N a j v y š š í s ú d 3Tdo/68/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Aleny Šiškovej a JUDr. Martina Bargela v trestnej veci obvineného Ing. I. Š. pre pokračovací prečin nebezpečného vyhráţania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona na neverejnom zasadnutí konanom
- januára 2017 v Bratislave, o dovolaní obvineného Ing. I. Š. podanom proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline, sp. zn. 1To/9/2016, zo
- februára 2016 takto r o z h o d o l : Podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku dovolanie obvineného Ing. I. Š. sa o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Ţilina, sp. zn. 28T/80/2015, zo
- januára 2016 bol obvinený Ing. I. Š. uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhráţania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona pre skutok podrobne rozvedený vo výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa. Za tento prečin mu bol uloţený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, pričom výkon trestu bol menovanému podmienečne odloţený na skúšobnú dobu 2 roky. Súd zároveň zrušil výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Ţilina, sp. zn. 3T/4/2015, z
- februára 2015 ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a obţalovanému uloţil povinnosť spočívajúcu v príkaze nepriblíţiť sa k poškodeným A. Š., K. Š., O. Š. a M. Š. a obmedzenie spočívajúce v zákaze telefonicky, prostredníctvom SMS správ, mailom alebo prostredníctvom iných osôb kontaktovať poškodenú A. Š., K. Š., O. Š. a M. Š.. 2 3Tdo/68/2016 Krajský súd v Ţiline uznesením, sp. zn. 1To/9/2016, zo
- februára 2016, postupom podľa § 319 Trestného poriadku, zamietol odvolanie obvineného Ing. I. Š. podané proti vyššie označenému rozsudku súdu prvého stupňa. Proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline, sp. zn. 1To/9/2016, zo
- februára 2016 podal prostredníctvom obhajkyne dovolanie obvinený Ing. I. Š. z dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/, písm. i/, písm. l/ Trestného poriadku. Menovaný však v dovolaní nepredloţil ţiadny relevantný argument preukazujúci naplnenie ktoréhokoľvek z vyššie uvedených dovolacích dôvodov. Obvinený v dovolaní poukázal na vykonané dôkazy, najmä na svoje tvrdenia „priebeh skutku som opísal a vnímal nasledovne ...“ (str. 2-4), výpovede svedkov (str. 4-7), znalecké posudky (str. 6-7) a vykonal, samozrejme podľa svojich vlastných kritérií, rozbor jednotlivých dôkazov a celkového dôkazného stavu : - „svedecké výpovede maloletých O. Š. a M. Š. potvrdzujú moju výpoveď...“ - „kvalita svedeckých výpovedí bola potvrdená ...“ - obe deti zhodne uviedli ...“ - rovnako deti uviedli ...“ - susedia uviedli ...“ - „nemám však za to, ţe slová, ktoré som vzhľadom na danú situáciu pouţil a ktoré sú uvedené vo výpovediach, by boli spôsobilé vyvolať obavu o ţivot a zdravie ...“ - svedkyňa teda nenadobudla z môjho konania strach o vlastný ţivot ...“ Z podaného dovolania je zrejmé, ţe obvinený ho poňal ako ďalšie uţ druhé odvolanie a prostredníctvom dovolania sa na najvyššom súde domáha opätovného prehodnotenia dôkazného stavu bez toho, aby si uvedomil, ţe dovolanie nie je ďalší riadny opravný prostriedok, čo nepochybne dokumentuje i jeho návrh: „Aby dovolací súd opätovne starostlivo zváţil všetky okolnosti tohto prípadu a zrušil uznesenie Krajského súdu v Ţiline a rozsudok Okresného súdu Ţilina a spod obţaloby ho oslobodil“. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, ţe dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 2 písm. h/ Trestného poriadku), bolo podané prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), osobou oprávnenou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Trestného poriadku), v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.), na súde, 3 3Tdo/68/2016 ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Tr. por.), ţe dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náleţitosti dovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.) a ţe obvinený pred podaním dovolania vyuţil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1 Tr. por.). Najvyšší súd zistil, ţe dovolanie obvineného Ing. I. Š. nie je opodstatnené, pretoţe je zrejmé, ţe nie sú splnené podmienky dovolania. V prvom rade najvyšší súd poznamenáva, ţe v zmysle § 385 Tr. por. je dovolací súd viazaný dovolacími dôvodmi, ktoré sú v ňom uvedené, z čoho vyplýva, ţe táto viazanosť sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia (R120/2012-I). S ohľadom na uvedené nebol najvyšší súd oprávnený preskúmavať iné v dovolaní označené porušenia zákona, ktoré nezodpovedajú vymedzeným dovolacím dôvodom, pretoţe by si tak atrahoval prieskum právoplatného rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania nad rámec návrhu – dovolania, čo by znamenalo prekročenie právomoci vyplývajúcej mu zo zákona (§ 385 Tr. por.) a Ústavy Slovenskej republiky (čl. 2 ods. 2). Z uvedeného je preto potrebné vyvodiť a to aj s ohľadom na povahu dovolacieho konania, ktoré je ako návrhové konanie vţdy podmienené návrhom oprávnenej osoby znalej práva – minister spravodlivosti, generálny prokurátor, obhajca, ţe najvyšší súd je viazaný podaným návrhom do takej miery, ţe v rámci prieskumu dodrţiavania zákonnosti nemôţe ísť nad rámec návrhu a tam špecifikovaných dôvodov dovolania (§ 385 Tr. por.). Takmer celý obsah dovolania sa vzdialene pribliţuje (viď vyššie) dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. a preto najvyšší súd poznamenáva, ţe v rámci dovolacieho konania nie je prípustné preskúmavať správnosť a úplnosť zisteného skutku (veta za bodkočiarkou § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.), ak dovolanie nepodal minister spravodlivosti podľa § 371 ods. 3 Tr. por. Skutkový stav môţe najvyšší súd hodnotiť len z toho hľadiska, či skutok alebo iné okolnosti skutkovej povahy boli správne právne posúdené, to znamená, či boli právne kvalifikované v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva. Preto nemoţno preverovať úplnosť vykonaného dokazovania a správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov, nakoľko toto sú otázky upravené normami procesného práva, 4 3Tdo/68/2016 nie hmotným právom. Uvedený záver zodpovedá skutočnosti, ţe dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom a rozhoduje aj o ňom najvyšší súd uţ v tretej inštancii, kde nemoţno znovu vytvárať, či meniť skutkové zistenia. S ohľadom na to nemôţe najvyšší súd spochybňovať skutkové zistenia, prehodnocovať vykonané dôkazy a ich hodnotenie vykonané súdmi niţších stupňov. V rámci tohto dovolacieho dôvodu je potrebné zdôrazniť, ţe pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o jeho existencii je dovolací súd vţdy viazaný konečným skutkovým zistením (skutkovými závermi), ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa, teda dôvodom dovolania nemôţu byť nesprávne skutkové zistenia, čo je zrejmé z dikcie § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku veta za bodkočiarkou. Dovolací súd nemôţe skutok ustálený súdmi prvého a druhého stupňa ani meniť ani dopĺňať (to neplatí len pre posúdenie dôvodnosti dovolania ministra spravodlivosti podané podľa § 371 ods. 3 Tr. por.). Inak povedané vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi prvého, prípadne druhého stupňa vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môţu obvinení v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové sa pritom povaţujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdom, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi niţších stupňov – ich posudzovanie je dominanciou konania odvolacieho súdu. Dovolací súd nie je moţné chápať ako tretiu „odvolaciu“ inštanciu zameranú na preskúmavanie rozhodnutí súdov niţších stupňov. Pre dovolací súd je rozhodujúce skutkové zistenie, podľa ktorého Ing. I. Š. spáchal skutok tak, ako je uvedený v rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorého skutkovými závermi sa stotoţnil aj odvolací súd. Popísanému skutkovému stavu plne zodpovedá i právny záver vyjadrený v posúdení skutku, ako pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona. Použitú právnu kvalifikáciu odôvodňujú všetky skutkové okolnosti, ktoré sú v popise skutku zahrnuté a ktoré vyjadrujú naplnenie príslušných znakov skutkovej podstaty označeného prečinu. Z uvedeného vyplýva, ţe tento dovolací dôvod nebol naplnený. Pokiaľ obvinený v dovolaní argumentoval (k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.) tým, ţe jeho výsluch prokurátorkou bol realizovaný formou kladenia otázok, 5 3Tdo/68/2016 čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a zmareniu jeho práv podľa § 34 ods. 1 Tr. por., tak najvyšší súd nemohol takýto argument akceptovať, pretoţe tvrdenie obvineného je len čiastočne pravdivé. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní vyplýva, ţe prokurátorka začala výsluch obvineného kladením otázok (č. l. 230), avšak následne, ako nemala ďalšie otázky, bolo umoţnené obvinenému vyjadriť sa, resp. doplniť svoju výpoveď, čo aj učinil na č. l.
- Okrem toho obvinený mohol súvisle opísať priebeh skutkového deja a uviesť i ďalšie okolnosti nielen v záverečnej reči ale i v poslednom slove (č. l. 258-259), čo taktieţ vyuţil. Z uvedeného vyplýva, ţe obvinený mal počas celého trestného konania dostatok moţností na kompletný a súvislý opis priebehu skutkového deja, čo sa opakovane aj stalo (viď. aj prípravné konanie). Preto najvyšší súd nezistil naplnenie ani tohto dovolacieho dôvodu. V ďalšom obvinený namietal (bez špecifikácie dovolacieho dôvodu), ţe súd nevykonal rekonštrukciu podľa § 159 ods. 1 Tr. por. Podľa § 159 ods. 1 Tr. por. rekonštrukcia sa vykoná, ak má byť napodobnená situácia a okolnosti, za ktorých bol spáchaný trestný čin alebo ktoré majú k nemu podstatný vzťah, alebo ak má byť preverená výpoveď obvineného, poškodeného alebo svedka, ak iné dôkazy vykonané v trestnom konaní nepostačujú na objasnenie veci. Z uvedeného vyplýva, ţe orgány činné v trestnom konaní a ani súd nie sú povinné vykonať rekonštrukciu, pričom rozsah a spôsob dokazovania je v prvom rade v rukách prokurátora, ktorý nesie zodpovednosť za obţalobu. V predmetnej veci nemoţno prehliadnuť, ţe nedošlo k dôkaznej núdzi v tom zmysle, ţe by uţ zabezpečené a vykonané dôkazy nepostačovali na objasnenie veci. V tejto časti najvyšší súd odkazuje na závery prezentované v rozhodnutia obidvoch súdov niţšieho stupňa, pričom opätovne pripomína, ţe najvyšší súd v rámci dovolacieho konania nemôţe preverovať úplnosť vykonaného dokazovania a správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov, nakoľko toto sú otázky upravené normami procesného práva, nie hmotným právom. So zreteľom na vyššie uvedené najvyšší súd nezistil naplnenie ţiadneho dovolacieho dôvodu vo veci obvineného Ing. I. Š., a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. 6 3Tdo/68/2016 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave
- januára 2017 JUDr. Jana S e r b o v á, v. r. predsedníčka senátu Vypracoval : JUDr. Martin Bargel Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová