2 písm.
1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch ) na tom skutkovom základe, ţe dňa 05.06.2013 v čase asi o 12:00 hod. v obci M.J., pred rodinným domom č. X., vulgárne 2 3Sţo/173/2015 nadával a vyhráţal sa J. B. slovami "ty hajzel zabijem ťa", vulgárne nadával A. B. slovami "ty si kurva a ešte ti pridám ty stará rapavá kurva". Následne, dňa 05.06.2013 v obci M.J., na dvore rodinného domu č. X. fyzicky napadol J. B. tak, ţe ho jednou rukou chytil za tričko pod krkom a kmásal ním, pričom mu vulgárne nadával a po skončení incidentu jemu aj A. G. ukázal hanlivé gesto pričom sa pravou rukou chytil za prirodzenie. Za uvedený priestupok mu bola uloţená pokuta vo výške 40 euro. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia súd zistil, ţe správne orgány sa uspokojili len s tvrdeniami poškodených pri ustálení viny ţalobcu, nezaoberali sa obranou ţalobcu v tom smere, ţe poškodený J. B. sa mal na neho zahnať sekerou. Ţalobca vo výpovedi tvrdil, ţe práve poškodený drţal v čase incidentu v ruke sekeru, ktorou sa na neho zahnal a on rukou daný útok odrazil. Poškodený nepopieral, ţe by v čase incidentu drţal sekeru v ruke, poprel však, ţe by ţalobcu sekerou akýmkoľvek spôsobom ohrozoval. Zároveň svedkyňa A. B. tvrdila, ţe J. B. zdvihol ruku so sekerou. Táto časť incidentu nebola
názoru prvostupňového súdu dostatočne preverená, svedkovia neboli dostatočne vypočutí k obrane ţalobcu a nebolo objasnené, či zdvihnutie ruky so sekerou malo byť prejavom útoku alebo obrany. Nebolo zisťované, či táto skutočnosť mohla vyvolať u ţalobcu dôvodnú obavu, ţe J. B. mieni na neho so sekerou zaútočiť. Správne orgány sa uspokojili len s výpoveďou poškodených bez skúmania okolností, ktoré incidentu predchádzali. Súd zároveň zistil, ţe zo strany ţalovaného došlo k váţnemu procesnému pochybeniu spočívajúcom na antedatovaní vydaného rozhodnutia. II. V zákonom určenej lehote podal ţalovaný odvolanie voči rozsudku Krajského súdu v Trnave a ţiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby ho v celom rozsahu zrušil a vrátil krajskému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Uviedol, ţe krajský súd sa stotoţnil s názorom ţalobcu a vytrhol z kontextu a výpovedí svedkov iba časti, pričom neprihliadol na všetky okolnosti a skutočnosti prípadu komplexne. Svedkyňa jasne uviedla, ţe to bol práve ţalobca, ktorý ako prvý fyzicky napadol J. B., ktorý aţ následne zodvihol sekeru, ktorú mal v ruke uţ v čase, keď k nemu ţalobca pristúpil. Samotný ţalobca uviedol, ţe uţ v čase, keď prichádzal na dvor jeho svokry, videl stáť pri drevenom prístrešku J. B. s pani B., ktorý v pravej ruke drţal sekeru. Z uvedeného je zrejmé, ţe sám ţalobca išiel za svedkom dobrovoľne a nie je logický záver, ţe by v ňom J. B. vzbudil obavu o ţivot alebo zdravie. Ţalovaný uviedol, ţe vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu, tento hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Súd mal k dispozícii kompletný spisový materiál, ako aj výpovede účastníkov incidentu a napriek tomu v odôvodnení rozsudku vyjadril, ţe malo byť zisťované, či sekera v rukách svedka mohla vyvolať u ţalobcu dôvodnú obavu, ţe tento mieni na ţalobcu so sekerou zaútočiť. Sám ţalobca svojím konaním potvrdil, ţe sekera v rukách svedka u neho nevyvolala dôvodnú obavu z útoku, keďţe sám bez cudzieho podnetu išiel za J. B.. Správne orgány sa zodpovedne zaoberali aj tou skutočnosťou, či zo strany ţalobcu nemohlo prísť k 3 3Sţo/173/2015 nutnej obrane, avšak je dostatočne preukázané, ţe zo strany ţalobcu neboli splnené podmienky nutnej obrany, keď ako prvý fyzicky napadol poškodeného a šiel za ním i napriek tomu, ţe videl sekeru v jeho rukách. V decembri 2013 bol spis postúpený na odvolacie konanie ţalovanému, o čom bol ţalobca riadne informovaný. Tesne pred uplynutím lehoty na rozhodnutie v odvolacom konaní ţalobca splnomocnil na svoje zastúpenie advokáta. V rámci procesu vypracovania rozhodnutia odvolací orgán akceptoval poţiadavku právneho zástupcu ţalobcu a umoţnil mu nahliadnuť do spisového materiálu. Právny zástupca v čase nahliadania do spisu musel vedieť, ţe odvolaciemu orgánu plynie lehota na vybavenie veci a aj napriek tomu neuviedol svoj zámer, doplniť odvolanie, čo potvrdzuje ním podpísaný úradný záznam. Ak by právny zástupca informoval odvolací orgán o úmysle doplniť odvolanie, odvolací orgán by poţiadal o predĺţenie lehoty, keďţe rozhodnutie bolo v danom čase vypracované avšak nemalo ešte právne účinky. Právny zástupca ţalobcu doplnil odvolanie podaním doručeným dňa 03.03.2015.
ţalovaného sa jednalo o účelové konanie. Dňa 18.02.2014 bolo vypracované napadnuté rozhodnutie formou konceptu, ktorý bol daný na podpis vedúcemu odboru opravných prostriedkov na kontrolu, usmernenie a podpis. Na základe pokynu nadriadeného sa mohlo rozhodnutie obsahovo zmeniť, nebol súčasťou predloţeného spisového materiálu, nebol opatrený pečiatkou a podpisom vedúceho odboru, predstavoval len návrh konečného znenia rozhodnutia. Dátum vyhotovenia rozhodnutia je reálny, nedošlo k antedatovaniu rozhodnutia, tak ako to tvrdí právny zástupca ţalobcu. Dátum rozhodnutia je len formálnou náleţitosťou bez vplyvu na jeho zákonnosť. Rozhodnutie bolo riadne doručené účastníkovi konania a datovaním nedošlo k ukráteniu práv ţalobcu. Rozhodným pre podanie opravných prostriedkov je dátum doručenia rozhodnutia a nie dátum jeho vydania. Ţalovaný má za to, ţe sa jedná o zrejmú nesprávnosť v písaní, kedy mal ţalovaný zmeniť dátum vydania rozhodnutia, avšak skutočnosť, ţe k tejto zmene nedošlo a na rozhodnutí uviedol dátum 18.02.2014, nespôsobuje bez ďalšieho nezákonnosť rozhodnutia, keďţe sa nejednalo o úmyselné protiprávne konanie ţalovaného s cieľom ukrátiť účastníka konania. Ţalovaný povaţuje rozsudok krajského súdu za nesprávny, keďţe ţalovaný neporušil ţiaden zákonom stanovený postup, neukrátil účastníka konania na jeho právach, náleţite zistil skutkový stav veci. Znášanie trov konania ako i zvyšovanie nákladov spojených s novým prejednávaním by neúmerne zaťaţovali okrem účastníka konania aj iné osoby, v rozpore so zásadou účelnosti, ako aj vzhľadom na dlhé obdobie od spáchania skutku a vek svedkov.
jeho názoru, súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, ţe nepouţil správne ustanovenie právneho predpisu, nedostatočne zistil skutkový stav a je preto daný dôvod na vyslovenie právneho názoru o nedôvodnosti ţaloby a jej zamietnutie. III. Právnemu zástupcovi ţalobcu bolo odvolanie doručené dňa 29.05.2015. Vyjadrenie k odvolaniu nepodal. IV. 4 3Sţo/173/2015 Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016,
ktorého sa odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona dokončia
doterajších predpisov, t.j.
zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 212 a nasl.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania
2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného nie je dôvodné.
1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkoch zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
2 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len ,,rozhodnutie správneho orgánu“).
1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Súd v správnom súdnictve
druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmava zákonnosť právoplatných správnych rozhodnutí a o to išlo aj v predmetnej veci, tzn. ţe súdne konanie nepredstavuje ,,predĺţenie“ resp. ,,pokračovanie“ správneho konania. Aj
konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky je v správnom súdnictve nevyhnutné prihliadať na špecifiká vyplývajúce z postavenia právomoci všeobecných súdov, ktoré nie sú pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy súdmi skutkovými, ale súdmi, do právomoci ktorých patrí predovšetkým preskúmania právnych otázok týkajúcich sa postupu a rozhodnutia tohto orgánu (I. ÚS 217/2015). Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu. 5 3Sţo/173/2015 Najvyšší súd dáva do pozornosti, ţe úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov § 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v ţalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1). Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie ţalovaného č. OU-TT-OOP1-2014/00073 zo dňa 18.02.2014
U-SE-OVVS-A-2/2013/03165/P-452/13-T zo dňa 16.09.2013. Z obsahu administratívneho spisu predloţeného ţalovaným vyplýva, ţe podaním zo dňa 13.08.2013 boli účastníci konania oboznámení so začatím priestupkového konania a súčasne boli predvolaní na prejednanie priestupku. Z výpovedí svedkov, J. B. a A. B. vyplýva, ţe zo strany ţalobcu došlo voči ich osobám dňa 05.06.2013 k slovnému a fyzickému útoku, pouţívaniu vulgarizmov a vyhráţok. Z výpovede ţalobcu vyplýva, ţe sa svedkom nevyhráţal, vulgárne im nenadával, popieral fyzické napadnutie J. B.. Uviedol, ţe svedkovia nevypovedali pravdivo, pani B., ktorá je druţkou J. B. len dosvedčuje výpoveď svojho druha. Ich oznámenie vníma ako reakciu na jeho podanie polícii voči J. B., ktoré sa malo týkať jeho maloletej dcéry. Z obsahu prvostupňového správneho rozhodnutia je zrejmé, ţe správny orgán prisvedčil tvrdeniam J. B. a A. B., nezohľadnil ich blízky osobný vzťah a uviedol, ţe nemá dôvod pochybovať o pravdivosti ich výpovedí, pretoţe boli poučení o povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčovať. Rozhodnutím zo dňa 16.09.2013 uznal ţalobcu vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunaţívaniu
1 písm. b) zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, ţe dňa 05.06.2013 v obci M.J., pred rodinným domom č. X., vulgárne nadával a vyhráţal sa J. B. slovami "ty hajzel zabijem ťa", vulgárne nadával A. B. slovami "ty si kurva a ešte ti pridám ty stará rapavá kurva". Následne, dňa 05.06.2013 v obci M.J., na dvore rodinného domu č. X. fyzicky napadol J. B. tak, ţe ho jednou rukou chytil za tričko pod krkom a kmásal ním, pričom mu vulgárne nadával a po skončení incidentu jemu aj A. G. ukázal hanlivé gesto pričom sa pravou rukou chytil za prirodzenie. Za uvedený priestupok mu bola uloţená pokuta vo výške 40 €. Tvrdeniam ţalobcu o tom, ţe svedkovia nevypovedali pravdu a jednalo sa z ich strany o odvetu za ním podané trestné oznámenie na polícii, neprikladal ţalovaný váhu. V jeho prípade nevzal do úvahy okolnosť, ţe aj on bol pri podaní vysvetlenia pred Okresným 6 3Sţo/173/2015 riaditeľstvom Policajného zboru v Senici, Obvodné oddelenie PZ Šaštín Stráţe poučený, ţe je povinný podať pravdivé a úplné vysvetlenie, v opačnom prípade sa dopustí priestupku
1 písm. f) zákona o priestupkoch. Ţalobca pred policajným orgánom vypovedal, ţe sa J. B. ani A. B. nevyhráţal, dôrazne len J. B. upozornil, aby sa nevyhráţal jeho dcére. V napadnutom rozhodnutí ţalovaný uviedol, ţe J. B. (svokra ţalobcu bývajúca s J. B.), o vypočutie ktorej ţalobca ţiadal v podanom odvolaní, nevypočul, pretoţe táto sa pred policajným orgánom odmietla vyjadriť k veci. Presnú špecifikáciu adresy a mien manţelov B. (susedia J. B.), ktorých ţalobca ţiadal taktieţ v správnom konaní vypočuť, ţalobca správnemu orgánu na doručenú výzvu neoznámil a preto nemohli byť vypočutí.
1 písm. d/ zákona o priestupkoch, priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunaţívanie vyhráţaním ujmou na zdraví, drobným ublíţením na zdraví, nepravdivým obvineným z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.
2 zákona o priestupkoch, za priestupok
odseku 1 písm. a/ moţno uloţiť pokutu do 33 €, za priestupok
odseku 1 písm. b/ aţ d/ a písm. f/ pokutu do 99 € a za priestupok
odseku 1 písm. e/ pokutu do 331 €.
zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní – správny poriadok).
4 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
ust. § 33 ods. 1 a 2 správneho poriadku,
správneho poriadku na dokazovanie moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a obhliadka. Správny orgán hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Protiprávne konanie ţalobcu, ktorým došlo k spáchaniu priestupku vymedzil správny orgán vo výroku prvostupňového rozhodnutia, ako aj v rozhodnutí o odvolaní. Aj
názoru odvolacieho súdu, v obidvoch rozhodnutiach nebolo náleţite vyhodnotené hodnotenie dôkazov z hľadiska rozpornosti výpovedí p. B. a p. B. pred orgánmi polície a pred správnym orgánom, nebola vyhodnotená objektivita a hodnovernosť výpovedí J. B. a A. B. z hľadiska ich blízkeho osobného vzťahu a subjektívneho záujmu. 7 3Sţo/173/2015 Z obsahu spisu vyplýva, ţe pred policajnými orgánmi p. B. netvrdil, ţe by ţalobca pouţil vulgárne – hanlivé gestá, ktoré mal pouţiť uţ v čase prítomnosti policajtov, ktorí k tejto časti skutku neboli vypočutí. Správne orgány riadne nevyhodnotili, z akého dôvodu odmietli ako nepravdivé tvrdenie ţalobcu o priebehu incidentu. Nepreverili si ani tvrdenie ţalobcu, ţe zo strany poškodených sa mohlo jednať o odvetu za trestné oznámenie ţalobcu na p. B.. V konaní pred správnym orgánom nebol vykonaný jediný pokus o vykonanie dôkazov navrhnutých ţalobcom. Ţalovaný sa uspokojil s konštatovaním, ţe ţalobcom navrhnutá svedkyňa, J. B. odmietla vypovedať na OO PZ Šaštín Stráţe, sám sa nepokúsil ţiadnym spôsobom o doplnenie dokazovania jej vypočutím v správnom konaní, takýto dôkaz v spise zaloţený nie je. Nevykonanie dôkazov výsluchom svedkov B., zdôvodnil ţalovaný tým, ţe ţalobca neoznámil ich konkrétne údaje, neuviedol však, či tieto osoby nebolo moţné identifikovať iným spôsobom. Takisto získanie informácii o osobnostných charakteristikách aktérov (doterajšie správanie sa na verejnosti, voči okoliu), by mohlo napomôcť k usmerneniu myšlienkových procesov pri vyhodnocovaní získaných dôkazných prostriedkov z hľadiska ich dôveryhodnosti. Pre vyvodenie zodpovednosti za priestupok je nevyhnutné, aby bolo dostatočne preukázané, ţe priestupca svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty priestupku. V kaţdej priestupkovej veci treba preukázať zavinenie priestupku, a za tým účelom je nevyhnutné vykonať všetky dostupné dôkazy. Odvolací súd povaţuje za dôvodnú námietku ţalobcu, týkajúcu sa porušenia jeho procesných práv spočívajúcich v tom, ţe pred vydaním prvostupňového rozhodnutia vo veci nebol oboznámený s podkladmi pre rozhodnutie. Z obsahu zápisníc je zrejmé, ţe J. B. a A. B., ktorých tvrdenia boli jedinými dôkaznými prostriedkami, z ktorých správny orgán vychádzal pri rozhodovaní vo veci, boli vypočutí aţ po ţalobcovi, bez jeho prítomnosti, pričom zo spisu nevyplýva, ţe by bol s predmetnými výpoveďami pred vydaním rozhodnutia oboznámený, príp. mu bolo umoţnené sa s nimi oboznámiť. Zásada aktívnej účasti účastníkov konania predstavuje vo svojej podstate formu obojstrannej spolupráce medzi správnym orgánom a účastníkmi konania. V ustanovení § 33 správneho poriadku dochádza k formulovaniu dôleţitých procesných práv účastníkov správneho konania. Ide o právo navrhovať dôkazy, prípadne ich doplnenie, byť prítomný pri vykonávaní dôleţitých dôkazov, klásť otázky svedkom a znalcom pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke, vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia. Tieto oprávnenia má účastník správneho konania vo všetkých fázach konania. Ţalobca sa mal moţnosť oboznámiť s podkladmi pre rozhodnutie aţ pred vydaním druhostupňového rozhodnutia, dňa 19.02.2014. Uvedené porušenie procesných práv ţalobcu povaţuje odvolací súd za takú vadu postupu správneho orgánu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Správne orgány v konaní zistili skutkový stav len na základe verbálnych tvrdení osôb s protichodným záujmom (tvrdenie proti tvrdeniu), opierajúc sa len o výroky jednej zo strán incidentu, bez náleţitého logického zdôvodnenia odmietnutia druhej verzie, čo
názoru odvolacieho súdu nezodpovedá poţiadavke spoľahlivo zisteného stavu veci. Pri hodnotení dôkazov ide o myšlienkovú činnosť správneho orgánu, v rámci ktorej je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závaţnosti (dôleţitosti) pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti a napokon hodnota ich pravdivosti. Hodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov nemôţe byť ľubovoľné.
názoru odvolacieho súdu, môţe správny orgán pristúpiť k hodnoteniu dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov len po tom, ako vykonal všetky úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch. To platí aj pre odvolací správny orgán, keďţe v zmysle ustálenej judikatúry správneho súdnictva sa jednoznačne zastáva právny názor, ţe prvostupňové aj druhostupňové správne konanie tvorí jeden celok. 8 3Sţo/173/2015 Ak správny orgán na preukázanie naplnenia skutkovej podstaty prejednávaného priestupku neodstránil rozpory medzi výpoveďami obvineného z priestupku a jednotlivých svedkov a nevykonal dôkazy na preukázanie ich hodnovernosti, je to dôvod, aby súd rozhodnutie pre nedostatočne zistený skutkový stav zrušil. Čo sa týka existencie vady napadnutého rozhodnutia spočívajúcej v antidatovaní napadnutého rozhodnutia ţalovaného, najvyšší súd nesúhlasí s právnym názorom súdu prvého stupňa, ţe uvedenie nesprávneho dátumu na jeho vyhotovení spôsobuje jeho nezákonnosť. Obsahovými náleţitosťami správneho rozhodnutia v zmysle § 47 ods. 1 správneho poriadku sú: výrok, odôvodnenie, poučenie. Popri obsahových náleţitostiach, písomné vyhotovenie rozhodnutia musí obsahovať aj predpísané formálne náleţitosti. K formálnym náleţitostiam rozhodnutia,
zákona, patrí aj dátum vydania rozhodnutia. Prípadné nedostatky formálnych náleţitostí rozhodnutia nespôsobujú jeho nezákonnosť. Svojou povahou sa jedná o technické chyby formálneho charakteru, ktoré nemenia zmysel a obsah rozhodnutia a je moţné ich následne odstrániť. Na základe uvedených dôvodov, Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14 S/77/2014-31 zo dňa 26. marca 2015 je vo výroku vecne správny, a preto ho
1 v spojení s ust. § 246c ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol
ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1 O.s p. s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ţe úspešnému ţalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretoţe mu v odvolacom konaní ţiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 14. decembra 2016 JUDr. Ivan R U M A N A, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.