Najvyšší súd Slovenskej republiky 3Sţo/185/2015 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a členov senátu JUDr. Joze

ust. § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalovaný je povinný nahradiť ţalobcovi trovy konania spočívajúce v zaplatených súdnych poplatkoch vo výške 140 € a v odmene za právne zastúpenie advokátom v sume 696,62 €, všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu ţalobcu. O d ô v o d n e n i e I. Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom zamietol ţalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 2.mb-132-1/2014-PP zo dňa

1. mája 2014, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie veliteľa 22.mpr Michalovce, č. EKŠ: 17/2011-1 zo dňa 31.1.2014, ktorým bolo určené, ţe ţalobca je na základe Dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti č. 22.mpr-7/18/-30/3-PP, 2 3Sţo/185/2015 zodpovedný za vznik škody EKŠ 17/2011, ku ktorej došlo v presne nezistenom období od
3. 2011 do
5. 2011, zistenej dňa
7. 2011 v priebehu kontroly nočných pozorovacích prístrojov GN XD-4 SIMRAD, kedy bolo zistené, ţe chýbajú 3 kusy týchto prístrojov, v dôsledku čoho došlo ku škode na materiáli ZT-II v celkovej výške 37 812, 01 €.

názoru súdu bolo medzi účastníkmi nesporné, ţe dňa

2. 2011 bola uzavretá Dohoda o spoločnej hmotnej zodpovednosti profesionálnych vojakov

§ 182a nasl.

zákona číslo 311/2001 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len ZP) medzi Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, ţalobcom a rtm. M. K.. Uvedenou dohodou prevzali spoločnú hmotnú zodpovednosť za zverené hodnoty, a to materiál uloţený na budove UB- 300 v sklade výkonného poddôstojníka,

preberacej inventarizačnej zápisnice a inventarizačných súpisov, ako aj za hodnoty, ktoré počas výkonu funkcie kedykoľvek neskoršie prevezmú. Ţalobca spoločne so spolu zodpovedným kolegom sa zaviazali nahradiť škodu v plnej výške tak, ţe podiel náhrady sa určí

pomeru ich hrubých platov, pričom plat vedúceho pracoviska a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej výške. Podiel náhrady nesmie s výnimkou vedúceho pracoviska a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému platu pred vznikom škody. Zodpovedné osoby vzali na vedomie, ţe zodpovednosti za zistené manko sa môţu úplne alebo čiastočne zbaviť len vtedy, ak preukáţu, ţe manko vzniklo úplne alebo čiastočne bez ich zavinenia. Súd vo svojom rozhodnutí ustálil, ţe ak ţalobcovi boli známe skutočnosti, ktorými argumentoval v ţalobe, ţe okrem neho a spoločne hmotne zodpovedného mali prístup do skladu aj iné osoby, bolo jeho povinnosťou na túto skutočnosť upozorniť zamestnávateľa tak, ako to upravuje príslušné ustanovenie. Zo spisu bolo nesporne zistené, ţe vyšetrovaním vojenskej polície nebol zistený páchateľ, ktorý odcudzil prístroje na nočné videnie. Súd vo svojom rozhodnutí poukázal na ustanovenie § 179 ods. 1 Zákonníka práce, z ktorého vyplýva, ţe zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovi zavinenie, okrem prípadov uvedených v ustanoveniach § 182 a § 185. Ak ţalobcovi v čase uzatvorenia Dohody o hmotnej zodpovednosti boli známe podmienky uskladnenia prístrojov na nočné videnie a z Dohody o hmotnej zodpovednosti vyplýva, ţe sú mu známe všetky právne predpisy vzťahujúce sa k uzatvorenej Dohode o hmotnej zodpovednosti, potom spoločnú hmotnú zodpovednosť prijal za takých podmienok, aké existovali v čase uzatvorenia dohody. Z uvedeného dôvodu námietky ţalobcu, ţe zamestnávateľ ţalobcu nevytvoril riadne podmienky, aby so zverenými hodnotami mohol hospodáriť riadne, vznesené aţ po zistení schodku, súd povaţuje za účelové. Ţalobca v konaní nepreukázal, ţe škoda vznikla zavinením iných osôb. Zodpovednosti sa ţalobca mohol zbaviť úplne alebo sčasti v prípade, ak by preukázal, ţe mu zamestnávateľ nevytvoril vhodné podmienky na hospodárenie so zverenými hodnotami. Zamestnávateľ ţalobcu však nebol upozornený na vzniknuté nedostatky, a preto nemohlo dôjsť ani k čiastočnému zbaveniu sa zodpovednosti ţalobcu.

názoru súdu, ţalobca v konaní jednoznačne nepreukázal, ţe si svoje povinnosti plnil zodpovedne a riadne. Jeho tvrdenie, ţe kontrolu prístrojov na nočné videnie realizoval dňa

2. 2011 preukázané nebolo, a to s poukazom na existenciu dvoch rôznych pečatí na debne, v ktorej sa prístroje nachádzali. Z. V., ktorý bol na deň
4. 2011 určený na zastupovanie ţalobcu, mohol vykonať dňa
6. 2011 kontrolu, avšak ţalobca si musel byť a bol vedomý, ţe sa jedná o profesionálneho vojaka, ktorý nie je hmotne zodpovedný, pričom 3 3Sţo/185/2015 ţalobca podpísal záznam, ţe kontrola bola vykonaná, čím sa vystavil riziku, ţe formálny záznam nebude identicky s realitou. Súd na danú vec aplikoval ustanovenia zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok). Na základe takto zisteného skutkového stavu ţalobu

§ 250jods.

1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol a rozhodol o trovách konania. II. Proti rozsudku Krajského súdu v Prešove podal ţalobca odvolanie, v ktorom zotrval na svojich námietkach uvedených v ţalobe.

jeho názoru, došlo k odcudzeniu troch kusov prístrojov na nočné videnie tak, ţe do zbrojeného skladu lafetových zbraní na budove B 30, vstúpila nezistená osoba, ktorá narušila a vymenila visiaci zámok na debni č. 12 a odcudzila v nej uloţené prístroje. V zmysle záverov vyšetrovateľa vojenskej polície, vznikla škoda krádeţou, pri ktorej bol pôvodný visiaci zámok odstránený a nahradený iným. Škoda teda bola spôsobená trestným činom, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, pričom ţalobca konanie páchateľa ţiadnym spôsobom neuľahčil, čo vylučuje jeho zodpovednosť za vzniknutú škodu. Dňa

2. 2011 bol ţalobca určený do celodennej zmeny a jeho povinnosť bola prenesená na profesionálneho vojaka, ktorý bol v daný deň určený na jeho zastupovanie. Z uvedeného vyplýva, ţe nebol dôvod upozorniť nadriadeného na povinnosti vyplývajúce mu z hmotnej zodpovednosti. V zmysle interných predpisov, uloţil ţalobca jemu zverené hodnoty predpísaným spôsobom do predpísaných debien, tieto uzamkol, predpísaným spôsobom zapečatil a kľúče uloţil predpísaným spôsobom na predpísané miesto v stráţenom sklade. Uvedeným konaním ţiadnym spôsobom neporušil svoju povinnosť zverené hodnoty riadne zabezpečiť, či sa o ne starať a nepočínal si tak, aby v dôsledku jeho počínania došlo ku škode na majetku zamestnávateľa. Osobným nevykonaním kontroly dňa
4. 2011 neumoţnil ani neuľahčil neznámemu páchateľovi odcudziť prístroje na nočné videnie. Poukázal na vyjadrenie ţalovaného,

ktorého mali do zbrojného skladu prístup funkcionári, velitelia rôt, výkonní poddôstojníci a iné hmotne zodpovedné osoby. Evidencia vstupov do skladu z daného obdobia neexistuje z dôvodu, ţe v zmysle interných predpisov nebola povinnosť ju v tej dobe viesť. Ţalobca kľúčmi od dverí skladu ani miestnosti, kde bol uloţený materiál, nedisponuje. Ţalobca, ako hmotne zodpovedná osoba, nepredpokladal, ţe je moţné odcudziť materiál z najbezpečnejšieho miesta útvaru, ktorý je stráţený 24 hodín denne.

jeho názoru, v rámci konania o náhrade škody ako aj konania o preskúmanie rozhodnutia ţalovaného preukázal, ţe schodok vznikol bez jeho zavinenia. Krajský súd sa z uvedených dôvodov nedostatočne vysporiadal so všetkými skutočnosťami uvádzanými v ţalobe a v spisových materiáloch ţalovaného, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, tieto nesprávne právne posúdil a vo veci nesprávne rozhodol. 4 3Sţo/185/2015 Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, prípadne rozsudok zmenil a rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania ktoré vyčíslil. III. Ţalovaný vo svojom vyjadrení k ţalobe uviedol, ţe ţalobca v podanom odvolaní uviedol tie isté skutočnosti ako v ţalobe. Tvrdil, ţe za vzniknutú škodu nezodpovedá, pretoţe vznikla trestným činom - krádeţou. V tejto súvislosti poukázal na obsah napadnutých rozhodnutí ako i vyjadrenie k ţalobe, s ktorými sa súd stotoţnil. Uviedol, ţe ţalobca Dohodou o spoločnej hmotnej zodpovednosti prevzal zodpovednosť aj za iné hodnoty

preberacej inventarizačnej zápisnice a súpisov, ako aj za hodnoty, ktoré počas výkonu funkcie kedykoľvek neskoršie prevezme. Uvedená dohoda je uzatvorená s predpokladom viny zamestnanca v prípade schodku. Predpoklad zavinenia vychádza z vyvrátiteľnej domnienky, to znamená, ţe zamestnanec sa zbaví zodpovednosti vtedy, ak preukáţe, ţe schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia, resp. preukáţe, ţe nemal vytvorené podmienky umoţňujúce sa mu starať o zverené hodnoty bez rizika strát. Poukázal na ustanovenie § 178 ods. 2 Zákonníka práce s tým, ţe ţalobca nikdy neupozornil zamestnávateľa na akékoľvek nedostatky, ktoré by mu bránili v riadnom výkone povinností profesionálneho vojaka, písomne neupozornil nadriadeného, aby odstránil nedostatky v pracovných podmienkach, ktoré by mu bránili riadne hospodáriť so zverenými hodnotami. S týmto zistením sa stotoţnil aj konajúci prvostupňový súd, ktorý poukázal na ustálenú súdnu prax. Svoj názor oprel o rozhodnutia a stanoviská najvyššieho súdu, zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod číslom R40/

1. Ţalobcova hmotná zodpovednosť sa vzťahovala na materiál uloţený v debnách umiestnených v sklade, do ktorých mal prístup len ţalobca a rtm. M. K.. Len tieto osoby mali prístup ku kľúču od predmetnej debny, pričom v prípade zastupovania neprítomného funkcionára sa predmetné schránky s kľúčmi vydávali len na základe výpisu z vonkajšieho písomného rozkazu veliteľa, zapísaného v kolónke „Poznámka“. V období od
2. do
3. decembra 2011, kľúče od schránky preberal len ţalobca, a to len dňa
6. Uvedený záznam vyvracia tvrdenie ţalobcu, ţe dňa
8. 2011 osobne vykonal kontrolu zbraní tak, ako tvrdí v ţalobe. Uvedený záznam zo dňa
9. 11 2011 je v rozpore s okolnosťou, ţe ţalobca bol predmetného dňa určený do celodennej zmeny. Z knihy výdaja a príjmu schránok kľúčov vyplýva, ţe v poznámke nie je uvedená iná osoba, ktorá by prevzala kľúč od debny. Je pravdepodobné, ţe ţalobca si prevzal kľúče od debien osobne a tieto následne odovzdal rtm. Z. V., ktorého poslal vykonať kontrolu zbraní namiesto seba. Ţalobca teda sám seba vystavil riziku, ţe formálny záznam nebude identický s realitou, pretoţe kontrolu zbraní nevykonával ani v predchádzajúci deň. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 1.7.2016,

ktorého sa odvolacie konania

piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo 5 3Sţo/185/2015 dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, dokončia

doterajších predpisov, t.j.

zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (

§ 246cods.

1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O. s. p.).

§ 244ods.

3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok Krajského súdu v Prešove, ktorým súd zamietol ţalobu vo veci preskúmania rozhodnutia ţalovaného č. 2.mb-132-1/2014-PP zo dňa

1. mája 2014, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie veliteľa 22.mpr Michalovce, č. EKŠ: 17/2011-1 zo dňa 31.1.2014, ktorým bolo určené, ţe ţalobca je na základe Dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti č. 22.mpr-7/18/- 30/3-PP, zodpovedný za vznik škody EKŠ 17/2011, ku ktorej došlo v presne nezistenom období od
3. 2011 do
5. 2011, zistenej dňa
7. 2011 v priebehu kontroly nočných pozorovacích prístrojov GN XD-4 SIMRAD, kedy bolo zistené, ţe chýbajú 3 kusy týchto prístrojov, v dôsledku čoho došlo ku škode na materiáli ZT-II v celkovej výške 37.812,01 €. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu.

ust. § 184 ods. 1 aţ 4 zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej sluţbe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 346/2005 Z.z. ), v účinnom znení, ak vedúci sluţobného úradu alebo veliteľ zistí, ţe bola spôsobená škoda, je povinný najneskôr do 24 hodín nariadiť vyšetrenie škody. V prípade podozrenia, ţe za škodu zodpovedá aj vedúci sluţobného úradu alebo veliteľ, príslušným na úkony

odseku 1 je jeho najbliţší nadriadený vedúci sluţobného úradu alebo najbliţší nadriadený veliteľ. 6 3Sţo/185/2015 Výšku poţadovanej náhrady škody a spôsob jej náhrady v medziach ustanovených týmto zákonom určuje vedúci sluţobného úradu alebo veliteľ, ktorý ju prejedná so zodpovedným profesionálnym vojakom. Pri určovaní výšky náhrady škody

odseku 3 sa prihliada najmä na doterajšie plnenie sluţobných povinností profesionálneho vojaka, na výšku spôsobenej škody, na okolnosti jej vzniku a na osobné a majetkové pomery profesionálneho vojaka.

ust. § 186 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z., ak profesionálny vojak riadne neplní dohodu uzavretú

§ 185

alebo odmietne takúto dohodu uzavrieť aj napriek tomu, ţe za škodu spôsobenú inak ako trestným činom zodpovedá, vedúci sluţobného úradu alebo veliteľ je povinný rozhodnúť o náhrade škody vydaním rozhodnutia o povinnosti profesionálneho vojaka nahradiť škodu

ust. § 191 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z., na právne vzťahy profesionálnych vojakov pri vykonávaní štátnej sluţby sa primerane pouţijú ustanovenia § 1 ods. 4, § 15 aţ 18, § 20, § 32 aţ 35, § 37 a 38, § 39 ods. 1, § 40 ods. 1, 2, 5 aţ 7, § 49 ods. 4, § 75 ods. 3, § 79 ods. 2, § 85 ods. 2, 3 a 5, § 86 ods. 2 a 3, § 90 ods. 1, 7 aţ 9 a 11, § 91 ods. 1, 3 aţ 6, § 92 a 93, § 94 ods. 1, § 99, § 104, § 106 ods. 2, § 117, § 118, § 122 ods. 4, § 129 aţ 131, § 136 ods. 1, § 137 ods. 1, 4 a 5 písm. a), b), i),

1. j)a l), § 138, § 141 ods. 1, ods. 2 písm.
2. a)aţ h), ods. 3 a 5, § 144 ods. 1 a 2, § 146 ods. 1, 2 a 4, § 147, 148, 150, 160, 161, § 166 aţ 170, § 178 až 180, § 181 ods. 1 a 2, § 182 až 189, § 192 aţ 194, § 195 ods. 2 a 6, § 196, 197, § 198 ods. 1 písm. d), § 217 aţ 219, § 220 ods. 1 a 2, § 221 a 222 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

ust. § 179 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie, okrem prípadov uvedených v § 182 a 185. Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.

ust. § 182 ods. 1 a 3 Zákonníka práce, ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môţe so zamestnancami súčasne dohodnúť, ţe ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť). Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáţe, ţe schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

ust. § 185 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá za stratu nástrojov, ochranných pracovných prostriedkov a iných podobných predmetov, ktoré mu zamestnávateľ zveril na základe písomného potvrdenia. Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti úplne alebo sčasti, ak sa preukáţe, ţe strata vznikla úplne alebo sčasti bez jeho zavinenia. 7 3Sţo/185/2015 Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná. Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáţe, ţe schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. Z vyššie citovaných ustanovení Zákonníka práce, ktoré sa aplikujú aj na právne vzťahy profesionálnych vojakov pri vykonávaní štátnej sluţby vyplýva, ţe zákon rozoznáva tri druhy zodpovednosti za škodu, a to všeobecnú zodpovednosť, zodpovednosť za stratu zverených hodnôt, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a zodpovednosť za stratu zverených predmetov. Z obsahu administratívneho spisu, súd zistil, ţe ţalovaný odvodzoval zodpovednosť ţalobcu na vzniknutej škode od Dohody o Spoločnej hmotnej zodpovednosti profesionálnych vojakov č . 22. mpr -7 A/18 - 30/3 – PP zo dňa 22. novembra 2011, uzatvorenej

§ 182a nasl.

Zákonníka práce. Ţalobca a rtm. M. K. na základe dohody prebrali spoločnú hmotnú zodpovednosť za zverené hodnoty, a to materiálov uloţených na budove UB – 300 v sklade výkonného poddôstojníka a v sklade zbraní 3.mr. Materiál bol špecifikovaný v inventúrnom súpise zaloţenom v spise. Z príslušných ustanovení Zákonníka práce vyplýva, ţe predmetom dohody o hmotnej zodpovednosti nemôţe byť zverenie vecí, ktoré nie sú určené na obeh a obrat.

právnej praxe, sú typickým príkladom takýchto vecí určených na obeh peniaze, stravné lístky, tovar na sklade alebo v predajni, pohonné hmoty a pod. Zamestnávateľ a zamestnanec preto môţu uzatvoriť dohodu o hmotnej zodpovednosti pre prípady straty hotovosti z pokladne, nie však pre prípad straty kancelárskeho vybavenia, firemného notebooku, auta, prístrojov a pod., t. j. vecí, ktoré neslúţia na obrat.

odbornej literatúry, schodkom sa rozumie účtovný rozdiel medzi skutočným stavom zverených hodnôt, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a medzi údajmi účtovnej evidencie, o ktorý je skutočný stav niţší ako stav účtovný (Prof. JUDr. Helena Barancová, DrSc., Zákonník práce, Komentár, rok vydania 2005).

publikovanej judikatúry, charakteristickými znakmi zverených hodnôt, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, je ich určenie na obeh alebo obrat a osobná dispozícia zodpovedného zamestnanca nimi po celý čas, po ktorý sa mu zverili (napr. R 12/1976). Majetok zamestnávateľa, ktorý nie je určený na obeh a obrat, s ktorým zamestnanec nemá moţnosť nakladať, nemôţe byť preto povaţovaný za zverenú vec v zmysle dohody o hmotnej zodpovednosti a ak je na takýto majetok uzatvorená dohoda o hmotnej zodpovednosti, v uvedenej časti je nutné povaţovať takúto dohodu za neplatnú a za stratu týchto predmetov zamestnanec zodpovedá

zásad všeobecnej zodpovednosti za škodu. Ďalším druhom zodpovednosti zamestnanca, odlišným od hmotnej zodpovednosti, je zodpovednosť za stratu zverených predmetov, ktoré zamestnanec prevzal. Predmetmi, za ktoré môţe zamestnanec takto zodpovedať, sú napr. nástroje, ochranné pracovné prostriedky, telefóny, notebook a iné podobné predmety, ktoré mu zamestnávateľ zveril na základe písomného potvrdenia. 8 3Sţo/185/2015 Zamestnanec musí zverené predmety preukázateľne prevziať a prevzatie potvrdiť písomne na preberacom protokole alebo inom tlačive pouţívanom u zamestnávateľa Z potvrdenia musí byť zrejmé, aký predmet zamestnanec prevzal.

odbornej literatúry, predmety odovzdané na základe písomného potvrdenia musí mať zamestnanec vo svojej osobnej dispozícií, t.j. musí mať vytvorené podmienky na ich zabezpečenie pred stratou v čase svojej neprítomnosti na pracovisku.

ustálenej judikatúry, predmety potrebné na výkon povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru zamestnanca môţe zamestnanec prevziať na písomné potvrdenie, ak ide o predmety zverené zamestnancovi na jeho vlastné upotrebenie pri pracovnom výkone a nie o predmety, s ktorými nakladajú aj iní zamestnanci. Pojem nástroje, ochranné prostriedky a iné podobné predmety vykladajú súdy všeobecne tak, ţe sa jedná o ochranné pomôcky, pracovné odevy, gumové topánky, pracovné plášte, tašky, náradie, nástroje, lampáše a podobne. Zodpovednosť zamestnanca za stratu predmetov zverených na písomné potvrdenie predpokladá, ţe ide o predmet, ktorý zamestnanec pouţíva výlučne sám a má moţnosť kvalifikovane sa postarať o jeho ochranu, nie je to tak, keď zverený predmet pouţívajú aj iní zamestnanci v rámci svojej pracovnej činnosti, vyplývajúcej pre nich z pracovných povinností (publikovaná judikatúra: R 40/1964, R 26/1975, V 20/1978). Predpokladom uplatnenia zodpovednosti zamestnanca za zverené predmety je, ţe uvedený predmet je určený na pouţívanie pre konkrétneho zamestnanca, preto zamestnávateľ nemôţe uzatvoriť dohodu alebo podpísať potvrdenie o prevzatí do spoločnej zodpovednosti za zverený predmet viacerými zamestnancami. Na základe takéhoto potvrdenia nemoţno prevziať zodpovednosť napr. za nábytok alebo iné vybavenie prevádzky, lebo jednak uţ z ich povahy vyplýva, ţe zamestnanec ich pouţíva spolu s ostatnými zamestnancami a ani nemá vytvorené podmienky na to, aby takéto vybavenie ochránil pred stratou. Podmienkou v prípade zodpovednosti zamestnanca za stratu zverených predmetov je na základe vyššie ustálenej právnej praxe to, ţe sa musí jednať o predmety, ktoré sú určené na výkon povolania zamestnanca, pri ktorých sa predpokladá, ţe ich zamestnanec pouţíva výlučne sám a má moţnosť kvalifikovane sa postarať o ich ochranu. V ţiadnom prípade sem nemoţno zahrnúť predmet určený zamestnávateľom na pouţívanie pre viacerých zamestnancov, ako sú to v danej zbrane alebo súčasti vojenskej výstroje, ktoré neslúţia k výlučnému pouţívaniu ţalobcom. Zároveň na takýto okruh vecí nie je moţné uzavrieť dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti ako to bolo v prípade ţalobcu.

čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môţu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

čl. 13 ods. 1 písm. a), ústavy, povinnosti moţno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Pokiaľ sa na právne vzťahy profesionálnych vojakov aplikujú ust. § 178 aţ § 180, § 181 ods. 1 a 2, § 182 aţ 189 Zákonníka práce v primeranom rozsahu, nemožno voči nim vyvodiť prísnejšiu formu zodpovednosti za stratu vecí, ak charakter týchto vecí nezodpovedá svojim účelom a povahou špecifikácii

§ 182a § 185 Zákonníka práce.

Osobitný zákon č. 346/2005 Z.z. inú, rozširujúcu úpravu zodpovednosti za škodu 9 3Sţo/185/2015 u profesionálnych vojakov neobsahuje, a bolo preto potrebné postupovať výlučne v rozsahu príslušných ustanovení Zákonníka práce. V preskúmavanej veci nebolo v správnom konaní preukázané, ţe stratené prístroje SIMRAD boli určené na obeh a tieto bol ţalobca povinný vyúčtovať, resp. ţe sa jedná o zverené predmety prevzaté na základe potvrdenia len za účelom výlučného pouţívania ţalobcom. Je preto predčasné konštatovať, ţe za ich stratu nesie ţalobca zodpovednosť

§ 182ods.

1 alebo § 185 ods. 1 Zákonníka práce, v zmysle ktorých vzniká zamestnancovi povinnosť preukázať, ţe k strate došlo bez jeho zavinenia. Na základe zisteného skutkového stavu nebolo preto moţné prijať záver ţalovaného o osobitnej zodpovednosti ţalobcu za stratu daných prístrojov. V danej veci vykonaným šetrením, či uţ zo strany zamestnávateľa – príslušného vojenského útvaru alebo osobitného útvaru vojenskej polície (uznesenie č. ČVS:ÚVP PO- 103/OOaDTČ-2011 zo dňa 29.2.2012), nebolo zistené zavinenie ţalobcu za stratu 3 ks prístrojov na nočné videnie SIMRAD v zmysle § 179 ods. 1 Zákonníka práce, a teda za ním zavinený vznik škody. Trestné stíhanie vykonávané útvarom vojenskej polície bolo prerušené, pretoţe sa nepodarilo zistiť osobu zodpovednú za krádeţ, čiţe nebolo preukázané zavinenie alebo nedbanlivostné konanie ţalobcu v dôsledku ktorého došlo ku škode. Z obsahu listín obsiahnutých v spise (Smernica dozorného podporných a zabezpečovacích jednotiek), vyplýva zároveň povinnosť dozorného PaZJ, 22.mpr, preberať zbrane v sklade, zabezpečiť pečatenie, zabezpečiť celodenné stráţenie a zabezpečenie proti strate a krádeţi, pričom k strate prístrojov došlo počas výkonu sluţby dozorných, ktorí pri výkone sluţby nič nespozorovali a strate nezabránili. Z obsahu administratívneho spisu súd taktieţ zistil, ţe ţalovaný striktne vyţadoval od ţalobcu pravidelnú kontrolu prístrojov, zbraní a pod., avšak nepreukázal príčinnú súvislosť medzi nevykonaním osobnej kontroly daných prístrojov ţalobcom dňa 23.12.2011 a ich stratou, ku ktorej mohlo dôjsť aj v čase čerpania jeho voľna alebo dovolenky. Bolo nesporné, ţe dňa 23.12.2011 bol ţalobca na základe určenia nadriadeným, povinný vykonávať sluţbu mimo priestorov predmetného útvaru, čo mu zabránilo osobne vykonať kontrolu prístrojov. Je však povinnosťou nadriadeného ex offo, organizovať výkon štátnej sluţby spôsobom, aby nedochádzalo ku konfliktom v plnení sluţobných povinností podriadených. Zároveň je potrebné podotknúť, ţe ţalovaný nepreukázal a v napadnutom rozhodnutí neuviedol ţiaden dôkaz, z ktorého by vyplývala povinnosť ţalobcu vykonávať kaţdodennú osobnú kontrolu obsahu debien, v ktorých boli prístroje uzamknuté. Nebolo preukázané, ţe mal moţnosť, resp. povinnosť aj v čase čerpania dovolenky dohliadať na zverené predmety a kto v takomto čase zodpovedal za prípadnú škodu. Vedúcemu sluţobného úradu a veliteľovi vyplýva z ust. § 105 zákona č. 346/2005 Z.z. vytvárať profesionálnym vojakom podmienky na výkon štátnej sluţby. Ţalovaný neuviedol, akým spôsobom pre ţalobcu takéto podmienky vytvoril. Je obvyklé a beţné v súčasnej dobe vybaviť priestory, v ktorých sa nachádza materiál značnej hodnoty alebo určený na špeciálne pouţívanie, monitorovacími technickými prostriedkami za účelom ochrany majetku. Uvedené technické prostriedky sú najmä v zariadeniach vojenského významu nevyhnutné. Zrejme len týmto spôsobom je moţné zabezpečiť adekvátnu ochranu majetku a bezpečnosti osôb a vytvorenie prijateľných podmienok na výkon štátnej sluţby. 10 3Sţo/185/2015 Z dôvodu, ţe ţalobou napadnuté rozhodnutie bolo zaloţené len na konštatovaní existencie Dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti uzavretej

§ 182a nasl.

Zákonníka práce a z nej vyplývajúcej zodpovednosti ţalobcu za škodu, pri ktorej sa predpokladá vina zamestnanca v prípade schodku, odvolací súd dospel k záveru, ţe na základe vyššie uvedených zistení bolo potrebné rozhodnutie ţalovaného ako i prvostupňové rozhodnutie zrušiť. Je na ţalovanom, ak je toho názoru, ţe prístroje na nočné videnie SIMRAD sú majetkom určeným na obeh a obrat

§ 182

, prípadne ich zveril ţalobcovi

§ 185

Zákonníka práce, aby tento svoj názor v ďalšom konaní riadne odôvodnil a podloţil príslušnými dôkaznými prostriedkami. Bez preukázania zodpovedajúceho charakteru stratených prístrojov, nie je moţné právne posúdiť správnosť aplikácie príslušných ustanovení Zákonníka práce na daný prípad. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, ţe ţalobou napadnuté rozhodnutie ţalovaného ako i jemu predchádzajúce, ţalovaným potvrdené prvostupňové rozhodnutie, boli vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, v rozpore s úpravou príslušných ustanovení Zákonníka práce, príp. § 184 ods. 4 zákona č. 346/2005 Z.z., na čo poukazoval ţalobca v závere ţaloby.

ust. § 250ja ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu v medziach ţaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa ţalobu zamietol, môţe rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, ţe zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Inak o odvolaní rozhodne spôsobom

§ 219aţ 221 tohto zákona.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s prihliadnutím na ustanovenie § 250ja ods. 3, v spojitosti s ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. zmenil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove tak, ţe zrušil rozhodnutie ţalovaného č. 2.mb-132-1/2014-PP zo dňa

1. mája 2014 ako i prvostupňové rozhodnutie
2. Mechanizovaného práporu Michalovce š. EKŠ: 17/2011-1 zo dňa
3. januára 2014 a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Prešove aj ţalovaný sú viazaní právnym názorom odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 4 O.s.p.). O trovách konania súd rozhodol

§ 250kods.

1 O.s.p. tak, ţe úspešnému ţalobcovi priznal ich náhradu, ktorá spočívala v zaplatených súdnych poplatkoch za podanie ţaloby a odvolanie, 2 x 70 €, spolu 140 € a v odmene právneho zástupcu

vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej len vyhláška), za 4 úkony právnej pomoci (prevzatie veci vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie na súd – ţaloba, oba realizované v roku 2014, stanovisko k vyjadreniu ţalovaného, odvolanie oba realizované v roku 2015),

§ 13aods. 1, písm. a), c)

§ 16ods.

3 vyhlášky ako i 20% DPH z odmien a náhrad

§ 18ods.

3 vyhlášky. Spolu predstavuje priznaná odmena advokáta čiastku 696,62 €. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). 11 3Sţo/185/2015 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 25.01.2017 JUDr. Ivan R U M A N A, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková