N a j v y š š í s ú d 6 Ndt 18/2015 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí konanom
- septembra 2015 v Bratislave v trestnej veci obţalovanej J. S. a spol. pre prečin kupliarstva v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 367 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona (§ 138 písm. d/, písm. j/ Tr. zákona), o návrhu obţalovanej na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 ods. 1 Tr. por. takto r o z h o d o l : Trestná vec obţalovanej J. S. vedená na Okresnom súde Ţilina pod sp. zn. 1T 213/2014, sa tomuto súdu n e o d n í m a. O d ô v o d n e n i e Na Okresnom súde Ţilina sa vedie pod sp. zn. 1T 213/2014, konanie o obţalobe podanej na M. K. a J. S. pre prečin kupliarstva v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 367 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona (§ 138 písm. d/, písm. j/ Tr. zákona), pričom obţalovaný K. je stíhaný aj pre iný skutok samostatne. Obţalovaná J. S. (č.l. 1717) ústne do zápisnice okresného súdu predniesla návrh na odňatie veci Okresnému súdu Ţilina, pritom obţalovaná navrhla vec odňať i z pôsobnosti obvodu Krajského súdu v Ţiline. Pokiaľ ide o navrhované odňatie veci, uviedla, ţe počas prípravného konania bolo manipulované s dôkazmi, mala byť ovplyvňovaná svedkyňa, aby vypovedala v neprospech spoluobţalovaného. 2 6 Ndt 18/2015 Dňa
- februára 2015 predloţil Okresný súd Ţilina príslušný spisový materiál spolu s písomnými vyjadreniami sudcov Okresného i Krajského súdu v Ţiline k ich moţnej zaujatosti v trestnej veci obţalovanej - tunajšiemu súdu na rozhodnutie v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por. Z obsahu vyjadrení sudcov Okresného i Krajského súdu v Ţiline pritom vyplýva (č.l. 1735-1740 a 1748-1755), ţe tí obţalovaných nepoznajú, nemajú ţiadny vzťah k predmetu konania a vo veci sa necítia byť zaujatí. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd najbliţšie spoločne nadriadený okresným súdom v pôsobnosti rozličných krajských súdov a krajským súdom preskúmal vyššie spomenuté návrhy obţalovanej S. a zistil, ţe v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky na odňatie veci Okresnému súdu Ţilina a prikázanie inému okresnému súdu mimo pôsobnosť Krajského súdu v Ţiline. Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôleţitých dôvodov môţe byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbliţšie spoločne nadriadený. Na odňatie a prikázanie veci (delegáciu) musí existovať dôleţitý dôvod, čím sa zdôrazňuje výnimočnosť takéhoto postupu. Dôleţité dôvody nie sú v zákone taxatívne uvedené, ale treba nimi rozumieť také okolnosti, ktoré v konkrétnom prípade umoţnia celkove lepšie uplatniť základné zásady trestného konania a splnenie jeho účelu iným súdom toho istého druhu a stupňa, neţ súdom miestne príslušným. Takýmito dôvodmi sú predovšetkým okolnosti, ktoré zabezpečujú náleţité zistenie skutkového stavu veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, výchovné pôsobenie konania a čo najrýchlejšie avšak zákonné a spravodlivé prejednanie a rozhodnutie veci. Jedným z dôvodov na postup podľa § 23 ods. 1 Tr. por. je pritom aj zaujatosť všetkých sudcov príslušného súdu. Pri úvahách, či sú v konkrétnom prípade dané dôleţité dôvody na odňatie a prikázanie veci, treba hodnotiť všetky okolnosti odôvodňujúce takýto postup vo vzájomnej súvislosti 3 6 Ndt 18/2015 a pri posudzovaní ich opodstatnenosti a závaţnosti treba prihliadať aj na význam zákonných ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov. Ústavným zákonom zo dňa
- januára 1991, číslo 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd a tieţ prijatím Ústavy Slovenskej republiky s účinnosťou od
- októbra 1992 výrazne stúpol význam ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov. Vyplýva to z článku 38 ods. 1 Listiny a článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého - „nikoho nemoţno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon“. S ohľadom na uvedené je teda zrejmé, ţe sudcu moţno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo. Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje tieţ i na ustanovenie § 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je sudca pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom. Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu, keď výnimky môţu vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov. Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého moţno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní. V zmysle ustálenej súdnej praxe treba pritom pomerom k prejednávanej veci rozumieť najmä skutočnosť, ţe orgán uvedený v tomto ustanovení bol sám poškodený trestným činom, ktorého sa majú týkať procesné úkony, resp. ním boli poškodené jemu blízke osoby. 4 6 Ndt 18/2015 Naproti tomu pomerom k osobám, ktorých sa úkon priamo týka a k ďalším osobám uvedeným v citovanom ustanovení sa rozumie, ţe je k uvedeným osobám najmä v pomere príbuzenskom, švagrovskom, druha a druţky, prípadne vo vzťahu úzko priateľskom alebo nepriateľskom. Pokiaľ ide o posudzovaný prípad, obţalovaná S. neuviedla ani voči jednému sudcovi dotknutého súdu ţiadne také konkrétne skutočnosti, ktoré by - aj s prihliadnutím na vyššie citované zákonné ustanovenia - boli spôsobilé vzbudiť podozrenie z nestranného, neobjektívneho alebo nezákonného rozhodovania v danej veci, a v dôsledku ktorých by teda bolo moţné uvaţovať o ich zaujatosti. Jej tvrdenia sú len subjektívne domnienky, účelové tvrdenia smerujúce skôr k prieťahom v konaní. Navyše z písomných vyjadrení samotných sudcov vyplýva, ţe títo sa necítia byť v predmetnej veci zaujatí. A napokon vo vzťahu k námietkam, ktoré by smerovali k procesnému postupu súdu v danej veci treba uviesť, ţe tieto nemajú v súvislosti s daným rozhodovaním ţiadnu relevanciu (viď k tomu ust. § 32 ods. 6 Tr. por.). Z dôvodov vyššie uvedených preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná. V Bratislave
- septembra 2015 JUDr. Peter H a t a l a, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová