Obsah (10)

§ 212§ 382§ 48§ 62§ 316§ 371§ 386§ 388§ 252§ 372

N a j v y š š í s ú d 3Tdo/73/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky JUDr. Aleny Šiškovej a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. M

§ 212ods.

2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona vedenej na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 2T/18/2015, o dovolaní obvinenej, ktoré podala prostredníctvom obhajcu Mgr. Štefana Slováčika, advokáta v Nitre, proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín z 11. februára 2016, sp. zn. 2T/18/2015, takto r o z h o d o l :

§ 382písm.

d/ Trestného poriadku dovolanie obvinenej A. K. sa o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín z 11. februára 2016, sp. zn. 2T/18/2015, bola obvinená A. K. uznaná za vinnú z prečinu krádeţe

§ 212ods.

2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, ţe dňa

1. júla 2014 okolo 17.30 hod. v D. na ulici A., v blízkosti objektu „M.“ oproti budove H., pristúpila k P. M., nar. X. s poţiadavkou o pripálenie cigarety, pričom ho spredu rukami objala okolo bokov a pri tom mu zo zadného pravého vrecka nohavíc zobrala zloţenú bankovku v hodnote 50 eur, čím poškodenému P. M., nar. X. spôsobila škodu vo výške 50 eur, a takto konala napriek tomu, ţe dňa
2. júna 2013 bola trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 0T/109/2013, uznaná vinnou z prečinu krádeţe

§ 212Trestného zákona.

2 3Tdo/73/2016 Obvinenej bol za to

§ 212ods.

3 Trestného zákona za pouţitia § 38 ods. 2 Trestného zákona uloţený trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) mesiacov nepodmienečne.

§ 48ods.

1 písm. a/ Trestného zákona súd obvinenú pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia.

§ 62ods.

1, ods. 2 Trestného zákona za pouţitia § 38 ods. 2 Trestného zákona súd uloţil obvinenej aj trest zákazu pobytu na území Mesta Dolný Kubín na dobu 1 (jeden) rok. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie obvinená K. na pošte 29. apríla 2016 (č. l. 152). Krajský súd v Ţiline na neverejnom zasadnutí konanom 24. mája 2016 uznesením, sp. zn. 3To/52/2016,

§ 316ods.

1 Trestného poriadku odvolanie obvinenej A. K. zamietol ako podané oneskorene. Obvinená A. K. písomným podaním z

1. augusta 2016 (doručeným súdu prvého stupňa
2. augusta 2016) podala prostredníctvom obhajcu Mgr. Štefana Slováčika proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín z
3. februára 2016, sp. zn. 2T/18/2015, dovolanie. V dovolaní poukázala na naplnenie dovolacieho dôvodu

§ 371ods.

1 písm. i/ Trestného poriadku, t. z., ţe rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Obvinená v dovolaní uviedla, ţe súd prvého stupňa vyslovil vinu len na základe jediného priameho dôkazu, výpovede svedka poškodeného. V tejto súvislosti poukázala na judikatúru Krajského súdu v Ţiline (Jtk 11/09). Zo zásady „in dubio pro reo“ vyplýva, ţe v pochybnostiach sa má rozhodnúť v prospech obţalovaného. Obvinená mala byť spod obţaloby oslobodená.

názoru obvinenej v danom prípade nebol zistený skutkový stav veci tak, ţe o ňom nie sú dôvodné pochybnosti. V rozhodnutí prvostupňového súdu absentuje právne zdôvodnenie naplnenia všetkých zákonných znakov skutkovej podstaty prečinu krádeţe, a to najmä s prihliadnutím na preukázanie motívu ako zloţky subjektívnej stránky konania. V tejto súvislosti obvinená dala do pozornosti uznesenie VVS Trenčín, sp. zn. 2To/2/2008, 3 3Tdo/73/2016 týkajúce sa § 2 ods. 10 a 12 Trestného poriadku, § 119 ods. 2, § 168 ods. 1 Trestného poriadku. Kaţdý konajúci súd by mal prihliadať na to, čo uţ bolo judikované. V opačnom prípade nemoţno hovoriť o spravodlivom súdnom procese. Zásada objektívnej pravdy vyţaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty, nie o pravdepodobnosť. Tam, kde sa nedá bezpečne zistiť, ktorý variant skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, volí súd ten, ktorý je pre obvineného priaznivejší. Vykonaným dokazovaním, najmä výpoveďou jediného svedka – poškodeného tak v prípravnom konaní a aj prečítaním jeho výpovede v konaní pred súdom nebolo jednoznačne preukázané, ţe skutok sa stal spôsobom uvedeným v obţalobe. Obvinená ďalej uviedla, ţe súd nevypočul poškodeného na hlavnom pojednávaní a neumoţnil jej klásť mu otázky. Z týchto dôvodov obvinená A. K. navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací v súlade s § 386 ods. 1 Trestného poriadku vyslovil, ţe rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín z 11. februára 2016, sp. zn. 2T/18/2015 a konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon pri aplikácii ustanovenia § 322 Trestného poriadku, § 2 ods. 4, ods. 10 a ods. 12 Trestného poriadku v neprospech obvinenej.

§ 386ods.

2 Trestného poriadku navrhla zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu a

§ 388ods.

1 Trestného poriadku prikázať Okresnému súdu Dolný Kubín, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. K dovolaniu obvineného sa písomne

1. septembra 2016 vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Dolný Kubín (ďalej len „prokurátor“), ktorý povaţuje dovolanie obvinenej za nedôvodné. Prokurátor poukázal na tú skutočnosť, ţe k uznaniu obvinenej A. K. vinnou nedošlo len na základe jedného jediného dôkazu, ako to tvrdí obvinená. Ďalším jednoznačným usvedčujúcim dôkazom bola rekognícia osoby vykonaná poškodeným. Svedok poškodený P. M. v zápisnici o výsluchu detailne a presne opísal osobu, ktorá mu mala vziať zo zadného vrecka nohavíc 50 euro. Uvedenú osobu pri rekognícii opoznal a uviedol, ţe skutku sa dopustila A. K.. Jeho výpoveď moţno povaţovať za presne takú, na akú odkazuje rozhodnutie Krajského súdu v Ţiline, teda za jasnú, logickú, zrozumiteľnú, presvedčivú, vierohodnú a zároveň nebola ţiadnymi inými dôkazmi spochybnená alebo vyvrátená. V rámci prípravného konania bola
2. marca 2015 vykonaná aj konfrontácia medzi obvinenou a svedkom poškodeným. Obvinená a poškodený boli v rámci hlavného pojednávania určeného na
3. februára 2016 na Okresnom súde Dolný Kubín upovedomení 4 3Tdo/73/2016 o termíne jeho konania a zároveň boli upozornení, ţe v prípade ich neúčasti môţe byť hlavné pojednávanie vykonané v ich neprítomnosti. Aj napriek tomuto poučeniu sa obvinená na hlavné pojednávanie nedostavila a svoju neúčasť ničím neospravedlnila. Hlavného pojednávania sa nezúčastnil ani svedok poškodený. Z uvedeného dôvodu boli splnené podmienky na postup súdu

§ 252ods.

2 písm. a/, b/ Trestného poriadku a § 255 ods. 2 Trestného poriadku. Okresný súd Dolný Kubín postupoval zákonným a procesným spôsobom, svoje rozhodnutie odôvodnil rozsiahlo s prihliadnutím na všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu krádeţe ako i na okolnosti jeho spáchania, spôsob vykonania činu a jeho následky, mieru zavinenia a pohnútky páchateľa. Prokurátor navrhol, aby dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením

§ 382písm.

c/ Trestného poriadku bez preskúmania veci dovolanie odmietol, pretoţe bolo zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania

§ 371Trestného poriadku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, ţe dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Trestného poriadku), za splnenia podmienok uvedených v § 373 Trestného poriadku, v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku), a ţe spĺňa obligatórne obsahové náleţitosti dovolania (§ 374 ods. 1 a ods. 2 Trestného poriadku.) V rámci plnenia tejto prieskumnej povinnosti zistil, ţe nebola splnená podmienka dovolania

§ 372ods.

1 Trestného poriadku, veta prvá, keďţe obvinená pred podaním dovolania nevyuţila svoje právo podať riadny opravný prostriedok a o tomto nebolo rozhodnuté. Jednou zo základných zákonných podmienok na podanie dovolania je

§ 372ods.

1 Trestného poriadku zásada, ţe dovolanie moţno podať len vtedy, ak oprávnená osoba vyuţila svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Z charakteru dovolania, ako mimoriadneho opravného prostriedku, a zo zákonom ustanovených podmienok na jeho podanie, moţno jednoznačne vyvodiť záver, ţe vo vyššie citovanom zákonnom ustanovení sa pod pojmom, ţe bolo o riadnom opravnom prostriedku rozhodnuté, má na mysli prípad, keď odvolací súd rozhodol o podanom odvolaní v merite veci. Rozhodne medzi tieto prípady, a teda ani za splnenie zákonnej podmienky na podanie 5 3Tdo/73/2016 dovolania v zmysle § 372 ods. 1 Trestného poriadku, nemoţno povaţovať prípad, keď odvolanie proti prvostupňovému rozsudku je podané oneskorene a odvolací súd ho z tohto dôvodu zamietne

§ 316ods.

1 Trestného poriadku. V takomto prípade totiţ odvolací súd nepreskúmava napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v rozsahu vymedzenom v ustanovení § 317 ods. 1 Trestného poriadku a nerozhoduje v merite veci, čo v podstate znamená, ţe sa nezaoberá vôbec skutkovými a právnymi otázkami, alebo prípadnými pochybeniami napadnutého rozsudku alebo konania, ktoré mu predchádzalo. Z obálky na č. l. 148 spisu vyplýva, ţe zásielka s rozsudkom bola obvinenej doručovaná v dňoch

1. marca 2016 a
2. marca
3. Po neúspešných pokusoch o doručenie bola zásielka uloţená na pošte
4. marca
5. Na zásielke bolo vyznačené, ţe obvinená si zásielku v odbernej lehote neprevzala. Lehota na podanie odvolania v zmysle § 66 ods. 3 Trestného poriadku uplynula obvinenej
6. apríla
7. (Rozsudok sa povaţuje za doručený dňom
8. marca 2016.) Obvinená podala odvolanie
9. apríla 2016 (č. l. 152), teda po zákonom stanovenej 15 – dňovej lehote. Rozsudok bol obvinenej doručovaný na adresu, ktorú obvinená v trestnom konaní pre tieto účely uviedla – H. X./X., G.. Obvinená vedomá si oneskoreného podania odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa, preto dovolaním nenamietala, ţe odvolanie podala včas. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k jednoznačnému záveru, ţe v danom prípade nebola splnená jedna zo základných podmienok na podanie dovolania uvedená v ustanovení § 372 ods. 1 Trestného poriadku, pretoţe obvinená A. K. síce vyuţila svoje právo na podanie opravného prostriedku proti rozsudku prvostupňového súdu, tento však podala oneskorene, a preto bolo toto odvolanie zamietnuté, čo však nemoţno povaţovať za rozhodnutie o opravnom prostriedku v merite veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky z vyššie uvedených dôvodov dovolanie obvinenej A. K.

§ 382písm.

d/ Trestného poriadku odmietol, pretoţe neboli splnené podmienky dovolania

§ 372Trestného poriadku.

6 3Tdo/73/2016 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 21. decembra 2016 JUDr. Alena Š i š k o v á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová