hmotného práva. 3 1MObdoV/1/2012 Na základe vykonaného dokazovania ustálil, ţe predmetom tohto konania je oprava chybného zápisu v evidencii ţalovaného, vykonaná ţalovaným
Stotoţňujúc sa s právnym názorom prvostupňového súdu konštatoval, ţe nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 159/07-37 z 11.12.2007 potvrdil zákonnosť nadobudnutia akcií T., a. s., ţalobcom v VII. rade – T., spol. s r. o. (terajší ţalobca v V. rade), ale týmto nálezom bola potvrdená aj zákonnosť nadobudnutia akcií a. s., T., B., ţalobcami v I. aţ VI. 4 1MObdoV/1/2012 rade (terajší ţalobcovia v I. aţ IV. rade). Keďţe otázka platnosti a zákonnosti exekúcie, v ktorej ţalobcovia v I. aţ VI. rade (terajší ţalobcovia v I. aţ IV. rade) nadobudli 647 akcií obchodnej spoločnosti T., a. s., B., bola vyššie uvedeným nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky vyriešená, nie je,
odvolacieho súdu, dôvod na jej opätovné riešenie. Ďalej uviedol, ţe ak odvolateľ S.S. - M... H. S.S. je názoru, ţe otázku vlastníctva k akciám spoločnosti T., a. s., nemôţe súd prvého stupňa riešiť ako prejudiciálnu otázku a o vlastníctve môţe rozhodnúť len Krajský súd v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 2Cb/1272/2002, potom sám popiera svoj právny záujem na výsledku konania. Za irelevantnú označil odvolací súd aj námietku odvolateľa - S.S. - M. H. S.S., týkajúcu sa obsahu rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky č. ÚS 553/03 o posudzovaní otázky právneho záujmu, dôvodiac nezáväznosťou rozhodnutí Ústavného súdu Českej republiky na území Slovenskej republiky. Na základe podnetu S.S. - M. H. S.S., zastúpenej JUDr. M. K., advokátom so sídlom v B., G. (orgán štátu, ktorého vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného prvostupňový súd nepripustil uznesením č. l. 291 a odvolací súd toto rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil uznesením č. l. 346) podal generálny prokurátor Slovenskej republiky v zákonom stanovenej lehote
1 OSP mimoriadne dovolanie proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako súdu odvolacieho, č. k. 6Obo/77/2008-346 z
ktorého sťaţovateľ - spoločnosť T., s. r. o., nadobudol akcie spoločnosti T., a. s., v exekučnom konaní a zákonnosť priebehu exekúcie uţ nemôţe posudzovať súd ako prejudiciálnu otázku v inom konaní. Tento názor povaţovali oba konajúce súdy za záväzný. Upozornil však na to, ţe uvedený nález je pre všeobecné súdy záväzný len pri hodnotení konkrétnej individuálne určenej skutkovej okolnosti (porušenie základného práva) vo vzťahu k sťaţovateľovi (T. s. r. o.). Nie je záväzný pre konanie medzi ţalobcom a ţalovaným. Odvolací súd takto priznal právnym názorom Ústavného súdu SR všeobecnú právnu záväznosť, t. j. stotoţnil ich so všeobecne záväzným právnym predpisom. Na margo toho ozrejmil, ţe právny názor vyjadrený v predmetnom náleze má pre dané konanie rovnakú právnu váhu, ako má v systéme písaného práva judikatúra súdov, t. j. súd môţe prihliadnuť na jeho autoritu a presvedčivosť, avšak nie je ním viazaný, a v prípade, ak je tento právny názor v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, nesmie ho aplikovať. Zastal preto názor, ţe ak teda odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na predmetný nález, mohol tak urobiť iba podporne, z dôvodu stotoţnenia sa s jeho správnosťou, nie však povaţujúc ho za záväzný prostredníctvom ustanovenia § 135 ods. 1 OSP. Zostáva preto posúdiť, či právny názor vyjadrený v citovanom náleze Ústavného súdu SR bolo moţné vziať do úvahy aspoň podporne pri právnom hodnotení skutkového stavu odvolacím súdom, ako aj to, či tento právny názor nie je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktorými je všeobecný súd viazaný.
generálneho prokurátora nie je moţné právny názor Ústavného súdu SR povaţovať v danom prípade ani za judikatúru, ktorá je hodná referencie pre svoju správnosť a presvedčivosť, nakoľko je v zjavnom rozpore s objektívnym právom. Ústavný súd SR v citovanom náleze uvádza, ţe otázku zákonnosti nadobudnutia akcií v exekúcii môţe posudzovať iba exekučný súd v rámci exekučného konania (prípadne súd vyššej inštancie 6 1MObdoV/1/2012 v rámci konania o opravnom prostriedku), a ţe túto otázku súd v inom sporovom konaní posudzovať nemôţe. Uvedené je
neho dôsledkom zásady zákazu návratu do predošlého stavu v exekučnom konaní. Tento právny názor označil generálny prokurátor za nesprávny. Právnym následkom exekučného konania môţe byť vznik, zmena alebo zánik hmotnoprávneho vzťahu (konštitutívny účinok). Ide o zmenu subjektu práva, ktorá nastáva tak, ţe exekvované právo povinného zaniká a súčasne sa prikazuje oprávnenému (napríklad prikázanie pohľadávky) alebo sa predáva tretej osobe (napríklad draţba veci). Právnou skutočnosťou spôsobujúcou vznik, zmenu alebo zánik práva je úkon súdneho exekútora (napríklad draţba, predaj cenných papierov), ktorý väčšinou nie je podmienený ţiadnym rozhodnutím exekučného súdu (výnimkou je uznesenie o schválení príklepu). Posúdenie otázky, či zmena subjektu práva po vykonanej exekúcii nastala, nemôţe byť v určitých prípadoch vôbec riešená exekučným súdom, ale (práve naopak) táto otázka je vţdy v právomoci všeobecného súdu v sporovom konaní, ktorý ju posudzuje ako kaţdú inú právnu skutočnosť. Rozhodnutie má deklaratórne účinky. Uvedená právomoc všeobecných súdov v sporovom konaní nie je v rozpore so zásadou zákazu návratu do pôvodného stavu, ktorou sa exekučné konania riadi. Zákaz návratu do predošlého stavu (restitutio in integrum) je zákazom reštitučnej ţaloby po vykonaní exekúcie. Cieľom reštitučnej ţaloby je dosiahnutie zmeny práva do pôvodného stavu, t. j. dosiahnutie rozsudku s konštitutívnym účinkom. Ţaloby reivindikačné alebo určovacie však nie sú po skončení exekúcie vylúčené. V konkrétnej exekúcii došlo k predaju akcií štátu, napriek tomu, ţe tento majetok bol z exekúcie vylúčený. Takýto predaj akcií nemohol spôsobiť ţiadne právne účinky. Všeobecný súd je preto oprávnený posúdiť, ţe k zmene subjektu práva v exekúcii nedošlo, a to aj v rámci riešenia predbeţnej otázky. Daný prípad teda neodporuje zákazu navrátenia do pôvodného stavu, nakoľko nie je splnený základný predpoklad, ţe zmena stavu (práva) exekúciou nastala. Na margo nálezu Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 159/07-37 z
názoru generálneho prokurátora, súd prvého stupňa pochybil, keď návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania zamietol s odvolaním sa na právny názor Ústavného súdu SR vyslovený v odôvodnení nálezu vydaného v konaní o ústavnej sťaţnosti smerujúcej proti postupu súdu v inej veci. Mal za to, ţe takýto právny názor, hoc vyslovený Ústavným súdom SR, nie je pre všeobecné súdy právne záväzný, čo moţno vyvodiť z 135 ods. 1 OSP. Na margo odvolacieho súdu vyriekol, ţe tento správne poukázal v potvrdzujúcom uznesení na skutočnosť, ţe o vlastníctve sporných akcií meritórne koná Krajský súd v Košiciach pod sp. zn. 2Cb/1272/2002. Len tento súd v uvedenom konaní môţe rozhodnúť o vlastníctve sporných akcií. Upozornil však, ţe v čase rozhodovania súdu prvého stupňa, i odvolacieho súdu, o návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania, sa rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach v súdnom spise nenachádzalo. Bez ohľadu na význam a kvalitu právneho názoru Ústavného súdu SR v citovanom náleze, generálny prokurátor zdôraznil, ţe nemoţno opomenúť práve tú skutočnosť, ţe posledným zapísaným vlastníkom sporných akcií bola S.S. – M... H. S.S., a tento právny i skutkový stav vyplýval z evidencie ţalovaného v čase podania návrhu na začatie konania. Túto skutočnosť vyhodnotil generálny prokurátor ako opodstatňujúcu právny záujem 8 1MObdoV/1/2012 zapísaného vlastníka akcií na výsledku sporu, pretoţe výrok meritórneho rozhodnutia o veci má pre existujúce právne postavenie doterajšieho vlastníka akcií zásadný právny význam z hľadiska jeho akcionárskych práv k spoločnosti T., a. s., vykonávaných
príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Z tohto faktu vyvodil tak právny záujem na výsledku konania, ako aj dôvodnosť jeho vstupu ako vedľajšieho účastníka do konania na strane ţalovaného. K mimoriadnemu dovolaniu sa vyjadrili ţalobcovia v I. a V. rade, ţalovaný, vedľajší účastník na strane ţalovaného (T., a. s., B.) a navrhovateľ vstupu do konania ako vedľajší účastník na strane ţalovaného a zároveň navrhovateľ podnetu na podanie mimoriadneho dovolania (S.S. - M... H. S.S.). Ţalobca v I. rade (B., a. s., H.) podal vyjadrenie k mimoriadnemu dovolaniu 29. 11. 2011 (č. l. 616 - 705). Navrhol odmietnuť mimoriadne dovolanie ako neprípustné z dôvodu, ţe neboli splnené podmienky a predpoklady odôvodňujúce podanie mimoriadneho dovolania
1 písm. c) v spojení s § 243b ods. 5 OSP. Text vyjadrenia ţalobcu v I. rade k mimoriadnemu dovolaniu je identický s textom vyjadrenia k mimoriadnemu dovolaniu podaným ţalobcom v V. rade. Ţalobca v V. rade (T. spoločnosť s ručením obmedzeným V. T.) podal vyjadrenie k mimoriadnemu dovolaniu 12. 05. 2011 (č. l. 521 - 610). Navrhol odmietnuť mimoriadne dovolanie ako neprípustné z dôvodu, ţe neboli splnené podmienky a predpoklady odôvodňujúce jeho podanie
1 písm. c) v spojení s § 243b ods. 5 OSP. Text jeho vyjadrenia k mimoriadnemu dovolaniu je pritom totoţný s textom vyjadrenia k mimoriadnemu dovolaniu podaným ţalobcom v I. rade. Ţalovaný (C. D. C. P. S., a. s., B.) sa vyjadril k mimoriadnemu dovolaniu podaním zo
, § 243f, § 243g, § 243h OSP, preskúmal potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu, ako aj naň nadväzujúce uznesenie súdu prvého stupňa, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 v spojení s § 243i ods. 2 OSP) v napadnutom rozsahu
1 OSP v spojení s § 243i ods. 2 OSP, a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je dôvodné. Dovolací súd pri tomto preskúmaní zistil, ţe závery generálneho prokurátora vyplývajú z obsahu spisu a aj po právnej stránke sú správne. Dostatočne nimi preukázal, ţe napadnutými rozhodnutiami prvostupňového i odvolacieho súdu bol porušený zákon nedôsledným riadením sa týchto súdov zákonnými ustanoveniami § 1, § 2, § 3, § 93 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 135 ods. 1 veta druhá, § 159 ods. 2 OSP. Boli tak splnené zákonné predpoklady pre dôvodné podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom obsiahnuté v ustanovení § 243f ods. 1 písm. c) OSP v spojení s ustanovením § 243e ods. 1 OSP.
1 OSP, ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, ţe právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f), a ak to vyţaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie. V zmysle § 243f ods. 1 OSP môţe byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, ţe:
1 písm.
hmotného práva. Poukázal na predmet tohto súdneho konania, ktorým je oprava chybného zápisu v evidencii ţalovaného, vykonaná ţalovaným
názoru prvostupňového súdu nebol v danom prípade splnený predpoklad účasti vedľajšieho účastníka, a to existencia právneho záujmu na výsledku konania, t. j. ţe jeho právne postavenie bude výsledkom sporu ovplyvnené. Takto odprezentovaný názor zdôvodnil tvrdením, ţe v predmetnom konaní ţiadajú ţalobcovia nahradiť prejav vôle ţalovaného tak, ţe ţalovaný opravuje chybné zápisy v evidencii zaknihovaných akcií T., a. s., a keďţe toho času majú akcie podobu listinných cenných papierov, výsledok tohto konania sa navrhovateľa na vstup do konania, ako vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného, nijako nedotkne. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní ţalovaného a S.S. – M. H. S.S., proti uzneseniu prvostupňového súdu (č. l. 291), ktorým bol zamietnutý návrh S.S. – M. H. S.S. na jej pripustenie do konania ako vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného, potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
Pokladal za správny záver prvostupňového súdu a na zdôraznenie jeho správnosti uviedol, ţe nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 159/07-37 z
1 OSP účinného v rozhodnom čase, t. j. v čase podania návrhu na vstup vedľajšieho účastníka na strane ţalobcu do konania /
2 OSP účinného v rozhodnom čase, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
3 OSP účinného v rozhodnom čase, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uváţení všetkých okolností. Na pripustenie vedľajšieho účastníctva kladie ustanovenie § 93 OSP poţiadavky spočívajúce v splnení niekoľkých osobitných podmienok. Súd prvého stupňa, ako aj súd odvolací, keďţe uznesenie prvostupňového súdu potvrdil dôvodiac jeho vecnou správnosťou, sa nedôsledne zaoberali skúmaním všetkých podmienok prípustnosti vedľajšieho účastníctva. V sporovom konaní je prípustné, aby účastníkov konania podporil vedľajší účastník, resp. vedľajší účastníci, ktorí sa na konaní, okrem osobitných podmienok uvedených v § 93 OSP, môţu zúčastniť iba v prípade, ak spĺňajú ostatné pojmové znaky účastníkov vrátane spôsobilosti byť účastníkom konania a procesnej spôsobilosti. Osobitnými podmienkami účasti vedľajšieho účastníka (podmienkami prípustnosti) v spore sú:
hmotného práva. Pojem „právny záujem na výsledku sporu“ nie je v Občianskom súdnom poriadku bliţšie špecifikovaný, pretoţe zákonodarca ponecháva na úvahe súdu v kaţdom konkrétnom prípade, ako ho vyloţí a aplikuje. Hlavným účelom a zmyslom vedľajšieho účastníctva je pomoc v spore jednému z účastníkov konania. Zmyslom tohto inštitútu je teda posilniť v konkrétnom konaní postavenie toho účastníka, na ktorého strane vedľajší účastník vystupuje, samozrejme za predpokladu, ţe vedľajší účastník má právny záujem na výsledku sporu. Inými slovami povedené, ide o právny záujem na víťazstve toho účastníka, ktorého vedľajší účastník podporuje. Inštitút vedľajšieho účastníctva teda neslúţi len k ochrane záujmov tretej osoby (vedľajšieho účastníka), ale zároveň aj k ochrane záujmov hlavného účastníka konania, na ktorého stranu vedľajší účastník v konaní pristúpil. Pokiaľ ustanovenie §-u 93 ods. 1 OSP hovorí o právnom záujme na výsledku sporu (na víťazstve podporovaného účastníka), nestačí iba záujem morálny, ani záujem majetkový, ale musí ísť o exitujúci právny záujem tretej osoby na výsledku sporu s priamym dopadom do hmotného práva.
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (najmä strany 31 a nasl. odôvodnenia predmetného nálezu). Všetky vyššie opísané skutočnosti zakladajú opodstatnenosť podania mimoriadneho dovolania v zmysle ustanovenia § 243e OSP v spojení s ustanoveniami § 243f ods. 1 písm. c) OSP. Majúc na zreteli ozrejmenie uvedených skutočností, bude ţiaduce, aby sa súd prvého stupňa vysporiadal s vytknutými nedostatkami. Napriek preukázanej dôvodnosti mimoriadneho dovolania, dovolací súd nevyhovel petitu mimoriadneho dovolania poţadujúceho zmenu napadnutého uznesenia odvolacieho súdu (č. l. 346) tak, ţe vstup S.S. – M. H. S.S., ako vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného, pripúšťa. Aplikáciu ustanovenia § 243b ods. 2 veta druhá v spojení s § 243i ods. 2 OSP, t. j. zmenu napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nebolo moţné realizovať, pretoţe nesprávnosť mimoriadnym dovolaním napadnutého rozhodnutia nespočívala len v nesprávnom právnom posúdení správne zisteného skutkového stavu, ale v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia nebol dostatočne zistený skutkový stav (§ 243b ods. 2 veta prvá v spojení s § 243i ods. 2 OSP). Preto dovolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, a keďţe malo aj rozhodnutie súdu prvého stupňa vady, pre ktoré sa zrušilo rozhodnutie odvolacieho súdu, zrušil dovolací súd aj toto prvostupňové rozhodnutie a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v súlade s § 243b ods. 3 v spojení s § 243i ods. 2 OSP. Na základe uvedených dôvodov dovolací súd zrušil napadnuté uznesenia oboch súdov niţších stupňov
2 veta prvá, ods. 3 veta prvá OSP a § 243b ods. 4 za bodkočiarkou OSP v spojení s § 243i ods. 2 OSP a v zmysle § 243b ods. 3 veta druhá OSP v nadväznosti na § 243i ods. 2 OSP vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvého stupňa, ktorý 16 1MObdoV/1/2012 spravujúc sa viazanosťou právneho názoru dovolacieho súdu (§ 243d ods. 1 veta druhá OSP), bude v zmysle § 243d ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 243i ods. 2 OSP konať o veci ďalej. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia OSP). K uvedeným záverom dospel dovolací päťčlenný senát jednohlasne. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, 24. októbra 2013 JUDr. Juraj Seman, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Helena Farkašová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.