← Slovensko

o náhradu škody z ublíženia na zdraví

Najvyšší súd 3 Cdo 200/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne K. V., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. P. H., advokátom so sídlom v K., proti ţalovaným 1/ A., a.s., so sídlom v B., IČO: X. a 2/ G. K., bývajúcemu v Ţ., zastúpenému JUDr. L. K., advokátom so sídlom v R., o náhradu škody z ublíženia na zdraví, vedenej na Okresnom súde Roţňava pod sp. zn. 12 C 57/2013, o dovolaní ţalovanej 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z

  1. apríla 2016 sp. zn. 2 Co 46/2016, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a. Ţalobkyňa má nárok na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e
  2. Ţalobkyňa sa ţalobou podanou
  3. novembra 2003 domáhala zaplatenia sumy 240 000 Sk s 13 % ročným úrokom z omeškania od
  4. októbra 2003 do zaplatenia a sumy 11 317 500 Sk s 13 % ročným úrokom z omeškania z titulu náhrady škody na zdraví, a to bolestného, sťaţenia spoločenského uplatnenia, ako aj mimoriadneho zvýšenia základného bodového hodnotenia bolestného vo výške 60-násobku základného bodového hodnotenia a sťaţenia spoločenského uplatnenia vo výške 50-násobku základného bodového hodnotenia, vyčísleného posudkom MUDr. J. H. z
  5. augusta
  6. Náhradu škody ţalobkyňa ţiadala v dôsledku poškodenia jej zdravia, utrpeného pri dopravnej nehode dňa
  7. novembra 2002, ku ktorej došlo na štátnej ceste I/67 v Roţňave o 18,00 hod. tak, ţe ţalovaný 2/ riadil vozidlo Peugeot Partner po ceste smerom od Betliara na Košice, keď na kriţovatke v Roţňave prechádzala po priechode pre chodcov ţalobkyňa smerom od Gemtexu do centra Roţňavy, pričom po tom, ako vstúpila na vozovku na priechode chodcov, spravila pohyb späť smerom k Gemtexu, na čo vodič začal brzdiť a následne došlo k zráţke medzi vozidlom a chodkyňou. V dôsledku úrazu utrpela ţalobkyňa mnohopočetné 2 3 Cdo 200/2016 krvácanie do mozgu, mnohopočetné pomliaţdenie mozgu, vnútrolebečné krvácanie, zlomeniny lebečnej klenby, bočnej steny očnice, jarmového oblúka a temporálneho oblúka vľavo, priečneho výbeţku stavca C7, dolného a horného ramena lonovej kosti, oboch členkov, tracheostomiu, traumatický šok ťaţkého stupňa, pomliaţdenia a krvné výrony na tvári s následkom váţnych mozgových porúch po ťaţkom poranení hlavy s poruchou pamäti, organickým psychosyndrómom a pseudocerebelárnym syndrómom, tetraparézy, defektov lebky, inkontinencie moča, obmedzení pohyblivosti ľavého ramenného kĺbu ťaţkého stupňa, ľavého lakťa stredného stupňa, znehybnenie pravého členku v zlom postavení a obmedzenie pohyblivosti ľavého členkového kĺbu ťaţkého stupňa. Ťaţké zranenia spôsobili, ţe ţalobkyňa sa podrobila komplikovaným a dlhotrvajúcim liečebným a operačným zákrokom, a tieţ dlhodobej rehabilitácii. Ţalobkyňa sa následkom úrazu stala absolútne nesebestačnou, úplne odkázanou na pomoc druhých a natrvalo vylúčená z plnohodnotného osobného a spoločenského ţivota, pričom jej stav moţno povaţovať za trvalý. Následky úrazu spôsobili u ţalobkyne úplnú invaliditu. Ţalovaná 1/ ku dňu podania ţaloby uplatnený nárok neuhradila.
  8. Okresný súd Roţňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z
  9. augusta 2015 č.k. 12 C 57/2013-321 zaviazal ţalovaných zaplatiť ţalobkyni spoločne a nerozdielne sumu 80 250,43 € a v prevyšujúcej časti ţalobu zamietol; zároveň vyslovil, ţe o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku vo veci samej. V odôvodnení poukázal na ustanovenia § 415, 420, 427, 823 a 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). 2.
  10. Súd prvej inštancie z vyšetrovacieho spisu ČVS: OÚJP - 139/RV-2003/H zistil, ţe skutkový dej v čase dopravnej nehody, pri ktorom došlo k ublíţeniu na zdraví ţalobkyne, nebol jednoznačne zistený. Z vykonaných dôkazov sa nedala vyvodiť trestná zodpovednosť ţalovaného 2/, preto bolo uznesením Okresnej prokuratúry v Roţňave sp. zn. Pv 1162/2005 zo dňa
  11. júla 2008 trestné stíhanie proti nemu zastavené. Zo znaleckého posudku Ţilinskej univerzity v Ţiline, Ústavu súdneho inţinierstva č. 90/2008 pre súd prvej inštancie vyplynula najpravdepodobnejšej verzia, ktorú popísala pre účely trestného konania svedkyňa J., a to, ţe ani ona ani ţalobkyňa si nevšimli prichádzajúce motorové vozidlo zľava pri príprave na priechod cez uvedenú kriţovatku (pričom podľa výsledkov trestného konania vozidlo ţalovaného 2/ prichádzajúce od Betliara ku kriţovatke bolo riadne osvetlené a jazdilo aspoň s tlmenými svetlami blíţiac sa ku osvetlenej kriţovatke), a preto vkročili na vozovku z chodníka, pričom svedkyňa J. bezpečne prešla do oblasti takzvaného ostrovčeka kriţovatky a všimla si aţ následný zvukový efekt z nárazu vozidla do ţalobkyne, kvôli čomu sa otočila a 3 3 Cdo 200/2016 sama preto predpokladala, ţe s ňou prechádzajúca ţalobkyňa sa inštinktívne v časti priechodu musela náhle zastaviť a otočiť v úmysle vrátiť sa na miesto, odkiaľ prechod spolu začali. Na druhej strane podľa spomínaného znaleckého posudku na základe analýzy dopravnej nehody, ţalovaný 2/ začal reagovať na chodkyne zo vzdialenosti 27,3 m od miesta zráţky pri rýchlosti 59,4 km/hod. ± 5 %, keď chodkyňa J. bola uţ 1,24 m v jeho jazdnom pruhu a poškodená ţalobkyňa 0,87 m. Podľa názoru súdu prvej inštancie ţalovaný 2/ pri dostatočnom venovaní sa jazde, patričnej pozornosti, uvedomujúc si, ţe vchádza do kriţovatky, kde sú vyznačené priechody pre chodcov a kde mu nič nebránilo vo výhľade, musel spozorovať prichádzajúcich chodcov ku kriţovatke a tým zvýšiť pozornosť na reakciu týchto chodcov, pričom práve v tom videl súd prvej inštancie, ţe ţalovaný 2/ pred samotnou nehodou nevynaloţil všetko úsilie predísť nehode. Dospel teda k záveru, ţe ţalovaný 2/ sa ako prevádzateľ uvedeného motorového vozidla úplne nezbavil svojej objektívnej zodpovednosti podľa § 428 OZ v súvislosti s touto nehodou. Ţalovaný 2/ nepreukázal skutočnosť, ţe škode na zdraví, ktorá vznikla zráţkou jeho motorového vozidla a ţalobkyne, nemohol zabrániť ani pri vynaloţení všetkého úsilia, ktoré moţno od neho objektívne poţadovať. Z týchto dôvodov súd uznal objektívnu zodpovednosť ţalovaného 2/ v rozsahu 50 %, pričom k výške jeho zodpovednosti dospel úvahou, ktorá sa opiera o výsledok znaleckého dokazovania z odboru dopravy oboch znalcov – Ing. K., aj Ústavu súdneho inţinierstva. Súd prvej inštancie z uvedeného tieţ odvodil, ţe ţalobkyňa spolu s J. pri správnom zhodnotení dopravnej situácie nemali vstupovať do pravého jazdného pruhu, v ktorom viedol vozidlo ţalovaný 2/, keďţe mali dostatočne veľký časový priestor na správnu reakciu a následne správne konanie, v dôsledku čoho konali v rozpore s § 53 ods. 3 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách (ďalej len „zákon o premávke na pozemných komunikáciách“), keď pred vstupom na vozovku sa nepresvedčili, či tak môţu urobiť bez nebezpečenstva. Súd prvej inštancie teda zodpovednosť a spoluvinu ţalobkyne ohodnotil rovnako v rozsahu 50 %, ktorá ţalovanému 2/ vytvorila pri jeho jazde v dôsledku svojej neopatrnosti náhlu prekáţku a spoluzavinením spôsobila škodu na zdraví. Spôsob prechádzania vozovky chodkyňou, t. j. ţalobkyňou označil za nesprávny, nepochopiteľný a nepredvídateľný. Na druhej strane súd prvej inštancie poukázal na porušenie povinností ţalovaného 2/ v zmysle § 4 ods. 1 písm. f/ zákona o premávke na pozemných komunikáciách, podľa ktorých má vodič motorového vozidla povinnosť dať prednosť chodcom prechádzajúcim cez priechod pre chodcov, pritom ich nesmie ohroziť ani obmedziť. Na ten účel je povinný zastaviť vozidlo. Podľa písm. e/ tohto ustanovenia má vodič motorového vozidla povinnosť dbať na zvýšenú opatrnosť voči chodcom, osobitne starým osobám. Podľa písm. c/ má vodič motorového vozidla povinnosť 4 3 Cdo 200/2016 venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke. Ďalej súd prvého stupňa konštatoval, ţe ţalovaný 2/ v čase pred dopravnou nehodou mal dostatok času a priestorovej vzdialenosti reagovať na prechádzajúce chodkyne k priechodu pre chodcov cez šrafovaný trojuholník a zvýšiť opatrnosť, spomaliť a prípadne motorové vozidlo zastaviť. Ak by dodrţal povinnosti, ktoré ukladá zákon, dal prednosť chodkyniam, venoval sa plne vedeniu vozidla a sledoval situáciu v cestnej premávke a zvýšil opatrnosť voči chodcom, k dopravnej nehode by nemuselo dôjsť. Na základe uvedeného vyvodil, ţe ţalovaný 2/ zodpovedá za škodu na zdraví ţalobkyne v zmysle § 420 OZ v spojení s porušením jeho povinností, vyplývajúcich zo zákona o premávke na pozemných komunikáciách, resp. v spojení s § 415 OZ, ktorý stanovuje všeobecnú prevenčnú povinnosť predchádzať škodám všetkým účastníkom občianskoprávnych vzťahov. Na túto subjektívnu zodpovednosť ţalovaného 2/ nemá správanie chodkýň právny význam. Prezumpcia zavinenia je na strane škodcu. Bez ohľadu na preukázanú subjektívnu zodpovednosť podľa § 420 OZ, ţalovaný 2/ naplnil aj ako prevádzkovateľ motorového vozidla všetky zákonom určené predpoklady na stanovenie jeho zodpovednosti v zmysle § 427 a nasl. OZ, t. j. aj objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov. 2.
  12. Pri posúdení bolestného a sťaţenia spoločenského uplatnenia súd prvej inštancie vychádzal zo záverov znaleckého posudku znaleckej organizácie L. a z posudku MUDr. J. H. a z právnej úpravy platnej ku dňu
  13. novembra 2002, kedy došlo k poškodeniu zdravia ţalobkyne, teda z vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaţenia spoločenského uplatnenia v znení vyhlášky č. 19/1999 Zb. (ďalej len „vyhláška“), predovšetkým z ustanovení § 2 ods. 1, § 3 ods. 2, § 4 a zásad pre hodnotenie bolesti a sťaţenia spoločenského uplatnenia, ako aj prílohy predmetnej vyhlášky. Po ustálení bolestného a sťaţenia spoločenského uplatnenia posudzoval zvýšenie odškodnenia a dospel k záveru, ţe v prípade ţalobkyne sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce zvýšenie odškodnenia bolestného aj sťaţenia spoločenského uplatnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky, pretoţe bolo nesporne preukázané, ţe ţalobkyňa skutočne trpela mučivými a dlhodobými bolesťami, podrobila sa opakovaným operáciám, minimálne piatim. V súvislosti s mimoriadnym zvýšením sťaţenia spoločenského uplatnenia zdôraznil, ţe ţalobkyňa bola pred úrazom v dobrom zdravotnom stave, neprekonala ţiadne úrazy, operácie, nemala ţiadne zdravotné problémy. Bola aktívna a sebestačná. V čase úrazu mala 54 rokov a v dôsledku úrazu sa stala invalidnou a ťaţko postihnutou osobou. Do konca ţivota je uţ vylúčená z moţnosti uplatniť sa pracovne, v osobných záľubách, v kultúrnom vyţití, turistike, pričom znalecké posudky potvrdili jednoznačnú príčinnú súvislosť súčasného stavu ţalobkyne s úrazom v roku
  14. 5 3 Cdo 200/2016 Vychádzajúc z uvedených úvah, súd prvej inštancie dospel k záveru, ţe zmeny v zdravotnom stave ţalobkyne, ako aj vytrpené bolesti spojené s liečbou a jej zdravotný stav v porovnaní so stavom pred úrazom odôvodňujú mimoriadne zvýšenie základného bodového ohodnotenia pri bolestnom na 30-násobok a pri sťaţení spoločenského uplatnenia na 20-násobok. Z priznaného zvýšenia základného bodového ohodnotenia, vzhľadom na spoluzavinenie ţalobkyne na vzniknutej škode ustáleného na 50 %, celková suma odškodnenia bolestného a sťaţenia spoločenského uplatnenia spolu s mimoriadnym zvýšením predstavuje sumu 80 250,43 €.
  15. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie ţalobkyne a ţalovanej 1/ rozsudkom z
  16. apríla 2016 sp. zn. 2 Co 46/2016 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, ţe zaviazal ţalovaných 1/, 2/ zaplatiť ţalobkyni spoločne a nerozdielne sumu 128 400,70 €; v prevyšujúcej časti ţalobu zamietol. Stotoţnil sa v celom rozsahu so zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie, pokiaľ išlo o priebeh dopravnej nehody, aj pokiaľ išlo o vyčíslenie výšky náhrady a násobku za bolestné a sťaţenie spoločenského uplatnenia. Odvolací súd mal za to, ţe súd prvej inštancie správne vec právne posúdil, ak dospel k záveru, ţe boli dôvody pre zvýšenie bolestného aj sťaţenia podľa § 7 vyhlášky, keďţe je postihnutá mentálna úroveň ţalobkyne, a to doţivotne, a tým aj kvalita jej ţivota, keď sa následkom úrazu stala absolútne nesebestačnou, odkázanou na pomoc iných osôb a natrvalo vylúčenou z plnohodnotného osobného a spoločenského ţivota. Preto odvolací súd povaţoval bolestné určené na 30-násobok a sťaţenie spoločenského uplatnenia na 20-násobok za primerané. Odvolací súd sa však nestotoţnil s určenou mierou spoluzavinenia súdom prvej inštancie. Poukázal na to, ţe judikatúra slovenských súdov aj európskeho súdu zvýrazňuje ochranu chodcov pri strete s motorovým vozidlom a predovšetkým pri priechode pre chodcov. Tým, ţe vozidlo je moţné povaţovať za zbraň, je uloţené vodičom motorových vozidiel venovať zvýšenú pozornosť práve pri priechode pre chodcov. Preto nie je moţné hodnotiť spoluzavinenie chodkýň, ktoré porušili v podstatnej niţšej miere svoje povinnosti vyplývajúce z dopravných predpisov neţ vodič mierou 50 %. Odvolací súd konštatoval, ţe ţalobkyňa mohla zráţke zabrániť za predpokladu obvyklého prechádzania cez vozovku tak, ako to urobila svedkyňa J.. Z toho sa dá vyvodiť, ţe keby svedkyne boli spolu prechádzali cez priechod, nebolo by došlo k stretu s motorovým vozidlom. V tejto súvislosti odvolací súd konštatoval, ţe podľa zákona o premávke na pozemných komunikáciách chodci, ktorí prechádzajú cez priechod určený pre chodcov, musia brať ohľad na vodičov prichádzajúcich vozidiel najmä tým, ţe neprechádzajú 6 3 Cdo 200/2016 jednotlivo, ale v skupinách. Podľa odvolacieho súdu len túto povinnosť porušili chodkyne, preto mieru zodpovednosti nie je moţné ustáliť na 50 % vzhľadom na hrubé porušenie ustanovenia § 4 vyššie uvedeného zákona zo strany vodiča. Preto odvolací súd zmenil rozhodnutie, pokiaľ išlo o mieru spoluzavinenia chodkýň a určil ju tak, ţe vodič zodpovedá za vzniknutú škodu v rozsahu 80 % a ţalobkyňa v rozsahu 20 %. Nárok na úrok z omeškania odvolací súd nepriznal, lebo základ aj výška nároku závisela od rozhodnutia súdu a znaleckých posudkov a aţ po právoplatnosti sa ţalovaní dozvedia o skutočnej výške škody a svojej povinnosti, preto sa do tej doby nemohli dostať do omeškania. Pokiaľ išlo o námietku pasívnej legitimácie ţalovanej 1/, k tomu odvolací súd vychádzajúc z rozhodnutí I. ÚS 206/2015, III. ÚS 646/2015 a z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) 2 MCdo 9/2013 uviedol, ţe uplatnením nároku poškodeného proti poisťovni nedochádza zároveň k uplatneniu nároku voči škodcovi, voči ktorému má ţalobca samostatný nárok. Keďţe je moţnosť nárok uplatniť voči kaţdému z nich ako náhradu škody, môţe nárok ţalobca uplatniť spoločne a nerozdielne. Súd preto môţe uloţiť povinnosť plniť spoločne a nerozdielne, teda solidárne podľa § 511 ods. 1 OZ, aj keď takáto zodpovednosť zákonom vyslovene nie je upravená.
  17. Ţalovaná 1/ podala proti zmeňujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzovala z § 421 ods. 1 písm. b/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Poukázala na znalecký posudok Ing. K., z ktorého je nepochybné, ţe spôsob jazdy ţalovaného 2/ ako vodiča motorového vozidla tesne pred vznikom dopravnej nehody nebol v rozpore s pravidlami cestnej premávky. Jeho reakcia na vzniknutú situáciu na vozovke bola vyhodnotená ako obvyklá a správna, pričom nebolo preukázané, ţe by sa pohyboval rýchlosťou vyššou ako bola povolená. Naopak pohyb ţalobkyne bol v znaleckých posudkoch vyhodnotený ako nesprávny, nepochopiteľný a nepredvídateľný, pričom ňou vytvorená prekáţka bola taká, ktorej uţ ţalovaný 2/ ako vodič predmetného motorového vozidla nemohol úspešne zabrániť. Podľa názoru ţalovanej 1/ je zo samotného skutkového stavu zrejmé, ţe ak by samotná ţalobkyňa dodrţala dopravné predpisy, ku kolíznej situácii a následnému vzniku dopravnej nehody by vôbec nedošlo, a preto je jej konanie prvotným vyvolávajúcim momentom nehody, a preto ţalobkyňou porušené povinnosti vykazujú podstatne väčšiu mieru zodpovednosti ako zodpovednosť vodiča motorového vozidla. Ţalovaná 1/ ďalej uviedla, ţe zo všetkých dôkazov je zrejmé, ţe ţalovaný 2/ neporušil povinnosti vodiča, jeho konanie bolo v súlade s pravidlami cestnej premávky na pozemných komunikáciách. Z uvedeného vyplýva, ţe škoda spočíva 7 3 Cdo 200/2016 v protiprávnom konaní samotnej poškodenej. Ţalovaná 1/ preto vyjadrila presvedčenie, ţe zavinenie ţalovaného 2/ je dané len v rozsahu 30 %. Na základe uvedeného ţiadala najvyšší súd, aby v súlade s § 449 CSP zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, alternatívne napadnuté rozhodnutie zmenil.
  18. Ţalobkyňa sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.
  19. Ţalovaný 2/ poukázal na to, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu o miere jeho zodpovednosti za náhradu škody je v rozpore so všetkými objektívnymi dôkazmi, predovšetkým znaleckými posudkami, z ktorých vyplynulo, ţe technika jeho jazdy pred nehodou bola v súlade s pravidlami cestnej premávky a jeho reakcia na vzniknutú situáciu bola obvyklá a správna. Ţalovaný 2/ ďalej v plnom rozsahu poukázal na dôvody dovolania ţalovanej 1/ a navrhol, aby najvyšší súd zrušil napadnutý rozsudok.
  20. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, ţe dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovanej 1/ treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:
  21. Najvyšší súd v rozhodnutiach vydaných do
  22. júna 2016 viackrát (viď napríklad sp. zn. 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 209/2015, 3 Cdo 308/2016, 5 Cdo 255/2014) uviedol, ţe právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tieţ právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu niţšieho stupňa, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môţe konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011).
  23. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, ţe ak zákon výslovne neuvádza, ţe dovolanie je proti tomu – ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemoţno také rozhodnutie 8 3 Cdo 200/2016 (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. V danom prípade je v dovolaní uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 421 CSP.
  24. Dovolanie prípustné podľa § 421 moţno odôvodniť iba tým, ţe rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, ţe dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). 10.
  25. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. 10.
  26. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
  27. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť, z čoho konkrétne vyvodzuje prípustnosť dovolania a tieţ označiť v dovolaní náleţitým spôsobom dovolací dôvod. V dôsledku viazanosti dovolacieho súdu dovolacím dôvodom neskúma dovolací súd správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.
  28. V zmysle § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Výpočet dôvodov uvedených v § 421 ods. 1 CSP je taxatívny. Všetky dôvody prípustnosti dovolania, ktoré sú vymenované v tomto ustanovení, sa vzťahujú výlučne na právnu otázku, riešenie ktorej viedlo k právnym záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu; zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, ţe otázkou riešenou 9 3 Cdo 200/2016 odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna, ako aj procesnoprávna (v ďalšom texte tohto uznesenia dovolacieho súdu len „právna otázka“).
  29. O tom, či je daná prípustnosť dovolania podľa § 421 CSP, rozhoduje dovolací súd výlučne na základe dôvodov uvedených dovolateľom (porovnaj § 432 CSP). Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 CSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle, ţe posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náleţite doloţí), ţe rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky a ţe ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie.
  30. Ţalovaná 1/ vyvodzuje prípustnosť jej dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. 14.
  31. Uvedený dôvod prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu predpokladá, ţe danú právnu otázku dovolací súd dosiaľ neriešil a je tu preto daná potreba, aby dovolací súd ako najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil. Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, keď výlučne odvolací súd mohol vysloviť, ţe je v jeho rozhodnutí riešená otázka zásadného právneho významu, na ktorú samostatným výrokom pripustil dovolanie a dovolací súd nemal oprávnenie skúmať, či skutočne ide o otázku zásadného právneho významu, ale bol oprávnený preskúmavať takéto rozhodnutie odvolacieho súdu iba v rámci pripustenej otázky, súčasná právna úprava dáva dovolaciemu súdu právomoc rozhodnúť o tom, či ide o otázku zásadného právneho významu, ktorá nebola dosiaľ riešená, a z tohto pohľadu rozhodnúť o prípustnosti dovolania. Dovolací súd o tom, ţe dovolanie je z tohto dôvodu prípustné, nevydáva osobitné rozhodnutie, ale sám si posúdi túto otázku ako predbeţnú a v prípade, ţe dospeje ku kladnému záveru, ide o prípustné dovolanie a dovolací súd bez ďalšieho preskúma napadnuté rozhodnutie a meritórne o ňom rozhodne. V konkrétnom prípade musí dovolateľ relevantne odôvodniť, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe zásadná právna otázka nebola dovolacím súdom dosiaľ riešená, pričom dôvodom dovolania potom môţe byť len otázka právneho posúdenia a spochybnenie jej vyriešenia zo strany odvolacieho súdu a ako aj odôvodnenie právneho záveru, ktorý zastáva dovolateľ (porovnaj Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. Beck, str. 1382). 10 3 Cdo 200/2016 14.
  32. Pokiaľ ide o námietku ţalovanej 1/, ţe odvolací súd správne neurčil mieru zavinenia ţalobkyne a ţalovaného 2/ na vzniku škody v súvislosti s danou dopravnou nehodou v zmysle § 441 OZ, nakoľko podľa jej názoru zavinenie ţalovaného 2/ malo byť určené len v rozsahu 30 % a nie 80 % ako určil odvolací súd, je potrebné vziať na zreteľ, ţe ţalovaná 1/ síce v úvode dovolanie formálne odôvodňuje nesprávnosťou právneho posúdenia veci odvolacím súdom v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, z obsahu jej dovolania (viď § 124 ods. 1 CSP) je však zrejmé, ţe nesúhlasí s logickými úvahami a skutkovými závermi odvolacieho súdu a s vyhodnotením zistených skutkových okolností (ţe napríklad reakcia ţalovaného 2/ na vzniknutú situáciu na vozovke bola obvyklá a správna, resp. ţe pohyb ţalobkyne bol z technického hľadiska nevysvetliteľný a nezdôvodniteľný, pričom ňou vytvorená prekáţka bola taká, ktorej uţ ţalovaný 2/ ako vodič motorového vozidla nemohol úspešne zabrániť). Z uvedeného vyplýva, ţe ţalovaná 1/ namieta nesprávnosť skutkových zistení a vyhodnotenia dôkazov odvolacím súdom; touto nesprávnosťou však nie je moţné odôvodniť dovolanie, ktorého prípustnosť dovolateľka vyvodzuje z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP (viď § 432 ods. 1 CSP). Len samotné spochybňovanie správnosti skutkových zistení a vyhodnotenia dôkazov súdom, ako i sama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. b/ CSP a § 432 ods. 2 CSP. Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe vo vzťahu k určeniu miery zodpovednosti ţalovaného 2/ za vznik škody na zdraví ţalobkyne, nie je dovolanie podloţené prípustným dovolacím dôvodom.
  33. Z týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, ţe dovolanie v danej veci smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP.
  34. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
  35. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
  36. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. 11 3 Cdo 200/2016 V Bratislave
  37. júna 2017 JUDr. Daniela Sučanská, v.r. predsedníčka senátu (sudca spravodajca) JUDr. Emil Franciscy, v.r. JUDr. Elena Siebenstichová, v.r. člen senátu členka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.