Obsah (6)

§ 5§ 492§ 246c§ 157§ 250j§ 221

Najvyšší súd 7Sžso/60/2015 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: N., zastúpený: Mgr. Peter Hargaš, advokát, so sídlom AK Košická 56, 821 08 B

§ 5ods.

1 písm. a/, ods. 2, s § 6 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3, s § 34 ods. 14, písm. h/ a s § 70 ods. 1 uvedeného zákona, ktorú právnu úpravu citoval, postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, upravujúcej rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov. Krajský súd konštatoval, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného je vecne správne a zákonné, vychádzajúce zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu čo do plnosti a presnosti zistení a rovnako postup konajúcich správnych orgánov nie je zaťaţený ţiadnou takou vadou, ktorá by mohla privodiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Povaţoval za nesporne preukázané, ţe v čase podania ţiadosti ţalobcu o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie tento bol zároveň konateľom a spoločníkom v spoločnostiach T. s.r.o. a D. s.r.o. a súčasne bol zamestnaný na základe pracovnej zmluvy z 03.10.2013 uzatvorenej medzi spoločnosťou D. s.r.o. so sídlom K., B., a ţalobcom ako zamestnancom s dňom nástupu 03.10.2013 a mesačnou mzdou 111,31 eur brutto. Vychádzajúc z uvedeného krajský súd sa stotoţnil s názorom ţalovaného, ţe ţalobca nie je zamestnancom na účely zákona o sluţbách zamestnanosti, tomuto pre uvedené nesvedčí podmienka uchádzača o zamestnanie, ale status samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 ods. 1 písm. a/ zákona o sluţbách zamestnanosti. Uviedol, ţe v danom prípade je určujúcim, ţe ţalobca vykonáva (a aj v časti podania ţiadosti dňa 04.10.2013 o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie) obchodnú zárobkovú činnosť na dosiahnutie príjmu. A potom za daných okolností pre účely zákona o sluţbách zamestnanosti je ţalobca spoločníkom dvoch vyššie menovaných obchodných spoločností s ručením obmedzeným a bez ďalšieho je povaţovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá vykonáva svoju zárobkovú činnosť ako zamestnanie (§ 6 ods. 1). Za správny povaţoval aj právny záver 4 7Sžso/60/2015 ţalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, keď podľa § 34 ods. 14 písm. h/ zákona o sluţbách zamestnanosti ţalobcu ako účastníka konania do evidencie uchádzačov o zamestnanie nezaradili, poukazom na to, ţe záver ţalovaného je plne korešpondujúci s uţ v tomto konštantnou judikatúrou NS SR i ÚS SR (pozri napr. I. ÚS 518/2013-102 zo

1. augusta 2013). Vo vzťahu k námietke ţalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu pre nedostatok dôvodov, krajský sud uviedol, ţe i keď prvostupňové rozhodnutie uvedenou vadou trpí, avšak táto bola rozhodnutím ţalovaného odstránená, keď dostatočne dôvodne a preskúmateľne odvolací orgán dôvody nezaradenia ţalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie v svojom rozhodnutí uviedol. Krajský súd ţalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ţe v konaní neúspešnému ţalobcovi náhradu trov nepriznal, keď základnou procesnou podmienkou pre priznanie je vecný úspech v konaní.
2. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal ţalobca. Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne ţiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovaného zruší a vec vráti na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov konania. V dôvodoch odvolania ţalobca namietal, ţe rozsudok krajského súdu trpí inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (aplikácia § 4 zákona o sluţbách zamestnanosti) a postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom (nemoţnosť sa vyjadriť k tvrdeniam ţalovaného). Ţalobca predovšetkým namietal, ţe postupom súdu prvého stupňa mu bolo odňaté 5 7Sžso/60/2015 právo konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., keď počas pojednávania dňa 19.05.2015 bolo do spisu a ţalobcovi odovzdané krátkou cestou „stručné vyjadrenie ţalovaného na účely pojednávania 19.05.2015“, ktoré obsahuje viac ako dve strany rôznych úvah, ktoré písomné podanie nebolo na pojednávaní ţiadnym spôsobom odprezentované, pričom ţalobca nemal čas sa s ním oboznámiť a súd prvého stupňa mu neumoţnil k tomu písomnému stanovisku sa vyjadriť. Ţalobca vytýkal súdu prvého stupňa, ţe napadnutým rozsudkom vec nesprávne právne posúdil, respektíve vec vôbec právne neposúdil, keďţe prvostupňový súd náleţite napadnutý rozsudok neodôvodnil, povaţujúc rozsudok za nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. V danej súvislosti ţalobca poukázal na to, ţe súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku iba opakuje tvrdenia uvedené v ţalobe a vo vyjadrení ţalovaného, uvádza ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb., iba opisuje priebeh konania pred podaním ţaloby, ďalej uvádza ustanovenia zákona o sluţbách zamestnanosti a následne stroho konštatuje, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného je vecne správne a zákonné. Namietal, ţe súd prvého stupňa ţiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo neprihliadol na zákonné znenia uvedené v ustanovení v § 4 a v § 5 ods. 1 písm. a/ zákona o sluţbách zamestnanosti. Tieţ vytýkal prvostupňovému súdu, ţe na ţiadnom mieste v rozsudku nezdôvodnil, prečo neprihliadal na celú definíciu uvedenú v § 5 ods. 1 písm. a/ zákona o sluţbách zamestnanosti a teda vôbec neuviedol, prečo neprihliadol na poslednú časť „... ak nie je zamestnanec,...“ Namietal, ţe z dôvodov napadnutého rozsudku nie je zrejmé ako dospel súd prvého stupňa k záveru, ţe ţalobca vykonáva samostatne zárobkovú činnosť ako zamestnanec, keď takéto tvrdenie je v priamom rozpore s § 4 zákona o sluţbách zamestnanosti. Ţalobca ďalej uviedol, ţe pokiaľ súd prvého stupňa poukazuje aj na konštantnú judikatúru NR SR a ÚS SR, avšak bliţšie iba uviedol ako príklad I. ÚS 518/2013-102, uvedené rozhodnutie je pre toto konanie nepouţiteľné, pretoţe v roku 2006 bol zákon o sluţbách zamestnanosti platný v úplne v inom znení ako tomu bolo v roku
3. Poukázal na to, ţe v identickej veci (rovnaký skutkový stav a argumentácia ţalovaného) vedenej na Krajskom súde Bratislava pod sp. zn.: 1S/52/2014 súd vrátil vec správnemu orgánu pre nezrozumiteľnosť a i keď toto rozhodnutie nebolo právoplatné, súd prvého stupňa tvrdenú skutočnosť nechal úplne bez povšimnutia. 6 7Sžso/60/2015 Poukazom na právnu úvahu ţalovaného uvedenú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ţalobca uviedol, ţe takéto zdôvodnenie povaţuje za absolútne nezrozumiteľné, keď z uvedeného nie je zrejmé prečo ţalovaný nepovaţuje ţalobcu za zamestnanca. V tejto súvislosti ţalobca tieţ tvrdil, ţe ţalovaný tieţ opomenul v odôvodnení rozhodnutia UPSVaR uviesť zákonnú definíciu zamestnanca podľa § 4 zákona o sluţbách zamestnanosti, pretoţe inak by nemohol dospieť k uvedenému tvrdeniu, ţe ţalobca nie je zamestnanec na účely zákona o sluţbách zamestnanosti. Záverom ţalobca zdôraznil, ţe povaţuje rozsudok súdu prvého stupňa za nezrozumiteľný a rovnako aj rozhodnutie ţalovaného, keď z odôvodnenia nie je zrejmé, akými úvahami sa súd pri rozhodovaní spravoval a na základe ktorých dospel k svojmu právnemu posúdeniu, namietajúc, ţe v odôvodnení sa vôbec nevysporiadal s námietkami ţalobcu uvedenými v ţalobe. Dôvodil, ţe odôvodnenie rozsudku, ktoré je len reprodukciou znenia zákona, na základe ktorého súd rozhodol, nemoţno povaţovať za náleţite a riadne odôvodnenie rozsudku.
4. K odvolaniu ţalobcu sa ţalovaný vyjadril tak, ţe navrhoval napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť. Nesúhlasil s dôvodmi ţalobcu uvedenými v jeho odvolaní. Trval na dôvodoch uvedených v ţalobou napadnutom rozhodnutí a vo vyjadrení k ţalobe. Vyslovil názor, ţe námietky ţalobcu nie sú takými, ktoré by odôvodňovali zrušenie alebo zmenu rozsudku krajského súdu, nakoľko vo svojom odvolaní nenavrhuje ţiadne nové dôkazy alebo nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na zákonnosť rozsudku.
5. Podľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok účinný od 01.07.2016 odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.

§ 492ods.

2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len „S.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach 7 7Sžso/60/2015 podaného odvolania ţalobcu (§ 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p. a § 492 ods. 2 S.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p., § 492 ods. 2 S.s.p. ), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p. a s § 492 ods. 2 S.s.p.) a dospel k záveru, ţe rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok, ktorým krajský súd zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného zo dňa 28. januára 2014, č.: 2014/9747/7670/OPČ-SSZ, ţiadajúc aby krajský súd napadnuté rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu

rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ako aj konania im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so zásadnými námietkami ţalobcu uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup ţalovaného správneho orgánu zo dňa

1. januára 2014, č.: 2014/9747/7670/OPČ-SSZ, ktorým ţalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o nezaradení ţalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie v zmysle ustanovení zákona č. 5/2004 Z. z. o sluţbách zamestnanosti. Odvolací súd z predloţeného spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis, zistil, ţe ţalovaný preskúmavaným rozhodnutím č.: 2014/9747/7670/OPČ-SSZ, zo dňa 28.01.2014 podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Bratislava, č. k.: BA5/ÚSZ/ZAM/2013/42637 zo dňa 05.11.
2. Úrad práce, sociálnych veci a rodiny Bratislava uvedeným prvostupňovým rozhodnutím rozhodol tak, ţe podľa § 34 ods. 14 písm. h/ zákona o sluţbách zamestnanosti ţalobcu ako ţiadateľa nezaradil do evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodov, 8 7Sžso/60/2015 ţe ţalobca nespĺňa podmienku podľa § 6 ods. 1 písm. c/ zákona o sluţbách zamestnanosti, keď ku dňu podania ţiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol spoločníkom a konateľom v spoločnosti T. s.r.o. a D. s.r.o.. Ţalobca v administratívnom konaní ako aj v ţalobe namietal nesprávne právne posúdenie jeho nároku uplatneného v ţiadosti o jeho zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie ţalovaným správnym orgánom. Taktieţ v odvolaní proti prvostupňovému rozsudku namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Tvrdil, ţe od 04.10.2013 je riadne zamestnaný, teda podľa § 4 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o sluţbách zamestnanosti je povaţovaný za zamestnanca a nespĺňa zákonnú definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby, keďţe odo dňa 04.10.2013 je v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy so zamestnávateľom D. s.r.o., o čom aj predloţil doklad - potvrdenie o mzde/odmene za zárobkovú činnosť. Odvolací súd z predloţeného spisu krajského súdu tieţ zistil, ţe súd prvého stupňa vo veci nariadil pojednávanie dňa 19.05.2015, na ktorom ţalovaný zaloţil do súdneho spisu vyjadrenie na účely pojednávania 19.05.2015, ktorého sa právny zástupca ţalovaného vo svojom ústnom vyjadrení na tomto pojednávaní súdu mal pridrţiavať v celom rozsahu. Uvedené vyjadrenie súd prvého stupňa ţalobcovi odovzdal krátkou cestou. Z obsahu zápisnice o pojednávaní súdu nevyplýva ako sa s týmto vyjadrením ţalovaného vysporiadal prvostupňový súd a aké stanovisko k nemu zaujal ţalobca, keď prvostupňový súd v zápisnici neuvádza, či a akým spôsobom oboznámil predloţené vyjadrenie a aké stanovisko k tomuto vyjadreniu ţalobca predniesol, resp. nevyuţil svoje právo sa k nemu vyjadriť, napriek tomu, ţe bol súdom k tomu vyzvaný. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V zmysle § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení druhej hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. 9 7Sžso/60/2015 Podľa § 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Odvolací súd upriamuje pozornosť na to, ţe aj keď súd v procese súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného správneho orgánu nie je súdom skutkovým, jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v ţalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). 10 7Sžso/60/2015 Povinnosťou správneho súdu v procese súdneho prieskumu je postupovať v intenciách právnej úpravy ustanovenej v §§ 247 a nasl. O.s.p. a

§ 246cods.

1 O.s.p. podľa právnej úpravy ustanovenej v prvej a tretej časti Občianskeho súdneho poriadku. Taktieţ povinnosťou správneho súdu v odôvodnení svojho rozhodnutia vo veci samej je v súlade s § 246c ods. 1 O.s.p.

§ 157ods.

2 O.s.p. uviesť, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, ako vec právne posúdil a dať odpoveď na zásadné otázky týkajúce sa predmetu súdneho prieskumu nastolené žalobcom v žalobe. Súčasne povinnosťou súdu je dbať aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a postupu mu predchádzajúceho v rozsahu odvolacích dôvodov mal preukázané, ţe súd prvého stupňa v procese súdneho prieskumu začatého na základe ţaloby ţalobcu náleţite nepostupoval v zmysle zákonných procesných pravidiel nastolených zákonodarcom v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku uvedených vyššie. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy povinnosťou súdu prvého stupňa v rámci súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu

prvostupňovým správnym rozhodnutím a konaní im predchádzajúcich, bolo postupom podľa právnej úpravy ustanovenej v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku v súlade so základnými procesnými zásadami konania, preskúmať zákonnosť ţalobou napadnutých rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov a v odôvodnení napadnutého rozsudku náleţite odôvodniť svoje skutkové zistenia a právne závery, teda rozsudok odôvodniť tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, v akom rozsahu vykonal súdny prieskum napadnutého rozhodnutia ţalovaného a postup mu predchádzajúci, z akých podkladov pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti povaţoval za preukázané, stručne, jasne a výstiţne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v ţalobe a zodpovedal na najdôleţitejšie otázky vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý bol predmetom súdneho prieskumu. V danom prípade vysporiadať sa so zásadnou námietkou ţalobcu, ţe keď je od 04.10.2013 zamestnaný, tak podľa § 4 ods. 1 zákona o sluţbách zamestnanosti je povaţovaný 11 7Sžso/60/2015 za zamestnanca a nemohol spĺňať zákonnú definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby, čím spĺňa podmienky pre zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Odvolací súd upriamuje pozornosť na to, ţe problematike týkajúcej sa povinnosti súdu náleţite zdôvodniť svoje rozhodnutie venoval značnú pozornosť vo svojej judikatúre aj Ústavný súd Slovenskej republiky – napr. v náleze č. sp. zn. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 243/07, I. ÚS 114/08, III. ÚS 36/

1. Ústavný súd konštatoval, ţe nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia totiţ musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosťou súdu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náleţite odôvodniť, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia rozhodnutia teda musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Porušením práva na spravodlivý proces môţe byť aj situácia, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale náleţitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností neboli zhodnotené. Ústavný súd vo svojej judikatúre tieţ zdôraznil, ţe orgán štátnej moci by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia, dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé, odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné a formulovať odôvodnenie je povinný spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Uvedenou problematikou sa uţ viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) – napr. v rozhodnutí Kraska c. Švajčiarsko z
2. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30 konštatoval, ţe z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva 12 7Sžso/60/2015 aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie. Rovnako ESĽP pripomína, ţe rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z
3. januára 1999). Judikatúra ESĽP a ani Ústavného súdu SR pritom nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd v danej veci povaţuje odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa za nejasné a neurčité, keď prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku neuviedol jasným a zrozumiteľným spôsobom svoju právnu úvahu, na základe ktorej prijal svoj záver o zákonnosti rozhodnutia ţalovaného, pričom zásadnej námietke ţalobcu nevenoval ţiadnu pozornosť, v dôsledku čoho odôvodnenie rozsudku trpí vadou vykazujúcou znaky formalizmu a arbitrárnosti. Súd prvého stupňa teda náleţite nepostupoval v intenciách zákonnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku a ani v intenciách ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a ESĽP. Skutočnosť, ţe z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa náleţitým spôsobom nevyplýva jasná a určitá odpoveď na zásadný argument ţalobcu k nezákonnosti rozhodnutia ţalovaného, namietajúci v ţalobe a ani jeho právna úvaha, podmieňujúca jeho záver o zákonnosti rozhodnutia ţalovaného, má za následok nepreskúmateľnosť prvostupňového rozsudku pre nedostatok dôvodov. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd v preskúmavanej veci ani nemohol posúdiť dôvodnosť odvolacích námietok ţalobcu uvedených v odvolaní proti rozsudku krajského súdu v merite veci. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisu krajského súdu, odvolací súd súčasne zistil, ţe prvostupňový súd svojim postupom odňal ţalobcovi ako účastníkovi konania právo na spravodlivý proces, keď písomné vyjadrenie ţalovaného ním predloţené na pojednávaní súdu, ktorého sa ţalovaný mal v celosti vo svojom prednese na tomto pojednávaní pridrţiavať, síce ţalobcovi krátkou cestou doručil, avšak jeho obsah ani v stručnosti na pojednávaní neoboznámil a ani ţalobcovi nedal moţnosť sa k nemu vyjadriť. Takýto postup prvostupňového súdu je preto nutné povaţovať za nesúladný s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s čl. 6 ods. 1 Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd. 13 7Sžso/60/2015 Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 492 ods. 2 S.s.p.

§ 250ja ods.

3 veta druhá O.s.p. a

§ 221ods.

1 písm. f/, ods. 2 O.s.p. a s § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne odvolací súd upriamuje pozornosť, ţe pokiaľ súd prvého stupňa správnosť právnej úvahy a právneho záveru opiera o judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, by mal aspoň príkladmo uviesť uvedením spisovej značky rozhodnutia, v ktorých rozhodol najvyšší súd vo veci s obdobnou problematikou. Pokiaľ prvostupňový súd v danom prípade v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 518/2013-102, mal uviesť právny záver ústavného súdu podmieňujúci správnosť úsudku súdu prvého stupňa v preskúmavanej veci. Najvyšší súd súčasne poukazuje na to, ţe napriek apelačnému opravnému systému, ktorý sa v správnom súdnictve v Slovenskej republike v zmysle príslušnej právnej úpravy v zásade uplatňuje, primárne preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu krajský súd ako súd prvého stupňa. Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho je preskúmavať vecnú správnosť prvostupňových rozhodnutí a nie nahrádzať prieskumnú činnosť súdu prvého stupňa vrátane odôvodňovania rozhodnutia. V ďalšom konaní úlohou prvostupňového súdu bude opätovne sa vecou dôsledne zaoberať, vec prejednať v medziach podanej ţaloby, posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu ţalovaného

rozhodnutím a postupu prvostupňového správneho orgánu a vo veci opätovne rozhodnúť, a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť, vysporiadajúc sa so ţalobnými námietkami ţalobcu. V novom rozhodnutí krajský súd opätovne rozhodne o náhrade trov konania, vrátane o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3

§ 246cods.

1 vety prvej O.s.p. a s § 492 ods. 2 S.s.p.). Súd prvého stupňa v ďalšom konaní bude postupovať podľa procesných noriem účinných od

1. júla 2016 v súvislosti s nadobudnutím účinnosti Správneho súdneho poriadku. 14 7Sžso/60/2015 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
2. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný. V Bratislave dňa
3. januára 2017 JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Viera Vraníková