← Slovensko

o zaplatenie 1 264,82 eur s prísl.

Najvyšší súd 6 Obo 103/2009 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Ličkovej a členiek senátu JUDr. Anny Markovej a JUDr. Kataríny Pramukovej, v právnej veci žalobcu: P. G., K., zast. JUDr. P. P., bytom T., proti žalovanému: X., a. s., N., IČO: X., zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., odd. Sa, vl. č. X, o zaplatenie 1 264,82 Eur (38 104,-- Sk) s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z

  1. novembra 2004, č. k. 4 Cb 71/03- 37, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
  2. novembra 2004, č. k. 4 Cb 71/03-37 p o t v r d z u j e . Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave rozsudkom z
  3. novembra 2004, č. k. 4 Cb 71/03-37 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1 264,82 Eur (38 104,-- Sk) s 12,2% úrokom od
  4. júla do zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 63,23 Eur (1 905,-- Sk). 6 Obo 103/2009 2 Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že žalobca žalobou zo
  5. júna 2003 sa domáhal, aby súd rozhodnutím zaviazal žalovaného zaplatiť mu 1 264,82 Eur (30 104,-- Sk) so 17,6% úrokom z omeškania a trovy konania na základe zmluvy č. B 376600061, podľa ktorej v prípade predčasného vypovedania zmluvy sa žalovaný zaviazal odkúpiť akcie žalobcu, krátené o alikvótnu časť. Žalovaný sám oznámil hodnotu akcií v sume 1 264,82 Eur (38 104,-- Sk), avšak svoj záväzok si nesplnil. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, uviedol, že v bode II, ods. 2 zmluvy nie je uvedená presná suma a žalobca by teda mal preukázať výšku požadovanej istiny. Dňa
  6. mája 2004, na základe výzvy súdu, žalobca presne označil obchodné meno žalovaného a upravil petit žaloby tak, že žiadal priznať 12,2% úrok z omeškania od
  7. júla
  8. Žalovaný voči takto uplatnenému úroku z omeškania nemal výhrady. Súd prvého stupňa uznesením z
  9. novembra 2004 zmenu petitu pripustil. Prvostupňový súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, zmluvou č. B 376600061 z
  10. februára 1998, vzájomnou korešpondenciou účastníkov konania, najmä výpoveďou zmluvy vykonanou žalobcom s účinnosťou od
  11. marca 2002, návrhom dohody o splácaní sumy 1 264,82 Eur (38 104,-- Sk) ako vlastným spisovým materiálom a následne ustálil tento skutkový stav: Dňa
  12. februára 1998 uzatvorili účastníci konania Zmluvu o odkúpení akcií X., a. s. č. B 376600061, kde v bode II. predmet zmluvy B, odsek 2 bolo dohodnuté, že ak o to akcionár písomne, najskôr po roku odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto zmluvy požiada, zaväzuje sa žalovaný 1 D predčasne odkúpiť jeho vyššie uvedené akcie 1 G a vyplatiť mu za ne do troch mesiacov odo dňa, ku ktorému ho požiada, alikvótnu finančnú čiastku zníženú o poplatok vo výške 10% z nej. 6 Obo 103/2009 3 Žalobca zaslal výpoveď žalovanému s účinnosťou ku dňu
  13. marca
  14. Žalovaný svoj záväzok nesplnil a žiadnu finančnú čiastku doteraz žalobcovi nevyplatil. Zmluva medzi účastníkmi konania bola uzatvorená podľa § 51 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená, zmluva však nesmie odporovať obsahu, alebo účelu tohto zákona. Občiansky zákonník sa riadi zásadou zmluvnej voľnosti strán. Prvostupňový súd mal za nesporné, že žalovaný porušil svoj záväzok vyplývajúci z uzatvorenej zmluvy, preto súd I. stupňa žalobe vyhovel a zaviazal ho zaplatiť žalobcovi istinu 1 264,82 Eur (38 104,-- Sk), ako aj na úrok z omeškania vo výške, ktorá nebola sporná. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. s ohľadom na úspech účastníkov v konaní a žalovaný bol zaviazaný ich nahradiť žalobcovi vo výške 63,23 Eur (1 905,-- Sk) titulom náhrady zaplateného súdneho poplatku. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Vo svojom odvolaní uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 23.februára 1998 uzatvorená zmluva o odkúpení akcií X., a. s., ktorej článok II.B bod 2 je možné považovať za zmluvu o budúcej zmluve, ktorou sa žalovaný ako budúci kupujúci zaviazal, že od žalobcu ako budúceho predávajúceho odkúpi akcie X., a. s., za podmienok stanovených v tomto článku. V zmysle uzatvorenej zmluvy sa žalovaný nezaviazal k žiadnemu priamemu plneniu bez odkúpenia akcií. V uzatvorenej zmluve teda nebola dohodnutá odmena pre žalobcu, ktorá by bola splatná v dohodnutom čase, ale bola dohodnutá odkupná cena akcií. Žalobca sa žalobou mal domáhať nahradenia prejavu vôle na uzatvorenie kúpnej zmluvy na splnenie si povinností, vyplývajúcich žalovanému zo zmluvy o budúcej zmluve v súlade s ust. § 290 Obch. zákonníka. Má za to, že zo strany súdu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu a kvalifikácie listu žalobcu z
  15. marca 2002, ktorý súd považoval za výpoveď zo zmluvy, pričom samotný list zo strany žalobcu je nazvaný ako žiadosť o zrušenie zmluvy. Uvedenú písomnosť preto nie je možné posúdiť ako jednostranný úkon - výpoveď, lebo k platnému zrušeniu zmluvy musí nevyhnutne pristúpiť úkon zo strany žalovaného. V prípade, že by teda došlo k platnému skončeniu zmluvy podľa čl. II.B, ods. 2 zmluvy, má žalobca právo iba na odkúpenie akcií a nie na odmenu. Cena, ktorá bola 6 Obo 103/2009 4 vypočítaná žalovaným preto predstavuje iba odkupnú cenu za predmetné akcie a jej vypočítanie žalovaným nie je možné považovať za uznanie dlhu. Preto odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu žalobcu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania. Žalobca sa písomne vyjadril k odvolaniu žalovaného a uviedol, že podanie žalovaného nespĺňa podmienky § 120 ods. 1 O. s. p. a to v tom, že žalovaný mal svoje tvrdenia predniesť na pojednávaní prvostupňového súdu, kde bol na toto zákonné ustanovenie upozornený. K dôvodom odvolania žalobca uviedol, že skutočnosti, uvedené v odvolaní, nemajú právnu opodstatnenosť v riešení merita veci a žiadne z jeho dôvodov nenaplňujú ust. § 205a O. s. p. a preto žalobca navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) po zistení, že odvolanie žalovaného bolo podané v zákonom stanovenej lehote, prejednal odvolanie žalovaného postupom podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O. s. p., keď dospel k názoru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť. Krajský súd v Bratislave rozhodol o žalobe žalobcu zo
  16. júna 2003 rozsudkom č. k. 4 Cb 71/03-37 dňa
  17. novembra 2004, dňa
  18. marca 2005 vyhlásil Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 1 K 136/04-204 konkurz na majetok dlžníka X., a. s., N., IČO: X. a za správcu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. I. G., H. Správkyňa konkurznej podstaty úpadcu X., a. s., B., písomným podaním, došlým na súd
  19. augusta 2005, s poukazom na ustanovenie § 14 ods. 1 písm. d/ ZKV navrhla bezodkladne prerušiť súdne konanie v predmetnej veci. Odvolací súd vyzval správcu konkurznej podstaty o oznámenie, či trvá na prerušení konania (list NS SR z
  20. marca 2010). Správca konkurznej podstaty v písomnom vyjadrení, došlom na odvolací súd
  21. apríla 2010, navrhol ponechať vec prerušenú, keďže výslovne nesúhlasil s pokračovaním v konaní. 6 Obo 103/2009 5 Najvyšší súd Slovenskej republiky preto uznesením sp. zn. 6 Obo 103/2009 z
  22. mája 2010 prerušil odvolacie konanie v predmetnej veci do právoplatného rozhodnutia konkurzu vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1 K 136/
  23. Uznesením Krajského súdu v Bratislave z
  24. mája 2012, č. k. 1K/136/2004-1899, právoplatného
  25. júna 2012, bol zrušený konkurz vyhlásený uznesením Krajského súdu v Bratislave dňa
  26. marca 2005, č. k. 1K 136/04-204 z dôvodu, že nie sú predpoklady pre konkurz a zároveň týmto uznesením bol zbavený funkcie správca konkurznej podstaty. Týmto rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave bola odstránená prekážka, ktorá bránila odvolaciemu súdu, aby rozhodoval o odvolaní žalovaného. V čase vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu žalovaný nebol vymazaný z obchodného registra. V konaní na súde prvého stupňa účastníci konania nenamietali skutočnosť, že medzi sebou uzatvorili Zmluvu o odkúpení akcií X., a. s., číslo B 376600061 dňa
  27. februára
  28. Rovnako odvolací súd konštatoval, že účastníci konania sa dohodli na výške úroku z omeškania vo výške 12,2% ročne, o čom svedčí zápisnica z pojednávania na súde prvého stupňa z
  29. novembra 2004 (č. l. 30), na ktorom súd pripustil zmenu petitu žaloby žalobcu z
  30. mája 2004 (č. l. 26). Odvolací súd poukazuje na námietku žalovaného, vznesenú v jeho odvolaní, týkajúcu sa jednostranného úkonu žalobcu „výpovede“, výkladu zmluvy o odkúpení akcií X., a. s., uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným
  31. februára 1998 a k týmto námietkam zaujal následné stanovisko: Žalovaný vyššie uvedené námietky nevzniesol na pojednávaní vytýčenom a konanom v predmetnej veci
  32. novembra 2004, pričom, ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania, bol žalovaný riadne vyzvaný, čí má ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Žalovaný nepredložil súdu, nežiadal o doplnenie dokazovania, a preto súd prvého stupňa v prijatom uznesení ho poučil v zmysle ust. § 120 ods. 4 O. s. p. a dokazovanie skončil. Odvolací súd preto skúmal, či skutočnosti a dôkazy uplatnené žalovaným neskôr sú odvolacím dôvodom, teda či nastali skutočnosti vyžadované v ust. § 205a O. s. p. 6 Obo 103/2009 6 Podľa ust. § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak: a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa ust. § 120 ods. 4 O. s. p., d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že námietky žalovaného, uplatnené v odvolacom konaní, nie takými skutočnosťami, ako ich definuje ust. § 205a ods. 1 O. s. p., a preto k nim neprihliadol vzhľadom na poučenie urobené súdom prvého stupňa podľa ust. § 120 ods. 4 O. s. p. Žalovaný vzniesol vo svojom odvolaní aj námietku výšky istiny. Odvolací súd poukazuje na stanovisko žalovaného, týkajúce sa výšky istiny, že výšku istiny ponecháva na úvahu súdu (č. l. 31). Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa ohľadne výšky istiny, ku ktorej došiel vykonaným dokazovaním najmä listom žalovaného z
  33. júna 2002 (č. l. 5), v ktorom žalobcovi navrhol tri spôsoby vyrovnania, ako aj Návrhom – dohodou o splácaní, predloženom žalovaným (č. l. 6), v ktorom žalovaný uviedol, že voči žalobcovi eviduje záväzok žalovaný zo zmluvy o odkúpení akcií X. vo výške 1 264,82 Eur (38 104,-- Sk), a to ku dňu
  34. júna
  35. Žalovaný žiaden relevantný dôkaz spochybňujúci výšky istiny v konaní na súde prvého stupňa a ani v odvolacom konaní nepredložil. Preto odvolací súd k námietke žalovaného z dôvodu jej nedôvodnosti neprihliadol. Keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval dokazovanie prvostupňového súdu za dostatočné, pričom súd prvého stupňa z takto vykonaného dokazovania vyvodil vecne 6 Obo 103/2009 7 správne právne závery, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa pre jeho vecnú správnosť podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p., a to podľa úspechu účastníkov v odvolacom konaní. Úspešnému účastníkovi, t. j. žalobcovi však ich náhradu nepriznal, keďže tento si trovy odvolacieho konania neuplatnil a ani mu trovy v odvolacom konaní nevznikli. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací prijal tento rozsudok hlasovaním v senáte v pomere 3:
  36. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave dňa
  37. mája 2013 JUDr. Darina Ličková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.