Obsah (5)

§ 26§ 3§ 47§ 250j§ 219

Najvyšší súd Slovenskej republiky 3Sţo/181/2015 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a členov senátu JUDr. Joze

ust. § 250j ods. 1 O.s.p. a rozhodol o náhrade trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie ţalovaného, ktorým zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Veľký Krtíš, pozemkového a lesného odboru, č. j. OU –VK- PLO- 2014/004274 - 003 zo dňa 17.7.2014, ktorým bola ţalobcovi uloţená pokuta

§ 26ods.

2 zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a vyuţívaní poľnohospodárskej pôdy v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon 220/2004 Z.z.) vo výške 1000 €, pretoţe v určenej lehote, 2 3Sţo/181/2015 do 31.5.2014, nesplnil povinnosť uloţenú orgánom ochrany poľnohospodárskej pôdy

§ 3ods.

1 písm.

1. a)a písm.
2. c)zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy. Uviedol, ţe uloţenie pokuty sa odvíja od predchádzajúceho právoplatného a vykonateľného rozhodnutia vydaného v správnom konaní, ktoré bolo záväzným podkladom pre rozhodnutie o uloţení sankcie. Nebolo sporné, ţe ţalobca nepodal opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktorým mu bola uloţená povinnosť vykonať prijaté opatrenia v určenej lehote, do konca mája 2014. Ţalobca ani vlastníci dotknutých pozemkov nevyuţili osobitný zákonný postup, ktorým by zvrátili účinky tohto rozhodnutia. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť a stalo sa záväzným pre všetkých účastníkov správneho konania. Namietať a spochybňovať rozsah uloţených opatrení, ako aj skutočnosť, či uloţené opatrenia bolo moţné vykonať, presahuje rámec predmetného súdneho preskúmavacieho konania, v ktorom sa posudzuje len zákonnosť rozhodnutia o uloţení sankcie. Z uvedených dôvodov prvostupňový súd povaţoval za irelevantné v tomto konaní poukazovať na nutný súhlas orgánu obce, podmienený súhlasom vlastníkov dotknutých pozemkov, čo mal a mohol ţalobca namietať uţ proti rozhodnutiu o uloţených opatreniach. Sankcia bola uloţená za nevykonanie uloţených opatrení predchádzajúcim rozhodnutím v určenej lehote, teda nielen za nevykonanie výrubu drevín, čo bolo len jedno z uloţených opatrení. Ţalobcovi boli uloţené opatrenia vo väčšom rozsahu, ktoré bol povinný v uloţenej lehote vykonať aj bez súhlasu vlastníkov dotknutých pozemkov, ktorý by hypoteticky bol relevantný len pri výrube drevín. Ďalej súd uviedol, ţe pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia bol rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Dodatočne predloţené, prípadne označené dôkazy zo strany ţalobcu, nevedú k záveru o nesprávne zistenom ustálenom skutkovom stave veci a o nesprávnom právnom posúdení veci. Závery vyplývajúce z konania 23S/12/2013 nepovaţuje súd za relevantné pre toto konanie vzhľadom na skutkové odlišnosti v predmetných konaniach. Krajský súd povaţoval jednotlivé ţalobné námietky za neopodstatnené a zastáva názor, ţe ţalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán v dostatočnom rozsahu zistili skutkový stav veci, na ktorý správne aplikovali príslušné právne predpisy, čo vyústilo do vydania zákonného rozhodnutia ţalovaného. II. V zákonom určenej lehote podal ţalobca odvolanie voči rozsudku krajského súdu, v ktorom uviedol, ţe splnenie povinností, ktoré vyplynuli pre ţalobcu z rozhodnutia o opatreniach nezáviselo len od jeho vôle ale bola v danej veci nevyhnutná aj súčinnosť ďalších účastníkov konania. Predpokladom realizácie nariadených opatrení bolo uskutočnenie výrubu náletových drevín.

§ 47ods.

3 zákona číslo 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, na výrub dreviny sa vyţaduje súhlas orgánu ochrany prírody a tento môţe v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu pozemku, na ktorom drevina rastie. Orgán ochrany prírody nemôţe vydať súhlas s výrubom drevín, ak ţiadateľ nepredloţí v konaní o vydanie súhlasu s výrubom drevín aj súhlas vlastníka dotknutých pozemkov. Vlastníci pozemkov v uţívaní ţalobcu po celú dobu 3 3Sţo/181/2015 znemoţňovali ţalobcovi plniť si povinnosti tým, ţe mu odmietli vydať súhlas s výrubom drevín, hoci toto bolo záväzné aj pre nich. Ţalobca si uloţené povinnosti chcel splniť a začal pripravovať predpoklady potrebné k ich vykonaniu zadováţením súhlasu orgánu ochrany prírody. O predmetný súhlas poţiadal obec Čelovce. Z tohto dôvodu nevidel dôvod pre podávanie odvolania proti rozhodnutiu o opatreniach. V danom čase však nemohol predvídať, ţe splnenie uloţených opatrení bude znemoţnené nedostatkom súčinnosti zo strany vlastníkov pozemkov. Podmienku súhlasu obce povaţuje za podstatnú. Úvahu súdu, ţe výrub drevín bol len jedným z opatrení, pričom súhlas vlastníkov bol hypoteticky potrebný len na výrub drevín, povaţuje za nesprávnu. Hoci súhlas vlastníkov pozemkov bol potrebný len na odstránenie drevín a krovín, bez odstránenia týchto drevín nemohol ţalobca objektívne vykonať ţiadne ďalšie uloţené opatrenie. S touto skutočnosťou za správny orgán ani súd dostatočne nevysporiadali. Zo strany správnych orgánov došlo k pochybeniu, keď nerešpektovali ustanovenia § 32 ods. 1 a 2, § 46 správneho poriadku. Na základe uvedených dôvodov ţiadal ţalobca odvolací súd, aby zmenil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/227/2014-27 zo dňa 1. apríla 2015 tak, ţe rozhodnutie ţalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu zruší a ţalobcovi prizná náhradu trov konania. III. Ţalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 8.6.2015 uviedol, ţe sa v plnom rozsahu stotoţňuje s právnym názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý sa v odôvodnení svojho rozsudku podrobne vysporiadal s námietkami ţalobcu. Poukázal na okolnosť, ţe dňa 12.3.2014 ţalobca obdrţal písomný súhlas vlastníkov pozemkov na vykonanie opatrení. Predmetný súhlas spĺňal všetky náleţitosti a námietka ţalobcu, ţe podpis vlastníkov na predmetnej listine mal byť overený nie je dôvodná. Právne predpisy na základe ktorých bolo rozhodované, takúto podmienku nevyţadujú. Predmetná námietka ţalobcu je preto účelová a neopodstatnená. Ţalobca nepredloţil ţiaden dôkaz, ktorým by preukázal svoju snahu o získanie súhlasu na výrub drevín od obce. Poukázal na ustanovenie § 47 ods. 4 zákona číslo 543/2002 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2014,

ktorého súhlas na výrub dreviny sa nevyţaduje za hranicami zastavaného územia obce na stromy s obvodom kmeňa do 80 centimetrov, meraným vo výške 130 centimetrov nad zemou a súvisle krovinaté porasty s výmerou do 20 m

1. K zmene tohto ustanovenia došlo aţ od 1.9.
2. Obdobie platnosti výnimky týkajúcej sa súhlasu na výrub drevín (1.1.2014 aţ 31.8.2014) spadá z väčšej časti do termínu, v rámci ktorého bol ţalobca povinný splniť uloţené opatrenia, a v ktorom nebolo potrebné získať súhlas obce s výrubom drevín na predmetných pozemkoch. Z dokladov predloţených ţalobcom na súdnom pojednávaní vyplynulo, ţe ţalobca poţiadal príslušný správny orgán o vydanie povolenia na výrub drevín aţ listom zo dňa 29.9.
3. Z vedeného vyplýva, ţe ţalovaný nevykonal v určenej lehote ţiadne z rekultivačných opatrení (odrastené dreviny poţadoval správny orgán ponechať), ani následné vysiatie trávnych zmesí. Ţalobca vyvinul aktivitu aţ po právoplatnosti rozhodnutia o uloţení pokuty. 4 3Sţo/181/2015 Námietky ţalobcu z uvedených dôvodov povaţoval za nedôvodné a ţiadal rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici potvrdiť. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 1.7.2016,

ktorého sa odvolacie konania

piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona dokončia

doterajších predpisov, t.j.

zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 212 a nasl.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania

§ 250ja ods.

2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým bola zamietnutá ţaloba ţalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. OU-BB-OOP4-2014/028521-002/6GJ zo dňa 26.08.2014, ktorým správny orgán zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Veľký Krtíš, pozemkového a lesného odboru, č. j. OU –VK- PLO- 2014/004274 - 003 zo dňa 17.7.2014 o vyrubení pokuty vo výške 1000 €.

§ 219ods.

1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

§ 219ods.

2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu. Najvyšší súd sa stotoţnil s rozsudkom súdu prvého stupňa. Na doplnenie uvádza, ţe ţalobca v konaní nepopieral správnosť a zákonnosť rozhodnutia Okresného úradu Veľký Krtíš, pozemkový a lesný odbor, č. OU-VK- PLO- 2013/00340 zo dňa 7.11.2013 tvoriaceho podklad pre uloţenie pokuty, v zmysle ktorého bola ţalobcovi uloţená povinnosť vykonať rekultivačné opatrenia na poľnohospodárskej pôde v katastrálnom územní Č. na parcele C - KN číslo 996, 997, 999 v rozsahu 0, 6800 ha 5 3Sţo/181/2015 a neodstránil samonálet mladých lesných drevín a krovín v zmysle odborného stanoviska pôdnej sluţby - Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy, v určenej lehote, do 31. mája 2014. Z obsahu spisu bolo jednoznačne preukázané, ţe ţalobca nevyvinul adekvátnu aktivitu tak, aby mohol svoju povinnosť v určenej lehote splniť. V primeranej lehote nevykonal úkony potrebné k realizácii uloţených opatrení a ani v prípade, ak mu objektívne dôvody bránili uloţené povinnosti realizovať, o tom neinformoval správny orgán a nepoţiadal o predĺţenie lehoty na vykonanie opatrení. Jeho námietky o prekáţkach brániacich mu riadne plniť svoje uloţené povinnosti, povaţuje preto aj odvolací súd za účelové a neopodstatnené. Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/227/2014-27 zo dňa 1. apríla 2015

§ 219ods.

1 a 2 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1 O.s.p., pretoţe sa v celom rozsahu stotoţňuje s jeho odôvodnením. O trovách konania rozhodol

ust. § 224 ods 2 v spojení s ust. § 246c ods. 1 O.s p. s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ţalobcovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodu neúspechu v konaní a ţalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 25.01.2017 JUDr. Ivan R U M A N A, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková