← Slovensko

zákon č. 131/2002 Z. z.

Obsah (4)§ 66§ 47a§ 246c§ 492

Najvyšší súd 7Sžo/247/2015 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Zdenky Reis

§ 66ods.

4 zák. č. 131/2002 Z. z. rozhodla o skočení štúdia ţalobcu na Stredoeurópskej vysokej školy v Skalici dňa 20.11.2013 z dôvodu, ţe ţalobca sa napriek výzve zo dňa 28.10.2013 nedostavil v lehote 10 dní od doručenia výzvy na zápis do nasledujúceho obdobia štúdia. Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalobca dňa 28.12.2013 odvolanie, v ktorom namietal, ţe nebol povinný sa dostaviť na zápis magisterského štúdia druhého stupňa z dôvodu podanej ţiadosti o prerušenie štúdia. Ţalovaná ako druhostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím číslo 70/ŠO/2014 zo dňa 28.01.2014 potvrdila prvostupňové rozhodnutie, pričom k jednotlivým námietkam ţalobcu uvedeným v odvolaní uviedla, ţe pokiaľ nebol ţalobca riadne zapísaný do ďalšieho obdobia štúdia, nebolo moţné, aby ţalovaná rozhodla o prerušení štúdia na vysokej škole. Uviedla, ţe ţalobcovi bola zaslaná výzva, aby sa dodatočne dostavil na zápis štúdia akademického roka 2013/2014 a bola mu určená lehota 10 dní od doručenia tejto výzvy na dostavenie sa na tento zápis. Ţalobca túto moţnosť nevyuţil, a preto došlo zo strany ţalovanej k rozhodnutiu o skočení štúdia ţalobcu na vysokej škole. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách ustanovení § 66 ods. 1, 4 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a v intenciách ustanovení čl. 11 ods. 3 Študijného poriadku Stredoeurópskej vysokej školy v Skalici, a v intenciách § 66 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), ktorú právnu úpravu citoval, postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, upravujúcej rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov. 3 7Sžo/247/2015 Krajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku ţalovanej, ţe predmetné konanie je potrebné zastaviť, pretoţe ţaloba nebola podaná v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia ţalovanej ţalobcovi, pretoţe skutkové zistenia potvrdzovali, ţe rozhodnutie ţalovanej ako druhostupňového správneho orgánu bolo ţalobcovi doručené 04.02.2014 a ţaloba bola podaná na pošte dňa 04.04.2014, teda v zákonnej lehote. Vo vzťahu k námietkam ţalobcu krajský súd dospel k záveru, ţe podstatnou a najdôleţitejšou námietkou spôsobujúcou nezákonnosť napadnutého rozhodnutia je námietka porušenia dvojinštančnosti a zákonnosti konania pred správnym orgánom. Krajský súd poukázal na to, ţe poverená zástupkyňa ţalovanej na pojednávaní konanom dňa 02.07.2015 uviedla, ţe v prvom i v druhom stupni rozhodla vo veci rovnaká osoba - poverená rektorka vysokej školy, keď rozhodovala v druhom stupni na základe ust. § 66 Správneho poriadku. Ďalej krajský súd vo vzťahu k uvedenej námietke poukazom na skutkové zistenia preukazujúce, ţe prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 02.12.2013 Dr.h.c. Ing. H. Sch., PhD., osobu poverenou výkonom funkcie rektora, pričom druhostupňové rozhodnutie bolo vydané rovnakou osobou, konštatoval, ţe v danom smere došlo v konaní k porušeniu zásady dvojinštančnosti a zákonnosti tak ako to tvrdí ţalobca, pretoţe je v rozpore s týmito zásadami ak vo veci rozhoduje v oboch stupňoch rovnaký správny orgán. Zo strany ţalovanej došlo k nesprávnej aplikácii § 66 Správneho poriadku jednak preto, ţe v tomto ustanovení zákon upravuje moţnosť preskúmania rozhodnutia v mimo odvolacom konaní prvostupňovým orgánom. Ide o uplatnenie analogického postupu ako pri vybavení odvolania v rámci autoremedúry. Z uvedeného vyplýva, ţe v predmetnej veci mohla o odvolaní ţalobcu rozhodnúť Dr.h.c. Ing. H. Sch., PhD., osoba poverená výkonom funkcie rektora ako prvostupňový orgán, pokiaľ by v rámci autoremedúry vyhovela v celom rozsahu odvolaniu ţalobcu. Pokiaľ došlo zo strany ţalovaného k potvrdeniu prvostupňového rozhodnutia a v podstate k zamietnutiu odvolania ţalobcu, bolo potrebné, aby správny orgán predloţil spisový materiál na rozhodnutie o odvolaní orgánu, ktorý je oprávnený konať v predmetnej veci v druhom stupni. Nedodrţanie tohto postupu malo za následok vadu konania, ktorá spočívala v nezákonnosti vydaného rozhodnutia ţalovanej. Krajský súd dospel k záveru, ţe v dôsledku vyššie uvedenej skutočnosti, ktorá 4 7Sžo/247/2015 spôsobila nezákonný postup ţalovanej v predmetnej veci, nebolo potrebné sa zaoberať ďalšími námietkami ţalobcu uvedenými v ţalobe, pretoţe ich preskúmanie by neprinieslo iné rozhodnutie vo veci. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p.. Procesne úspešnému ţalobcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej sluţby, ktoré zaviazal k povinnosti zaplatiť ţalovanou na účet právneho zástupcu ţalobcu v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. 2. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolala ţalovaná. Navrhovala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v súlade s § 221 ods. 1, písm. a/ O.s.p. rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 2. júla 2015 sp. zn. 14S 57/2014 v celom rozsahu zrušil a a ţalobcu zaviazal k náhrade trov konania. V dôvodoch odvolania ţalovaná namietala, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, písm. h/ O.s.p. (§ 205 ods. 2, písm. a/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (§ 205 ods. 2, písm. f/ O.s.p.). Ţalovaná poukazom na skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa povaţoval za preukázané vyplývajúce z odôvodnenia napadnutého rozsudku, namietala ţe v súdnom konaní došlo k vadám v zmysle § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a z uvedeného dôvodu rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. Ďalej ţalovaná poukazom na právnu úpravu ustanovenú v paragrafe 47 ods. 1 zákona číslo 131/2002 Z. z.

§ 47aods.

2 a s § 47c uvedeného zákona, ktorú citovala a na právnu úpravu správneho súdnictva obsiahnutú vo všeobecnej a druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, vyslovila názor, ţe súkromnú vysokú školu nemoţno povaţovať za orgán verejnej správy resp. orgán tak, ako chápe ustanovenie § 244, resp. § 247 O.s.p. a súčasne, ţe ustanovenie § 108 zákona číslo 131/2002 Z. z. o vysokých školách vylučuje pôsobnosť všeobecného predpisu o správnom konaní na konanie a rozhodovanie o zákonnosti rozhodnutia vydaného ţalovanou. Uviedla, ţe ţalobca listom zo dňa

  1. septembra 2013 ţiadal ţalovanú o prerušenie štúdia v súlade s článkom 27 bod 1 písm. c/ študijného poriadku SEVŠ z dôvodu štúdia v zahraničí; za účelom kladného 5 7Sžo/247/2015 vybavenia ţiadosti ţalobcu ţalovaná vyzvala ţalobcu výzvou zo dňa 28.10.2013 na zápis na štúdium v akademickom roku 2013/2014 s upozornením ţe, keďţe nie je zapísaný na štúdium v uvedenom akademickom roku, štúdium nie je moţné prerušiť a súčasne bola ţalobcovi určená dodatočná lehota a to 10 dní odo dňa doručenia výzvy, tieţ s upozornením ţe ku dňu
  2. októbra 2013 je neustále evidovaný nedoplatok na splátke na školnom za študijný rok 2012/2013 vo výške 800,- eur, s poukazom na to, ţe neuhradenie tejto splátky mohlo mať v zmysle článku 3 bod 5 smernice číslo 2/2012 o školnom a poplatkoch spojených so štúdiom za následok, ţe študent nebude zapísaný do ďalšieho akademického roka v tomto prípade 2013/
  3. Ďalej uviedla, ţe z dôvodu, ţe si ţalobca svoje povinnosti uvedené vyššie nesplnil, ţalovaná rozhodla dňa 02.12.2013 o skončení štúdia ţalobcu, rozhodnutie o skončení odôvodnila § 66 ods. 4 zákona číslo 131/2002 Z. z. Na základe odvolania ţalobcu ţalovaná rozhodnutím zo dňa
  4. januára 2014 rozhodnutie o skončení štúdia na SEVŠ zo dňa
  5. decembra 2013 potvrdila, pričom ţalobcu zároveň upozornila na skutočnosť, ţe rozhodnutie o prerušení štúdia je vo výlučnej kompetencie rektora vysokej školy, ktorý nie je povinný ţiadosti o prerušenie štúdia vyhovieť ako aj na porušenie jeho povinností neuhradenie splátky školného na akademický rok 2012/2013 vo výške 800,- euro, ktorý je dôvodom na jeho vylúčenie. Ţalovaná ďalej tvrdila, ţe poverená rektorka rozhodla v
  6. stupni konania o odvolaní proti rozhodnutiu, ktoré sama vydala v konaní na
  7. stupni a odvolanie nepostúpila akademickému senátu z dôvodu, ţe ţalobca omeškané školné neuhradil a taktieţ sa nedostavil na dodatočný zápis a štúdium nie je moţné prerušiť, ak nie je ţalovaný (zrejme ţalobca) na príslušný akademický rok riadne zapísaný. Záverom ţalovaná uviedla ţe, ak by ţalobca uhradil splátku školného a dostavil sa na zápis v dodatočne poskytnutej lehote, by nevydala rozhodnutie o skončení štúdia.
  8. Ţalobca sa k odvolaniu ţalovanej nevyjadril, odvolací návrh nepodal.
  9. Podľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok účinný od 01.07.2016 odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení 6 7Sžo/247/2015 s § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len „S.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania ţalovanej (§ 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p., § 492 ods. 2 S.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p., § 492 ods. 2 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p., § 492 ods. 2 S.s.p.) a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok, ktorým krajský súd vyhovel ţalobe a napadnuté rozhodnutie ţalovanej Stredoeurópskej vysokej školy v Skalici č.70/ŠO/2014 zo dňa 28.01.2014 podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovanej

jej prvostupňovým rozhodnutím, ako aj konania im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovanej. Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p.

§ 492ods.

2 S.s.p. konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu povaţuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa uvádza. 7 7Sžo/247/2015 Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie ţalovanej, ktorým s konečnou platnosťou rozhodla o vylúčení ţalobcu zo štúdia na Stredoeurópskej vysokej školy v Skalici. Najvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, na ktoré poukázal uţ súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, a preto odvolací súd ich neopakuje a súčasne na nepoukazuje. Odvolací súd upriamuje pozornosť na to, ţe súd v procese súdneho prieskumu nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v ţalobe, ktorými ţalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, ţe nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). 8 7Sžo/247/2015 Odvolací súd zistil, ţe v danej veci súd prvého stupňa v procese súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia ţalovanej náleţite postupoval v zmysle procesných pravidiel zákonodarcom nastolených v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku citovaných vyššie, keď venoval dostatočnú pozornosť námietkam ţalobcu vznesených v jeho ţalobe, s týmito sa dostatočne a správne vysporiadal. Z uvedených dôvodov odvolací súd sa stotoţnil so záverom súdu prvého stupňa o nezákonnosti postupu ţalovanej, keď v konaní sa dopustila takej vady, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Podľa čl.1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore: ,,V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôkaz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané“ (ÚS 17/1999, Nález z

  1. septembra
  2. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365; zhodne I.ÚS 44/1999, Nález z
  3. októbra
  4. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382, I.ÚS 10/98)“. (I.ÚS 54/
  5. Nález z
  6. novembra
  7. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 2002 – II. polrok, s. 750, nález Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 22/06). Judikatúra ústavného súdu tiež kladie dôraz, že v súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy s uplatňovaním princípu právnej istoty v právom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem; medzi 9 7Sžo/247/2015 ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti štátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti, resp. proporcionality (m. m. PL. ÚS 1/04). Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. Z citovaného článku 152 ods. 4 ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu, ako aj iné právnické subjekty realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie. Z uvedeného vyplýva, ţe pre zabezpečenie materiálneho právneho štátu povinnosťou mocenských orgánov štátu, ako aj iných právnických subjektov, realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc, je nielen konať a rozhodovať na základe a v súlade so zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, ale ich povinnosťou je aj konať v súlade s právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR). V danej súvislosti dáva odvolací súd do pozornosti, ţe tak ako orgány štátnej moci tak aj všetky subjekty s rozhodovacou právomocou o právach a povinnostiach vo veciach občianskoprávnych i trestnoprávnych sú povinné postupovať aj v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8, (ďalej len „Dohovor“) dojednaný v Ríme
  8. novembra 1950, a ďalšie zmluvné dokumenty na tento 10 7Sžo/247/2015 Dohovor nadväzujúce, ku ktorému pristúpila Česká a Slovenská Federatívna Republika dňa
  9. februára 1991 v Madride a ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 209/1992 Zb. Uvedený Dohovor v súlade s čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky má prednosť pred zákonom, pokiaľ subjektu zaručuje širší rozsah práv. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti. Vzhľadom k uvedenému bolo povinnosťou ţalovanej v konaní o vylúčení ţalobcu zo štúdia na jej vysokej škole pre nesplnenie podmienok vyplývajúcich zo študijného programu a študijného poriadku SEVŠ postupovať v zmysle právnej úpravy ustanovenej v zákone o vysokých školách

jej internými predpismi v súlade s čl. 2 ods. 2

čl. 7 ods. 5 a s čl. 152 ods. 4 ústavy a súčasne v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru pre naplnenie materiálnej spravodlivosti v súlade s čl. 1 ods. 1, 2 ústavy. Podľa § 108 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z. z. na rozhodovanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov – správny poriadok) okrem a/ rozhodovania o uloţení pokuty podľa § 2a, b/ rozhodovania o zastavení konania alebo rozhodovania o prerušení konania podľa § 47, c/ rozhodovania o udelení oprávnenia podľa § 49a, d/ rozhodovania o priznaní sociálneho štipendia podľa § 96 a e/ rozhodovania o uznaní dokladov o vzdelaní. Podľa § 66 ods. 1, písm. c/, ods. 2 písm. c/, ods. 4 zákona č. 131/2002 Z. z. okrem riadneho skončenia štúdia sa štúdium skončí vylúčením zo štúdia pre nesplnenie poţiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu a zo študijného poriadku vysokej školy. 11 7Sžo/247/2015 Dňom skončenia štúdia je podľa odseku 1 písm. c/ a d/ deň, keď rozhodnutie o vylúčení zo štúdia nadobudlo právoplatnosť. Ak sa študent po doručení výzvy v určenej lehote k zápisu nedostaví a ani nepoţiada o predĺţenie tejto lehoty pre zdravotné dôvody, ktoré mu bránia dostaviť sa na zápis, deň, do ktorého sa mal študent zapísať do ďalšieho obdobia štúdia alebo v ktorom sa mal opätovne zapísať, sa povaţuje za deň, v ktorom študent zanechal štúdium. Z právnej úpravy ustanovenej v právnej norme § 108 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z. z. vyplýva, ţe na konanie podľa zákona o vysokých školách sa právna úprava správneho poriadku nevzťahuje, pričom zákon o vysokých školách nemá samostatnú úpravu na konanie a rozhodovanie vo veci skončenia štúdia študenta na vysokej škole. Zákonodarca postavenie súkromnej vysokej školy ustanovuje v štvrtej časti zákona v ustanoveniach §§ 47 aţ 49b/, v ktorej konanie a rozhodovanie vo veci skončenia štúdia študenta na vysokej škole samostatnou úpravou neupravuje. Študijný poriadok ţalovanej vysokej školy – Stredoeurópska vysoká škola v Skalici, konanie a rozhodovanie vo veci skončenia štúdia tieţ neupravuje. Všeobecným správnym procesným predpisom na konanie o právach, povinnostiach a oprávnených záujmoch fyzických a právnických osôb je zákon o správnom konaní č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov – správny poriadok. Vychádzajúc z uvedeného ţalovaná konajúca podľa ustanovení zákona o vysokých školách

o Študijným poriadkom Stredoeurópskej vysokej školy v Skalici bola povinná v konaní a rozhodovaní vo veci skončenia štúdia ţalobcu ako študenta na vysokej školy postupovať v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru

čl. 7 ods. 5 Ústavy SR „analogiae legis“ podľa ustanovení právnej úpravy správneho poriadku zaručujúcej ţalobcovi ako účastníkovi konania práva na spravodlivé konanie a rozhodnutie. Proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal (§ 53 správneho poriadku). Ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbliţšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O odvolaní proti rozhodnutiu orgánu právnickej osoby rozhoduje útvar ustanovený zákonom, a ak ho zákon neustanovuje, útvar určený jej štatútom; ak taký útvar nie je, 12 7Sžo/247/2015 rozhoduje orgán, ktorý ju zriadil alebo zaloţil. Ak nemoţno odvolací orgán určiť podľa odsekov 1 a 2, rozhoduje vedúci správneho orgánu na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 58 ods. 1, 2, 3 správneho poriadku). Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.) Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu o odvolaní sa nemoţno ďalej odvolať (§ 59 ods. 1, 2, 3, 4 správneho poriadku). Podnetu účastníka konania na preskúmanie rozhodnutia môţe v plnom rozsahu vyhovieť aj správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal, ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania alebo ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania (§ 66 správneho poriadku). Zákonodarca v konaní o právach, povinnostiach a oprávnených záujmoch fyzických a právnických osôb podľa citovanej právnej úpravy správneho poriadku vo všeobecnosti ustanovuje právo účastníka na odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu, o ktorom rozhoduje nadriadený orgán kreovaný v súlade s § 58 správneho poriadku. Prvostupňový orgán je oprávnený rozhodovať o odvolaní účastníka konania proti jeho rozhodnutiu len spôsobom ustanoveným v právnej norme § 66 správneho poriadku. V právnej úprave ustanovenej v štvrtej časti oddiel 1/ správneho poriadku zákonodarca zakotvuje právo účastníka konania na dvoj inštančné konanie o jeho právach, povinnostiach a oprávnených záujmoch. Skutkové okolnosti vyplývajúce z administratívneho spisu v danej veci potvrdzujú, ţe prvostupňovým rozhodnutím č. DI/23-3449/2013/ŠO zo dňa 02.12.2013 Stredoeurópska vysoká škola v zastúpení Dr. h.c. Ing. H. Sch., PhD., poverenej výkonom funkcie rektora v zmysle § 66 ods. 1

§ 66ods.

4 zák. č. 131/2002 Z. z. rozhodla o skončení štúdia ţalobcu na Stredoeurópskej vysokej školy v Skalici dňa 20.11.2013. Na základe odvolania ţalobcu Stredoeurópska vysoká škola v zastúpení Dr. h.c. Ing. H. Sch., PhD., poverenej 13 7Sžo/247/2015 výkonom funkcie rektora napadnutým rozhodnutím číslo 70/ŠO/2014 zo dňa 28.01.2014 potvrdila prvostupňové rozhodnutie. Najvyšší súd vzhľadom k uvedenému vyhodnotil ako nedôvodnú odvolaciu námietku ţalovanej vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Zo skutkových okolností danej veci jednoznačne vyplýva, ţe vo veci skončenia štúdia ţalobcu na vysokej škole ţalovanej rozhodla v prvom stupni ako aj v odvolacom konaní, v ktorom konaní odvolaniu ţalobcu nebolo vyhovené, Dr. h.c. Ing. H. Sch., PhD., poverená výkonom funkcie rektora, ktorým postupom bolo ţalobcovi ako účastníkovi konania odňaté právo na dvoj inštančné konanie. Odvolací súd z uvedených dôvodov dospel k zhodnému názoru ako súd prvého stupňa, ţe ţalovaná sa v konaní dopustila takej vady, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť jej rozhodnutia. Odvolací súd nemohol súhlasiť ani s argumentáciou ţalovanej, keď poukazom na právnu úpravu ustanovenú v paragrafe 47 ods. 1 zákona číslo 131/2002 Z. z.

§ 47aods.

2 a s § 47c uvedeného zákona, ktorú citovala a na právnu úpravu správneho súdnictva obsiahnutú vo všeobecnej a druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, vyslovila názor, ţe súkromnú vysokú školu nemoţno povaţovať za orgán verejnej správy resp. orgán tak, ako chápe ustanovenie § 244, resp. § 247 O.s.p. Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom 14 7Sžo/247/2015 chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. V súlade s citovanou právnou úpravou konanie a rozhodovanie ţalovanej v danom prípade sa posudzuje ako konanie a rozhodovanie orgánu verejnej správy a jej rozhodnutie je preskúmateľné súdom, keďţe v preskúmavanom správnom konaní konala a rozhodla v zákonnom postavení právnickej osoby, ktorej zákon zveril do právomoci rozhodovanie o právach a povinnostiach študentov ako fyzických osôb. Odvolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa v preskúmavanej veci postupom v súlade s právnou úpravou ustanovenou v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl.), náleţite preskúmal zákonnosť rozhodnutia ţalovanej a postup mu predchádzajúci v rozsahu ţalobných dôvodov a v odôvodnení napadnutého rozsudku sa náleţite vysporiadal so zásadnými ţalobnými námietkami, a preto námietky ţalovanej uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu odvolací súd povaţoval za nedôvodné, ktoré nemohli mať za následok úspešnosť jej odvolacieho návrhu. Odvolací súd vychádzajúc z uvedeného vyššie napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne a právne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p. a s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. a s § 492 ods. 2 S.s.p. potvrdil, stotoţniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p.), keď nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd v zmysle ust. § 250k ods. 1,

§ 246cods.

1, s § 151 ods. 1, 2 a s § 224 ods. 1 O.s.p. a s § 492 ods. 2 S.s.p. Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, napriek jeho úspechu v tomto konaní z dôvodu, ţe si ich výšku nevyčíslil. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). 15 7Sžo/247/2015 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 23. februára 2017 JUDr. Zdenka Reisenauerová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Viera Vraníková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.