1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal zrušenia rozhodnutia Okresného súdu Košice I, sp. zn. 1SprI/87/2014 zo dňa 11.08.2014, ktorým nevyhovel ţiadosti ţalobcu o sprístupnenie informácií zo dňa 5.8.2014, ako aj rozhodnutia 2 3Sţo/197/2015 ţalovaného č. 1SprI/117/2014 zo dňa 17.09.2014 o zamietnutí odvolania ţalobcu a potvrdení prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalobca ţiadosťou zo dňa 5.8.2014 ţiadal o sprístupnenie informácií
zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“) a § 82 ods. 5 zákona číslo 757/2004 Z.z., a to o predloţenie všetkých rozhodnutí Okresného súdu Košice 1 a v prípade odvolacích konaní aj rozhodnutí odvolacieho súdu - Krajského súdu v Košiciach, v súdnych konaniach, ktoré boli začaté po 1.1.2005, ktorých účastníkom je (bolo) mesto Košice. Svoju ţiadosť odôvodnil okolnosťou, ţe ţiadané informácie boli inej spoločnosti sprístupnené Okresným súdom Námestovo a Okresným súdom Veľký Krtíš. V odôvodnení svojho rozhodnutia ţalovaný uviedol, ţe zásadnou spornou otázkou vo veci bolo, či cieľom podanej ţiadosti ţalobcu vo vzťahu ku kvalite a rozsahu informácií, ktoré ţalobca ţiadal od povinnej osoby, bol reálny záujem o sprístupnenie konkrétnych informácií alebo sťaţenie beţnej činnosti súdu pri zabezpečovaní jeho hlavnej činnosti - riadneho výkonu súdnictva, a teda či nešlo o porušenie princípu zákazu zneuţitia práva vo verejnoprávnej sfére. Ţalobca sa v podanej ţiadosti nedoţadoval sprístupnenia konkrétnych súdnych rozhodnutí, prípadne rozhodnutí týkajúcich sa konkrétnych právnych nárokov alebo právnych povinností, ale bez bliţšieho selektovanie všetkých súdnych rozhodnutí týkajúcich sa mesta Košice, vydaných za obdobie takmer 9 rokov. Cieľom testu zneuţitia práva je preskúmať, či formálnou aplikáciou zákona - postupom
dikcie zákona, nedochádza k narušeniu ústavného pozadia právnej regulácie. V predmetnej veci zo súdnych registrov povinnej osoby bolo preukázané, ţe od 1.1.2005 do dňa vydania prvostupňového rozhodnutia bolo právoplatne skončených a v súdnych konaniach vydaných celkom 3622 rozhodnutí. Vzhľadom na enormný počet súdnych rozhodnutí a s prihliadnutím na skutočnosť, ţe prevaţná väčšina týchto rozhodnutí nebola anonymizovaná v elektronickej podobe, by sa musela anonymizovať mechanicky, v dôsledku čoho realizácia ţiadostí by predstavovala neprimerané zaťaţenie zamestnancov súdu, čo by mohlo vyústiť aţ do paralyzovania činnosti okresného súdu pri zabezpečovaní jeho hlavnej činnosti. Z podanej ţiadosti ţalobcu moţno vyvodiť, ţe ţalobca ţiadal o poskytnutie všetkých informácií, pričom v ţiadosti ustupuje kvalita informácie nad rozsahom.
názoru krajského súdu, cieľom podanej ţiadosti ţalobcu nebol reálny záujem o informácie, 3 3Sţo/197/2015 ale sťaţenie beţnej činnosti súdu. Z uvedeného dôvodu ţalobe nevyhovel, túto zamietol a ţalobcovi nepriznal náhradu trov konania. II. Ţalobca vo svojom odvolaní voči napadnutému rozhodnutiu ţalovaného po popise postupu v konaní a obsahu vydaných rozhodnutí uviedol, ţe ţalovaný na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.
jeho názoru, krajský súd neodôvodnil svoje tvrdenie, ţe cieľom podanej ţiadosti bolo sťaţenie beţnej činnosti súdu.
takejto úvahy, by povinné osoby nemuseli poskytovať takmer ţiadne informácie, mohli by si vyberať, čo ţiadateľovi sprístupnia, a čo nie, čo by znamenalo popretie ústavnej povinnosti zakotvenej v článku 26 Ústavy Slovenskej republiky. Nesúhlasil s názorom ţalovaného, v ktorom poukazoval na okolnosť, ţe ţalobca nepoţadoval sprístupnenie konkrétnych rozhodnutí, ale ţiadal sprístupniť rozhodnutia vydané za obdobie 9 rokov, čo samo osebe nemôţe odôvodňovať zákonnosť postupu súdov, pretoţe
3 zákona o slobode informácií sa informácie sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia poţaduje. Tvrdenie krajského súdu, ţe za poţadované obdobie bolo skončených 3622 vecí, v ktorých boli vydané rozhodnutia, je vo vzťahu k ţiadosti irelevantné. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sţi/4/2010, ako aj právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky publikovaný v náleze sp. zn. I. ÚS 236/2006 ohľadom plnej informačnej povinnosti subjektov, ktoré hospodária s verejnými financiami alebo nakladajú s majetkom štátu alebo obcí. Ţalobca mal za to, ţe nesprístupnenie poţadovaných informácií bolo nezákonné, pričom ani ţiadanie väčšieho počtu informácií nie je zákonným dôvodom na nevyhovenie ţiadosti. Na základe uvedených dôvodov ţiadal odvolací súd, aby zrušil rozsudok Krajského 4 3Sţo/197/2015 súdu v Košiciach a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil. III. Ţalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe vydaný rozsudok povaţuje za zákonný. Opätovne zdôraznil, ţe vykonaným zisťovaním bolo preukázané, ţe od 1.1.2005 do vydania prvostupňového rozhodnutia bolo právoplatne skončených 3622 súdnych konaní vydaním rozhodnutia, ktorých účastníkom bolo mesto Košice. Poukázal na charakter ţiadosti ţalobcu, na základe ktorého dospel k záveru, ţe nemal reálny záujem o sprístupnenie konkrétnych informácií ale sťaţenie beţnej činnosti súdu. Uvedenú skutočnosť ohodnotil ako zneuţitie práva na sprístupnenie informácií. V tejto súvislosti poukázal na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudku 3 Sţi/4/2014,
ktorého porušenie zákazu zneuţitia práva vo verejnoprávnej sfére môţe byť dôvodom odmietnutia sprístupnenia informácií. Ţiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 1.7.2016,
ktorého sa odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona dokončia
doterajších predpisov, t.j.
zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.), a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nemoţno vyhovieť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho 5 3Sţo/197/2015 pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 OSP. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25. januára 2017 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.). Z obsahu administratívneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, ţe ţalobca
zákona o slobode informácií ţiadal Okresný súd Košice I ako povinnú osobu o sprístupnenie informácií: „...predloženie všetkých rozhodnutí Okresného súdu Košice 1 a v prípade odvolacích konaní aj rozhodnutí odvolacieho súdu - Krajského súdu v Košiciach, v súdnych konaniach, ktoré boli začaté po 1.1.2005, ktorých účastníkom je (bolo) mesto Košice, trieda SNP 48/A, 040 11 Košice.“ V ţiadosti zároveň uviedol, ţe poţadované informácie uţ boli inej spoločnosti sprístupnené zo strany okresných súdov v Námestove a Veľkom Krtíši. Informácie poţadoval sprístupniť elektronickou formou. Okresný súd Košice I, rozhodnutím č. 1SprI/87/2014 zo dňa 11.08.2014 nevyhovel ţiadosti ţalobcu z dôvodu, ţe nemá k pozícií ucelený súbor poţadovaných informácií, v prípade vyhovenia ţiadosti by musel
jednotlivých registrov spisy vyhľadať, pretoţe niektoré môţu byť v archíve, pripojené k iným spisom, môţu sa nachádza na odvolacom alebo dovolacom súde a pod. Súd nedisponuje programom, ktorý by vedel anonymizovať predmetné rozsudky, pričom sa jedná o pribliţne 2430 a viac rozhodnutí, ich mechanická anonymizácia a kopírovanie by boli časovo a finančne veľmi náročné a bolo by to aj v rozpore s výkladom ustanovenia § 3 ods. 1 a § 17 ods. 1 zákona o slobode informácií. Uviedol, ţe ţiadosť o poskytnutie informácie má za cieľ sprístupniť verejnosti jej neznáme údaje vo veciach verejných bez toho, aby sa ţiadosť stala pokynom na výkon určitých činností alebo postupu povinnej osoby. Ţiadosť ţiadateľa teda obsahuje aj poţiadavku, na ktorú sa zákon o slobode informácií nevzťahuje. Okamţité vyhovenie ţiadosti by si vyţadovalo navýšenie existujúcich personálnych a technických kapacít príslušného organizačného útvaru povinnej osoby na vyhľadanie a spracovanie odpovede a spôsobilo by technické a personálne problémy spojené s vyhľadávaním a sprístupňovaním informácií, čo by viedlo tieţ k predĺţeniu lehoty na vybavenie ţiadosti. Prvostupňový súd poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky 6 3Sţo/197/2015 sp. zn. III. ÚS 96/2010 zo dňa 9.3.2010, obsahujúceho právny názor vo vzťahu k nebezpečenstvu narušenia schopnosti povinnej osoby reálne vykonávať svoje kompetencie v prípadoch poskytovania väčšieho mnoţstva informácií. Súd zároveň uviedol, ţe od 1.1.2012 sú súdne rozhodnutia zverejňované na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Krajský súd v Košiciach rozhodnutím 1SprI/117/2014 zo dňa 17.9.2014 prvostupňové rozhodnutie Okresného súdu Košice I, potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na aktuálne zistenie, ţe od 1.1.2005 do vydania prvostupňového rozhodnutia bolo právoplatne skončených 3622 vecí, v ktorých boli vydané rozhodnutia. Vzhľadom na enormný počet súdnych rozhodnutí nebola prevaţná väčšina anonymizovaná v elektronickej podobe, táto by sa musela realizovať ručne, čo by predstavovalo neprimerané zaťaţenie, aţ ochromenie a paralyzovanie činnosti okresného súdu. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup ţalovaného v postavení správneho orgánu, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o nesprístupnení poţadovaných informácií.
1 zákona č. 211/2000 Z. z., kaţdý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.
ods. 3 cit. zákonného ustanovenia informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia poţaduje.
1 písm. d/ cit. zák. povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie, alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánov činných v trestnom konaní, okrem informácie, ktorá
2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak povinná osoba ţiadosti nevyhovie hoci len s časti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak ţiadosť bola odloţená (§ 14 ods. 3).
1 zákona č. 211/2000 Z.z. ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, pouţijú sa na konanie
tohto zákona predpisy o správnom konaní.
5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správny poriadok (ďalej len „Správny poriadok“), rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikli neodôvodnené rozdiely.
Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán, na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náleţitosti.
3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil právnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
5 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov súdy sprístupňujú verejnosti na základe ţiadosti
osobitného zákona všetky súdne rozhodnutia vrátane neprávoplatných rozhodnutí a rozhodnutí, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej. Súdy pritom robia opatrenia na ochranu práv a právom chránených záujmov. Citované ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobodnom prístupe k informáciám umoţňuje z informácií týkajúcich sa rozhodovacej činnosti súdu sprístupniť iba informácie, ktoré sa sprístupňujú
osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom
odkazu č. 24 je ust. § 82a ods. 5 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch.
tohto ustanovenia, súdy sprístupňujú verejnosti na základe ţiadosti
osobitného zákona, všetky súdne rozhodnutia vrátane neprávoplatných rozhodnutí a rozhodnutí, ktoré nie 8 3Sţo/197/2015 sú rozhodnutiami vo veci samej. Súdy pritom robia opatrenia na ochranu práv a právom chránených záujmov. Zo znenia zákona o informáciách nemoţno vyvodzovať, ţe informáciou by malo byť spracovanie údajov zo stoviek spisov
poţiadaviek resp. pokynov toho, kto ţiada o poskytnutie informácie, taktieţ z neho nevyplýva povinnosť, ktorá by povinnému subjektu ukladala získavať, zhromaţďovať, vyhodnocovať, vyhľadávať alebo dokonca upravovať či spracovať materiály ţiadané ţalobcom ako ţiadateľom o informáciu, ak sa v ich originálnej podobe v ich dokumentácii nenachádzajú. Zo zákona o informácií taktieţ nevyplýva, ţe by povinné osoby museli vykonávať na ţiadosť oprávnených osôb také úkony, ktoré nesmerujú k výkonu ich právomoci. Oprávnené osoby môţu poţadovať len informácie o takých im neznámych skutočnostiach, ktoré má povinná osoba k dispozícii a ktoré je povinná na ţiadosť poskytnúť, majúc za to, ţe rozširujúci výklad,
ktorého by povinná osoba musela spracovávať údaje do inej formy, ako je tá, v ktorej sa nachádzajú v jej informačnom systéme alebo poskytnúť oprávnenej osobe kompletné podklady, ktoré má k dispozícií, by ţiadosť o poskytnutie informácie v skutočnosti zmenil na pokyn nadriadeného, čo nebolo a nie je účelom zákona o informáciách, keďţe ţiadosť o poskytnutie informácie má za cieľ sprístupniť verejnosti neznáme údaje vo veciach verejných bez toho, aby sa ţiadosť stala pokynom na výkon určitých činností alebo postupu povinnej osoby. Ţiadosť o sprístupnenie informácií
zákona o slobode informácií má slúţiť iba ako nástroj spoločenskej kontroly a nie ako prostriedok na zneuţitie práva. Sprístupňovanie súdnych rozhodnutí náleţí jednotlivým súdom v zmysle zákona č. 757/2004 Z.z. po vykonaní opatrení na ochranu práv a právom chránených záujmov. V prípade, ak by ţalovaný mal vyhovieť ţiadosti ţalobcu, musel by,
vlastného vyjadrenia, vytvárať informácie, ktoré by získal spracovaním tisícok spisov, jednalo by sa o nezanedbateľné sumarizovanie (vyhľadávanie, kopírovanie a anonymizovanie) tisícok rozhodnutí na základe pokynu ţalobcu, čo by viedlo k mareniu činnosti príslušného organizačného útvaru. Taktieţ moţno konštatovať, ţe vyčlenením rozhodnutí, v ktorých ako účastník konania vystupuje Mesto Košice z existujúcej databázy, by došlo k spracovaniu a vyčleneniu nového súboru, a teda k vzniku novej informácie, ktorou momentálne súd bez ďalších úkonov (spracovania) nedisponuje. 9 3Sţo/197/2015
názoru súdu, keďţe ţalobca ţiadal o súdne rozhodnutia (t.j. všetky rozhodnutia, či uţ procesné, v merite veci, právoplatné, neprávoplatné), v ktorých je ţalovaným Mesto Košice a je zrejmé, ţe ţalovaný ţiadanými informáciami disponuje, poţadovaný rozsah údajov o ktoré ţalobca ţiadal, potreba ich spracovania, by viedli u úplnej eliminácii reálnej schopnosti ţalovaného plniť verejné úlohy, ktoré mu zverujú príslušné osobitné predpisy. V rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom, pri výkone súdnictva súdy v Slovenskej republike prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci v civilnom procese (ďalej len "občianskoprávne veci"), prejednávajú a rozhodujú trestné veci
predpisov o trestnom konaní (ďalej len "trestnoprávne veci"), konajú a rozhodujú o ţalobách alebo o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam, zásahom, iným opatreniam alebo nečinnosti v oblasti verejnej správy, rozhodujú o zákonnosti rozhodnutí a postupu orgánov verejnej moci a o ochrane pred nezákonným zásahom alebo opatrením orgánu verejnej moci, v prípadoch ustanovených zákonom rozhodujú vo volebných veciach, vo veciach referenda a vo veciach politických strán a hnutí, ak tak ustanoví zákon, a v ďalších veciach, ak to ustanovuje zákon (ďalej len "správne veci"), rozhodujú v ďalších veciach ustanovených zákonom, právne záväzným aktom Európskych spoločenstiev a Európskej únie alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súdy vykonávajú aj inú činnosť súvisiacu s ich právomocou, ak tak ustanoví zákon, právne záväzný akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd rozhoduje o tom, či vec predloţená súdu patrí do právomoci súdu. Súd nemôţe vysloviť, ţe vec nepatrí do právomoci súdu, ak ju nemôţe postúpiť na konanie a rozhodnutie inému orgánu verejnej moci (§ 2 zákona č. 747/2004 Z.z.). V zmysle právnych názorov vyplývajúcich z ustálenej súdnej praxe, zo zákona o slobodnom prístupe k informáciám nevyplýva povinnosť, ktorá by povinnému subjektu ukladala povinnosť získavať, vyţadovať, zhromaţďovať, vyhľadávať alebo dokonca spracovávať - upravovať materiály poţadované ţalobcom ako ţiadateľom o informáciu, ak sa v ich originálnej podobe v jeho dokumentácii nenachádza a ani to, aby povinné osoby museli vykonávať na ţiadosť oprávnených osôb také úkony, ktoré nesmerujú k výkonu ich právomoci. Je zrejmé, ţe pred poskytnutím informácii poţadovaných ţalobcom, by bolo povinnosťou ţalovaného v záujme dodrţiavania zákona o ochrane osobných údajov vykonať anonymizáciu všetkých rozhodnutí, t.j. spracovať, upraviť údaje, ktoré má k dispozícii. 10 3Sţo/197/2015 Aj v tejto veci sa uţ vyslovil ústavný súd, keď judikoval, ţe účelom základného práva na prijímanie informácií
čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavy SR“) a čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (a zároveň účelom zákona o slobode informácií) nie je právo dostávať informácie
predstáv a očakávaní ţiadateľa (II. ÚS 184/03), ale zabezpečiť poskytovanie informácií verejnosti „primeraným spôsobom“ tak, aby nedochádzalo k paralyzovaniu činnosti orgánov verejnej moci ako povinných osôb, ktorých účel činnosti ustanovujú samostatné zákony (III. ÚS 96/2010-14). Potom je nevyhnuté stotoţniť sa s právnym názorom ţalovaného, ţe ţiadosť o poskytnutie informácie obsahovala poţiadavku, ktorá si vyţaduje zber a spracovanie ţalobcom poţadovaných informácií (pozri napr. rozsudok NS SR sp. zn. 2Sţo/190/2008 zo dňa 27.05.2009) a následne vytváranie novej kvantitatívnej informácie v zmysle poţiadaviek ţiadateľa. Je zrejmé, ţe ţalobcom ţiadanú informáciu nemala povinná osoba k dispozícii, keďţe ju nemala k dispozícii v zákonom poţadovanej (anonymizovanej) forme, a ktorú moţno bez ďalšej úpravy sprístupniť. Jej vytváranie, resp. spracúvanie by si vyţiadalo vykonanie úkonov, ktoré nesmerujú k výkonu právomoci povinnej osoby, pričom následne by sa ţiadosť stala pokynom na výkon určitých činností alebo postupu povinnej osoby. Najvyšší súd po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu, v postupe a rozhodnutí ţalovaného nezistil také vybočenie z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, ktoré by odôvodňovali konštatovanie, ţe napadnuté rozhodnutie a postup ţalovaného je nezákonné. Skutočnosti, ktorými ţalobca spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu, neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli z veľkej časti totoţné s námietkami, ktoré ţalobca namietal uţ v prvostupňovom konaní a s ktorými sa ţalovaný náleţite vysporiadal. V ţiadosti aj v odvolaní ţalobca kládol dôraz aj na okolnosť, ţe v skutkovo obdobných prípadoch povinné osoby, Okresné súdy v Námestove a Veľkom Krtíši ţiadosti o sprístupnenie totoţných informácií vyhoveli.
názoru najvyššieho súdu, Krajský súd v Košiciach neporušil tzv. zásadu precedensu vyjadrenú v § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb.,
ktorého správne orgány pri 11 3Sţo/197/2015 rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo obdobných prípadoch sú
zákona povinné dbať na to, aby nevznikli neodôvodnené rozdiely v rozhodovaní. V tomto prípade senát odvolacieho súdu zdôrazňuje, ţe z dôkazných prostriedkov, ktoré ţalobca predloţil na podporu svojho tvrdenia, nevyplýva totoţnosť prípadov. Je z nich zrejmé, ţe v prípadoch na ktoré poukazoval ţalobca, sa jednalo o nepomerne niţší počet poţadovaných rozhodnutí, v prípade Okresného súdu Námestovo sa jednalo o 45 právoplatných rozhodnutí, v prípade Okresného súdu Veľký Krtíš o 117 rozhodnutí a v prípade Okresného súdu Trnava o 48 rozhodnutí. Porovnaním uvedených počtov s mnoţstvom ţalobcom poţadovaných rozhodnutí Okresného súdu Košice I a Krajského súdu v Košiciach vo veciach, kde je účastníkom konania Mesto Košice v rozsahu 3622 rozhodnutí moţno logicky dospieť k záveru, ţe spracovanie takéhoto mnoţstva rozhodnutí do takej formy, aby mohli byť ţalobcovi sprístupnené, by bolo spôsobilé ochromiť riadny chod súdov, t.j. činnosť, na ktorú boli vytvorené. Predmetom tohto konania bolo zároveň vyriešenie otázky, či cieľom podanej ţiadosti ţalobcu vo vzťahu ku kvalite a rozsahu informácií, ktoré ţalobca ţiadal od povinnej osoby, bol reálny záujem o sprístupnenie konkrétnych informácií. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na právny názor prezentovaný senátom tunajšieho súdu v rozhodnutí 3 Sţi/4/2014 zo dňa 12.03.2014, v ktorom konštatoval: „ Výkon práva bez vážnosti prejavenej vôle získať informáciu nepožíva právnu ochranu. Podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám na základe zákona sa realizujú na právnom pozadí ústavných princípov medzi ktoré patrí i zákaz zneužitia práva. Právnym základom zákazu zneužitia práva je čl. 1 ods. 1 Ústavy v spojení s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, ktorý ukladá povinnosť všetkým štátnym orgánom, že výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade ústavou to znamená v súlade s princípmi, ktoré sú skryté v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Zákaz zneužitia práva je súčasťou princípu právneho štátu....Zneužitie práva v oblasti práva na informácie je v zásade individuálnou situáciou, kedy v rámci správnej úvahy a v rámci úvahy súdu existuje dostatočný počet indícií, že cieľom žiadosti o informácie nie je reálny záujem získať informáciu. Je potrebné odlišovať tento reálny záujem, ktorý súvisí s vážnosťou prejavenej vôle žiadateľa. Existenciu tohto reálneho záujmu, ktorý súvisí s vážnosťou prejavenej vôle žiadateľa je nevyhnutné odlišovať od formalizovaného právneho záujmu 12 3Sţo/197/2015 na poskytnutí informácie, ktorý žiadateľ nemusí preukazovať (
3 zákona o slobode informácií informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje). To, že sa informácie poskytujú bez preukázania právneho dôvodu alebo záujmu ešte neznamená, že je daná vážnosť vôle žiadateľa informácie získať... Súdy zaznamenali, že pri zneužívaní práva na informácie a výkone práva na informácie bez vážne prejavenej vôle sú predmetom spravidla prevádzkové informácie príslušného orgánu štátnej správy. Typickým znakom je, že žiadateľ žiada „všetko“ za určité obdobie. Prevádzkové informácie priamo nesúvisia s úsekom verejnej správy na ktorom vykonáva činnosť povinná osoba. Prevádzkové informácie by mohli mať marketingový charakter pre dodávateľov povinnej osoby, ale v prevažnej miere ide iba o zneužitie práva... Zákon je nevyhnutné vykladať tak ,aby nedochádzalo k jeho zneužiteľnosti“. Najvyšší súd na vec aplikoval aj citované právne závery uvedené v predmetnom rozhodnutí a dospel k záveru, ţe námietky ţalobcu vznesené v odvolaní neboli spôsobilé ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Odvolanie ţalobcu neobsahuje ţiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa krajský súd nebol vysporiadal, a ktorými by ţalobca preukázal konkrétne porušenie alebo ohrozenie svojich subjektívnych práv, alebo preukázal, ţe neboli splnené zákonné podmienky pre vydanie napadnutého správneho rozhodnutia a ţe by správne orgány v konaní o poskytnutie informácií
zákona o slobode informácií pri vykonávaní a hodnotení dôkazov porušili ustanovenia správneho poriadku. Nesúhlas ţalobcu s právnym názorom krajského súdu a jeho neprijateľnosť pre ţalobcu nie je v danej veci právne relevantnou námietkou, ktorá by mohla niečo zmeniť na skutkových zisteniach a právnych záveroch krajského súdu. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalobcu nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil
1 a 2 v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky 13 3Sţo/197/2015
ustanovenia § 250k ods. 1 v spojení s § 224 ods. 2 a § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p., keď ţalobcovi, ktorý nemal úspech vo veci, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a ţalovanému v konaní nárok na náhradu trov neprináleţí. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 25.01.2017 JUDr. Ivan R U M A N A, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.