ZA zo dňa 29.09.2015, ktorým tento
5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o ţivnostenskom podnikaní (ţivnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z. z.“) rozhodol tak, ţe navrhovateľke nepriznal nárok na poskytovanie právnej pomoci na základe jej ţiadosti zo dňa 07.09.2015 o právnu pomoc pri uplatnení náhrady škody voči susedom za vysťahovanie z bytu. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na § 250k ods. 1 OSP s pouţitím § 250l ods. 2 OSP tak, ţe navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania z dôvodu neúspechu v konaní. O povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok vo výške 35 eur krajský súd rozhodol
4 zákona č. 71/1992 Zb. súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, nakoľko táto podala opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebola úspešná. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, ţe pojem zrejmej bezúspešnosti v spore bol v našom právnom poriadku pôvodne obsiahnutý len v ustanovení § 138 ods. 1 OSP v súvislosti s posudzovaním ţiadosti účastníka konania o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, keď Občiansky súdny poriadok pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov vylučuje zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Občiansky súdny poriadok však konkrétne neupravuje, čo je potrebné rozumieť pod týmto pojmom. Zákon o poskytovaní právnej pomoci príkladmo uvádza, na čo je potrebné prihliadať pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu, keďţe jednou z podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc je, ţe nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Pri aplikácii ustanovenia § 138 OSP všeobecné súdy judikovali, ţe o zrejmú bezúspešnosť sa jedná najmä vtedy, ak uţ zo skutkových tvrdení ţiadateľa je nepochybné, ţe mu vo veci nemôţe byť vyhovené. 8Sţo/8/2016 3 Posudzovanie splnenia zákonných podmienok na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti
327/2005 Z. z. je výsledkom správnej úvahy správneho orgánu, k čomu sa nevyţaduje vykonávanie dokazovania
OSP ohľadne samotného nároku (práva), o ktorom sa rozhoduje v základnom konaní, v ktorom ţiadateľ ţiada o poskytnutie právnej. Súd v preskúmavacom konaní skúma iba to, či rozhodnutie správneho orgánu vydaného na základe správneho uváţenia nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom. V prejednávanom prípade sú tieto upravené v ustanovení § 6 ods. 1 v spojení s § 8 zákona č. 327/2005 Z. z., v ktorých ustanoveniach sú určené zákonné podmienky pre moţnosť poskytnutia právnej pomoci, vrátane podmienky, ţe nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Správny orgán je v zmysle § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) v odôvodnení svojho rozhodnutia povinný uviesť, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov smerujúcich k preukázaniu splnenia podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc, k objasneniu skutočného stavu veci a k zisťovaniu podkladov pre rozhodnutie. Správny orgán pritom vykonáva dokazovanie
Správneho poriadku, na ktorého pouţitie odkazuje ustanovenie § 25 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.. Správny orgán sa v danom prípade zaoberal posudzovaním otázky zrejmej bezúspešnosti sporu, keďţe zákon stanovil ako jednu z podmienok pre moţnosť priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ţe nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Účelom prijatia zákona č. 327/2005 Z. z. bolo zabezpečiť prístup súdu tým ţiadateľom v hmotnej núdzi, ktorým evidentne hrozí ujma na ich právach z dôvodu, ţe nemajú finančné prostriedky na zaplatenie právneho zastúpenia v ich veci. Skúmanie otázky moţného reálneho poškodenia ich práv, resp. právom chránených záujmov súvisí s tým, či by mohli byť úspešní (s prihliadnutím na hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy) vo veciach, v ktorých ţiadajú priznanie, resp. poskytnutie právnej pomoci. Posúdenie tejto otázky patrí do právomoci odporcu, ktorý musí kaţdú vec posudzovať individuálne a to s prihliadnutím na osobitosti jednotlivých prípadov. Je moţné, ţe záver odporcu o bezúspešnosti sporu nemusí byť vţdy súladný s následným rozhodnutím príslušného súdu, do právomoci ktorého patrí rozhodovať vo veci samej. Súd v preskúmavacom konaní
tretej hlavy piatej časti OSP však nenahrádza 8Sţo/8/2016 4 konanie tohto súdu. Správny súd posudzuje len zákonnosť rozhodnutia a postupu odporcu, t.j. či konanie bolo vedené v súlade s procesnými predpismi, či správny orgán aplikoval príslušný hmotnoprávny predpis. Správne súdy teda nenahrádzajú rozhodovanie všeobecných súdov a nemôţu ani prejudikovať rozhodnutie všeobecného súdu vo veci, s ktorou sa ţiadateľ obrátil so ţiadosťou o poskytnutie právnej pomoci na odporcu. Správny orgán má povinnosť zaoberať sa zrejmou bezúspešnosťou sporu a len v prípade, ak správny orgán konštatuje, ţe nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu (za predpokladu splnenia ostatných podmienok stanovených v § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.), môţe priznať ţiadateľovi nárok na právnu pomoc. Krajský súd dospel k záveru, ţe odporca rozhodol vecne správne a v súlade so zákonom, keď vo veci navrhovateľa, v ktorej ţiadal o priznanie nároku na právnu pomoc mal za to, ţe nie je vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu. V prejednávanom prípade správny orgán zo ţiadateľkou (navrhovateľkou) predloţených listín zistil, ţe sa v súdnom konaní mieni domáhať náhrady škody voči domovým dôverníkom, tvrdiac, ţe práve oni spôsobili, ţe sa musí vysťahovať z bytu. Výšku škody stanovila navrhovateľka na sumu zodpovedajúcu cene trojizbového bytu. Odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na rozsudok Okresného súdu Ţilina zo dňa 16.04.2015 sp. zn. 27C/189/2012, z ktorého vyplýva, ţe navrhovateľka je povinná vypratať byt a odovzdať ho Mestu Ţilina do 15 dní po zabezpečení náhradného ubytovania. Tento rozsudok Okresného súdu Ţilina bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Ţiline sp. zn. 5Co/317/2015 zo dňa 28.07.2015.
krajského súdu odporca na základe vyššie uvedených skutočností správne uzavrel, ţe navrhovateľka v súčasnosti býva v byte bez právneho dôvodu, nakoľko jej skončila nájomná zmluva, ktorá bola uzavretá na dobu určitú. Povinnosť vypratať byt jej vyplýva z právoplatného rozhodnutia súdu. Zlé vzťahy so susedmi
názoru krajského súdu nemajú príčinnú súvislosť s povinnosťou navrhovateľky vypratať byt, teda nie je tu ţiadny právny dôvod, prečo by jej vlastníci ostatných bytov v bytovom dome, resp. domový dôverníci boli povinní vyplatiť náhradu škody za to, ţe je povinná vysťahovať sa z nájomného bytu. Záver správneho orgánu o tom, ţe neboli splnené (kumulatívne) podmienky na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., po posúdení otázky bezúspešnosti sporu v intenciách ustanovenia § 8 zákona č. 327/2005 Z. z., je výsledkom správneho právneho posúdenia, a preto krajský súd napadnuté rozhodnutie odporcu s poukazom na § 250q ods. 2 OSP potvrdil. 8Sţo/8/2016 5 Proti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu sa v zákonnej lehote navrhovateľka odvolala. Uviedla, ţe nesúhlasí s tvrdením krajského súdu o vyprataní bytu, nakoľko je na papieri bezdomovcom, zadlţená s mesačnou splátkou úveru v sume 60 eur. Predmetný byt je sociálny, primeraný k jej príjmu. Poberá invalidný dôchodok v sume 204 eur a ochranný príspevok v sume 26,90 eura, o ktorý príde, keď nebude mať trvalý pobyt.
názoru navrhovateľky susedia majú za následok jej vypratanie z bytu, pred súdom tvrdili vymyslené, ničím nepodloţené veci. Namietala, ţe okresný súd nebral do úvahy výpovede svedkov navrhovateľky. S poukazom na uvedené navrhovateľka ţiadala, aby odvolací súd rozhodol v jej prospech a zaviazal odporcu na náhradu škody v sume trojizbového bytu. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhoval napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny. Odporca postupoval
zákona č. 327/2005 Z. z. a po preskúmaní podmienok
zákona dospel k záveru, ţe vo veci, s ktorou sa navrhovateľka obrátila na odporcu, sa jedná o zrejmú bezúspešnosť sporu. Navrhovateľka poţiadala o poskytnutie právnej pomoci v konaní o náhradu škody voči susedom, ktorí
nej môţu za to, ţe sa musí vysťahovať z bytu. Krajský súd sa po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporcu a odvolania navrhovateľky stotoţnil so záverom odporcu o bezúspešnosti sporu. V podanom odvolaní navrhovateľka neuvádza ţiadne nové skutočnosti, resp. uvádza skutočnosti, ktoré s napadnutým rozhodnutím nesúvisia, keď viac-menej vyjadruje nespokojnosť s rozhodnutím okresného a krajského súdu o povinnosti vypratať byt po zabezpečení bytovej náhrady. V tejto súvislosti odporca dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Szčo/36/2011 zo dňa 22.08.2012, v ktorom uviedol, ţe „za správny nemožno považovať výklad, že posúdenie otázky zrejmej bezúspešnosti sporu sa má ponechať len na tvrdení žiadateľa s tým, že potom by posudzoval len otázku materiálnej núdze žiadateľa a otázku hodnoty sporu, pričom by priznal nárok aj v prípade, keď žiadateľ nemá dôkaz, ktorým by pred súdom preukázal oprávnenosť jeho nároku. Takýto postup by totiž znamenal v jednotlivých prípadoch uplatnenie šikanóznych návrhov a návrhov založených na tvrdení navrhovateľa, ktoré nevie preukázať. Stotožnil sa tiež s návrhom odporcu, že za účelom odbremenenia súdov od tzv. šikanóznych a bagateľných návrhov zákon č. 327/2005 Z. z. v cit. ust. § 8 odporcovi zveril právomoc tieto návrhy eliminovať v podobe vydávaní negatívnych rozhodnutí 8Sţo/8/2016 6 o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci, a to z dôvodu nesplnenia jednej z kumulatívnych podmienok priznania tohto nároku.“ Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako ,,najvyšší súd“ alebo ,,odvolací súd“ alebo ,,NS SR“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolaniu navrhovateľky nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 veta prvá OSP s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25.05.2017 (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).
1 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z. z. na účely tohto zákona je právnou pomocou poskytovanie právnych sluţieb osobe oprávnenej
tohto zákona v súvislosti s uplatňovaním jej práv, ktoré zahŕňajú najmä právne poradenstvo, pomoc pri mimosúdnych konaniach, vrátane sprostredkovania riešenia sporov formou mediácie, spisovanie podaní na súdy, zastupovanie v konaní pred súdmi a vykonávanie úkonov s tým súvisiacich a úplné alebo čiastočné uhrádzanie nákladov s tým spojených.
1 zákona č. 327/2005 Z. z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak
327/2005 Z. z. pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je ţiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôleţité na zistenie skutkového stavu. Spornou skutočnosťou v prejednávanej veci je otázka zrejmej bezúspešnosti ţiadosti navrhovateľky o priznanie nároku na právnu pomoc
zákona č. 327/2005 Z. z.. 8Sţo/8/2016 7 Z obsahu administratívneho spisu odvolací súd zistil, ţe navrhovateľka podala dňa 07.09.2015 ţiadosť o právnu pomoc pri uplatnení náhrady škody voči susedom za vysťahovanie z bytu. Okresný súd Ţilina rozsudkom zo dňa 16.04.2015 sp. zn. 27C/189/2012, uloţil povinnosť navrhovateľke vypratať byt a odovzdať ho Mestu Ţilina do 15 dní po zabezpečení náhradného ubytovania. Uvedený rozsudok Okresného súdu Ţilina bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Ţiline sp. zn. 5Co/317/2015 zo dňa 28.07.2015. Odporcu rozhodnutím č. 10691/2015-KaZA zo dňa 29.09.2015
5 zákona č. 327/2005 Z. z. navrhovateľke nepriznal nárok na poskytovanie právnej pomoci pri uplatnení náhrady škody voči susedom za vysťahovanie z bytu.
odporcu navrhovateľka v súčasnosti býva v byte bez právneho dôvodu, nakoľko jej skončila nájomná zmluva, ktorá bola uzavretá na dobu určitú. Povinnosť vypratať byt navrhovateľke vyplýva z právoplatného rozhodnutia súdu, ktoré bolo vydané v konaní, v ktorom bola navrhovateľka právne zastúpená advokátom.
odporcu zlé vzťahy so susedmi nemajú príčinnú súvislosť s povinnosťou navrhovateľky vypratať byt, teda nie je tu ţiadny právny dôvod, prečo by jej vlastníci ostatných bytov v bytovom dome, resp. domoví dôverníci boli povinní vyplatiť náhradu škody v sume trojizbového bytu za to, ţe je povinná vysťahovať sa z nájomného bytu. Odporca v závere preskúmavaného rozhodnutia skonštatoval, ţe predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom dôkazné bremeno týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese zaťaţuje poškodeného. Vzhľadom na uvedené v danom prípade podmienky nároku na náhradu škody nie sú splnené, preto odporca dospel k názoru, ţe vo veci ide o zrejmú bezúspešnosť sporu, čím navrhovateľka nesplnila jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc. Nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umoţňuje, aby sa kaţdá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny 8Sţo/8/2016 8 orgán uţ nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v opravnom prostriedku, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z ustanovenia § 1 zákona č. 327/2005 Z. z. vyplýva jeho účel, a to vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôţu vyuţívať právne sluţby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom sám, resp. v prevaţnej miere, znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. V takom prípade je viac ako vhodné stanoviť podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci fyzickým osobám patriť, a to predovšetkým v snahe vylúčiť zneuţívanie tejto právnej úpravy. Jednou z takýchto podmienok je skutočnosť, ţe nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu (§ 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z. z.). Samozrejme, nie je úlohou správneho orgánu prejudikovať výsledok konania vo veciach
327/2005 Z. z. z vecnej stránky. Za plne opodstatnené však treba povaţovať oprávnenie správneho orgánu, aby skúmal, či v konkrétnom prípade nejde u ţiadateľa o zneuţitie práva, alebo napr. či uţ zo skutkových tvrdení ţiadateľa (bez potreby vykonávať dokazovanie) nie je nepochybné, ţe jeho návrhu nemoţno vyhovieť napr. z dôvodu zániku práva uplynutím času alebo ak je v dôkaznej núdzi. Za obdobnú treba povaţovať i situáciu, ak ţiadateľ vyvracia skutočnosti, ktoré uţ boli záväzne vyriešené v iných konaniach alebo ak nemôţe v súdnom konaní dosiahnuť úspech z procesných 8Sţo/8/2016 9 dôvodov, napr. z dôvodu včasného nepodania opravného prostriedku, resp. jeho neprípustnosti
procesných predpisov. Ustanovenie § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. nepredstavuje taxatívny výpočet skutočností, na ktoré musí odporca pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti sporu prihliadať, avšak na konkrétne skutočnosti, ktoré sú v citovanom ustanovení výslovne uvedené,
názoru odvolacieho súdu, má odporca prihliadať vţdy. Rozsah posúdenia zrejmej bezúspešnosti sporu je v kompetencii odporcu a závisí od okolností konkrétneho prípadu. K otázke posudzovania zrejmej bezúspešnosti sporu Centrom právnej pomoci zaujal názor aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 253/2013-24 zo dňa 25.04.2013, v ktorom konštatoval, ţe „Posudzovanie zrejmej bezúspešnosti sporu zo strany Centra právnej pomoci
1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z.z. je pritom len posúdením splnenia jednej zo zákonných podmienok na poskytnutie právnej pomoci
ustanovení toho osobitného právneho predpisu, ide len o formálne preskúmanie odôvodnenosti návrhu žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci ako osoby v materiálnej núdzi, čo v žiadnom prípade nie je možné stotožniť s právnym posúdením úspechu alebo neúspechu sťažovateľa v merite veci, čo výlučne patrí do právomoci všeobecného súdu, ktorý vo veci koná. Sťažovateľ mal navyše zachované právo zvoliť si sám právneho zástupcu mimo inštitútu právnej pomoci poskytovanej Centrom právnej pomoci
zákona č. 327/2005 Z.z. osobám v materiálnej núdzi.“ Z vyššie uvedeného vyplýva právomoc odporcu pri analyzovaní splnenia podmienok ustanovených v § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. skúmať zrejmú bezúspešnosť sporu, v rámci ktorého ţiadateľ právnu pomoc ţiada. Najvyšší súd konštatuje, ţe ţiadna z navrhovateľkou vznesených a opakujúcich sa námietok v odvolaní nie je spôsobilá privodiť zmenu, resp. zrušenie napadnutého rozhodnutia. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, ţe navrhovateľka nespĺňa jednu z troch podmienok, ktoré musia byť kumulatívne splnené na priznanie právnej pomoci, konkrétne negatívne formulovanú podmienku, ţe sa nejedná o zrejmú bezúspešnosť konania. 8Sţo/8/2016 10 V takomto prípade nie je moţné navrhovateľke vyhovieť a priznať jej právnu pomoc v zmysle zákona č. 327/2005 Z. z.. Štát ţiadnym spôsobom negatívne nezasahuje do práva na súdnu a inú právnu ochranu. Práve naopak, preberá na seba pozitívny záväzok vo vzťahu k občanom v núdzi, a to v rozsahu, ktorý je prijateľný z hľadiska dlhodobej udrţateľnosti, keďţe by bolo neúnosné poskytovať právnu pomoc tohto druhu v absolútne všetkých prípadoch, t.j. bez stanovenia hranice odkázanosti a bez stanovenia rozsahu oblastí, v ktorých sa právna pomoc poskytuje (t.j. systémom „kaţdému a vo všetkom“). Pozitívny záväzok štátu, ktorý tento na seba dobrovoľne preberá, sa však vzťahuje na zabezpečenie uplatnenia práva na súde prostredníctvom priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci v obmedzených prípadoch. Záverom najvyšší súd konštatuje, ţe vydaním napadnutého rozhodnutia zo strany odporcu, ktorým z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok nebol navrhovateľke priznaný nárok na právnu pomoc v zmysle zákona č. 327/2005 Z. z., právo navrhovateľky domáhať sa ochrany svojich práv pred príslušným súdom ostalo zachované. Najvyšší súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti rozsudku krajského súdu, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu vychádzajúc z ustanovenia § 219 ods. 2 OSP v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP s poukazom na § 250l ods. 2 OSP nezistil ţiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal najvyšší súd ako súd odvolací za to, ţe odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné, a preto napadnutý rozsudok krajského súdu
1 OSP v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP s poukazom na § 250l ods. 2 OSP ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 224 ods. 1 OSP s poukazom na § 250l ods. 2 OSP 8Sţo/8/2016 11 tak, ţe účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Neúspešná navrhovateľka nemá právo na náhradu trov konania a odporcovi ich náhrada zo zákona neprináleţí. Podaním doručeným krajskému súdu dňa 23.11.2015 (č.l. 11) podala navrhovateľka námietku zaujatosti voči zákonnému sudcovi JUDr. Petrovi Kvietkovi z dôvodu, ţe ,,na pojednávaní neakceptoval moje slová, že domovníci z môjho paneláku ma pripravili o byt“. Uvedenú námietku zaujatosti podala navrhovateľka dňa 23.11.2015, teda aţ po verejnom vyhlásení rozsudku vo veci samej dňa 19.11.2015, pred nadobudnutím jeho právoplatnosti. Zákonný sudca JUDr. Peter Kvietok podal dňa 08.01.2016 vyjadrenie k námietke zaujatosti (č.l. 38) s tým, ţe ţiadneho z účastníkov konania alebo ich zástupcov osobne nepozná, nie je s nimi v ţiadnom príbuzenskom, priateľskom alebo inom vzťahu. Nemá ţiaden osobný záujem na výsledku tohto konania. Vo veci sa necíti byť zaujatý. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorému bola vec predloţená
1 v spojení s § 15a ods. 1 a s § 16 ods. 1 OSP, po preskúmaní vyjadrenia sudcu Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. Petra Kvietka, dospel k záveru, ţe nie sú dané zákonné dôvody na vylúčenie namietaného zákonného sudcu.
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
1 a 2 OSP sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Na súde vyššieho stupňa sú vylúčení i sudcovia, ktorí 8Sţo/8/2016 12 rozhodovali vec na súde niţšieho stupňa, a naopak. To isté platí, ak ide o rozhodovanie o dovolaní.
1 OSP účastníci majú právo z dôvodov
1 uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.
1 OSP súd predloţí vec nadriadenému súdu s vyjadrením sudcu na rozhodnutie o námietke zaujatosti do 15 dní od jej podania. Ak sa spis zároveň predkladá odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní, vec sa predloţí aţ po vykonaní úkonov spojených s predloţením veci odvolaciemu súdu. O tom, či je sudca vylúčený, rozhodne do desiatich dní od predloţenia veci nadriadený súd v senáte; touto lehotou nie je viazaný, ak rozhoduje zároveň o odvolaní. O vylúčení sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodne do desiatich dní iný senát tohto súdu.
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 24/05 zo dňa 13.04.2005, obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, ţe súd musí kaţdú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, ţiadnemu z nich nenadŕţal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závaţné pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príleţitosti pre uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť. Základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom je v občianskom súdnom konaní garantované prostredníctvom inštitútu vylúčenia sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia pre pochybnosť o nezaujatosti. Nestrannosť je potrebné skúmať jednak zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, t.j. treba zistiť osobné presvedčenie zákonného sudcu a jednak z objektívneho hľadiska nestrannosti posúdením, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti, sa nestrannosť sudcu predpokladá aţ do predloţenia dôkazu opaku. Treba však zároveň zdôrazniť, ţe rozhodnutie o vylúčení sudcu predstavuje výnimku z ústavnej zásady,
ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi. 8Sţo/8/2016 13 Vzhľadom na to moţno sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania zákonne pridelenej veci len výnimočne a zo skutočne závaţných dôvodov, ktoré sudcovi celkom zjavne bránia rozhodovať v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo. Predpokladom vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci je taký vzťah k veci, účastníkom alebo k ich zástupcom, ktorého intenzita by aj pri maximálne vynaloţenej snahe sudcu o nezaujatosť v konaní a rozhodovaní jednoznačne ovplyvňovala jeho objektívny postoj k spravodlivému riešeniu veci. Dôvody pre vylúčenie pritom nemôţu byť všeobecné, vylúčenie musí byť podloţené konkrétnymi skutočnosťami. V prejednávanej veci by malo byť dôvodom na vylúčenie zákonného sudcu JUDr. Petra Kvietka, vyjadrenie navrhovateľky, ţe na pojednávaní neakceptoval jej slová, ţe domovníci z jej paneláku ju pripravili o byt. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva taktieţ rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné presvedčenie a správanie sa sudcu vo veci a hľadisko objektívne, zaloţené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie akejkoľvek legitímnej pochybnosti o zaujatosti sudcu (Saraiva de Carvalho proti Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998). Nestrannosť sudcu sa prejavuje v dvoch aspektoch. Prvý spočíva v rýdzo osobnom presvedčení určitého sudcu v danej veci. Keďţe ide o subjektívnu kategóriu vyjadrujúcu vnútorný psychický vzťah samotného sudcu k prejednávanej veci (zahrňuje vzťah sudcu k predmetu konania, jeho účastníkom a právnym zástupcom), je o nej schopný vypovedať jedine sám sudca. Subjektívna nestrannosť sa prezumuje, aţ kým nie je preukázaný opak (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Piersach v. Belgicko zo dňa 01.10.1982, rozsudok vo veci Pullar v. Spojené kráľovstvo zo dňa 10.06.1996). Takto úzko ponímaná kategória nestrannosti by však nenašla v praxi uplatnenie bez jej vyjadrenia aj v širšej, objektívnej rovine. Za objektívne nemoţno povaţovať len to, ako sa nestrannosť sudcu javí navonok (napr. účastníkovi konania), ale najmä to, či reálne existujú okolnosti, ktoré by mohli objektívne zaloţiť pochybnosti o tom, či sudca disponuje určitým vzťahom k veci (Uznesenie NS SR sp. zn. 2 Nc 33/2008 zo dňa 22.10.2008). 8Sţo/8/2016 14 Existencia oprávnených pochybností závisí vţdy od posúdenia konkrétnych okolností prípadu a
objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného správania sudcu) preukázateľne existujú skutočnosti, ktoré môţu spôsobiť vznik pochybností o nestrannosti sudcu (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Fey vs. Rakúsko). K vylúčeniu sudcu z prerokúvania a rozhodovania veci môţe dôjsť aj pri zohľadnení akcentovanej tzv. teórie zdania uplatňovanej v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva iba v prípade, keď je celkom zjavné, ţe jeho vzťah k danej veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, ţe aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda nezávisle a nestranne (I. ÚS 332/08). Na základe vyššie uvedených argumentov, citovanej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky hodnotil najvyšší súd nestrannosť sudcu JUDr. Petra Kvietka tak zo subjektívneho, ako aj objektívneho aspektu. Pokiaľ ide o subjektívnu nestrannosť, teda o osobné presvedčenie sudcu o nezaujatosti, námietkou dotknutý sudca poprel existenciu právne relevantného vzťahu vylučujúceho sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Čo sa týka objektívneho pohľadu na nestrannosť sudcu JUDr. Petra Kvietka, najvyšší súd nepovaţuje dôvody uvedené navrhovateľkou za dostačujúce pre konštatovanie, ţe reálne existujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, ţe sudca JUDr. Peter Kvietok určitým, nie nezaujatým vzťahom k účastníkom konania, ich právnym zástupcom alebo k veci disponuje. Najvyšší súd prihliadol na obsah vyjadrenia sudcu JUDr. Petra Kvietka, ktorý v podstate vylúčil akúkoľvek zaujatosť. Pri tomto závere predovšetkým prihliadol na skutočnosť, ţe navrhovateľka neuviedla ţiadne konkrétne skutočnosti preukazujúce zaujatosť zákonného sudcu. Samotná okolnosť, ţe sudca
nej neakceptoval jej slová na pojednávaní, (pričom v zápisnici z pojednávania je uvedené, ţe neţiada zmeniť zápisnicu ani ju doplniť), nemôţe byť bez ďalšieho dôvodom pre jeho vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci, lebo sama osebe ešte nesvedčí o existencii pomeru (vzťahu) relevantného z hľadiska § 14 OSP. Vzhľadom na skutočnosť, ţe navrhovateľka neuviedla a odvolací súd nezistil ţiaden zákonný dôvod na vylúčenie zákonného sudcu JUDr. Petra Kvietka z konania a rozhodovania 8Sţo/8/2016 15 v predmetnej veci, rozhodol najvyšší súd
1 OSP o námietke zaujatosti tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 491 ods. 1 ustanovil, ţe ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
1 Správneho súdneho poriadku konanie
tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov.
2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval
doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.