doručenie rozsudku súdu prvej inštancie bolo preto vykonané v súlade s § 28 ods. 2 a 3 O. s. p. a ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku upravujúcimi doručovanie.
5. Najvyšší súd po zistení, ţe rozsudok súdu prvej inštancie bol doručený účinne, sa zaoberal správnosťou záveru odvolacieho súdu, ţe odvolanie ţalobkyne 2/ bolo podané 6 6 Cdo 108/2016 oneskorene. Skutočnosťou určujúcou začiatok pätnásťdňovej lehoty na podanie odvolania bolo doručenie rozsudku súdu prvej inštancie zástupcovi ţalobcov, teda deň
6. november
7. Posledným dňom pätnásťdňovej lehoty na podanie odvolania bol preto
8. december 2012 (streda). Ţalobkyňa 2/ odvolanie podala na poštovú prepravu

podacej pečiatky orgánu, ktorý má povinnosť podanie doručiť, dňa

1. decembra 2012, teda oneskorene. V danej veci neprichádza do úvahy ani aplikácia § 204 ods. 2 O. s. p., pretoţe rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje správne poučenie o moţnosti podať odvolanie a rovnako aj o lehote na podanie odvolania. Odvolací súd preto správne odmietol odvolanie ţalobkyne 2/ ako oneskorene podané.
2. V preskúmavanej veci ţalobcovia síce podali návrh na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania, ale urobili tak aţ po rozhodnutí odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania ţalobkyne 2/ ako oneskorene podaného. Za tejto situácie, odvolací súd správne oneskorene podané odvolanie

§ 218ods.

1 písm. a) O. s. p. odmietol (nemohol na takýto návrh prihliadnuť, keďţe v čase jeho rozhodovania o odvolaní podaný nebol). Odvolací súd nesmie rozhodnúť o odvolaní strany sporu skôr, neţ je právoplatne rozhodnuté o návrhu na odpustenie zmeškania lehoty, čo však predpokladá, ţe návrh na odpustenie zmeškania lehoty sa podá predtým (spravidla spolu s odvolaním), neţ odvolací súd o odvolaní rozhodne, čo sa však v danom prípade nestalo. 25. Pokiaľ ide o námietku ţalobcov, ţe súdy pochybili, keď ţalobkyňu 2/ nepoučili o oneskorenosti ňou podaného odvolania, najvyšší súd uvádza, ţe zo ţiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nevyplývalo, ţe v prípade podania zjavne oneskoreného odvolania, ktoré neobsahovalo návrh na odpustenie zmeškania lehoty

§ 58ods.

1 O. s. p., mal súd (či uţ súd prvej inštancie alebo odvolací súd) povinnosť vyzvať odvolateľa k podaniu takéhoto návrhu, prípadne poučiť odvolateľa, ţe jeho odvolanie je oneskorene podané. Námietka ţalobcov je preto nedôvodná.

1. Ak advokát ako zástupca strany v spore nepodá odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového súdu napriek tomu, ţe ho o to klient výslovne ţiada, nejde o odňatie moţnosti konať pred súdom, pretoţe v takomto prípade sa nejedná o nesprávny procesný postup súdu. 7 6 Cdo 108/2016
2. Na základe uvedeného v bodoch
3. aţ
4. moţno konštatovať, ţe ţalobcovia nedôvodne namietali, ţe postupom odvolacieho súdu im bola odňatá moţnosť konať pred súdom.
5. Moţno preto uzavrieť, ţe v preskúmavanej veci dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu nebolo prípustné

§ 239O. s.

p., a neboli zistené ani podmienky prípustnosti

§ 237O. s.

p. Najvyšší súd preto dovolanie ţalobcov ako neprípustné

§ 447písm.

c) C. s. p. odmietol. 29. O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd

§ 453ods.

1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. tak, ţe ţalovaným 1/ a 2/ úspešným v dovolacom konaní priznal ich plnú náhradu, a to uloţením povinnosti ţalobcom 1/ aţ 6/ zaplatiť im spoločne a nerozdielne náhradu týchto trov s tým, ţe o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 1 a 2 C. s. p.).V dovolacom konaní rovnako úspešnej ţalovanej 3/ najvyšší súd náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo jej ţiadne trovy nevznikli.

1. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
2. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
3. júna 2017 JUDr. Ivan M a c h y n i a k, v. r. predseda senátu JUDr. Rudolf Č i r č, v. r. člen senátu Mgr. Dušan Č i m o, v. r. člen senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Slavka Cibuľáková