1, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a/ Tr. zák. a iné, o dovolaní obvineného podaného prostredníctvom obhajcu JUDr. M. Z. proti rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 3. júla 2012, sp. zn. 4To/55/2012 a z 9. apríla 2015, sp. zn. 4To/20/2015, takto r o z h o d o l :
c/ Tr. por. dovolanie obvineného V. B. s a o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Malacky rozsudkom zo 20. februára 2012, sp. zn. 2T/57/2010 uznal obvineného V. B. za vinného zo spáchania zločinu lúpeţe
1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák. pod bodom 1/ a obzvlášť závaţného zločinu lúpeţe
1, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák. pod bodom 2/ na tom skutkovom základe, ţe 1) dňa 04.05.2010 v čase asi o 09.22 hod vošiel do pobočky spol. V. na H. ulici číslo X. v B., pričom pri vstupe do banky drţal v pravej ruke bliţšie neustálenú pištoľ čiernej farby a ľavou rukou si stiahol na tvár čierna kuklu, prišiel k pracovisku č. 1, pištoľ namieril na M. M., opakovane zakričal „Peníze“ a hodil jej na stôl bielu igelitovú tašku, potom sa otočil a prešiel k pracovisku č. 5, pištoľ namieril 2 4 Tdo 40/2016 na S. M., zakričal naňho „Peníze!“ a poloţil mu na stôl biely papierový sáčok, ďalej prešiel k pracovisku č. 3, kde sedela M... M. a taktieţ na ňu zakričal „Peníze!“, tá mu však povedala, ţe peniaze nemá, následne sa vrátil k pracovisku č. 1, zobral igelitovú tašku, do ktorej M. M. vloţila 5, 10, 20 a 50-eurové bankovky v čiastke 4.300 eur, opätovne prešiel k pracovisku č. 5, poloţil pištoľ na stôl a sám si vloţil do papierového sáčka 5, 10, 20, 50 a 100-eurové bankovky v čiastke 5.775 eur, ktoré vyloţil na stôl S. M., napokon išiel smerom k východu z banky, chcel prejsť cez vchodové dvere na fotobunku, ale tie sa ihneď neotvorili, preto do nich kopol, následkom čoho praskla sklenená výplň dverí, dvere sa otvorili a obvinený z banky ušiel. Obţalovaný popísaným konaním spôsobil škodu spol. V. vo výške 10.784 eur, 2) obţ. V. B. súc privezený dňa 10.05.2010 obţ. V. G. na motorovom vozidle zn. BMW EČ: B. do mesta M. na P. ulicu, krátko pred 10,00 hod. vystúpil z vozidla, prešiel pešo k pobočke O. B. S. na Z. ul. X. v M., vošiel dnu, pričom pri vstupe do banky drţal v pravej ruke pištoľ nezisteného typu kal. 9 mm a na hlave mal čiernu kuklu, cez ktorú mal prehodenú kapucňu oranţovej farby, prišiel k najvzdialenejšiemu pracovisku od vchodových dverí, opakovane zakričal „Peníze“, pištoľ namieril na pracovníčky pobočky P., Č. a T. a na pult poloţil ţltú igelitovú tašku s nápisom Billa, potom zbadal pracovníka SBS pošk. M. Ţ., ktorý stál za rohom pri prvom pracovisku od vchodových dverí a mieril na obţalovaného pištoľou CZ 83 kal. 7,65 mm, následne sa obţ. V. B. otočil smerom, kde stál poškodený, dobehol k nemu na vzdialenosť asi 2 - 3 m a obaja na seba vzájomne vystrelili presne neustálený počet striel, pričom pošk. Ţ. bol zasiahnutý siedmimi strelami, následkom čoho spadol bezvládne na zem. Obţ. B. si počas streľby ľahol na zem, po ukončení streľby sa vrátil k pracovisku, kde poloţil ţltú igelitovú tašku, v pravej ruke drţiac pištoľ a opätovne zakričal „Peníze!“, a kedţe mu pracovníčky pobočky nevydali ţiadnu finančnú čiastku, ušiel s pištoľou v ruke, s kuklou a kapucňou na hlave z banky, pričom sa drţal rukami za brucho, beţal k motorovému vozidlu BMW, do ktorého zasadol na zadné sedadlá, čím spôsobil O. B. S. škodu 1.456,-€. Pošk. M. Ţ. po prevoze do nemocnice toho istého dňa o 14,35 hod. zomrel na šok z vykrvácania a úrazu pri viacnásobných strelných poraneniach charakteru priestrelov a postrelov. Za to súd uloţil obvinenému
3 Tr. zák. s pouţitím § 38 ods. 7, § 41 ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 rokov. 3 4 Tdo 40/2016
3 písm. b/ Tr. zák. bol obvinený na výkon uloţeného trestu zaradený do ústavu s maximálnym stupňom stráţenia.
1 Tr. por. súd obvineného zaviazal na náhradu škody poškodeným stranám V., a. s. B. a M. K.. Na podklade odvolania obvineného a krajského prokurátora Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 3. júla 2012, sp. zn. 4To/55/2012
1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo vzťahu k obvinenému V. B. vo výroku o treste a na základe § 322 ods. 3 Tr. por. mu
3 Tr. zák. s pouţitím § 38 ods. 7, § 41 ods. 2 Tr. zák. uloţil trest odňatia slobody na 18 rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráţenia (
3 písm. b/ Tr. zák.) pod bodom I./ a odvolanie obvineného (vtedy obţalovaného)
por. ako nedôvodné zamietol (pod bodom II.). V nadväznosti na to Okresný súd Malacky uznesením z
3 Tr. zák. s pouţitím § 38 ods. 7, § 41 ods. 2 Tr. zák. uloţený úhrnný trest odňatia slobody na 17 rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráţenia (
3 písm. b/ Tr. zák.). Na základe odvolaní prokurátora krajskej prokuratúry a obvineného Krajský súd v Bratislave rozhodnutím z 9. apríla 2015, sp. zn. 4To/20/2015 obe odvolania
por. zamietol. 4 4 Tdo 40/2016 Proti rozhodnutiam krajského súdu z
1 písm. c/, písm. g/ a písm. i/ Tr. por., teda ţe bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu, rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom a na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia. V bliţšom odôvodnení dovolania v podstate uviedol argumentáciu pouţitú vo svojom odvolaní podanom proti rozsudku okresného súdu z 20. februára 2012 najmä, ţe súdy ustálili skutkový stav nesprávne na základe výpovedí svedkov M., M., M., H., S. a M. a na základe znaleckého posudku z odvetvia kriminalistická antropológia. Dôvodil, ţe svedkovia ho ako páchateľa neopoznali a závery znaleckého posudku sú nejednoznačné. Jedinými usvedčujúcimi dôkazmi boli výpovede svedkov M. a S., ktoré ale boli,
jeho názoru „vynútené“.
jeho informácií neboli niektoré výpovede z prípravného konania zaloţené do vyšetrovacieho spisu, orgány činné v trestnom konaní takto vykonávali dôkazy v rozpore so zásadami uvedenými v § 2 ods. 10, ods. 14, § 119 Tr. por. Dovolateľ ďalej namietal, ţe v priebehu konania neboli vykonané ním navrhované rekognície a konfrontácie, čím došlo k zásadnému porušeniu jeho práva na obhajobu. V takom postupe videl naplnenie dovolacích dôvodov
1 písm. c/ a písm. g/ Tr. por., pretoţe bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu a predmetný skutok je zaloţený na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. V ďalšej časti dovolania poukázal obvinený na skutkové okolnosti vo vzťahu ku skutku pod bodom 2/ rozsudku okresného súdu z 20. februára 2012, pričom prezentoval názor, ţe z výsledkov dokazovania vyplýva, ţe „hrozbu násilia pouţil len voči pracovníčkam za prepáţkou banky a nie voči poškodenému M. Ţ.“, ako aj, ţe nebolo preukázané, ţe pouţil zbraň ako prvý a tieţ okolnosti kto zahájil vzájomnú prestrelku. Súd,
jeho názoru na základe ustálených skutkových okolností vyvodil nesprávnu právnu kvalifikáciu
1, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., pretoţe v konaní nebolo preukázané, ţe spôsobil smrť poškodeného v priamom úmysle, pretoţe nebola vyvrátená jeho obhajoba, ţe sa jednalo o jeho obranu pred streľbou poškodeného. Vzhľadom na uvedené mal súd pri pouţití miernejšej právnej kvalifikácie
1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom, na §138 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ublíţenia na zdraví
5 4 Tdo 40/2016 1 Tr. zák. aplikovať zásadu „in dubio pro reo“. V uvedenom vzhliadal obvinený naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. teda, ţe odsudzujúce rozhodnutie Okresného súdu Malacky v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 3. júla 2012 je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku a na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Rozhodnutia súdov vydané v konaní po povolení obnovy pôvodného konania vo vzťahu k výroku o treste, povaţuje dovolateľ za rozhodnutia zaloţené na nesprávnom pouţití ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zák. upravujúceho zásady pre ukladanie trestov, pretoţe trest odňatia slobody uloţený mu na 17 rokov povaţuje za nezákonný s ohľadom na jeho dovolaciu argumentáciu vo vzťahu k právnej kvalifikácii skutku v bode 2/ odsudzujúceho rozsudku, ktorým naplnil znaky zločinu
1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ublíţenia na zdraví
1 Tr. zák. S poukazom na túto právnu kvalifikáciu mu mal byť ukladaný trest odňatia slobody v rámci trestnej sadzby od 7 do 16 rokov. Vzhľadom na uvedené obvinený navrhol vysloviť porušenie zákona v jeho neprospech, rozhodnutia súdu prvého i druhého stupňa zrušiť a ďalej postupovať v zmysle svojho uváţenia. K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava, ktorý uviedol, ţe súd vo veci vykonal všetky potrebné dôkazy, ktoré správne vyhodnotil a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Dovolanie obvineného povaţuje za nedôvodné, a preto navrhol, aby ho dovolací súd
c/ Tr. por. odmietol. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre jeho podanie a zistil, ţe dovolanie proti napadnutému právoplatnému rozhodnutiu je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. h/, § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) a na zákonom určenom mieste (§ 370 ods. 3 Tr. por.). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky
1, ods. 2 Tr. por., ako aj obsahové náleţitosti uvedené v § 374 Tr. por. a boli splnené aj podmienky
4 Tr. por. 6 4 Tdo 40/2016 Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dospel k záveru, ţe dovolanie je potrebné odmietnuť
c/ Tr. por., nakoľko je zrejmé, ţe nie sú splnené namietané dôvody dovolania.
1 písm. c/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu a
1 písm. g/ Tr. por., ak je rozhodnutie zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Porušením práva na obhajobu sa rozumie najmä porušenie ustanovení o povinnej obhajobe v zmysle § 37 Tr. por. Ide obzvlášť o situáciu, keď obvinený po určitú časť trestného konania nemal obhajcu napriek tomu, ţe ho mal mať, a zároveň orgány činné v trestnom konaní alebo súd v tomto čase reálne vykonávali úkony trestného konania, ktoré smerovali k vydaniu meritórneho rozhodnutia, prípadne ak ide o iné pochybenie súdu alebo orgánov činných v trestnom konaní, v dôsledku ktorého dôjde k odňatiu alebo znemoţneniu riadneho uplatnenia procesných práv obvineného. Intenzita takéhoto porušenia musí dosahovať stupeň zásadnosti, teda takéto porušenie musí kardinálnym, kľúčovým spôsobom zasiahnuť do moţnosti obvineného uplatniť svoje základné právo brániť sa proti tvrdeniam obţaloby. Obvinený namietal, ţe orgány činné v trestnom konaní a súdy nevykonávali dokazovanie tak, aby bol zistený skutkový stav veci v súlade s ustanovením § 2 ods. 10, ods. 14 Tr. por., pretoţe v priebehu konania neboli akceptované jeho návrhy na doplnenie dokazovania vykonaním rekognície a konfrontácie a odvolací súd sa stotoţnil s dokazovaním a skutkovým stavom tak, ako ho ustálil súd prvého stupňa. Pokiaľ ide o nevykonanie niektorých ním navrhovaných dôkazov v priebehu trestného konania treba uviesť nasledovné:
10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umoţnili súdu spravodlivé rozhodnutie. 7 4 Tdo 40/2016
12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom
svojho vnútorného presvedčenia zaloţeného na starostlivom uváţení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. V priebehu trestného konania v súdenej veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie. Stanovisko obvineného prezentované v odôvodnení dovolania, ţe súdy v rámci dokazovania nepostupovali zákonným spôsobom, ale postupovali jednostranne nie je pravdivé a vyznieva značne subjektívne. Proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania), je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôţe určiť konkrétne pravidlá,
ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená vo vyššie citovanom ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por.,
ktorej orgány postupujú tak, aby bol náleţite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Zásada voľného hodnotenia dôkazov, vybudovaná na vnútornom presvedčení orgánov činných v trestnom konaní a súdu znamená teda myšlienkovú činnosť, ktorá vytvára pre súd moţnosť dostatočného priestoru v rámci vlastnej úvahy k tomu, aby sám určil rozsah dokazovania a vykonal prípadnú selekciu navrhovaných dôkazov procesnými stranami v obsahovom kontexte významu navrhovaných dôkazov niektorou z procesných strán v porovnaní s mnoţstvom, kvalitou a závaţnosťou tých dôkazov, ktoré uţ boli vo veci vykonané. Z uvedených dôvodov dovolaciu námietku obvineného, spočívajúcu v tvrdení, ţe súd odmietol vykonať niektorý z navrhovaných dôkazov, je preto treba povaţovať z hľadiska naplnenia dovolacieho dôvodu
1 písm. c/ resp. písm. g/ Tr. por. za irelevantnú. 8 4 Tdo 40/2016 V danej súvislosti najvyšší súd konštatuje, ţe v postupe orgánov činných v trestnom konaní a súdov nie je moţné vidieť ţiadne porušenie zákonných záruk spravodlivého procesu. Obsah trestného spisu neposkytuje ţiaden podklad o tom, ţe by vyšetrovateľ v rámci prípravného konania a okresný, resp. krajský súd pri vykonávaní úkonov súdneho konania postupovali v rozpore s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, ako aj, ţe by vykonali relevantné dôkazy nezákonným spôsobom. Dovolacími námietkami vo vzťahu ku skutku pod bodom 2/ odsudzujúceho rozsudku okresného súdu obvinený poukazuje aj na nesprávne ustálenie skutkového stavu, nesprávne vyhodnotenie dôkazov a z toho vyplývajúce právne posúdenie jeho konania. Domáha sa v konečnom dôsledku zmeny právnej kvalifikácie v prospech miernejšej s poukazom na to, ţe súdy ustálili nesprávne formu jeho zavinenia. Námietky obvineného prevaţne smerujú vo vzťahu k skutkovým zisteniam súdov, na základe ktorých dochádza k ustáleniu subjektívnej stránky jeho konania, t. j. formy zavinenia, resp. smerujú k hodnoteniu jednotlivých, vo veci vykonaných dôkazov, ktorých preskúmavanie je v dovolacom konaní vylúčené. Obvinený v podanom dovolaní dochádza k záveru o nerešpektovaní jeho predstavy pri hodnotení dôkaznej situácie. Uvedeného dovolacieho dôvodu a ani ţiadneho iného sa obvinený nemôţe úspešne dovolávať len s poukazom na nesprávne vyhodnotený skutkový stav resp. s poukazom na nepouţitie zásady „in dubio pro reo“, keďţe by to odporovalo viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., ktoré vyjadruje zásadu, ţe účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu. V naznačenom rozsahu teda obvinený namieta pochybenia v skutkových zisteniach ustálených vo veci skôr činnými súdmi a v nimi vykonanom hodnotení dôkazov. Pritom sa obvinený domáha zmeny skutkových záverov, ktoré by viedli ku konštatovaniu, ţe stíhaného skutku sa nedopustil v priamom úmysle, napriek tomu, ţe súdy oboch stupňov dospeli k opačnému záveru. Dovolacím dôvodom
ustanovenia § 371 písm. i/ Tr. por. je, ţe rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití 9 4 Tdo 40/2016 iného hmotnoprávneho ustanovenia: správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôţe skúmať a meniť. Najvyšší súd opätovne pripomína, ţe dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, ale nie na revíziu skutkových zistení ustálených súdmi prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania. Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôleţitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Ťaţisko dokazovania je totiţ v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môţe dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd (§ 322 ods. 3, § 326 ods. 5 Tr. por.). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôţe posudzovať uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, bez toho, aby ich mohol
zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Na objasnenie potrebných okolností prípadne potrebných na rozhodnutie o dovolaní môţe vykonať dovolací súd len v obmedzenom rozsahu
2 Tr. por. Preto moţnosti podania dovolania musia byť obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Preto pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je dovolací súd vţdy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa. V trestnej veci obvineného V. B. to znamená, ţe pre dovolací súd je rozhodujúce skutkové zistenie,
ktorého obvinený spáchal skutok tak, ako je uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými skutkovými závermi sa stotoţnil aj odvolací súd. Tieto skutkové okolnosti obsiahnuté v popise skutku potom poskytujú spoľahlivý podklad pre naplnenie všetkých zákonných znakov zločinu lúpeţe
1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a/ Tr. zák. (v bode 1) a obzvlášť závaţného zločinu lúpeţe
1, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a/ Tr. zák., zo spáchania ktorých trestných činov bol obvinený uznaný vinným. Na základe vyššie uvedeného moţno teda zhrnúť, ţe dovolaním nie je moţné primárne napádať skutkové okolnosti prípadu a na základe toho vyvodzovať nesprávnu právnu 10 4 Tdo 40/2016 kvalifikáciu skutku. Zákon v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ pripúšťa moţnosť podania dovolania len v prípade, kedy na základe správne a úplne zisteného skutkového stavu veci bolo pouţité nesprávne právne posúdenie skutku, alebo z dôvodu, ţe rozhodnutie bolo zaloţené na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Inak povedané, nevykonanie dokazovania v rozsahu predpokladanom obvineným a hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá jeho predstavám, nie je moţné subsumovať pod dôvod dovolania
1 písm. i/ Tr. por., ak ide o skrytú formu vyjadrenia záujmu obvineného, aby boli vykonané dôkazy (zistený skutkový stav) v jeho prospech. Obvinený v dovolaní tieţ namietal, ţe v trestnom konaní nebola dostatočne resp. správne preukázaná subjektívna stránka - úmyselné zavinenie trestného činu (vo vzťahu ku skutku pod bodom 2/ napadnutého rozsudku). V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky č. 1/2011 pod č. 3,
ktorého dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. nemôţe napĺňať poukaz na to, ţe vykonaným dokazovaním nebola v konaní preukázaná subjektívna stránky trestného činu. Táto totiţ predstavuje vnútorný vzťah páchateľa k spáchanému trestnému činu, ktorý nie je moţné skúmať priamo, ale len sprostredkovane, t. j. tak ako sa navonok prejavuje v jeho konaní, ktoré je napokon obsahom skutkovej vety rozhodnutia. Predmetom dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. potom môţe byť uţ len nesprávne právne posúdenie takto ustáleného skutku v skutkovej vete rozhodnutí súdov prvého a druhého stupňa, ale nikdy samotné skutkové zistenia, ktoré sú jej obsahom a ktoré nie je moţné akokoľvek dopĺňať a meniť. Naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. obvinený videl aj v porušení hmotnoprávneho ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zák. upravujúceho zásady pre ukladanie trestov odvodzujúc odôvodnenie dovolacou argumentáciou uvedenou vo vzťahu ku skutku v bode 2/ rozsudku okresného súdu z 20. februára 2012, sp. zn. 2T/57/2010, ktorý mal byť právne kvalifikovaný len ako zločin lúpeţe
1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák. v súbehu s prečinom ublíţenia na zdraví 11 4 Tdo 40/2016
1 Tr. zák. S poukazom na vyššie formulované úvahy dovolacieho súdu k tejto časti argumentácie obvineného, je aj táto jeho dovolacia námietka neakceptovateľná. Z uvedeného je zrejmé, ţe v rozsahu námietok obvineného V. B. nie sú splnené dôvody dovolania
por., a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky
c/ Tr. por. jeho dovolanie na neverejnom zasadnutí ako nedôvodné odmietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 23. mája 2017 JUDr. Pavol F a r k a š , v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Sylvia Machalová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.