← Slovensko

nezaplatenie blokovej pokuty, kumulatívne ukladanie zákazu činnosti § 71 ods. 1, § 22 ods. 2 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zme

Najvyšší súd Slovenskej republiky 3Sţo/84/2015 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a členov senátu JUDr. Jozef

§ 1vyhlášky MV SR č.

411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupkoch, uloţená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 Eur. Krajský súd preskúmaním spisového materiálu a dôkazov v ňom zhromaţdených dospel k záveru, ţe odvolací správny orgán správne vyhodnotil, ţe ţalobca spáchal daný priestupok tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia o priestupku, t.j. ţe viedol vozidlo v čase zadrţania vodičského preukazu, ktorý mu bol zadrţaný dňa 19.04.2013 v zmysle § 71 ods. 1 zákona o cestnej premávke, pričom následne v stanovenej 15-dňovej lehote nezaplatil právoplatne uloţenú blokovú pokutu vo výške 60 Eur. Tieto skutočnosti boli potvrdené jednotlivými listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré obsahuje spisový materiál týkajúci sa danej veci, najmä Správou o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, úradným záznamom hliadky PZ zo dňa 29.05.2013, evidenčnou kartou vodiča D. Š., potvrdením o zadrţaní vodičského preukazu č. A. zo dňa X. a v konečnom dôsledku aj výpoveďou samotného ţalobcu. Z týchto dôkazov vyplýva, ţe hliadka oddelenia mýtnej polície PZ Liptovský Mikuláš v zloţení nstrţm. P. B. a mýtny úradník M. G. dňa 29.05.2013 v čase od 6.00 hod. do 18.00 hod. vykonávala sluţobnú činnosť - kontrolu elektronického výberu mýta na diaľnici Dl v smere Ivachnová - Liptovský Mikuláš. V čase okolo 14.00 hod. bol dispečerom spoločnosti Skytoll oznámený priestupok na úseku elektronického výberu mýta, ktorého sa dopustil vodič nákladného motorového vozidla zn. Scania R420, ev. č.: S.. Uvedené vozidlo bolo v čase o 14.10 hod. zastavené v km 452,00 - výjazd z Dl v smere Liptovský Mikuláš. Následnou kontrolou bolo zistené, ţe vozidlo viedol D. Š.. Pri kontrole palubnej jednotky bolo zistené, ţe táto je zablokovaná z dôvodu mínusového kreditu. Menovaný sa uvedeným konaním dopustil priestupku v zmysle § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za uţívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pri objasňovaní mýtneho priestupku boli od vodiča vyţiadané doklady potrebné k vedeniu a prevádzke vozidla, pričom vodič predloţil vodičský preukaz ev. č.: S. (nahlásený ako odcudzený), potvrdenie č. A. o zadrţaní vodičského preukazu ev. č.: S.. Následnou lustráciou bolo zistené, ţe menovaný má zadrţaný vodičský preukaz č. S. dňa X. z dôvodu nezaplatenej blokovej pokuty na mieste, pričom uvedenú blokovú pokutu neuhradil v lehote 15 dní. Platnosť potvrdenia skončila dňom 04.05.2013. Predloţený vodičský preukaz bol následne policajtom zadrţaný podľa § 70 ods. 1 písm. d/ zákona o cestnej premávke s poukazom na § 100 ods. 2 písm. a/ zákona o cestnej premávke. S vodičom bola na mieste spísaná správa o výsledku objasňovania priestupku, kde boli uvedené skutočnosti zaznamenané a vodičovi D. Š. bola daná moţnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré sú mu kladené za vinu. Menovaný do správy o výsledku objasňovania priestupku vlastnoručne uviedol: „Po zadrţaní VP som pracovne odcestoval do zahraničia a nemal som moţnosť 3 3Sţo/84/2015 uhradiť blokovú pokutu v určenom termíne a prevziať si VP. Je mi to ľúto, ale pracovné okolnosti mi nedovolili dodrţať stanovený termín." Svoje vyjadrenie, ako aj správu o výsledku objasňovania priestupku vlastnoručne podpísal. Krajský súd poukázal na to, ţe všeobecná časť zákona o priestupkoch, do ktorej je zahrnuté aj ustanovenie § 11 zákona o priestupkoch určuje všeobecné pravidlá aplikácie osobitnej časti zákona o priestupkoch, pričom § 11 ods. 1 citovaného zákona iba taxatívne uvádza druhy sankcií, aké moţno za priestupky uvedené v osobitnej časti zákona o priestupkoch uloţiť. Ustanovenie § 11 ods. 2 citovaného zákona uvádza spôsob ich uloţenia, resp. uvádza, ktoré sankcie nemoţno uloţiť súčasne. Toto ustanovenie iba negatívne vymedzuje, ţe pokarhanie nemoţno uloţiť spolu s pokutou. Uloţenie sankcie pokuty a zákazu činnosti kumulatívne, nebráni všeobecná časť zákona o priestupkoch, keď v ustanovení § 11 ods. 2 veta pred bodkočiarkou uvádza, ţe sankciu moţno uloţiť samostatne alebo s inou sankciou. Osobitná časť zákona do ktorej patrí aj ustanovenie § 22 ods. 2 písm. a/ zákona o priestupkoch určuje konkrétne druhy sankcií a upresňuje spôsob ich uloţenia (tak ako v danom prípade uloţenie sankcie pokuty a zákazu činnosti za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. c/) za konkrétne skutkové podstaty priestupkov. Je nepochybné, ţe uloţenie sankcií (pokuty a zákaz činnosti), ako aj jej výška, či dĺţka trestu sú zásadne v právomoci správnych orgánov a to, či bude pokuta a zákaz činnosti uloţená v maximálnej výške alebo dĺţke, závisí od uváţenia správnych orgánov, pričom správny orgán je povinný rešpektovať kritéria stanovené zákonom. Správne uváţenie je v zásade preskúmateľné súdom. Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváţenie) preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, pričom súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 O.s.p.). Proti tomuto rozsudku podal ţalobca v zastúpení advokátom včas odvolanie. Namietal, ţe kumulatívne uloţenie sankcií pokuty spolu so zákazom činnosti a najmä zákaz činností neprimeraný, keďţe odvolateľ takýto priestupok spáchal po prvý raz, resp. za obdobný skutok doposiaľ nebol postihnutý', je spoločníkom a konateľom obchodnej spoločností, ktorá sa v rámci svojej podnikateľskej činností primárne zaoberá vykonávaním činnosti v oblastí medzinárodnej nákladnej cestnej dopravy, čo si zo strany odvolateľa vyţaduje pravidelné pracovné cesty autom na území Slovenskej republiky, ale aj v zahraničí a ďalej odvolateľ potrebuje v rámci svojej podnikateľskej činnosti zabezpečovať potreby svojej rodiny, jeho manţelka je v súčasnej dobe na rodičovskej dovolenke s maloletými deťmi, z ktorých jedno má sluchovú poruchu, čo si tieţ vyţaduje cesty autom za poskytovaním kvalifikovanej zdravotnej starostlivosti mimo adresy trvalého pobytu odvolateľa, najmä do Bratislavy. Nezanedbateľným dôvodom je tieţ aj zodpovednosť obvineného z priestupku ako zamestnávateľa za svojich zamestnancov v počte trinásť

(13). Uloţenie trestu zákazu činnosti ţalobcovi teda významným spôsobom znemoţní výkon podnikateľskej činnosti a v nadväznosti na to aj starostlivosť o rodinu a zamestnancov. Nebolo správne kvalifikovať konanie odvolateľa podľa ustanovení § 137 ods. 2 písm.
  1. p)zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej v texte aj ako „ZOP"), keďţe odvolateľovi bola po zadrţaní vodičského preukazu povolená jazda v súlade s ustanoveniami § 70 ods. 4 zákona o cestnej premávke, avšak určitým nedopatrením v dôsledku jeho nadmerného pracovného zaťaţenia a mnoţstva pracovných povinností viedol motorové vozidlo aj po uplynutí doby, na ktorú mu bola povolená jazda. Ak by teda policajt bol toho názoru, ţe ďalšou jazdou odvolateľa bude ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, povolenie na ďalšiu jazdu by mu vôbec nevydal. Navyše odvolateľ pred jazdou nepoţil alkohol alebo iné návykové látky, svojim konaním neohrozil bezpečnosť, 4 3Sţo/84/2015 zdravie alebo majetok osôb, nikomu nespôsobil škodu, resp. inú váţnu ujmu na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách. Správny orgán má vo všeobecnosti moţnosť, nie povinnosť uloţiť sankciu - zákaz činnosti a to len vtedy ak to príslušná skutková podstata priestupku umoţňuje a podstatou tohto druhu sankcie je obmedziť páchateľa a zabrániť mu do budúcnosti v opakovanom páchaní priestupku a rovnako to teda platí aj v prípade priestupkov uvedených v osobitnej časti ZOP, t.j. napr. § 22 ods. 1 písm.
  2. c)ZOP týkajúci sa predmetnej veci. Uloţenie len sankcie - pokuty v primeranej výške odvolateľovi v tejto veci je vzhľadom na závaţnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolností, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu obvineného rozumný a primeraný spôsob riešenia celej veci, nakoľko nebude mať výrazne negatívny dopad na podnikateľskú činnosť obvineného z priestupku, jeho rodinu, sluchovo hendikepované dieťa a zamestnancov, nakoľko v opačnom prípade by to jeho spoločnosti spôsobilo hospodárske škody a ohrozilo nielen pokračovanie jeho podnikateľskej činnosti, riadnu starostlivosť o manţelku a maloleté deti, a tieţ špeciálne zdravotnú starostlivosť o dieťa so sluchovou poruchou, ale aj jeho zamestnancov a navyše takáto sankcia do budúcna bude na odvolateľa pôsobiť represívnym a hlavne výchovným spôsobom. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe od výkonu trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov sa upúšťa. Ţalovaný vo vyjadrení zo dňa 19.02.2015 k odvolaniu ţalobcu uviedol, ţe sa v plnej miere stotoţňuje s napadnutým rozsudkom Krajského súdu v Prešove, ktorým súd zamietol ţalobu ţalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného zo dňa 18.10.2013, č.p.: KRPZ-PO-KDI3-93/2013-P. K obsahu podaného odvolania a opakovaným tvrdeniam, resp. námietkam ţalobcu zastáva nemenné stanovisko a zároveň trvá na všetkých skutočnostiach uvedených vo svojich doterajších vyjadreniach v danej veci - t.j. jednak v samotnom rozhodnutí o odvolaní a následne aj vo vyjadrení k ţalobe v uvedenej veci zo dňa 3.4.2014, kde sa podrobne vyjadril k jednotlivým tvrdeniam ţalobcu, opakovane uvádzaným aj v podanom odvolaní voči rozsudku Krajského súdu v Prešove č. 3S/91/2013 zo dňa 11.12.2014. K opakovaným námietkam, ţe správny orgán má vo všeobecnosti moţnosť, nie povinnosť uloţiť sankciu zákazu činnosti, a to len v prípade, ak to príslušná skutková podstata umoţňuje atď. ţalovaný uvádza, ţe zákonodarca vyslovene ustanovil, ţe za priestupky podľa § 22 ods. 1 písm.
  3. a)aţ
  4. c)zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch"), sa uloţí viac sankcií súčasne, v danom prípade pokuta a zákaz činnosti. Správny orgán prvého stupňa tak aplikoval doslovný výklad ustanovenia § 22 ods. 2 písm.
  5. a)zákona o priestupkoch. Za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm.
  6. c)zákona o priestupkoch zákonodarca neumoţnil správnemu orgánu moţnosť výberu (alternatívy) jednej z viacerých sankcií, ale za priestupky, ktoré zahrnul v ustanovení § 22 pod ods. 1 písm.
  7. a)aţ
  8. c)zákona o priestupkoch ako priestupky s vysokou spoločenskou nebezpečnosťou ustanovil, ţe sa uloţí pokuta a zákaz činnosti. Zároveň podľa logického výkladu spojky „a" spojka „a" je logickým operátorom s kumulatívnou funkciou a nie alternatívou. Spolu so slovným spojením „uloţí sa" tak vyjadruje povinnosť pre správny orgán uloţiť obe uvedené sankcie spoločne. Zo znenia toho ustanovenia tým doslovne, ako aj logicky vyplýva povinnosť uloţiť sankciu pokutu (od 300,- € do 1.300,- €) a súčasne aj sankciu zákazu činnosti (od jedného do piatich rokov). Výkladom aj týchto skutočností sa zaoberal práve ţalobcom namietaný rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 19.7.2011, sp. zn.: 1 Sţd/15/2011, na ktorý ţalovaný, resp. následne aj Krajský súd v Prešove poukázali (a to nie pre jeho skutkovú časť, ale práve pre výklad aplikácie ustanovenia § 22 ods. 2 písm.
  9. a)zákona o priestupkoch, resp. § 11 citovaného zákona). 5 3Sţo/84/2015 Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016, podľa ktorého sa odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu, napadnuté rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov a konanie, ktoré predchádzalo ich vydaniu, v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p.); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Najvyšší súd sa stotoţnil s odôvodnením rozsudku krajského súdu. Ţalobca namietal kumulatívne uloţenie sankcie zákazu činnosti, § 22 ods. 2 písm.

  1. a)zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v znení neskorších predpisov, ktorá sankcia mu znemoţní po 12 mesiacov vykonávať činnosť vodiča kamióna a nepriaznivo ovplyvní jeho ekonomickú, osobnú a rodinnú sociálnu situáciu. Súčasne poukazoval na to, ţe neexistoval materiálny dôvod na uloţenie tejto sankcie, pretoţe vedením vozidla bez vodičského oprávnenia neohrozil ostatných účastníkov cestnej premávky, keďţe vodičský preukaz mal zadrţaný pre nezaplatenie blokovej pokuty. Skutkový stav v danej veci nebol sporný. Z hľadiska výkladu a aplikácie ust. § 22 ods. 2 písm.
  2. a)zák. č. 372/1990 Zb. najvyšší súd nezistil pochybenie. Správny orgán prvého stupňa aplikoval doslovný výklad ustanovenia § 22 ods. 2 písm.
  3. a)zákona o priestupkoch. Za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm.
  4. c)zákona o priestupkoch zákonodarca neumoţnil správnemu orgánu moţnosť výberu (alternatívy) jednej z viacerých sankcií, ale za priestupky, ktoré zahrnul v ustanovení § 22 pod ods. 1 písm.
  5. a)aţ
  6. c)zákona o priestupkoch ako priestupky s vysokou spoločenskou nebezpečnosťou ustanovil, ţe sa kumulatívne uloţí pokuta a zákaz činnosti. Je potrebné zdôrazniť, ţe materiálny dôvod na kumulatívne uloţenie sankcie zákazu činnosti spočíva v zabezpečení vymoţiteľnosti zaplatenia blokovej pokuty

o zadrţaním vodičského preukazu podľa § 71 ods. 1. Je potrebné poukázať na to, ţe ak by v takýchto prípadoch nebola uloţená i sankcia zákazu činnosti, došlo by k znefunkčneniu systému zadrţiavania oprávnení na vedenie motorového vozidla ako nástroja exekučného konania. 6 3Sţo/84/2015 Ţalobca ako profesionálny vodič si musel byť vedomý dôsledkov svojho správania. Zavinenie v tomto prípade bolo úmyselné. Najvyšší súd ako všeobecný súd v postupe ţalovaného nezistil rozpor s ústavnou zásadou proporcionality v zmysle článku 152 ods. 4 Ústavy SR

článkom 1 ods. 1 Ústavy SR. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p.

§ 246cveta prvá O.s.p.

a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ţe neúspešnému ţalobcovi nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od

  1. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa
  2. februára 2017 JUDr. Ivan R U M A N A, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.