Najvyšší súd Slovenskej republiky 3Sţo/207/2015 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a z členov senátu JUDr. Jo
§ 246cods.
1 veta prvá O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.
§ 246cods.
1 veta prvá O.s.p.); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.
§ 246cods.
1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP). Súdy prejednávajú na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu, posúdiac argumentáciu odvolacích dôvodov ţalovaného konštatuje, ţe sa stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu a na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa len nasledujúce dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.): Úlohou odvolacieho konania je preskúmať vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorý po preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného v napadnutej časti dospel k záveru, ţe ţaloba ţalobcu nie je dôvodná. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie ţalovaného č. ObU-ZA-OVBP2- 2014/011273-1/Pál zo dňa 11.07.2014, ktorým zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Mesta Čadca, č. j. VD/2778/2013/St zo dňa 14.01.2013, ktorým mu nariadilo odstrániť "Stavebné objekty slúţiace na ustajnenie hospodárskych zvierat" na pozemku v k. ú. Č., parc. č. 15146/3 KN - C ŠVS/2013/2598-GGL zo dňa 15.4.
- Z obsahu spisu odvolací súd zistil, ţe prvostupňový správny orgán, mesto Čadca, vydal dňa 20.7.2009 rozhodnutie o odstránení stavby, ktorým nariadil ţalobcovi odstrániť stavebné objekty slúţiace na ustajnenie hospodárskych zvierat na pozemku parc. č. 15146/3 v k. ú. Č. a vrátenie terénu do pôvodného stavu. Vo výrokovej časti tohto rozhodnutia určil stavebníkovi podmienky realizácie rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.8.
- Na odstránenie nepovolenej stavby bola určená lehota 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Nepovolené stavby sa nachádzali na pozemku 5 3Sţo/207/2015 vo vlastníctve pribratých účastníkov v
- a
- rade (J. M. ml., N., L. M.), s ktorými má ţalobca uzavretú nájomnú zmluvu. Ţalobca v určenej lehote svoju povinnosť uloţenú predmetným rozhodnutím nesplnil. Obvodnému úradu Ţilina bol následne doručený podnet pribratej účastníčky v
- rade, Mgr. J. S., ktorá ţiadala o preskúmanie postupu stavebného úradu, Mesta Čadca, vo veci nariadenia odstránenia stavebných objektov slúţiacich na ustajnenie hospodárskych zvierat na uvedenom pozemku. Obvodný úrad Ţilina oznámil prvostupňovému správnemu orgánu, ţe postupoval v rozpore so zákonom a vyzval ho na začatie nového konania na odstránenie stavebných objektov z dôvodu, ţe uplynula trojročná lehota na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 71 ods. 3 správneho zákona, v dôsledku čoho uţ nie je v právomoci stavebného úradu vymáhať vykonanie rozhodnutia o odstránení stavby. Na základe uvedeného, Mesto Čadca ako príslušný stavebný úrad, začalo konanie podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona a vyzvalo ţalobcu, aby v lehote do 7 dní odo dňa doručenia oznámenia predloţil doklady o tom, ţe dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom a osobitnými predpismi. Následne stavebný úrad oznámil začatie konania o odstránení stavby "Objekty na ustajnenie hospodárskych zvierat“ na pozemku parc. č. C - KN 15146/3 v katastrálnom území Č. a oznámil účastníkom, ţe môţu nahliadnuť do podkladov pre rozhodnutie a podať námietky. Písomne sa vyjadrili účastníci konania, a to Mgr. J. S. a J. S., ktorí trvali na odstránení predmetných objektov. Následne vydal stavebný úrad dňa 14.1.2014 rozhodnutie o nariadení odstránenia stavby - stavebných objektov slúţiacich na ustajnenie hospodárskych zvierat na pozemku parc. č. C - KN 15146/3 v katastrálnom území Č. a ţalobcovi určil podmienky pre výkon predmetného rozhodnutia. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal ţalobca odvolanie, v ktorom namietal prekáţku rozhodnutej veci s poukazom na rozhodnutie zo dňa 20.7.
- Podľa ust. § 88 ods. 1 a 2 stavebného zákona,
(1)Stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie
- a)závadnej stavby ohrozujúcej ţivot alebo zdravie osôb, pokiaľ ju nemoţno hospodárne opraviť,
- b)stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom,
- c)stavby, na ktorú bolo zrušené stavebné povolenie (§ 102 ods. 3),
- d)dočasnej stavby, pri ktorej uplynul určený čas jej trvania alebo pominul účel, na ktorý bola zriadená.
(2)Odstránenie stavby podľa odseku 1 písm. b) nariadi stavebný úrad vlastníkovi stavby, ktorý je stavebníkom, alebo nájomcovi stavby, ak je stavebníkom podľa § 58 ods. 3. Podľa ust. § 88a ods. 1 stavebného zákona,
(1)Ak stavebný úrad zistí, ţe stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predloţil doklady o tom, ţe dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré 6 3Sţo/207/2015 uţ bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predloţených v stavebnom konaní. Podľa ust. § 71 ods. 1 a 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“), ak účastník konania nesplní v určenej lehote dobrovoľne povinnosť uloţenú mu rozhodnutím, ktoré je vykonateľné (§ 52 ods. 2), alebo zmierom schváleným správnym orgánom alebo ním zostaveným výkazom nedoplatkov (ďalej len "rozhodnutie"), ich výkon sa uskutoční. Ak v rozhodnutí nebola určená lehota na plnenie, určí ju orgán, ktorý uskutočňuje výkon rozhodnutia; lehota nesmie byť kratšia, neţ ustanovuje osobitný zákon. Výkon rozhodnutia moţno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloţenej povinnosti. Podľa ust. § 79 správneho poriadku, Rozhodnutie ukladajúce nepeňaţné plnenie sa vykoná náhradným výkonom, ukladaním peňaţných pokút alebo priamym vynútením uloţenej povinnosti. Náhradný výkon spočíva v tom, ţe uloţené práce a výkony sa uskutočnia na náklad a nebezpečenstvo povinného, ak uloţenú prácu alebo výkon môţe uskutočniť aj niekto iný ako povinný. Ak náhradný výkon nie je podľa povahy veci moţný alebo účelný, vymáha sa splnenie povinnosti uloţenej rozhodnutím postupným ukladaním pokút; jednorazovo uloţená pokuta nesmie prevýšiť sumu 1659 eur. Podľa ust. § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku, správny orgán konanie zastaví, ak v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Podľa Čl. 13 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky,
(1)Povinnosti moţno ukladať a) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd,
(4)Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môţu pouţiť len na ustanovený cieľ. Podľa Čl. 20 ods. 1 prvá, druhá, tretia veta a čl. 3 ústavy, kaţdý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepoţíva. Vlastníctvo zaväzuje. Nemoţno ho zneuţiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a ţivotné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. Správny poriadok výslovne neupravuje problematiku platnosti a účinnosti rozhodnutí, rieši iba otázku právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutí. Platnosť rozhodnutia znamená, ţe akt reálne existuje ako výsledok určitého procesu. Okamih platnosti rozhodnutia nastáva, keď bolo v predpísanej forme doručené do sféry adresáta. Nesplnenie povinnosti uloţenej účinným rozhodnutím je protiprávnym konaním. Vykonateľnosť nie je všeobecnou vlastnosťou všetkých rozhodnutí, ale len tých, ktoré ukladajú určitú právnu povinnosť, t.j. niečo vykonať, niečoho sa zdrţať alebo niečo strpieť. V danom prípade je prekluzívna lehota (3 roky) upravená v ust. § 71 ods. 2 správneho poriadku. 7 3Sţo/207/2015 Najvyšší súd zistil, ţe pred vydaním prvostupňového rozhodnutia zo dňa 14.1.2014, uplynula lehota na vykonanie uloţenej povinnosti ţalobcom ako i na vynútenie splnenia povinnosti, ktorá bola ţalobcovi uloţená rozhodnutím správneho orgánu zo dňa 20.07.
- Podľa právnej teórie, právnym dôsledkom právoplatne rozhodnutej veci je tzv. formálna právoplatnosť. Jej podstata spočíva v tom, ţe ak sa v tej istej veci uţ právoplatne rozhodlo, opätovne konať o nej nemoţno s výnimkou prípadu, ak sa podstatne zmenil skutkový stav. Správny orgán pred zastavením konania z tohto dôvodu preto musí skúmať, či ide o totoţnosť veci. Táto je daná vtedy, ak ide o totoţných účastníkov, totoţnosť predmetu a rovnaký skutkový stav. Uvedené podmienky totoţnosti musia byť splnené kumulatívne. V rozhodnutí VD/2008 A/198/Ča zo dňa 20.7.2009, stavebný úrad nariadil ţalobcovi odstrániť stavebné objekty slúţiace na ustajnenie hospodárskych zvierat na pozemku č. KN 15146/3 v katastrálnom území Č. a vrátiť terén do pôvodného stavu s tým, ţe odstránenie nepovolenej stavby vykoná najneskôr do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.8.2009 a lehota na odstránenie nepovolenej stavby ţalobcovi uplynula dňom na 24.9.
- Odvolací súd zistil, ţe ţalobca povinnosť uloţenú predmetným rozhodnutím doposiaľ nesplnil, čím sa dopustil priestupku, tak ako je kvalifikovaný v ustanovení § 105 ods. 3 písm. e) stavebného zákona. Správne orgány v predmetnom konaní nepristúpili k ţiadnym úkonom, účelom ktorých by bolo donútenie ţalobcu k odstráneniu nepovolenej stavby (napr. ukladanie pokút, odstránenie stavby na náklady ţalobcu a pod.), pričom lehota na pouţitie donucovacích prostriedkov uplynula po troch rokoch od doby, kedy sa povinnosť mala splniť, t.j. 24.9.2012 (§ 107 ods. 1 stavebného zákona). Uplynutím tejto doby fakticky skončila účinnosť rozhodnutia č. VD/2008 A/198/Ča zo dňa 20.7.
- V prípade, ak by na základe uvedených okolností súd pripustil námietku ţalobcu o prekáţke rozhodnutej veci, znamenalo by to, ţe predmetné nepovolené stavby by boli "legalizované" a nebola by moţná ţiadna náprava nezákonného stavu. Svojvoľným konaním ţalobcu však došlo k zásahu do práv a záujmov tretích osôb, vlastníkov susedných pozemkov ako i k rozporu s verejnými záujmami, vyplývajúcimi z platného územného plánu mesta Čadca. Vzhľadom na márne uplynutie času, v ktorom by správne orgány mohli vynútiť splnenie uloţenej povinnosti ţalobcom, ktorý dobrovoľne nepovolené stavby neodstránil, došlo k situácii, ako keby rozhodnutie č. VD/2008 A/198/Ča zo dňa 20.7.2009 s jeho následkami, neexistovalo. Zákon s takouto moţnosťou, t. j. nevykonaním uloţeného opatrenia a jeho nevynútenie zo strany správnych orgánov nerieši. Je však v rozpore s ústavnými princípmi, aby mohol občan právneho štátu vyuţiť takúto situáciu na úkor verejného záujmu a práv iných osôb, legalizovať nezákonný stav, vyuţívajúc na svoju ochranu nedostatky v procesných postupoch a tieto uprednostňovať pred hmotnoprávnymi predpismi. Po posúdení tohto stavu odvolací súd dospel k záveru, ţe existencia rozhodnutia, riešiaceho ten istý skutkový stav, ktoré vzhľadom na uplynutie času stratilo svoju účinnosť (vrátane vymoţiteľnosti), nemôţe predstavovať prekáţku rozhodnutej veci, a teda nemôţe byť dôvodom pre zastavenie konania, tak ako to poţadoval ţalobca. Postup súdu v konaniach podľa piatej časti O.s.p. upravuje ust. § 250g ods. 1 a 2 O.s.p. odlišne od všeobecnej úpravy v ust. § 101 O.s.p. tak, ţe ak nedôjde k vybaveniu ţaloby spôsobom uvedeným v § 250f, predvolá predseda senátu na pojednávanie účastníkov; naň si môţe vyţiadať potrebné podklady, prípadne aj ďalšie písomné vyjadrenia účastníkov. 8 3Sţo/207/2015 Ak sa účastníci na pojednávanie nedostavia, môže sa vec prejednať v ich neprítomnosti; konanie sa nesmie z tohto dôvodu prerušiť. Odlišnosť úpravy vyplýva z charakteru správnych súdnych konaní, v ktorých sa spravidla nevykonáva dokazovanie, súd vychádza zo skutkových zistení správnych orgánov v čase vydania ich rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). Prítomnosť účastníka konania na pojednávaní je zárukou jeho práva vyjadrovať sa k vykonávaným dôkazom, klásť svedkom otázky a pod., pričom takéto úkony sa na pojednávaní vo veciach prieskumu správnych rozhodnutí, obvykle nerealizujú. Dokazovanie nebolo vykonávané krajským súdom ani v predmetnom konaní, v rámci verejného prejednania veci. Ţalobca bol v konaní právne zastúpený advokátom, ktorého dňa 26.8.2014 splnomocnil v plnom rozsahu na svoje zastupovanie vo veci, t.j. zúčastňovať sa aj na úkonoch v konaní pred súdom. Prvostupňový súd nariadil pojednávanie na deň 25.2.2014, ktoré bolo z dôvodu PN ţalobcu odročené. Ţalobca ţiadal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odročiť z dôvodu svojho zdravotného stavu aj pojednávanie nariadené na deň 22.4.2015, predloţil doklad vystavený dňa 20.4.2014 o návšteve lekára, práceneschopný v čase pojednávania nebol. Neuviedol ţiaden iný dôvod (napr. ţiadosť o osobné vypočutie, predloţenie dôkazu za účelom zistenia skutkového stavu a pod.), pre ktorý by malo byť pojednávanie opätovne odročené. Právny zástupca ţalobcu nepredloţil ţiaden argument, v dôsledku ktorého by malo byť pojednávanie odročené pre existenciu váţnej prekáţky brániacej mu hájiť právo svojho klienta na predmetnom pojednávaní. Za danej situácie odvolací súd dospel k záveru, ţe v konaní nebol zistený dôvod brániaci prvostupňovému súdu vec prejednať na nariadenom pojednávaní aj bez prítomnosti ţalobcu a jeho právneho zástupcu. V posudzovanom prípade odvolací súd nezistil takú vadu v konaní správneho orgánu a súdu prvého stupňa, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p.
§ 246cods.
1 O.s.p. a s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p.
ust. § 246c veta prvá O.s.p a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, ţe v odvolacom konaní neúspešnému ţalobcovi ich náhradu nepriznal, ţalovaný na náhradu nemá právny nárok. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 25.01.2017 9 3Sţo/207/2015 JUDr. Ivan R U M A N A, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková