ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. tak, ţe úspešnému ţalobcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko mu ţiadne trovy nevznikli. 2 1MObdoV/5/2012 Dôvody svojho rozhodnutia o vyhovení negatívnej určovacej ţalobe súd prvého stupňa objasnil odkazom na ustanovenia § 80 písm. c/ O, § 37 ods. 1, § 39, § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 14 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, § 34 ods. 1, 4, 5, 6, § 59 ods. 1, 2 zákona č. 273/2004 Z. z., ako aj zisteným skutkovým stavom, z ktorého mal za preukázaný naliehavý právny záujem ţalobcu na určení neplatnosti predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p., spočívajúci v tom, ţe bez určenia by bolo ohrozené jeho právo k správe pohľadávok zdravotného poistenia. Uviedol, ţe sporné práva sa týkajú právnej sféry zdravotného poistenia v pôsobnosti ţalobcu, na ktorého prešli poistenci zrušenej zdravotnej poisťovne. Jeho aktívna legitimácia je daná jeho postavením správcu zdravotného poistenia, a navyše právo domáhať sa absolútnej neplatnosti priznáva zákon kaţdému a súd ju skúma ex offo. Prvostupňový súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového zistenia, ţe na majetok úpadcu bol 20. apríla 2001 vyhlásený konkurz. V pláne speňaţenia podstaty neboli zahrnuté pohľadávky úpadcu na poistnom. Dôvodom ich nezaradenia bola,
odôvodnenia uvedeného priamo v pláne, skutočnosť, ţe pohľadávky nie sú majetkom poisťovne, ale súčasťou verejných financií vytváraných platiteľmi poistného, ktoré poisťovňa iba spravuje, preto netvoria konkurznú podstatu. Oznámeniami zo
ktorej nikto nemôţe na iného previesť viac práv, neţ má sám. Ozrejmil, ţe ZKV nemá výnimky z uvedenej zásady.
V/5/2012 správcu podstaty právo nakladať s majetkom úpadcu, neprechádza však na neho vlastnícke právo k majetku a majetkovým hodnotám. Neprechádzajú na neho ani pohľadávky, ani rozhodovanie
zákona č. 273/1994 Z. z. Veriteľom pohľadávok je úpadca, preto správca nemohol s nimi vo vlastnom mene nakladať. Postúpeniu pohľadávok bránila aj zákonná úprava, najmä zákon č. 273/1994 Z. z. v znení zákona č. 671/2002 Z. z., zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách a zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici.
uvedených predpisov sú pohľadávky na poistnom súčasťou verejných financií a nie majetkom poisťovne. Po zrušení poisťovne a jej vstupom do likvidácie upravoval nakladanie s takýmito pohľadávkami § 59 zákona č. 273/1994 Z. z.
2 tohto zákona, pohľadávka zrušenej poisťovne nie je pohľadávkou
odseku 1 a nakladanie s nimi upravuje osobitný zákon (
pozn. 21ad je ním zákon č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií). Nový zákon o zdravotných poisťovniach reţim pohľadávok vzniknutých za účinnosti predchádzajúceho zákona nezmenil, ani inak neupravil. Na základe uvedeného dospel prvostupňový súd k záveru, ţe správca podstaty preto nemohol, ako veriteľ, platne postúpiť pohľadávky na ţalovaného pre rozpor s § 39 Občianskeho zákonníka a s uvedenými zákonmi. Za ďalší dôvod neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok označil súd prvého stupňa skutočnosť, ţe táto zmluva viazala platnosť a účinnosť zmluvy na úplné zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávok. Poukázal na to, ţe zmluva neobsahuje výšku odplaty a odkazuje na Dodatok č. 1, ktorý mal byť uzatvorený v deň totoţný s dňom uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok. Bola v ňom dohodnutá odplata vo výške 750 000 Sk. Upozornil na rozdiel v uzatváraní medzi zmluvou a dodatkom spočívajúci v tom, ţe podpis postupcu na zmluve je osvedčený notárom a na dodatku podpis osvedčený nie je. Z toho usúdil, ţe táto skutočnosť nasvedčuje tomu, ţe zmluva a dodatok neboli uzavreté naraz. Dôvodil tým, ţe keďţe dodatok nebol súčasťou zmluvy, mohol ju len meniť, nemohol však konvalidovať vadnú zmluvu, v ktorej chýbalo dojednanie o výške odplaty za postúpené pohľadávky. Prvostupňový súd vyslovil záver o rozpore takto uzavretej zmluvy s § 37 Občianskeho zákonníka, keďţe platnosť zmluvy bola viazaná na zaplatenie úhrady v celej výške a odplata v časti 4 1MObdoV/5/2012 612 500 Sk bola navyše zaplatená na účet úpadcu menom iného subjektu ako postupníka. Na odvolanie ţalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, rozsudkom z 21. 06. 2011, č. k. 40bo/52/2009-350, právoplatným 09. 08. 2011, zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu zamietol. K náhrade trov konania v sume 736,72 eur zaviazal neúspešného ţalobcu voči úspešnému ţalovanému. Z doplneného dokazovania vyplynuli odvolaciemu súdu nasledovné skutkové zistenia, ktoré pojal do odôvodnenia svojho zmeňujúceho rozsudku: Dňa 20. 03. 2001 podal likvidátor dlţníka P., D. Z. P. v likvidácii, návrh na vyhlásenie konkurzu na jej majetok. Uznesením z 20. 04. 2001, č. k. 7 K 70/01 - 30, bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz a za správcu podstaty ustanovený JUDr. V., ktorý bol neskôr zbavený funkcie a za nového správcu bol ustanovený JUDr. T. K. (uznesením z 29. 10. 2001). Správca 12. 04. 2005 konkurznému súdu oznámil, ţe vychádzajúc zo zmenenej právnej úpravy povaţuje pohľadávky úpadcu na poistnom za majetok úpadcu, ktorý patrí do konkurznej podstaty. Uvedené pohľadávky preto zaraďuje do podstaty a budú speňaţené
podmienok speňaţenia stanovených v pôvodnom pláne speňaţenia. Správca podstaty
1, 2 ZKV. Odvolávajúc sa na uvedené opatrenie správca podstaty uzavrel
1 písm. d/ ZKV, keďţe po čiastočnom uspokojení pohľadávok proti podstate a vyplatení odmeny správcovi nezostanú prostriedky na ďalšie vedenie konkurzu. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodujúc o odvolaní ţalobcu, uvedené uznesenie potvrdil uznesením z
zistenia súdu patrí do podstaty speňaţuje. Formálnym výrazom úsudku čo patrí do podstaty, je zaradenie (zapísanie) konkrétnych súčastí majetku do súpisu podstaty § 18 ods. 1 ZKV. Súpis vykonáva správca podstaty
pokynov súdu. Zapísanie majetku do zoznamu podstaty dáva správcovi podstaty legitimáciu na dispozíciu s majetkom, teda na jeho speňaţenie predajom (§ 27). Zapísanie veci do podstaty zakladá vyvrátiteľnú domnienku, ţe vec bola do podstaty zaradená správne. Vyradiť vec z podstaty môţe správca buď z vlastného podnetu, alebo na podnet súdu (sudcu). Inak musí osoba, uplatňujúca nesprávnosť zapísania, uplatniť formou vylučovacej ţaloby
Uvedená konštrukcia je jedným z prípadov, keď zákon prelamuje zásadu, ţe nikto nemôţe na iného previesť viacej práv ako má sám. 6 1MObdoV/5/2012 Okrem toho odvolací súd objasnil, ţe napriek špecifickému predmetu a charakteru konkurzného konania, ide o súdne konanie, a ako kaţdé súdne konanie, je autonómne. Jeho autonómia sa prejavuje v tom, ţe správnosť jeho postupu, záverov a rozhodnutí môţe byť, z podnetu jeho účastníkov i tretích osôb, predmetom preskúmania s účinkami pre konanie len v rámci tohto konania a prostriedkami upravujúcimi súdne konanie (riadne a mimoriadne opravné prostriedky). Znamená to, ţe súdu (všeobecnému) neprislúcha v inom konaní hodnotiť správnosť postupu a rozhodnutia súdu konajúceho v konkurze a deklarovať jeho prípadnú nesprávnosť. Zo skutkových zistení mal odvolací súd za preukázané, ţe ţalovaný nadobudol pohľadávky v konkurznom konaní. Nadobudol ich potom, ako súd opatrením
Súhlas na speňaţenie konkrétnej veci je, okrem schválenia spôsobu speňaţenia, i vyjadrením záveru, ţe majetok bol do súpisu zapísaný oprávnene, čo mu dáva spôsobilosť na to, aby bol v konkurze speňaţený (predajom, postúpením). Ţalovaný tak pohľadávky nadobudol vo formalizovanom konaní (procese) uskutočňovanom orgánom štátu na to povereným. Osoby, ktoré takto nadobúdajú právo v konkurznom konaní, musia mať istotu, ţe ich dobromyseľne nadobudnuté právo bude chránené a nebude dotknuté ani prípadnými chybami konkurzného konania. Odvolací súd zaujal názor, ţe uvedené skutočnosti vylučujú moţnosť, aby sa predmetná zmluva povaţovala za neplatnú z materiálnych dôvodov (z dôvodu neprípustnosti jej obsahu). Keďţe samotným udelením súhlasu súdu na predaj pohľadávky opatrením
ZKV nedochádza k uzavretiu zmluvy, moţno pripustiť, prípadnú neplatnosť zmluvy z formálnych dôvodov (prípadne jej neexistenciu). Výhrady k formálnej bezchybnosti uzavretej zmluvy, vznášané ţalovaným a uvádzané v rozsudku súdom prvého stupňa, boli vyvrátené výsledkami doplneného dokazovania. Z originálov zmluvy a jej dodatku, predloţenými na odvolacom pojednávaní, v spojení s oznámením Notárskej komory Slovenskej republiky, 7 1MObdoV/5/2012 spravujúcej Centrálny register osvedčených podpisov, z
ktorých platobné výmery na zaplatenie poistného vydávané správcom podstaty nie sú exekučným titulom, keďţe správca na ich vydávanie nie je oprávnený. Uvedené uznesenie Ústavného súdu Slovenskej 8 1MObdoV/5/2012 republiky sa však nedotýka moţnosti predmetné pohľadávky postúpiť, ani platnosti zmluvy o postúpení. Napokon poznamenal, ţe ţalobca síce podal
tak, ţe ţalobu zamietol. Odvolací súd napadnutým rozhodnutím priznal ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania
1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 224 ods. 2 O. s. p., pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia advokátom. Na rozdiel od vyúčtovania podaného zástupcom ţalovaného, však odvolací súd nevychádzal pri určení tarifnej hodnoty, ako základu pre určenie výšky trov, zo sumy 1 169 254 201 Sk (38 812 129,09 eur), čo je nominálna hodnota postúpených pohľadávok. Odhliadnuc od toho, ţe skutočná hodnota pohľadávok nemusí byť totoţná s ich nominálnou hodnotou (v konkurznom konaní bola ich hodnota určená na cca 750 000 Sk a v takej výške bola aj stanovená odplata, za ktorú boli pohľadávky postúpené), neboli predmetom konania pohľadávky. Odvolací súd poukázal na § 9 ods. 1, § 10 ods. 2 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v účinnom znení a konštatoval, ţe predmetom konania neboli pohľadávky, avšak predmetom konania bola určovacia ţaloba (§ 80 písm. c/ O. s. p.), na základe ktorej mala byť určená neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Zmluva samotná nie je ani peňaţným plnením, ani vecou, ani právom, ktorých hodnotu by bolo moţné vyjadriť v peniazoch. To isté
odvolacieho súdu platí pre predmet konania o určenie jej neplatnosti. Základnou sadzbou pre určenie 9 1MObdoV/5/2012 tarifnej odmeny je tak
1 tarify jedna trinástina výpočtového základu stanoveného
3 tarify. Odvolací súd uviedol, ţe odmena zástupcu ţalovaného za 3 úkony právnej sluţby po 45,51 eur (príprava a prevzatie zastúpenia, vyjadrenie vo veci a účasť na pojednávaní) uskutočnené v roku 2007 predstavuje 136,52 eur (výpočtový základ 591,58 eur), a náhrada výdavkov v paušálnej výške (§ 16 ods.3 tarify) po 5,91 eur, predstavuje 17,74 eur. Odmena zástupcu ţalovaného za 2 úkony právnej sluţby po 48,63 eur (príprava a prevzatie zastúpenia a účasť na pojednávaní ) uskutočnené v roku 2008 predstavuje) 97,26 eur (výpočtový základ 632,54 eur), a náhrada výdavkov v paušálnej výške predstavuje 12,65 eur. Odmena zástupcu ţalovaného za 1 úkon právnej sluţby (podanie odvolania ) uskutočnený v roku 2009 predstavuje 53,49 eur (výpočtový základ 695,41 eur), a náhrada výdavkov v paušálnej výške predstavuje 6,95 eur. Odmena zástupcu ţalovaného za 3 úkony právnej sluţby po 57 eur (účasť na odvolacom pojednávaní ) uskutočnené v roku 2011 predstavuje 171 eur (výpočtový základ 632,54 eur), a náhrada výdavkov v paušálnej výške predstavuje 22,41 eur. Odvolací súd preto konštatoval, ţe náhrada trov konania na súde prvého stupňa a na odvolacom súde predstavuje 458,27 eur odmeny advokátovi a 59,75 eur náhrady výdavkov, spolu 518,02 eur. S poukazom na § 145 O.s.p. odvolací súd dodal, ţe úspešnému ţalovanému odvolací súd priznal aj náhradu trov predbeţného opatrenia. Trovy ţalovaného spočívajú v súdnom poplatku za podané odvolania 2 x 2000 Sk, a odmeny advokátovi za dva úkony právnej pomoci (podanie dvoch odvolaní) uskutočnených v roku 2006 po 630 Sk (§ 11 ods. 1 písm. a v spojení s § 14 ods. 2 písm. a tarify ) a paušálnej náhrady 2x 164 Sk (výpočtový základ 16 381 Sk ). Spolu 6 588 Sk, po prepočte 218,68 eur. Odvolací súd preto priznal ţalovanému náhradu trov celkovo vo výške 732,72 eur. Napadnuté rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. 06. 2011 nadobudlo právoplatnosť dňa 09. 08. 2011 a vykonateľnosť dňa 13. 08. 2011. Generálny prokurátor Slovenskej republiky podaním zo dňa 06. 07. 2012, na podnet účastníka konania (ţalovaného) podal mimoriadne dovolanie proti rozsudku 10 1MObdoV/5/2012 odvolacieho súdu, a to v rozsahu výroku o povinnosti ţalobcu zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania vo výške 736,72 eur. Navrhol uvedené súdne rozhodnutie v napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie. Výrok rozsudku, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu zamietol, zostal mimoriadnym dovolaním nedotknutý. Mimoriadne dovolanie bolo podané
ust. § 243e ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p. z dôvodu, ţe rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Napadnutým rozhodnutím bol
názoru generálneho prokurátora porušený zákon, nakoľko odvolací súd vec nesprávne právne posúdil, a to s poukazom na § 142 ods. 1 O. s. p., § 9 ods. 1. § 10 ods. 2, § 11 ods. 1 písm. a/ Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb, keďţe pri výpočte výšky náhrady trov konania nesprávne aplikoval § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky 655/2004 Z. z., hoci mal správne aplikovať ustanovenie § 10 ods. 2 vyhlášky 655/2004 Z.z. (v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.).
generálneho prokurátora kaţdé súdne konanie v majetkovej veci sa týka určitého právneho vzťahu. Predmetom majetkových právnych vzťahov sú veci, práva alebo iné majetkové hodnoty (§118 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pri určení tarifnej hodnoty veci postupuje súd tak, ţe najskôr zistí akej veci alebo práva (respektíve inej majetkovej hodnoty) sa konanie týka. Potom súd zisťuje hodnotu tejto veci alebo práva, respektíve zisťuje, či hodnotu veci alebo práva je moţné vyjadriť v peniazoch. Generálny prokurátor zdôraznil, ţe v danom prípade odvolací súd neodpovedal na otázku, akej veci alebo práva sa konanie týka. Správne mal odvolací súd ustáliť, ţe konanie sa týka postupovaných pohľadávok a následne, za účelom zistenia tarifnej odmeny, mal zistiť ich hodnotu. Namiesto toho, odvolací súd uviedol, ţe predmetom konania bola „určovacia ţaloba“. Generálny prokurátor má za to, ţe konanie je totiţ postup súdu a účastníkov, pričom ţaloba je procesný úkon, ktorým sa konanie začína. Ţaloba preto
jeho názoru nie je „predmetom konania“. 11 1MObdoV/5/2012 V mimoriadnom dovolaní generálny prokurátor ďalej uviedol, ţe
odvolacieho súdu zmluva (ktorej neplatnosť sa ţiadala určiť) nie je vecou alebo právom. Nakoľko kaţdé konanie sa týka určitých práv,
generálneho prokurátora vţdy je moţné odpovedať na otázku, akých práv sa konanie týka. V tejto súvislosti poukázal na § 10 ods. 2 vyhlášky 655/2004 Z. z., ktoré ustanovenie hovorí, ţe základom tarifnej odmeny je hodnota veci alebo práva. To, ţe je petit konania formulovaný na učenie neplatnosti úkonu,
generálneho prokurátora neznamená, ţe sa konanie netýka určitých vecí alebo práv. Ustanovenie § 10 ods. 2 vyhlášky 655/2004 Z. z., ani iné ustanovenia tejto vyhlášky, nepočítajú s tým, ţe existujú také súdne konania, ktoré sa ţiadnej veci alebo práva netýkajú. Vyhláška 655/2004 Z. z. totiţ
generálneho prokurátora určuje, ţe vec alebo právo sú jediným predmetom pre výpočet tarifnej odmeny, a contrario je týmto vylúčené, aby rozhodujúcim elementom pre určenie tarifnej hodnoty bol právny úkon (zmluva), ako peniazmi neoceniteľný prejav vôle. Na margo veci, povaţoval generálny prokurátor v podanom mimoriadnom dovolaní za potrebné poukázať na nesprávnu úvahu súdu, ţe na určenie tarifnej odmeny má vplyv skutočnosť, ţe „skutočná hodnota postupovaných pohľadávok nemusí byť totoţná s ich nominálnou hodnotou“. Odvolací súd touto úvahou
generálneho prokurátora de facto spochybňuje rokmi zauţívanú interpretáciu. V konaní o vymoţenie určitej peňaţnej pohľadávky sa základ pre výpočet tarifnej odmeny, ako aj za základ pre výpočet súdneho poplatku,
generálneho prokurátora povaţuje nominálna hodnota pohľadávky. V judikatúre neexistujú v tomto smere pochybnosti.
generálneho prokurátora je pritom zrejmé, ţe väčšina ţalovaných pohľadávok nemá reálnu hodnotu zhodnú s ich nominálnou hodnotou, pretoţe reálnosť ich vymoţenia je v praxi nízka, alebo preto ţe trhová hodnota okamţitého speňaţenia ţalovaných pohľadávok je vţdy niţšia, ako ich nominálna hodnota. 12 1MObdoV/5/2012 Na základe zistených skutočností má generálny prokurátor za to, ţe sú splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania
1 O. s. p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p., pričom podanie mimoriadneho dovolania zo strany generálneho prokurátora si vyţaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania, ktorú nemoţno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Ţalobca vo svojom stanovisku k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, ţe pri právnom posudzovaní predmetnej veci je v zhode s právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“), vyjadrenom v obdobnej veci v náleze č. k. IV. ÚS 107/2012-13, kde ÚS SR vyslovil svoj právny názor k úhrade trov konania, s ktorým sa ţalobca stotoţnil. V oboch konaniach ide o totoţných účastníkov konania, v oboch zmluvách ide o postúpenie pohľadávok úpadcu P. D. Z. P., ktoré postúpil správca konkurznej podstaty JUDr. T. K. ţalovanému a v oboch konaniach ide o trovy konania uplatňované ţalovaným voči ţalobcovi. Pri aplikácii § 11 ods. 1 písm. a/ Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v spojení s § 80 písm. c/ O. s. p. má
ţalobcu rozhodujúci význam najmä slovné spojenie „ak nie je moţné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch“. Vyjadriť hodnotu (v danom prípade práva) predovšetkým
ţalobcu znamená vysporiadať sa so skutočným obsahom predmetu konania, t. j. s tým, aké účinky má pre účastníkov meritórne rozhodnutie súdu v tomto konaní. V namietanom prípade bolo predmetom konania pred krajským súdom a najvyšším súdom rozhodovanie o určení ne(platnosti) právneho úkonu, konkrétne zmluvy o postúpení pohľadávok. Ţalobca má za to, ţe ţaloba o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok je určovacou ţalobou
ust. § 80 písm. c/ O. s. p. a z hľadiska náhrady trov konania je hodnota takouto zmluvou postúpených pohľadávok bezvýznamná. Zmluva samotná, ktorá je predmetom konania o určenie neplatnosti, nie je peňaţným plnením, ani vecou, ako ani právom, ktorých hodnotu by bolo moţné vyjadriť v peniazoch. Ţalobca dodal, ţe tento princíp napokon platí aj pre určenie poplatkovej povinnosti z návrhu na začatie konania, kedy
poznámky k poloţke 13 1MObdoV/5/2012 1, sa súdny poplatok vyberie
písmena b) tejto poloţky, ako v prípadoch, keď nemoţno predmet konania oceniť peniazmi. Pri posudzovaní náhrady trov konania úspešnému účastníkovi preto
ţalobcu platí, ţe výška tarifnej odmeny jeho advokáta sa určuje
ust. §11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb, ako v spore s neoceniteľnou hodnotou veci. Ţalobca zdôraznil, ţe ÚS SR v nadväznosti na posudzovanú vec poukázal na skutočnosť, ţe z poznámky k poloţke č. 1 prílohy zákona o súdnych poplatkoch označenej ako „Sadzobník súdnych poplatkov“, časť I „Poplatky vyberané v občianskom súdnom konaní“ vyplýva, ţe v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, sa súdny poplatok vyberie pevnou sumou, teda tak, ako keď predmet konania nemoţno oceniť peniazmi. Aj keď poznámka pod čiarou nemá všeobecne záväzný normatívny charakter, ale má len informatívnu povahu (napr. rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 9 So 81/2010 z
názoru ÚS SR odôvodnená ústavne konformným spôsobom, z ktorého dôvodu
ţalobcu najvyšší súd v napadnutom rozhodnutí vyjadril právny názor, ktorý nemoţno povaţovať za arbitrárny a ani za zjavne nedôvodný. Vzhľadom na uvedené ţalobca navrhuje, aby dovolací súd mimoriadne dovolanie ako nedôvodné zamietol. Ţalovaný v podanom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, ţe sa plne stotoţňuje s mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora, pričom dodal, ţe pri výpočte trov právneho zastúpenia v uvedenej právnej veci bolo
jeho názoru potrebné vychádzať z tarifnej hodnoty predstavujúcej hodnotu sporu v súdnom konaní. Dodal, ţe predmetom uvedenej napadnutej Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej 14 1MObdoV/5/2012 dňa
advokátskej tarify vychádzať z hodnoty tejto nehnuteľnosti, nie z toho, ţe predmetom sporu je vec peniazmi neoceniteľná, resp. zistiteľná len so značnými ťaţkosťami. Prekáţkou nie je, ţe v súdnom konaní hodnota veci zisťovaná nebola.“ Uvedené závery sú
ţalovaného právne kompatibilné aj s mnohými rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj s rozhodnutiami Ústavného súdu Slovenskej republiky. V tejto súvislosti ţalovaný poukázal aj na stanovisko predsedníctva Slovenskej advokátskej komory zverejnené v Bulletine slovenskej advokácie č. 12/2009, ktoré sa vyjadrovalo k vyčísleniu trov právneho zastúpenia v prípade určovacej ţaloby (in concreto ţaloby o určenie, ţe spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam patrí do dedičstva). Predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory uviedlo, ţe pri posúdení pertraktovanej určovacej ţaloby by súd mohol analogicky uplatniť vo vzťahu k tarifnej odmene poznámku 1 k sadzobníku súdnych poplatkov (zákon č. 71/1992 Zb.), kde určovacia ţaloba, ktorej predmetom je určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, sa spoplatňuje
poloţky b) sadzobníka, t. j. ako predmet konania neoceniteľný peniazmi, teda z hodnoty neurčitej. Tento postup však ţalovaný nepovaţuje za správny.
názoru ţalovaného je nepochybné, ţe pri posudzovaní oceniteľnosti predmetu konania na účely stanovenia základnej sadzby tarifnej odmeny v zmysle Vyhlášky MS SR nemoţno pouţiť analógiu so zákonom č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, a to jednak z objektívneho dôvodu výslovnej a komplexnej právnej úpravy základnej sadzby tarifnej odmeny vo Vyhláške MS SR, ako i z dôvodu nezakotvenia poznámky ohľadne posudzovania konaní o určenie práva alebo právneho vzťahu, ako konaní s peniazmi neoceniteľným predmetom konania. 15 1MObdoV/5/2012 Preto
ţalovaného nie je správny taký procesný postup súdu, keď súd po formálnej stránke síce aplikuje správnu právnu normu, ale tú nesprávne interpretuje, vypĺňajúc domnelé medzery Vyhlášky MS SR interpretáciou vecne nepríslušného právneho predpisu v podobe Zákona o poplatkoch. Ţalovaný má za to, ţe výpočet náhrady trov právneho zastúpenia
1 písm. a/ Vyhlášky MS SR je moţný najmä v súdnych konaniach
a/ O. s. p., teda v konaniach, v ktorých súd rozhoduje o osobnom stave. Totiţ v súdnom konaní o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je zásadne vţdy moţné definovať predmet poskytovania právnych sluţieb, vyjadrený v jeho materiálnej hodnote. Ak sú splnené zákonné podmienky vychádzajúce z ustanovenia § 10 ods. 2 Vyhlášky MS SR, nemôţe
ţalovaného nastať právna prekáţka v podobe nepriznania náhrady trov právneho zastúpenia v takto určenej výške.
názoru ţalovaného je potrebné vziať do úvahy aj tú skutočnosť, ţe právo na priznanie primeranej (a právnym predpisom stanovenej) náhrady nákladov, ktoré úspešnej strane v konaní vzniknú, je súčasťou práva na spravodlivý proces a tieţ súvisia, pokiaľ ide konkrétne o náhradu právneho zastúpenia, s právom na právnu pomoc v zmyslu ustanovenia článku 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd. Ak všeobecný súd náhradu trov právneho zastúpenia vo výške stanovenej v súlade s Vyhláškou MS SR úspešnému účastníkovi neprizná,
ţalovaného odoprie mu tým právo zakotvené v ustanovení článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Pre prípad úspechu vo vedenom dovolacom konaní si ţalovaný uplatnil okrem uţ vyčíslených trov prvostupňového a odvolacieho konania v celkovej výške 780 681,78 eur, aj trovy dovolacieho konania.
ţalovaného v dovolacom konaní ide o náhradu trov právneho zastúpenia ţalovaného advokátom JUDr. F. N. v zmysle ust. § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR vo výške 117 107,74 eur, a to za 1 úkon právnej sluţby vo výške 78 061,41 eur (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa
V/5/2012 Prekáţka rozsúdenej veci (rei iudicatae) svojou podstatou patrí k procesným podmienkam a jej existencia sa skúma v kaţdom štádiu konania a v prípade zistenia, vedie k zastaveniu konania. Táto prekáţka nastáva predovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide predovšetkým vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom uţ bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. V danom prípade generálny prokurátor na podnet ţalovaného, mimoriadnym dovolaním v rozsahu výroku o trovách konania napadol rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 4 Obo 52/2009-350 zo dňa
s. p. zastavil. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd
V/5/2012 K uvedeným záverom dovolací päťčlenný senát dospel jednohlasne. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, 31. júla 2013 JUDr. Beata Miničová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: H.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.