Obsah (6)

§ 87§ 193§ 18§ 17§ 192§ 66

N a j v y š š í s ú d 5 Urtost 3/2017 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Pe

§ 87ods.

1 a 2,

1. prípad rakúskeho trestného zákonníka, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
2. mája 2017 v Bratislave sťaţnosť odsúdeného Z. K. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z
3. marca 2017, sp. zn. 3Ntc/8/2013, a rozhodol t a k t o :

§ 193ods.

1 písm. c/ Tr. por. sťaţnosť odsúdeného Z. K. s a z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e Napadnutým uznesením Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“)

§ 18ods.

1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov s pouţitím § 66 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Tr. zák. zamietol ţiadosť odsúdeného Z. K. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Trest odňatia slobody si odsúdený vykonáva v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Košiciach (ďalej len „ústav“) na základe rozsudku krajského súdu z 11. decembra 2013, sp. zn. 3Ntc/8/2013, ktorým bolo

§ 17ods.

1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení 2 5 Urtost 3/2017 neskorších predpisov v znení zákona č. 344/2012 Z. z. (ďalej len „zákon č. 549/2011 Z. z.“) rozhodnuté, ţe rozsudok Krajinského súdu Linz z

1. januára 2013, sp. zn. 24 Hv 60/12x-ON 200 v spojení s rozhodnutím Vyššieho krajinského súdu Linz z
2. júna 2013, sp. zn. 9 BS 174/13x a uznesením Najvyššieho súdneho dvora Rakúskej republiky zo
3. mája 2013, sp. zn. 13 Os 25/13w-5 sa uznávajú a uloţený trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráţenia, sa na území Slovenskej republiky vykoná. V napadnutom uznesení krajský súd vysvetlil, ţe formálnu podmienku pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody odsúdený splnil po tom, ako vykonal dve tretiny uloţeného trestu. Pokiaľ išlo o materiálnu podmienku, súd skonštatoval, ţe v prípade odsúdeného nemoţno očakávať, ţe by v budúcnosti viedol riadny ţivot. Poukázal pri tom na to, ţe odsúdený má za ostatných 13 rokov 9 záznamov v registri trestov, pričom trestnú činnosť, za ktorú bol právoplatne odsúdený spáchal na území Rakúskej republiky. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odsúdený Z. K. sťaţnosť, ktorú odôvodnil tým, ţe napriek tomu, ţe bol v minulosti uţ vo výkone trestu odňatia slobody, teraz uloţený trest vykonáva s pokorou, o čom svedčí aj jeho preradenie do miernejšieho stupňa stráţenia. Vzhľadom k tomu sa podanou sťaţnosťou v podstate domáhal opätovného poskytnutia ďalšej šance skoršieho prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Najvyšší súd postupom

§ 192ods.

1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému odsúdený podal sťaţnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel pritom k záveru, ţe táto nie je dôvodná.

§ 18ods.

1 zákona č. 549/2011 Z. z. súd, ktorý rozhodol o uznaní a výkone rozhodnutia, je oprávnený prijať všetky následné rozhodnutia spojené s výkonom trestnej sankcie vrátane podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.

§ 66ods.

1 písm. b/ Tr. zák. súd môţe odsúdeného podmienečne prepustiť 3 5 Urtost 3/2017 na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môţe sa od neho očakávať, ţe v budúcnosti povedie riadny ţivot, ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloţeného nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody. Z vyššie citovaných ustanovení plynie, ţe pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je nutné, aby odsúdený kumulatívne splnil dve podmienky. Formálnu – vykonal trest v zákonom stanovenej dobe a materiálnu – plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a moţno od neho očakávať, ţe v budúcnosti povedie riadny ţivot. Pokiaľ ide o formálnu podmienku, ako správne krajský súd skonštatoval, túto odsúdený splnil po vykonaní dvoch tretín trestu. Vo vzťahu k materiálnej podmienke, najvyšší súd v zhode s krajským súdom dospel k záveru, ţe táto nie je naplnená. Aj najvyšší súd je toho názoru, ţe opakované páchanie druhovo identickej trestnej činnosti prevažne majetkového charakteru, za ktorú bol Z. K. v období rokov 2000 – 2013 osemkrát odsúdený svedčí o tom, že v jeho prípade nemožno očakávať, že by v budúcnosti viedol riadny život. Aj v správe riaditeľa ústavu na výkon trestu sa z tohto dôvodu konštatuje nepriaznivá resocializačná prognóza, resp. ţe odsúdený neplní podmienky pre podmienečné prepustenie. Vo vzťahu k prípadným námietkam odsúdeného najvyšší súd upozorňuje, ţe na podmienečné prepustenie z výkonu trestu neexistuje „právny nárok“, ktorého by sa mohol domáhať ihneď, ako sa po určitú zákonom stanovenú dobou správal vo výkone trestu slušne a vzorne si plnil uloţené povinnosti. „Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby na slobodu, bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania. Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je totiž na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, 4 5 Urtost 3/2017 je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy.“ (ŠÁMAL, P. a kol. Trestní zákoník I. § 1 aţ 139. Komentář. 1. vyd. Praha: C. H. Beck, 2009, s. 952.). Okolnosťou, ktorá má pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení význam, je

odbornej literatúry, ako aj bohatej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu (viď napr. uznesenie z

1. augusta 2015, sp. zn. 3 Urtost 3/2015, z
2. septembra 2014, sp. zn. 1 Tost 19/2015, z
3. februára 2015, sp. zn. 3 Urtost 1/2015, z
4. septembra 2015, sp. zn. 6 Urtost 1/2015, zo
5. apríla 2016, sp. zn. 5 Urtost 2/2016), aj predchádzajúci spôsob života odsúdeného, vrátane jeho prípadnej trestnej činnosti. Najvyšší súd sa teda rovnako nestotoţnil s názorom odsúdeného, ţe na jeho predchádzajúcu trestnú činnosť nemoţno pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení prihliadať. Naopak, posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojím spôsobom vždy len predpokladom, ktorý je vyslovený s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, a pri ktorom je súd vždy odkázaný na objektívne okolnosti. Takouto okolnosťou sú aj doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti. Isteţe, nemoţno paušálne dospieť k záveru, ţe u viacnásobných recidivistov, uţ podmienečné prepustenie z výkonu trestu a priori nepripadá do úvahy. Faktom ale je, ţe s ohľadom na ich kriminálnu minulosť, bude splnenie materiálnej podmienky (o ich polepšení a nízkeho rizika recidívy) skôr výnimočné, ako beţné. Pokiaľ ide konkrétne o odsúdeného Z. K., najvyšší súd zdôrazňuje, že tento už dostal zo strany spoločnosti opakovane možnosť preukázať, že aj „miernejší trest“ na jeho nápravu postačuje. Ţiaľ, nestalo sa a Z. K. sa k páchaniu trestnej činnosti navrátil. V tomto kontexte preto tvrdenia odsúdeného Z. K. nie sú relevantné. Naopak, uvedené svedčí skôr v jeho neprospech, keďţe z neho vplýva, ţe spoločnosť mu opakovane (neúspešne) dávala šancu napraviť sa. Na podklade vyššie formulovaných úvah najvyšší súd vyhodnotil sťaţnosť 5 5 Urtost 3/2017 odsúdeného Z. K. ako nedôvodnú, a preto ju

§ 193ods.

1 písm. c/ Tr. por. zamietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 15. mája 2017 JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Gabriela Protušová