Najvyšší súd Slovenskej republiky 5 Cdo 145/2016 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sluka, PhD. a členov senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej a JUDr. Heleny Haukvitzovej, v spore ţalobkyne CITUS, s.r.o. v likvidácii, so sídlom v Košiciach, Krakovská č. 19, IČO 36 491 632, zastúpenou Mgr. Pavlom Kissom, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova č.20 proti ţalovanému Mestu Košice, so sídlom v Košiciach, Trieda SNP č. 48/A, o 4 714,84 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 20C/338/2001, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z
- mája 2015 sp.zn. 4Co/1/2012, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Ţalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e
- Okresný súd Košice II (ďalej tieţ ,,súd prvej inštancie“) rozsudkom z
- septembra 2011 č.k. 20C/338/2001-308 ţalobu zamietol a ţalovanému nepriznal náhradu trov konania (§ 142 ods.1 O.s.p.). Zamietnutie ţaloby odôvodnil dôvodne vznesenou námietkou premlčania práva ţalovaným. O škode spôsobenej vyprataním prevádzkovej jednotky (predajne) sa právny predchodca ţalobkyne dozvedel najneskôr
- októbra 1997 (protokol o vypratí priestorov na ulici K. podpísaný Ing. M.). Dvojročná premlčacia doba v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka uplynula skôr, neţ bola ţaloba doručená súdu (
- január 2000). Proti tomuto rozsudku podal odvolanie právny predchodca ţalobkyne.
- Krajský súd v Košiciach rozsudkom z
- mája 2015 sp.zn. 4 Co/1/2012 odvolaním napadnutý rozsudok: 1/ potvrdil v ţalobe zamietajúcej časti o zaplatenie 1 750,29 € s 22% ročným úrokom z omeškania od
- januára 1997 do zaplatenia, ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.), 2/ v zostávajúcej časti zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a v zrušenom rozsahu vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h/ a f/ O.s.p.). Skonštatoval, ţe ţalobou uplatnený nárok na náhradu škody pozostáva z nároku na náhradu za spotrebovaný tovar (1 750,29 €) a z nároku na náhradu za zariadenie predajne (2 964,55 €). Súd prvej inštancie posúdil správne premlčanie nároku na náhradu škody v časti 2 5 Cdo 145/2016 spotrebovaného tovaru. Pokiaľ však ide o druhý z nárokov, odvolací súd povaţoval za dôvodné odvolacie námietky ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu veci pokiaľ ide o záver, ţe k vyprataniu prevádzky malo dôjsť na základe núteného výkonu rozhodnutia, rozhodnutie v tejto časti trpí nedostatkom odôvodnenia v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. vysvetľujúcich predpoklady premlčania nároku na náhradu škody za zariadenie predajne, čo zakladá odňatie moţnosti konať pred súdom.
- Proti prvému výroku rozsudku odvolacieho súdu (o zamietnutí ţaloby v časti o zaplatenie 1 750,29 € s príslušenstvom) podala dovolanie ţalobkyňa (ďalej aj ,,dovolateľka“). Jeho prípustnosť odôvodnila v zmysle 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Vyjadrila názor, ţe ţalovaný postupoval úmyselne s cieľom obohatiť sa. I keď voči právnemu predchodcovi ţalobkyne v čase vypratávania nehnuteľnosti nemal ţiaden dlh, zmocnil sa hnuteľných vecí a tovaru. Súdy posúdili nesprávne otázku začatia plynutia dvojročnej premlčacej doby pokiaľ išlo o bezdôvodné obohatenie ţalobkyne; premlčacia doba začala plynúť
- augusta 1999 s odkazom na doručenie faktúry Bytovému podniku mesta Košice vystavenej 7.februára
- Z uvedených dôvodov navrhla, aby dovolací súd zrušil rozsudky súdov niţších stupňov a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
- Ţalovaný k podanému dovolaniu uviedol, ţe jeho prípustnosť v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ a § 238 O.s.p. a preto ho navrhol odmietnuť. Ţalobkyňa na toto vyjadrenie písomne nereagovala.
- Dovolanie bolo podané pred
- júlom 2016, za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť
- júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Pokiaľ bolo dovolanie v čase jeho podania prípustným prostriedkom nápravy, umoţňujúcim dovolací prieskum, potom tieto účinky (a následky) sa uznávajú i v budúcnosti. Preţarovanie princípov právneho štátu do ústavného poriadku nachádza svoje normatívne vyjadrenie v ustanovení § 470 ods. 2 prvej vete CSP. Fundamentom je právna istota, ktorá v sebe nesie znaky ochrany nadobudnutých práv a s tým spojenej dôvery v právo.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, ţe dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobkyne je potrebné odmietnuť, pretoţe smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ CSP). Stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 prvá veta CSP) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch. 3 5 Cdo 145/2016
- Dovolanie malo v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania osobitné postavenie; uvedený záver je plne opodstatnený aj pre Civilný sporový poriadok. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno – iba v prípadoch zákonom výslovne stanovených – napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach túto osobitosť dovolania často vysvetľoval konštatovaním, ţe dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo moţné preskúmať akékoľvek rozhodnutie (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. 1 Cdo 113/2012, 2 Cdo 132/2013, 3 Cdo 18/2013, 4 Cdo 280/2013, 5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 107/2012, 7 Cdo 92/2012 a 8 Cdo 12/2015).
- Uţ v rozhodnutiach vydaných do
- júna 2016 najvyšší súd opakovane vyjadril záver aktuálny aj v súčasnosti, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tieţ právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu niţšieho stupňa, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môţe súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania (1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 357/2015, 4 Cdo 1176/2015, 5 Cdo 255/2014, 8 Cdo 400/2015). Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môţe uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.
- Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých sa môţe táto výnimka uplatniť, nemoţno v ţiadnom prípade interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (3 Cdo 319/2013, 1 Cdo 348/2013, 3 Cdo 357/2016, 3 ECdo 154/2013, 3 Cdo 208/2014). Narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím) musí byť vyváţené sprísnenými podmienkami prípustnosti – to platí o všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch.
- Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Občiansky súdny poriadok upravoval prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 a §
- Ţalobkyňa dovolaním napadla potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky rozhodnutí uvedených v § 238 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., voči ktorým bolo dovolanie prípustné. Dovolanie ţalobkyne preto nie je (procesne) prípustné.
- Predmetné dovolanie by bolo prípustné len vtedy, ak by v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p. Ţalobkyňa procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/, aţ e/ a g/ O.s.p. netvrdila a ich existenciu nezistil ani dovolací súd.
- Ţalobkyňa namietala vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., ktorú spája s hodnotením právnych a skutkových otázok, na ktorých súdy zaloţili svoje rozhodnutia. Dovolateľka zotrváva na svojom názore, ţe ţalovaný voči jej právnemu predchodcovi 4 5 Cdo 145/2016 postupoval nezákonne, úmyselne so zámerom obohatiť sa na jeho úkor. V ďalšom nesúhlasila, ako súdy posúdili začiatok plynutia premlčacej doby.
- Dovolací súd opakovane vo svojich rozhodnutiach zdôrazňoval, ţe prípustnosť dovolania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. nezakladalo ani (prípadné) nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu. V tomto smere najvyšší súd poukazuje na naďalej opodstatnené závery vyjadrené v judikátoch R 37/1993 a R 125/1999, R 42/1993, R 6/2000, ako aj v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp.zn. 1 Cdo 85/2010, 2 Cdo 29/2011, 3 Cdo 268/2012, 3 Cdo 108/2016, 2 Cdo 130/2011, 5 Cdo 251/2012, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/
- Dovolateľka v dovolaní namietala, ţe rozhodnutia súdov niţšej inštancie sú po právnej stránke nesprávne. Nesprávne právne posúdenie veci nezakladá procesnú vadu zmätočnosti (viď R 24/2017). Nesprávne právne posúdenie veci súdom prípustnosť dovolania nezakladalo (viď R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp.zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014), preto sa týmito námietkami dovolací súd nemohol zaoberať.
- V danom prípade prípustnosť dovolania ţalobkyne nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., ani z ustanovenia § 237 ods. 1 O.s.p., preto najvyšší súd jej dovolanie odmietol podľa §447 písm. c/ CSP ako procesne neprípustné.
- Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§451 ods. 3 veta druhá CSP).
- Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- júna 2017 JUDr. Marián Sluk, PhD.,v.r. JUDr. Soňa Mesiarkinová,v.r. JUDr. Helena Haukvitzová,v.r. Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová