Najvyšší súd 7 Cdo 955/2015 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Lawyer Partners a. s., so sídlom v Bratislave, Prievozská 37, proti žalovanému J. C., bývajúcemu v H., o zaplatenie 15,60 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 9Ro/415/2013, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z
- mája 2014 sp. zn. 43Co/468/2014, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e
- Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) označeným uznesením potvrdil uznesenie Okresného súdu Lučenec (ďalej len „súd prvej inštancie“ a spolu s odvolacím súdom tiež „nižšie súdy“) z
- novembra 2013 č. k. 9Ro/415/2013-7, ktorým súd prvej inštancie zastavil konanie z dôvodu, že žalobkyňa na výzvu súdu nezaplatila súdny poplatok za žalobu (§ 10 ods. 1 zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších zmien a doplnení). Dospel k záveru, že žaloby podané elektronickými prostriedkami (na externom hard disku) nemožno stotožniť so žalobami pôvodne doručenými v júli 2006, urobenými elektronickou formou so zaručeným elektronickým podpisom, ktoré súd prvej inštancie odmietol nezákonným spôsobom prijať. Správnym bolo preto vyzvanie žalobkyne na zaplatenie súdneho poplatku i zastavenie konania z dôvodu, že žalobkyňa v súdom určenej lehote súdny poplatok nezaplatila.
- Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie namietajúc, že nižšie súdy jej svojím postupom odňali možnosť konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „O. s. p.“). Pripomenula názor Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), podľa ktorého za daného skutkového a právneho stavu treba pristupovať k jej žalobe s účinkami jej podania ešte v roku
- V roku 2013 teda nešlo o podanie novej žaloby, ale len o doručenie v inej forme vyhotoveného, avšak inak úplne identického podania. Postup nižších súdov, ktoré žalobe nepriznali účinky jej podania v roku 2006 a prehliadli, že súdny poplatok už v súčasnosti nemožno vyrubiť, je vecne nesprávny. Žaloba podaná v roku 2006 bola riadne podpísaná a spĺňala všetky náležitosti (vrátane časovej pečiatky a zaručeného elektronického podpisu). Žalobkyňa preto navrhla napádané uznesenie odvolacieho súdu spolu s ním potvrdeným uznesením zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
- Dňa
- júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej len „C. s. p.“). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po
- júli 2016, postupoval na základe úpravy z prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p. (podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, 2 7 Cdo 955/2015 platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže však dovolanie tu bolo podané ešte pred
- júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase jeho podania, teda podľa príslušných ustanovení O. s. p. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C. s. p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov dovolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a 2 C. s. p.), ako aj ďalšieho základného princípu o potrebe ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 C. s. p.).
- Najvyšší súd po zistení, že dovolanie podala strana v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie žalobkyňa nasmerovala proti rozhodnutiu, proti ktorému ho rozhodné právo (§§ 237 a 239 O. s. p.) nepripúšťalo a preto ho odmietol (§ 447 písm. c/ C. s. p.).
- Najvyšší súd na stručné odôvodnenie svojho rozhodnutia (§ 451 ods. 3 veta prvá C. s. p.) uvádza, že v danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom – por. napr. konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 1 Cdo 294/2013, 3 Cdo 355/2013, 4 Cdo 79/2014, 5 Cdo 416/2013, 6 Cdo 38/2014, 7 Cdo 60/2014 a 8 Cdo 98/
- S odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, sa najvyšší súd aj v tejto veci v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne; ďalšie dô-vody preto už neuvádza (§ 452 ods. 1 C. s. p.). Len na doplnenie poznamenáva, že závery z odôvodnení vyššie spomenutých rozhodnutí platia aj v prípade, ak odvolací súd založil nepreukázanie totožnosti podania (žaloby) urobeného elektronickými prostriedkami v roku 2013 s podaním (žalobou) urobeným elektronickými prostriedkami v roku 2006 na skutkovom zistení (ktorého správnosť dovolací súd nemohol do
- júna 2016 vrátane podľa § 243a ods. 2 vety druhej O. s. p. a od
- júla 2016 podľa § 442 C. s. p. naďalej nemôže preskúmavať), že elektronické podania z roku 2006 neboli podpísané zaručeným elektronickým podpisom z dôvodu neplatnej časovej pečiatky, a teda, že nešlo o podania, o ktorých by bol Okresný súd Lučenec povinný konať s účinkami začatia konania v júli 2006 (v zmysle rozhodnutia ústavného súdu z jeho veci sp. zn. II. ÚS 145/2008).
- Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.).
- Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0, v časti trov konania pomerom 2 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- decembra 2016 JUDr. Ľubor Š e b o, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová