1, ods. 3 Tr. zák. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
c/ Tr. por. dovolanie obvineného M. Ţ. sa o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Bánovce nad Bebravou rozsudkom z 11. marca 2015, č. k. 1T/4/2014-270, po vypustení právnej kvalifikácie zločinu porušovania domovej slobody
1, ods. 3 Tr. zák., uznal obvineného M. Ţ. za vinného z prečinu ublíţenia na zdraví
1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 písm. c/, písm. e/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, ţe dňa
2 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov, ktorého výkon podmienečne odloţil so skúšobnou dobou v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov (§ 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák.). Proti tomuto rozhodnutiu podali obvinený a prokurátor odvolania, ktoré Krajský súd v Trenčíne uznesením zo 17. mája 2016, sp. zn. 2To/98/2015
por. zamietol, pretoţe neboli dôvodné. Odvolací súd sa stotoţnil s argumentáciou okresného súdu, ţe poškodený ako jeden zo spoluvlastníkov nebol oprávnený sám rozhodovať o zákaze vstupu obvineného do domu. Ostatní spoluvlastníci nesúhlas nevyjadrili, pričom obvineného právo vstupu bolo odvodené od spoluvlastníckeho práva jeho otca. Obvinený teda nemohol naplniť zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu porušovania domovej slobody
zák. Právnu kvalifikáciu skutku ako prečinu ublíţenia na zdraví
1, ods. 2 písm. a/ s poukazom na § 139 písm. c/, písm. e/ Tr. zák. povaţoval odvolací súd za správnu. Proti rozhodnutiu krajského súdu podal obvinený prostredníctvom zvoleného obhajcu JUDr. Jána Legerského dovolanie, ktoré oprel o dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., teda s odôvodnením, ţe rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia. V dovolaní obvinený podrobne rozviedol svoju argumentáciu z odvolacieho konania, zanalyzoval jednotlivé svedecké výpovede so zameraním sa na dôveryhodnosť svedkov a skonštatoval nesprávnosť rozhodnutia odvolacieho súdu z dôvodu absencie subjektívnej stránky prečinu ublíţenia na zdraví a neaplikácie tzv. materiálneho korektívu. Obvinený len reflexívne reagoval na konanie poškodeného. Nemá oporu vo vykonanom dokazovaní tvrdenie, ţe obvinený náhle napadol poškodeného po skončení potýčky. Dovolaciemu súdu preto navrhol, aby na základe § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. a
1 Tr. por. vyslovil, ţe napadnutým rozsudkom (správne má byť uznesením – pozn. dovolacieho súdu) bol porušený zákon v ustanoveniach § 8, § 9, § 10 ods. 1 písm. b/, ods. 2, § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 139 písm. c/, písm. e/ Tr. zák., zrušil napadnuté rozhodnutie, rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo 3 5 Tdo 30/2017 zrušením, stratili podklad a
1 Tr. por. Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Dovolanie obvineného bolo zaslané na vyjadrenie Okresnej prokuratúre Bánovce nad Bebravou a poškodenému. Moţnosť vyjadriť sa vyuţila iba okresná prokurátorka podaním z
1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 139 od. 1 písm. c/, písm. e/ Tr. zák. Dokazovaním bolo preukázané, ţe obvinený napadol poškodeného, ktorému spôsobil zranenie s dobou liečenia od
c/ Tr. por. odmietnuť. Vyjadrenie okresnej prokurátorky bolo zaslané na vedomie obvinenému, jeho obhajcovi a poškodenému, ktorí na podanie nereagovali. Najvyšší súd ako súd dovolací následne skúmal, či má podané dovolanie všetky obsahové a formálne náleţitosti, či je prípustné a či bolo podané oprávnenou osobou, a pritom dospel k nasledujúcim záverom:
1 Tr. por. dovolaním moţno napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená. V posudzovanom prípade je napadnutým rozhodnutím uznesenie Krajského súdu v Trenčíne ako súdu odvolacieho. Proti takémuto druhu rozhodnutia je dovolanie prípustné. Dovolanie bolo podané obvineným M. Ţ. prostredníctvom obhajcu, teda osobou oprávnenou
2 písm. b/, § 373 Tr. por., na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou, t.j. na mieste predpokladanom 4 5 Tdo 30/2017 v ustanovení § 370 Tr. por., a v zákonnej 3-ročnej lehote. Dovolanie obvineného však nie je dôvodné. Dovolací súd úvodom pripomína, ţe dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, ţe dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávaţnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por., pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne uţšie. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôleţitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto sú moţnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie“ odvolanie. Dovolací súd nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, práve naopak z ustanovenia § 385 ods. 1 Tr. por. expressis verbis vyplýva, ţe je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia
por. Obvinený v dovolaní uplatnil dôvod dovolania
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.,
ktorého dovolanie moţno podať, ak rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôţe skúmať a meniť. V rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu súd skúma, či skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol správne podradený (subsumovaný) pod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad 5 5 Tdo 30/2017 odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Do úvahy prichádzajú alternatívy, ţe skutok mal byť právne kvalifikovaný ako iný trestný čin alebo, ţe skutok nie je trestným činom. K uplatnenému dovolaciemu dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. je potrebné ďalej uviesť, ţe pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd vţdy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa, teda dôvodom dovolania nemôţu byť nesprávne skutkové zistenia, čo je zrejmé z dikcie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi prvého a druhého stupňa nemôţe ani meniť, ani dopĺňať. Inak povedané, vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi prvého prípadne druhého stupňa, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môţe obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové sa pritom povaţujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov. Dovolací súd nemôţe posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, ţe nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťaţisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môţe doplňovať, alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je moţné chápať ako tretiu „odvolaciu“ inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa. V trestnom konaní platia zákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov.
nich je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu, ktorý je nevyhnutný pre rozhodnutie. Trestný poriadok nestanovuje ţiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadrená v § 2 ods. 12 Tr. por.,
ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom
svojho vnútorného presvedčenia zaloţeného na starostlivom uváţení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Obvinený predovšetkým namietol absenciu úmyslu a nepatrnosť činu. 6 5 Tdo 30/2017 V zmysle ustanovení § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa ublíţenia na zdraví dopustí ten, kto inému úmyselne ublíţi na zdraví, pričom sa skutku dopustí na chránenej osobe. Objektom trestného činu je ľudské zdravie a hmotným predmetom útoku je telo človeka. Páchateľom môţe byť ktokoľvek (všeobecný subjekt). Objektívna stránka spočíva v ublíţení na zdraví inému, t. j. individuálne určenej osobe odlišnej od páchateľa. Ublíţením na zdraví sa v zmysle § 123 ods. 2 Tr. zák. rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyţiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas, t. j. najmenej sedem dní, sťaţený obvyklý spôsob ţivota poškodeného, pričom sa nevyhnutne nevyţaduje pracovná neschopnosť poškodeného. Na právne posúdenie trestnosti činu taktieţ nemá vplyv, ak poškodený počas doby liečenia vykonával prácu na vlastné riziko. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyţaduje úmyselné konanie.
zák. trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a/ chcel spôsobom uvedeným v zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, alebo b/ vedel, ţe svojím konaním môţe také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, ţe ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. V zmysle § 139 Tr. zák. sa chránenou osobou rozumie aj blízka osoba, t. j. príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manţel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú (§ 127 ods. 4 Tr. zák.) a osoba vyššieho veku, t. j. osoba staršia ako šesťdesiat rokov (§ 127 ods. 3 Tr. zák.).
2 Tr. zák. nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závaţnosť nepatrná. Dovolací súd pri posudzovaní naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu, zo spáchania ktorého bol obvinený uznaný za vinného, vychádzal zo skutkových okolností ustálených súdmi niţšieho stupňa. Ako bolo uvedené vyššie, takto zistený skutkový stav nie je dovolací súd oprávnený meniť. Obvinený v dôsledku hádky udrel poškodeného päsťou do tváre. Konanie obvineného moţno hodnotiť ako úmyselné, a to prinajmenšom v podobe nepriameho úmyslu, keď bol uzrozumený, ţe svojim konaním môţe poškodenému spôsobiť zranenia. Aj keď sa jednalo len 7 5 Tdo 30/2017 o jeden úder, nie je moţné prisvedčiť námietkam obvineného o nepatrnej závaţnosti konania. Poškodený bol v čase spáchania skutku 70-ročný starý otec obvineného. Napriek tomu, ţe úderu predchádzal vzájomný konflikt a poškodený mal podiel na vzniku vypätej situácie, konanie obvineného najmä s ohľadom na osobu poškodeného nemoţno bagatelizovať. Ani dovolací súd preto nevzhliadol dôvod na aplikáciu tzv. materiálneho korektívu. Obsahom dovolania obvineného bolo taktieţ posudzovanie hodnovernosti svedkov, ich výpovedí, vykonaných dôkazov a polemizovanie so závermi súdov. Takéto námietky, smerujúce k hodnoteniu dôkazov spôsobom, ktorý by zodpovedal predstavám obvineného, svojim obsahom nenapĺňajú nielen dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por., ale ani ţiaden iný dôvod dovolania
1 Tr. por. Dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por. teda nebol daný. Z uvedeného je zrejmé, ţe v rozsahu námietok obvineného M. Ţ. nie sú splnené dôvody dovolania
1 písm. i/ Tr. por., a preto najvyšší súd jeho dovolanie
c/ Tr. por. uznesením na neverejnom zasadnutí odmietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 15. júna 2017 JUDr. Peter H a t a l a, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Gabriela Protušová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.