Najvyšší súd 1ObdoV/6/2012 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Juraja Semana a člnov senátu JUDr. Anny Markovej, JUDr. Dariny Ličkovej, JUDr. Štefana Šatku a JUDr. Kataríny Pramukovej, v právnej veci ţalobcu: B., a. s., N., X. H., IČO: X., zastúpeného Mgr. Ing. Mgr. I. I., advokátom, H., X. V. T., proti ţalovanému: C. D. C. P. S., a. s., U., X. B., IČO: X., zastúpenému Advokátskou kanceláriou V. M. , s. r. o., P., X. B., IČO: X., za účasti vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného: S. R. – M... H. S. R., M., X. B. 212, IČO: X., zastúpeného JUDr. M. K., advokátom, G., Box X. X. B., o zaplatenie 342.420,97 eur (10.315.774,- Sk) s príslušenstvom, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 17Cb/118/2003, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Obo/2/2007-307 zo 7. augusta 2008, právoplatného 2. septembra 2008, takto r o z h o d o l : Dovolanie z a m i e t a . Ţalovanému trovy dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e 2 1ObdoV/6/2013 Krajský súd v Bratislave, ako súd prvého stupňa, rozsudkom č. k. 17Cb/118/2003-211 z 31. októbra 2006, uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 10.315.774,- Sk s 9,07 % úrokom z omeškania p. a. od 06. 07. 2006 do zaplatenia a 81.423,- Sk na náhradu trov konania, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil prvostupňový súd odkazom na ustanovenia § 155 ods. 1, ods. 2, § 369, § 373, § 374, § 502, § 757 Obchodného zákonníka, § 7, § 11, § 21, § 22, § 56, § 57, § 64, § 68, § 89 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov a zisteným skutkovým stavom, z ktorého mal za preukázané, ţe predmetom sporu je náhrada škody predstavujúca nevyplatené dividendy akcionára spoločnosti T., a. s., B., spoločnosti B., a. s., H., za účtovný rok 2002 v sume 10.315.774,- Sk. Ţalobca zmenovým výpisom z účtu majiteľa cenných papierov ku dňu 09. 10. 1998 preukázal, ţe je vlastníkom 98 kusov akcií spoločnosti T., a. s.. Ţalovaný svoj úkon na uvedenom doklade označil ako sluţba 005 - zmena majiteľa cenného papiera. Zákonnosť nadobudnutia akcií je potvrdená aj v rozsudku NS SR zo dňa 28. 02. 2001, sp. zn. MCdo 2/1999, ktorým bolo zamietnuté mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora SR a v jeho odôvodnení bolo výslovne uvedené, ţe exekúcia sa mohla uskutočniť aj predajom cenných papierov. S ohľadom na uvedené skutočnosti povaţoval súd prvého stupňa vlastnícke právo k akciám za nesporné, a preto neriešil túto otázku. Z listinných dôkazov - pozvánky na mimoriadne valné zhromaţdenie spoločnosti T., a. s., zo dňa 16. 11. 1998 a zápisnice z mimoriadneho valného zhromaţdenia tejto spoločnosti z 26. 11. 1998, mal za preukázané, ţe ţalobca, ako vlastník akcií, riadne vykonával akcionárske práva. Poukázal na to, ţe MF SR, ako orgán štátneho dozoru, s poukazom na ustanovenie § 82 zák. č. 600/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, vydalo 09.12.1998 Rozhodnutie o uloţení opatrenia na nápravu zistených nedostatkov číslo 043/1998/SAN, ktorým uloţilo ţalovanému do troch dní od doručenia tohto rozhodnutia uviesť do pôvodného stavu, t. j. do stavu platného pred 09. 10. 1998, evidenciu účtu majiteľa - M. - ako jediného majiteľa akcií vydaných spoločnosťou T., a. s., číslo emisie X., séria X., ako aj evidenciu registra emitenta, ktorým je spoločnosť T., a. s.. Opravu malo SCP vykonať v zápisoch týkajúcich sa evidencie majiteľa účtu a registra emitenta ku dňu, keď sa chybný zápis vykonal a tieţ malo zaslať všetkým osobám, na ktorých účte alebo v ktorých registri opravy vykonalo, výpis z ich účtu alebo registra s odôvodnením a bez zbytočného odkladu. Z textu rozhodnutia bolo zrejmé, ţe ţalovaný má moţnosť proti nemu podať rozklad do 15 dní od doručenia. Prvostupňový súd ďalej zistil, ţe ţalovaný realizoval Rozhodnutie MF SR číslo 043/1998/SAN ešte v deň jeho doručenia (9.12.1998) 3 1ObdoV/6/2013 tak, ţe vykonal zápis v evidencii na ťarchu účtu ţalobcu a v prospech účtu M. a tieţ zápis v evidencii registra emitenta T. a. s.. Výsledkom vykonanej „opravy“ bolo, ţe na účte majiteľa - ţalobcu nezostali ţiadne cenné papiere, čo bolo preukázané stavovým výpisom z účtu majiteľa zo dňa 10. 12. 1998, ktorý mu bol doručený spolu s ozná o realizácii rozhodnutia o uloţení opatrenia na nápravu zistených nedostatkov zo dňa 10. 12. 1998. Prvostupňový súd teda skonštatoval, ţe k zmene na účte ţalobcu - odpísaniu akcií z jeho účtu - došlo na základe úkonu ţalovaného. V príčinnej súvislosti s uvedeným úkonom ţalovaného potom emitent - T., a. s., ţalobcovi pri zmene podoby akcií ţiadne akcie nevydal. Súd prvého stupňa zastal názor, ţe keďţe je ţalovaný právnickou osobou, zriadenou na vykonávanie špecifických činností v rozsahu a spôsobom predpísaným Zákonom o cenných papieroch a Obchodným zákonníkom, vedel a musel vedieť, ţe podľa § 56 ods. 1 písm.
- a)ZoCP je povinný evidovať zaknihované cenné papiere, zmeny ich majiteľov a ďalšie údaje, ktoré sa ich týkajú, a to v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Evidenciu zaknihovaných cenných papierov vedie ţalovaný na účtoch majiteľov cenných papierov a v registri emitentov cenných papierov (§ 57 ZoCP). Rovnako vedel a musel vedieť, ţe zmeny osoby majiteľa cenného papiera sa v súlade s ustanovením § 7 ZoCP môţu vykonávať prevodom cenného papiera, čo je zmena osoby oprávnenej z tohto cenného papiera uskutočnená na základe zmluvy a prechodom cenného papiera, čo je zmena osoby majiteľa cenného papiera na základe iných právnych skutočností. Interpretáciou ustanovení § 21 ods. 1, ods. 2, § 22 ods. 1, ods. 2 a § 68 ZoCP dospel k záveru, ţe ţalovaný konal bez toho, aby dostal obsahovo zhodné príkazy na registráciu prevodu od prevodcu, aj od nadobúdateľa, a právne relevantný príkaz na registráciu prechodu dňa 09. 12. 1998 by muselo stredisku dať M. a súčasne priloţiť doklad o zmene majiteľa cenného papiera, čo sa však v konaní nepreukázalo. Obranu ţalovaného tvrdiaceho, ţe 09. 12. 1998 pri odpisovaní 98 akcií spoločnosti T., a. s., z účtu ţalobcu v prospech účtu M., konal v súlade so zákonom, lebo realizoval rozhodnutie MF SR č. 043/1998/SAN, ktoré bolo vydané v rámci výkonu štátneho dozoru v zmysle ustanovení § 82 a nasl. ZoCP, ktoré však ešte nebolo právoplatné, ale bolo vykonateľné, vyhodnotil prvostupňový súd ako nedôvodnú. Jej nedôvodnosť videl v tom, ţe rozhodnutie ukladalo ţalovanému uviesť do pôvodného stavu, t. j. do stavu platného pred 09. 10. 1998, evidenciu účtu M. - ako jediného majiteľa akcií spoločnosti T., a. s., ako aj evidenciu registra emitenta uvedených akcií. Tento úkon bol v rozhodnutí MF SR označený 4 1ObdoV/6/2013 ako „oprava chybného zápisu“. Mal za to, ţe ţalovaný vedel a musel vedieť, ţe podľa § 64 sa oprava alebo doplnenie vykonáva na základe námietky majiteľa účtu, osoby organizujúcej verejný trh alebo emitenta, ktorú uzná ako oprávnenú, ako aj na základe právoplatného rozhodnutia súdu. Oprava alebo doplnenie sa môţe tieţ vykonať z vlastného podnetu strediska, ak chybu alebo neúplnosť zistí (§ 65). Ani jedno z uvedených ustanovení nepripúšťa, ţe by sa oprava alebo doplnenie mohli vykonať na základe rozhodnutia, či opatrenia orgánu štátneho dozoru, ktorým v tom čase bolo MF SR. Rovnako tak z ustanovení § 21 a nasl. a § 68 ZoCP vyplýva, ţe zákon nedovoľuje vykonať na základe takéhoto opatrenia z účtu majiteľa prevod alebo prechod cenných papierov. Vyjadril preto presvedčenie, ţe ţalovaný musel vedieť, ţe realizácia uvedeného rozhodnutia MF SR podstatným spôsobom zasiahne do jeho právneho vzťahu so ţalobcom, a v konečnom dôsledku bude mať dopad na výkon akcionárskych práv ţalobcu a jeho ďalších práv z vlastníctva akcií vyplývajúcich. Zároveň zdôraznil, ţe ţalovaný nie je v oblasti kontroly vo vzťahu k M F SR v subordinácii, ako tvrdil, a jeho rozhodnutie splnil dobrovoľne, hoci v zmysle poučenia mohol proti nemu podať rozklad. S ohľadom na všetky tieto dôsledky, ktoré musel poznať, bolo jeho povinnosťou uplatniť všetky zákonom dané opravné prostriedky. Upriamil pritom pozornosť na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sţ 20/99 z 28. 09. 1999, z ktorého vyplýva záver o tom, ţe riadny opravný prostriedok, prípadne aj ţalobu, mohol podať iba ţalovaný. Predmetné uznesenie (vydané v právnej veci ţalobcu M. K. - jedného z drobných akcionárov - proti MF SR o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia MF SR 043/1998/SAN) v odôvodnení jednoznačne ustálilo, ţe zásadne výkonom kontroly, ktorej súčasťou sú aj oprávnenia ukladať opatrenia, sa nemenia práva a povinnosti kontrolovaného subjektu, ktoré mu vyplývajú zo zákona alebo zmluvy voči osobám, s ktorými je v právnom vzťahu. Opatrenie kontrolného orgánu je zásahom do právneho postavenia kontrolovaného subjektu, ale bez priameho dopadu na iné subjekty. V tejto súvislosti súd prvého stupňa konštatoval, ţe aj v súdenom prípade sa stav evidencie zmenil aţ úkonom kontrolovaného subjektu - ţalovaného. Súčasne poukázal na totoţné stanovisko ministra financií SR obsiahnuté v jeho liste z 9.5.2005, z ktorého je zrejmé, ţe zmena v evidencii zaknihovaných cenných papierov, tak na účte majiteľa cenných P., ako aj v registri emitenta, bola uskutočnená na základe úkonu SCP, nie na základe úkonu MF SR. SCP bolo pri výkone svojej činnosti v zmysle zákona o cenných papieroch autonómnym subjektom práva, ktorého vôľu nebolo moţné nahradiť právnym aktom MF SR. 5 1ObdoV/6/2013 Súdu prvého stupňa bolo z konania vedeného v právnej veci iného ţalobcu známe, ţe ţalovaný tieţ na základe upozornenia spoločnosti T., a. s., na prevedenie akcií bez súhlasu emitenta, ako aj na základe námietky majiteľa účtu cenných papierov M. voči neoprávnenému prevodu akcií z jeho účtu, vydal 21.10.1998 podľa § 27 ZoCP príkaz na registráciu pozastavenia práva nakladať s cennými papiermi z dôvodu takto vyvolaného reklamačného konania podľa Reklamačného poriadku SCP. Po získaní informácií o realizovaných prevodoch ţalovaný vydal príkaz na zrušenie pozastavenia výkonu práv nakladania s cennými papiermi, z čoho mal prvostupňový súd za preukázané, ţe ţalovaný bol presvedčený o zákonnosti prevodov cenných papierov z účtu M. na účet ďalších drobných akcionárov. Podľa mienky prvostupňového súdu, aj táto skutočnosť preukazuje, ţe ţalovaný vedel, ţe realizáciou rozhodnutia MF SR poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu voči ţalobcovi. Za nič nemeniace na tejto skutočnosti označil súd prvého stupňa konštatovanie ţalovaného v jeho podaní z 11. 05. 2006, ţe pred doručením rozhodnutia MF SR mal iný právny názor. Ďalším dokazovaním prvostupňový súd zistil, ţe rozhodnutie MF SR č. 043/1998/SAN zo dňa 09. 12. 1998 bolo rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 05. 2002, sp. zn. 4Sţ 143/01, právoplatným 04. 07. 2002, zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Na základe uvedeného rozsudku ţalobca (a ďalší drobní akcionári) vyzval ţalovaného v zmysle § 64 zák. č. 600/1992 Zb. v spojení s § 163 ods. 6 zák. č. 566/2001 Z. z. na vykonanie opravy na účtoch majiteľov cenných papierov tak, ţe účty uvedie do stavu platného pred 09. 12. 1998, teda pred vydaním zrušeného rozhodnutia MF SR č. 043/1998/SAN. Opravu bolo pritom potrebné vykonať aj v registri emitenta T., a. s., B.. Následne Úrad pre finančný trh, vykonávajúci podľa zák. č. 96/2002 Z. z. dohľad nad finančným trhom, ţalobcovi listom z 08. 11. 2002 oznámil, ţe spoločnosť T., a. s., dňa 31. 01. 2000 zmenila podobu akcií zo zaknihovaných na listinné, a preto ţalovaný nemôţe vykonať opravu v príslušnej evidencii. Ţalovaný tvrdil, ţe rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sţ 143/01 mu bol doručený 08. 07. 2002 s tým, ţe nie je pre neho záväzný, keďţe nie je orgánom v zmysle ustanovenia § 159 ods. 2 OSP. Nesplnenie zákonom stanovenej povinnosti vykonať opravu chybného zápisu, ktorú však ţalovaný označil ako spätnú zmenu majiteľa akcií, odôvodnil ţalovaný aj tým, ţe nie je právne ani technicky moţná, keďţe došlo k zmene podoby akcií zo zaknihovaných na listinné. Zaknihované akcie mali podobu zápisu na účte ich majiteľov a v registri emitenta, tieto však po zmene podoby akcií uţ neexistujú. Ţalovaný v súčasnosti vedie len zoznam akcionárov spoločnosti T., a. s., a 6 1ObdoV/6/2013 zápis do tohto zoznamu nemá konštitutívne účinky, ako je to v prípade zaknihovaných cenných papierov. K uvedenému zaujal prvostupňový súd názor, ţe pre prípad domnievania sa ţalobcu, ţe ide o neúplnosť v evidencii ţalovaného, táto mohla vzniknúť aţ právoplatnosťou rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 05. 2002, ktorá nastala aţ v čase, kedy ţalovaný dotknuté cenné papiere emitované spoločnosťou T., a. s., vo svojej evidencii neevidoval, a teda nemohol uskutočniť ţiadne zápisy týkajúce sa týchto cenných papierov. Súd prvého stupňa neakceptoval ani tvrdenia ţalovaného, ktorými, pridrţiavajúc sa ustanovenia § 11 ods. 1 ZoCP účinného v čase premeny podoby akcií (30.1.2000), prezentoval, ţe stredisko je povinné do 30 dní odo dňa, keď dostane od emitenta oznámenie o premene podoby cenného papiera podľa § 9 ods. 1, odovzdať emitentovi výpis z jeho registra, a to v rozsahu evidovaných údajov týkajúcich sa cenného papiera, ktorého podoba sa premieňa. Od okamihu splnenia tejto povinnosti stredisko nesmie vykonávať vo svojej evidencii ţiadne zápisy týkajúce sa cenného papiera, ktorého podoba sa premieňa. Ich neakceptáciu odôvodnil tým, ţe nie sú v súlade s právom. Okrem toho objasnil, ţe subjektívne medze právoplatnosti sa podľa právnej teórie môţu rozšíriť v dôsledku hmotnoprávnej úpravy, ktorá vzťahuje účinky právoplatného výroku rozhodnutia aj na iné osoby, neţ účastníkov konania, aj keď nejde o rozhodnutie o osobnom stave. Pojem orgán v zmysle § 159 ods. 2 OSP je potom legislatívnou skratkou. Z toho vyvodil, ţe ţalovaný bol subjektom rozhodnutia MF SR č. 043/1998/SAN, a preto bol pre neho záväzný výrok rozsudku o jeho zrušení, aj keď mu bezprostredne neukladal ţiadne povinnosti. Dodal, ţe z dikcie výroku rozsudku vyplýva, ţe dňom právoplatnosti rozsudku sa rozhodnutie MF SR č. 043/1998/SAN z 09. 12. 1998 zrušuje v celom rozsahu s účinkami ex tunc ku dňu jeho vydania a vec sa mu vracia na ďalšie konanie. Z listu ministra financií zo dňa 09. 05. 2005 mu bolo súčasne známe, ţe MF SR ţiadne nové rozhodnutie nevydalo. Z uvedeného vyhodnotil, ţe ţalovaný bol povinný v zmysle § 64 ZoCP vykonať na základe právoplatného rozsudku opravu chybného zápisu, ku ktorému došlo 09. 12. 1998 (nie spätnú zmenu majiteľa akcií) vo svojej evidencii ku dňu, keď sa chybný zápis vykonal a obnoviť právny stav pred vydaním zrušeného rozhodnutia, a zapísať na účet ţalobcu údaj o vlastníctve 98 akcií od 08. 10. 1998 do dňa zrušenia emisie 31. 01. 2000. Splneniu uvedenej povinnosti nemohlo brániť ani ustanovenie § 11 ZoCP (resp. § 17 zák. č. 566/2001 Z. z.), pretoţe zákazom vykonania opravy chybného zápisu, alebo doplnenia neúplnosti podľa § 64, by sa mohol v evidencii zafixovať nezákonný stav. Prvostupňový súd označil za nepravdivé 7 1ObdoV/6/2013 tvrdenie ţalovaného o neexistencii evidencie v dôsledku premeny podoby akcií, dôvodiac povinnosťou ţalovaného viesť účet majiteľa cenných papierov aţ do jeho zrušenia, čo však v konaní nebolo preukázané. Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe niet pochybností o tom, ţe ţalobca nadobudol 98 akcií emitenta T., a. s., v súlade so zákonom. K zmene vlastníctva akcií nemohlo dôjsť, keďţe vlastník akcií neurobil taký právny úkon, a ani nenastala taká právna skutočnosť, s ktorou zákon zmenu vlastníctva spája. Protiprávnym úkonom ţalovaného však došlo 09. 12. 1998 k odpísaniu akcií z evidencie, vedenej ţalovaným, ktorá vlastníctvo formálne osvedčuje a umoţňuje výkon všetkých práv z vlastníctva akcií vyplývajúcich. Ţalovaný konal protiprávne aj tým, ţe na základe právoplatného rozsudku NS SR sp. zn. 4Sţ 143/01 zo dňa 28. 05. 1998 nevykonal podľa § 64 ZoCP (resp. § 108 zák. č. 566/2001 Z. z.) opravu chybného zápisu na účte majiteľa cenných papierov ku dňu, keď sa chybný zápis vykonal. Preto ţalovaný podľa § 89 ZoCP zodpovedá za škodu spôsobenú porušením povinností podľa tohto zákona, ktorá sa spravuje úpravou náhrady škody podľa Obchodného zákonníka, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. Prvostupňový súd nepovaţoval zmenu podoby akcií a následne určité zmeny v spôsobe vedenia evidencie za okolnosti vylučujúce zodpovednosť ţalovaného, teda za také okolnosti, ktoré by bránili ţalovanému splniť jeho povinnosti vyplývajúce zo zákona. Poukázal na právny a faktický význam vedenia príslušnej evidencie podľa ZoCP. Uviedol, ţe spôsob vedenia evidencie - ako zákonom predpokladaného systému zapisovania skutočností deklaratórneho významu - nemôţe byť na ujmu majiteľa cenného papiera ani emitenta, keďţe zásadným spôsobom dopadá na moţnosť dispozície s predmetom vlastníctva. Dospel preto k záveru, ţe ustanovenia § 11 a 64 ZoCP upravujú rôzne situácie s tým, ţe ustanovenie § 11 nemôţe predstavovať prekáţku vykonať opravu chybného zápisu v zmysle § 64 kedykoľvek bez časového a vecného obmedzenia. Nemôţe byť cieľom zákonného ustanovenia zafixovať nezákonný stav. Za nepreukázané povaţoval tieţ to, ţe uprednostnenie postupu podľa § 11 a nevykonanie opravy chybného zápisu podľa § 64 zo strany ţalovaného, malo za následok absenciu zápisu zákonného stavu, v dôsledku čoho neboli ţalobcovi vydané akcie v zmenenej listinnej podobe a emitent týchto akcií nekonal s ním ako s akcionárom. Výkladom ustanovenia § 89 ZoCP v nadväznosti na ustanovenie § 757 Obch. zákonníka a v spojitosti s ustanoveniami § 373 a § 374 Obch. zákonníka, súd prvého stupňa zhodnotil, ţe protiprávnymi úkonmi ţalobcu bolo odpísanie akcií z účtu majiteľa cenných 8 1ObdoV/6/2013 papierov 09. 12. 1998 a nevykonanie opravy tohto chybného zápisu na základe právoplatného rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sţ 143/01. Poukázaním na škodu, ktorá predstavuje majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, a to ako skutočnú škodu alebo ušlý zisk, skonštatoval, ţe v danom prípade majetková ujma predstavuje ušlý zisk, keďţe nedošlo k zväčšeniu majetku poškodeného, ktoré nebyť protiprávneho konania ţalovaného, bolo moţné vzhľadom na okolnosti odôvodnene očakávať. Valné zhromaţdenie spoločnosti T., a. s., B. schválilo 29. 05. 2003 výplatu dividend za rok 2002 v sume 105.263,13 Sk na jednu akciu. Škoda v tomto konaní teda predstavuje celkovú sumu 10.315.774,- Sk, ktorú by bol vlastník akcií získal, nebyť protiprávneho konania ţalovaného. V danom prípade ţalovaný vymazal údaje o vlastníctve akcií z účtu majiteľa cenných papierov a tieţ z registra emitenta spoločnosti T., a. s., a nevykonal opravu tohto chybného zápisu v súlade so zákonom, následkom čoho neboli ţalobcovi odovzdané akcie v zmenenej listinnej podobe. Preto nemohol vo vzťahu k emitentovi akcií spoločnosti T., a. s., uplatňovať svoje akcionárske práva, napr. podať ţalobu o vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaţdenia, ktoré rozhodlo o premene podoby akcií, nemohol uplatniť nárok na vyplatenie dividend za rok 2002, ale ani ţiadny nárok na náhradu škody. Po takto vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa dospel k záveru o dôvodnosti ţalobcom uplatneného nároku na náhradu škody v sume 10.315.774,- Sk. Pri priznaní úrokov z omeškania vychádzal súd prvého stupňa z ustanovenia § 369 v spojení s ustanovením § 502 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31. 01. 2004. V odôvodnení poukázal na to, ţe ţalobca si uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 13 % ročne podľa § 369 Obch. zákonníka v znení účinnom od 01. 02. 2004 (3 % základná úroková sadzba NBS + 10 %). Avšak vzhľadom na to, ţe nárok na náhradu škody, ktorý je predmetom sporu, mohol vzniknúť najskôr po rozhodnutí valného zhromaţdenia spoločnosti T., a. s., o vyplatení dividend, teda po 29. 05. 2003, bolo pri uplatnení úroku z omeškania potrebné postupovať podľa § 369 v spojení s § 502 Obch. zákonníka v znení účinnom do 31. 01. 2004. Preto priznal ţalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,07 % ročne, čo predstavuje priemerný úrok v roku 2003 zvýšený o 1 %. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, ţe k ich náhrade v sume 81.423,- Sk zaviazal neúspešného ţalovaného na účet právneho zástupcu ţalobcu. 9 1ObdoV/6/2013 Na odvolanie ţalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, rozsudkom č. k. 3Obo/2/2007-307 zo 07. augusta 2008, právoplatným 02. septembra 2008, zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 17Cb/118/2003-211 z 30. októbra 2006, tak, ţe ţalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 OSP tak, ţe zaviazal neúspešného ţalobcu zaplatiť úspešnému ţalovanému trovy konania v sume 804.491,- Sk. Odvolanie ţalobcu proti výroku o trovách prvostupňového konania odmietol. V úvode odôvodnenia svojho zmeňujúceho rozhodnutia odvolací súd zhrnul argumentáciu prvostupňového súdu, podľa ktorého spočívala protiprávnosť konania ţalovaného v tom, ţe realizoval Rozhodnutie Ministerstva financií Slovenskej republiky o uloţení opatrenia na nápravu zistených nedostatkov č. 043/1998/SAN z 09. decembra 1998, ktorým mu bolo uloţené do troch dní od jeho doručenia uviesť do pôvodného stavu, t. j. do stavu platného pred 09. októbrom 1998, evidenciu majiteľa – M.– ako jediného majiteľa akcií, vydaných spoločnosťou T., a. s., B., identifikačné číslo emisie X., séria X., ako aj evidenciu registra emitenta, ktorým je spoločnosť T., a. s., B.. Opravu v zápisoch, týkajúcich sa evidencie majiteľa účtu a registra emitenta, bol ţalovaný povinný vykonať ku dňu, kedy sa chybný zápis vykonal. Uvedené rozhodnutie bolo zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vydaným pod sp. zn. 4Sţ/143/2001. Protiprávnosť konania ţalovaného je, podľa súdu prvého stupňa, daná aj tým, ţe po zrušení rozhodnutia Ministerstva financií nevykonal opatrenia smerujúce k obnoveniu pôvodného stavu na účte ţalobcu ako majiteľa cenných papierov. Tento záver prvostupňového súdu podrobil kritike odvolací súd. Ozrejmiac najskôr, ţe protiprávnosť úkonu spočíva v porušení povinnosti stanovenej zmluvou alebo zákonom, uviedol, ţe v danom prípade ţalovaný realizoval rozhodnutie vydané v správnom konaní, ktorým mu Ministerstvo financií, ako štátny orgán vykonávajúci dozor nad kapitálovým trhom v zmysle § 83 ods. 2 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov, uloţilo povinnosť vykonať opatrenia na nápravu zistených nedostatkov. Mal za to, ţe splnenie vykonateľného rozhodnutia štátneho orgánu, vydaného postupom podľa príslušných ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, zo strany účastníka správneho konania nemoţno povaţovať za protiprávne konanie. Podľa odvolacieho súdu, neobstojí ani tvrdenie, ţe v prípade pochybností o správnosti uvedeného rozhodnutia mohol podať ţalovaný proti nemu opravný prostriedok, 10 1ObdoV/6/2013 keďţe podanie opravného prostriedku je právom, nie však povinnosťou účastníka konania. Nebolo preto preukázané splnenie uvedeného predpokladu pre priznanie práva na náhradu škody. Odvolací súd poukázal na to, ţe dňom 31. januára 2000 došlo k zmene podoby akcií emitenta T., a. s., zo zaknihovaných na listinné. Ako vyplýva z ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch, ţalovaný bol povinný do 30 dní odo dňa, keď dostal od emitenta oznámenie o premene podoby akcií, odovzdať emitentovi výpis z jeho registra podľa § 63 ods. 1 písm. b), a to v rozsahu evidovaných údajov týkajúcich sa cenného papiera, ktorého podoba sa premieňa. Od okamihu splnenia tejto povinnosti uţ ţalovaný nemohol vykonávať vo svojej evidencii bez pokynu emitenta ţiadane zápisy týkajúce sa cenného papiera, ktorého podoba sa premieňa, keďţe zákonom daný charakter evidencie cenných papierov takýto postup neumoţňuje. K ďalšiemu predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu, ktorým je vznik škody, odvolací súd pripomenul, ţe škodou je majetková ujma vyčísliteľná v peniazoch, ktorá sa môţe prejaviť vo forme skutočnej škody alebo ušlého zisku. Ušlý zisk je v peniazoch vyjadriteľná majetková ujma spočívajúca v tom, ţe nedošlo k zväčšeniu majetku poškodeného v dôsledku porušenia právnej povinnosti. Podľa ţalobcu ušlý zisk predstavuje v danom prípade hodnotu dividendy vyplatenej akcionárom spoločnosti T., a. s., B., v roku 2002. Odkazom na ustanovenie § 178 ods. 1 Obch. zákonníka pojednávajúceho o tom, ţe akcionár má právo na podiel na zisku spoločnosti (dividendu), ktorý valné zhromaţdenie podľa výsledku hospodárenia určilo na rozdelenie, odvolací súd demonštroval, ţe napriek tomu, ţe sa ţalobca povaţuje za akcionára spoločnosti T., a. s., tým, ţe preukazuje vlastníctvo 98 kusov akcií tejto spoločnosti zmenovým výpisom z účtu majiteľa cenných papierov ku dňu 09. októbru 1998, nepreukázal, či došlo k uplatneniu jeho práva (ako akcionára) na vyplatenie dividendy voči spoločnosti, vyplývajúceho z ustanovenia § 178 ods. 1 Obch. zákonníka, a rovnako ani prípadnú nevymáhateľnosť tohto práva. Odvolací súd preto dospel k záveru, ţe nebol preukázaný ani tento predpoklad vzniku práva na náhradu škody. Nesplnenie ani tretieho predpokladu vzniku práva na náhradu škody, ktorým je príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, mal odvolací súd za preukázané zo skutkových zistení v predmetnej veci. Uvedené dôvody viedli odvolací súd k záveru o nesprávnom právnom posúdení veci 11 1ObdoV/6/2013 prvostupňovým súdom a potrebe zmeny napadnutého rozsudku podľa § 220 OSP tak, ţe ţalobu zamietol. Odvolanie ţalobcu proti výroku o trovách prvostupňového konania v časti týkajúcej sa nepriznania náhrady súdneho poplatku za ţalobu, ktorý v čase rozhodovania súdu prvého stupňa ešte nebol zaplatený, odvolací súd odmietol podľa § 218 OSP dôvodiac jeho bezpredmetnosťou vzhľadom k výsledku odvolacieho konania. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonnej lehote dovolanie ţalobca napádajúc rozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu. Prípustnosť dovolania odvodil z ustanovenia § 238 ods. 1 OSP (dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej). Dôvodnosť dovolania vzhliadol v ustanovení § 241 ods. 2 písm.
- c)OSP tvrdiac, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Súčasne navrhol odloţiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. Dovolacím petitom sa domáhal zrušenia rozsudku odvolacieho súdu a vrátenia veci odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Opodstatnenosť svojho dovolania oprel o tvrdenia, ţe ţalobca je akcionárom spoločnosti T., a. s., s počtom 98 kusov akcií tejto spoločnosti a podielom na jej základom imaní vo výške 5,51 %. Túto skutočnosť mal za nespornú tak súdu prvého stupňa, ako aj odvolací súd. Za účtovný rok 2002 vyplatil T., a. s., riadne dividendy vo výške 200.000.000,- Sk, z toho 102.000.000,- Sk M. a ostatok spoločnosti Y. F. B., A., H.. Dividendy boli vyplatené tým osobám, ktoré boli zapísané v zozname akcionárov T., a. s., vedenom ţalovaným. Ţalobcovi za účtovný rok 2002 dividendy vyplatené neboli, lebo ţalobca v zozname akcionárov T., a. s., nebol vinou ţalovaného zapísaný, a preto podal dňa 22. decembra 2003 na Krajský súd v Bratislave ţalobu o náhradu škody proti ţalovanému pôvodne vo výške 10.000,- Sk, ktorý rozšíril na sumu 10.315.774,- Sk po tom, čo Ministerstvo hospodárstva SR listom z 25. apríla 2006 oznámilo výšku vyplatených dividend. Predmetom sporu je teda náhrada škody (ušlého zisku) predstavujúca nevyplatený podiel na dividendách ţalobcovi, ako akcionárovi spoločnosti T., a. s., za účtovný rok 2002 vo výške 10.315.774,- Sk s príslušenstvom. Dovolateľ poukázal na to, ţe ţalovaný je právnickou osobou zriadenou na vykonávanie špecifických činností v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom o cenných papieroch a Obchodným zákonníkom. Dňa 09. decembra 1998 bolo ţalovanému doručené 12 1ObdoV/6/2013 rozhodnutie Ministerstva financií SR č. 043/1998/SAN zo dňa 9. decembra 1998, ako kontrolného orgánu, ktoré ukladá ţalovanému povinnosť vykonať vo svojej evidencii opravu na účte M. a v registri emitenta T., a. s., ku dňu 09. októbru 1998 tak, ţe jediným majiteľom akcií T., a. s., je M.. Ţalovaný dňa 9. decembra 1998 zaregistroval zmenu osoby majiteľa 98 kusov akcií T., a. s., prechodom cenného papiera (kód sluţby 008 – prechod cenného papiera) na ťarchu účtu ţalobcu a v prospech M.. Túto zmenu zároveň vykonal aj v registri emitenta T., a. s.. Tieto skutkové okolnosti sú nesporné, ţalovaný ich v priebehu konania nespochybnil, čo napokon nie je ani moţné, lebo sú preukázané výpismi z účtu ţalobcu, ktoré vyhotovil ţalovaný. V súlade s ustanovením § 56 ods. 1 písm.
- a)zákona o cenných papieroch, je ţalovaný povinný evidovať zaknihované cenné papiere, zmeny ich majiteľov a ďalšie údaje, ktoré sa ich týkajú, a to v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Dovolateľ uviedol, ţe ustanovenie § 64 zákona o cenných papieroch ukladalo ţalovanému povinnosť vykonať vo svojej evidencii opravu alebo doplnenie na základe námietky emitenta, majiteľa účtu alebo osoby organizujúcej verejný trh, ak ju uzná za oprávnenú, ako aj na základe právoplatného súdneho rozhodnutia, v zmysle § 65 aj z vlastného podnetu, pokiaľ vo svojej evidencii zistí chybu alebo neúplnosť. Zmeny osoby majiteľa cenného papiera boli upravené v § 7, § 17 a nasl. (prevod cenného papiera) a v § 68 (prechod cenného papiera) zákona o cenných papieroch. Zaregistrovať zmenu osoby majiteľa cenného papiera na príkaz kontrolného orgánu a na základe jeho rozhodnutia, či vykonať opravu v evidencii (§ 64) na príkaz kontrolného orgánu, zákon o cenných papieroch nepripúšťa. Voči rozhodnutiu č. 043/1998/SAN z 9. decembra 1998 mal ţalovaný moţnosť podať opravný prostriedok – rozklad. Dovolateľ upozornil na to, ţe odvolací súd vo svojom zmeňujúcom rozhodnutí tvrdí, ţe podanie opravného prostriedku je právom, nie však povinnosťou účastníka konania. V tejto súvislosti dovolateľ zastáva názor, ţe v prípade, ţe kontrolný orgán uloţí kontrolovanému subjektu opatrenie, ktorého realizácia je hrubým porušením zákona, ktorým sa tento kontrolovaný subjekt vo svojej činnosti riadi, je podanie opravného prostriedku povinnosťou účastníka konania. Rozhodnutie uloţené v správnom konaní nie je direktívnym príkazom bez moţnosti účastníka konania brániť sa uloţeniu povinnosti, o ktorej vie, ţe ňou spôsobí škodu. Pravidlo, ţe kaţdý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a ţivotnom prostredí, platí aj v tomto prípade bezozbytku (§ 415 Občianskeho zákonníka). Bolo na vôli ţalovaného 13 1ObdoV/6/2013 rozhodnúť, či bude rešpektovať zákon o cenných papieroch, a proti rozhodnutiu č. 043/1998/SAN z 09. decembra 1998 podá rozklad, alebo či splní toto rozhodnutie kontrolného orgánu. Ţalovaný dňa 9. decembra 1998 nevykonal opravu tak, ako mu ukladal kontrolný orgán, ale zaregistroval zmenu osoby majiteľa 98 akcií T., a. s., prechodom v rozpore s ustanovením § 68 zákona o cenných papieroch. Ţalovaný teda nesplnil vykonateľné rozhodnutie kontrolného orgánu. Na tomto mieste dovolateľ zdôraznil, ţe úkon je protiprávny, ak ním bola porušená právna povinnosť. Právna povinnosť ţalovaného bola daná ustanovením § 56 ods. 1 písm.
- a)zákona o cenných papieroch. Preto označil za nesprávny právny záver odvolacieho súdu produkovaný v odôvodnení jeho zmeňujúceho rozhodnutia, ţe splnenie vykonateľného rozhodnutia štátneho orgánu vydaného postupom podľa príslušných ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. zo strany účastníka správneho konania nemoţno povaţovať za protiprávne konanie. Ďalej dovolateľ zdôraznil, ţe Ministerstvo financií SR, ako orgán štátneho dozoru, bol povinný vykonávať dozor nad dodrţiavaním zákona o cenných papieroch strediskom (§ 83 ods. 2). Ak pri výkone štátneho dozoru ministerstvo zistí, ţe osoba uvedené v § 82 ods. 1 porušuje povinnosti uloţené týmto zákonom, uloţí opatrenia na nápravu zistených nedostatkov (§ 86 ods. 2 písm. a/). Orgán štátneho dozoru v rámci dohľadu nad dodrţiavaním zákona uloţil kontrolovanému orgánu opatrenie na nápravu zistených nedostatkov, ktorého realizácia je hrubým porušením zákona o cenných papieroch. Takéto rozhodnutie nebolo pre ţalovaného, ktorý je autonómnym subjektom práva, záväzné. Táto skutočnosť bola potvrdená aj bývalým ministrom financií SR listom č. MF/14694/2005-2C z 09. mája 2005, ktorý výslovne uviedol, ţe SCP bolo pri výkone svojej činnosti v zmysle zákona o cenných papieroch autonómnym subjektom práva, ktorého vôľu nebolo moţné nahradiť právnym aktom MF SR. Ministerstvo financií SR uloţilo ţalovanému povinnosť porušiť zákon o cenných papieroch a ţalovaný bez toho, aby podal proti takémuto rozhodnutiu opravný prostriedok, „horlivo“ plní účel rozhodnutia kontrolného orgánu – zbaviť ţalobcu akcií T. a. s. – avšak povinnosť vykonať „opravu vo svojej evidencii“ ţalovaný pozmení a zaregistruje prechod – teda zmenu osoby majiteľa cenného papiera v zmysle § 68 zákona o cenných papieroch. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, označil toto konanie ţalovaného ako „splnenie vykonateľného rozhodnutia“. Tento záver odvolacieho súdu povaţoval dovolateľ nielen za nesprávne právne posúdenie veci, ale aj za svojvôľu súdu pri výklade a aplikácii zákona. Označil ho za arbitrárny. Zároveň zastal názor, ţe tento výklad 14 1ObdoV/6/2013 zásadne poprel účel a význam zákona o cenných papieroch, Obchodného zákonníka a Ústavy Slovenskej republiky. Dovolateľ je presvedčený, ţe ţalovaný konal protiprávne dňa 09. decembra 1998 tým, ţe v rozpore so zákonom zaregistroval na ťarchu ţalobcu zmenu osoby majiteľa 98 kusov akcií T., a. s., prechodom, a tieto akcie taktieţ v rozpore so zákonom pripísal v prospech účtu M.. Pokiaľ by aj ţalobca pripustil, ţe ţalovaný splnil vykonateľné rozhodnutie kontrolného orgánu, o ktorom vedel, ţe jeho realizácia poruší zákon o cenných papieroch, potom spôsobil ţalobcovi škodu spoločne a nerozdielne s kontrolným orgánom - Ministerstvom financií SR, a preto v tomto spore je nepochybne pasívne legitimovaný (§ 383 Obch. zákonníka). V tomto videl dovolateľ nespochybniteľnosť protiprávneho úkonu ţalovaného. Za podobne nesprávny a aj rozporuplný označil dovolateľ aj iný záver odvolacieho súdu, ktorý najprv tvrdí odkazom na ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 600/1992 Zb., ţe po zmene podoby akcií emitenta T., a. s., zo zaknihovaných na listinné, ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 600/1992 Zb. neumoţňovalo ţalovanému vykonávať vo svojej evidencii ţiadne zápisy týkajúce sa cenného papiera, ktorého podoba sa premieňa. Ďalej však odvolací súd nad rámec § 11 ods. 1 uvádza, ţe: „... ţalovaný nemohol vykonávať vo svojej evidencii bez pokynu emitenta ţiadne zápisy ...“. Z tohto dôvodu ţalobcovi nie je zrejmý záver súdu, či ţalovaný nemohol vo svojej evidencii vykonávať ţiadne zápisy, alebo mohol vykonávať len zápisy na pokyn emitenta. Moţnosť vykonať zápis po predloţení právoplatného rozhodnutia súdu uţ odvolací súd nepripúšťa. Tento výklad ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 600/1992 Zb. vyhodnotil dovolateľ ako nesprávny, opomínajúci ustanovenie § 64 tohto zákona. Podľa názoru dovolateľa, ţalovaný v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 600/1992 Zb. nesmel vykonávať ţiadne zápisy v evidencii (ani na pokyn emitenta) po odovzdaní výpisu z registra emitenta emitentovi v súvislosti s premenou podoby cenného papiera. Poznamenal pritom, ţe táto povinnosť neplatí, pokiaľ nastane situácia riešená v ustanovení § 64 zákona. Chybu alebo neúplnosť vo svojej evidencii je ţalovaný povinný opraviť alebo doplniť kedykoľvek, ak obdrţí námietku, ktorú uzná za oprávnenú alebo keď je mu predloţené právoplatné súdne rozhodnutie. Účelom tohto zákonného ustanovenia je zabrániť fixovaniu nesprávneho alebo neúplného zápisu v evidencii ţalovaného. Dovolateľ sa preto domnieva, ţe ţalovaný konal protiprávne aj vtedy, keď po predloţení právoplatného súdneho rozhodnutia odmietol opraviť či doplniť údaj o vlastníctve 98 kusov akcií T., a. s., ţalobcom tak na účte ţalobcu, ako aj v registri emitenta T., a. s.. 15 1ObdoV/6/2013 Dovolateľ nesúhlasil ani s názorom odvolacieho súdu o nepreukázaní vzniku škody, ako ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti ţalovaného za náhradu škody. Odvolací súd v tejto súvislosti poukázal na § 178 ods. 1 Obchodného zákonníka a konštatoval, ţe ţalobca nepreukázal, či došlo k uplatneniu tohto práva voči spoločnosti a rovnako ani prípadnú vymáhateľnosť tohto práva. Odkazom na ustanovenia § 155 ods. 1 a § 156 ods. 6 veta štvrtá Obchodného zákonníka dovolateľ argumentoval, ţe zápis akcionára do zoznamu akcionárov je rozhodujúci, pokiaľ ide o uplatnenie práva akcionára vo vzťahu k spoločnosti. Ide o prelomenie zásady, ţe práva akcionára, ako spoločníka spoločnosti, sú spojené s akciou – cenným papierom. Ak spoločnosť vydala akcie na meno, osobou oprávnenou uplatňovať práva akcionárov vo vzťahu k spoločnosti je osoba zapísaná v zozname akcionárov. Ozrejmil, ţe ţalovaný odovzdal spoločnosti T., a. s., dňa 10. decembra 1998 výpis z registra emitenta podľa § 63 ods. 1 písm.
- b)zákona o cenných papieroch, na ktorom bol uvedený jediný majiteľ akcií T., a. s., a to M.. T., a. s., dňa 11. decembra 1998 emitoval jedinú hromadnú akciu na meno M., odovzdal ju M. a zabezpečil zápis do zoznamu akcionárov len tejto osobe. Ţalobca márne vyzýval T., a. s., aby zabezpečila jeho zápis do zoznamu akcionárov spoločnosti T., a. s.. Splnenie tejto povinnosti sa preto ţalobca musel domáhať súdnou cestou, a to ţalobou podanou 21. novembra 2003 na Krajský súd v Bratislave, ktorá je prejednávaná pod sp. zn. 7Cbs/86/2005 a nebola rozhodnutá na prvom stupni do podania tohto dovolania. Nárok ţalobcu na zaplatenie dividend vo výške 10.315.774,- Sk, ako riadnych dividend za účtovný rok 2002, bol v čase rozhodovania odvolacieho súdu voči T., a. s. premlčaný. Dovolateľ poznamenal, ţe u náhrady škody voči tejto spoločnosti absentuje protiprávnosť konania, spoločnosť vyplatila dividendy v plnej výške osobám zapísaným v zozname jej akcionárov, tak, ako jej ukladá zákon. Ţalobca v priebehu konania vyzýval ţalovaného, aby opravil zápis vo svojej evidencii tak, ţe ţalobca bol aj v čase premeny podoby akcií akcionárom T., a. s., ktorý vlastní 98 kusov akcií s tým, ţe si uplatní právo na zaplatenie dividend voči spoločnosti T., a. s., a ţalobu voči nemu vezme späť. Ţalovaný opravu zápisu vo svojej evidencii odmietol vykonať. Nárok ţalobcu na zaplatenie dividend je preto voči T., a. s., nevymáhateľný. Ţalobca v zozname akcionárov spoločnosti T., a. s., nie je zapísaný len v dôsledku protiprávneho konania ţalovaného, a preto voči tejto spoločnosti nemôţe vykonávať práva spojené s akciou. 16 1ObdoV/6/2013 Zo všetkých uvedených dôvodov povaţuje dovolateľ ţalobu o náhradu škody voči ţalovanému za oprávnenú v celom rozsahu, a preto ţiada dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. K dovolaniu ţalobcu sa ţalovaný nevyjadril. Súd prvého stupňa mu zaslal dovolanie na vyjadrenie Výzvou zo dňa 30. 12. 2009 (č. l. 479) a právny zástupca ţalovaného ju prevzal dňa 07. 01. 2010. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 0SP), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 OSP), ktorý je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 OSP), a ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 OSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 OSP a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie je dôvodné. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 OSP). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238 OSP platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1 OSP) alebo rozsudok odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 OSP), alebo rozsudok odvolacieho súdu potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 238 ods. 3 OSP). Nakoľko v prejednávanej veci odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, je nepochybné, ţe prípustnosť dovolania ţalobcu moţno vyvodiť z ustanovenia § 238 ods. 1 OSP. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá OSP, ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 OSP (či uţ to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 OSP, ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 OSP. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo 17 1ObdoV/6/2013 uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Ak je totiţ konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ OSP, moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 OSP vylúčené. Dovolateľ nenamietal výskyt ţiadnej z vád uvedených v § 237 OSP, a ani dovolací súd zo svojej úradnej povinnosti nezistil existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania pojatej v tomto zákonnom ustanovení. Ţalobca v dovolaní poukazuje na existenciu dovolacieho dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm.
- c)OSP, t. j. ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd však po preskúmaní veci nevzhliadol existenciu tohto dovolacieho dôvodu v zmysle § 241 ods. 2 písm.
- c)OSP. Pod nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle § 241 ods. 2 písm.
- c)OSP sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O takýto prípad ide vtedy, ak súd pouţil iný právny predpis, neţ ktorý mal správne pouţiť, alebo ak súd aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyloţil. Nesprávne právne posúdenie môţe byť spôsobilým dovolacím dôvodom len vtedy, ak bolo rozhodujúce pre výrok rozhodnutia odvolacieho súdu. V danom prípade došlo zo strany odvolacieho súdu, vzhľadom na ním dostatočne zistený skutkový stav, k správnej aplikácii príslušných zákonných ustanovení na tento prípad, ako aj k ich adekvátnemu výkladu. Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je bez pochybení, ktoré by bolo moţné subsumovať pod ustanovenia § 241 ods. 2 písm.
- c)OSP. Odvolací súd vychádzal pri formulovaní záverov svojho rozhodnutia zo správne zisteného skutkového stavu a vydal rozhodnutie spočívajúce na správnom právnom posúdení veci. Dovolací súd konštatuje dostatočné vysporiadanie sa odvolacieho súdu s vykonanými dôkazmi, čoho následkom bolo adekvátne právne posúdenie veci. Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spĺňa atribúty správneho a zákonného rozhodnutia. Odvolací súd náleţite zhodnotil, ţe súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, a preto odvolaním napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zmenil s odkazom na ustanovenie § 220 OSP tak, ţe ţalobu zamietol. Odvolací súd, s patričnou zodpovednosťou vyplývajúcou mu z ustanovenia § 132 OSP, hodnotil kaţdý dôkaz jednotlivo a zároveň všetky dôkazy v ich 18 1ObdoV/6/2013 vzájomnej súvislosti, prihliadajúc pritom starostlivo na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci konania. Z triády predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka, ktorými sú:
- a)protiprávny úkon,
- b)vznik škody, a
- c)príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, sa nepodarilo poškodenému, čiţe ţalobcovi, preukázať ani jeden. Za protiprávny úkon pokladal prvostupňový súd konanie ţalovaného spočívajúce v realizácii Rozhodnutia Ministerstva financií SR o uloţení opatrenia na nápravu zistených nedostatkov č. 043/1998/SAN z 09. 12. 1998, ktorým mu bolo uloţené do 3 dní od jeho doručenia uviesť do pôvodného stavu, tzn. do stavu platného pred 9. 10. 1998, evidenciu majiteľa – M., ako jediného majiteľa akcií vydaných spoločnosťou T., a.s., B., IČO: X., identifikačné číslo emisie: X., séria X., ako aj evidenciu registra emitenta, ktorým je spoločnosť T., a. s., B.. Keďţe protiprávnosť úkonu spočíva v porušení povinnosti stanovenej zmluvou alebo zákonom, nemoţno v danom prípade konanie ţalovaného, ktorým iba realizoval rozhodnutie vydané v správnom konaní, označiť za protiprávne konanie. Poškodený (ţalobca) nepreukázal ani druhý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, a to vznik škody. Podľa ţalobcu predstavoval ušlý zisk hodnotu dividendy vyplatenej akcionárom spoločnosti T., a. s., B., v roku 2002. V konaní ţalobca preukazoval vlastníctvo 98 kusov akcií spoločnosti T., a. s., B., zmenovým výpisom z účtu majiteľa cenných papierov ku dňu 09. 10. 1998. Z ustanovenia § 178 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, ţe právo na vyplatenie dividendy má akcionár voči spoločnosti. Odvolací súd správne upozornil na to, ţe ţalobca, napriek tomu, ţe sa povaţuje za akcionára spoločnosti T., a. s., B., nepreukázal, či došlo k uplatneniu tohto práva voči spoločnosti a taktieţ nepreukázal ani prípadnú vymáhateľnosť tohto práva. Neexistencia tretieho predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu – príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, je zjavná z nepreukázania dvoch predošlých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, t. j. z nepreukázania protiprávneho úkonu a nepreukázania vzniku škody. Z nepreukázania protiprávneho konania ţalovaného, vzniku škody, a logicky ani kauzálneho nexusu medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, odvolací súd správne 19 1ObdoV/6/2013 vyvodil neexistenciu primárnych predpokladov pre priznanie práva na náhradu škody v zmysle ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka vo forme ušlého zisku predstavujúceho nevyplatený podiel na zisku ţalobcovi, ako akcionárovi spoločnosti T., a. s., B., za účtovný rok 2002 vo výške 10.315.774,- Sk. Dovolací súd sa nestotoţnil s dôvodom dovolania uvádzaným dovolateľom, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci z pohľadu ním vznesených námietok. Dôvody, ktoré viedli odvolací súd k zmene rozsudku prvostupňového súdu tak, ţe ţaloba sa zamieta, boli odvolacím súdom dostatočne objasnené v odôvodnení jeho rozhodnutia. Z uvedeného je evidentné, ţe v danom prípade nie je daná existencia dovolateľom uvedeného dovolacieho dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm.
- c)OSP. Z úradnej povinnosti nebola zistená ani ţiadna z vád konania v zmysle § 237 OSP, pre ktorú by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť. Konštatujúc nedôvodnosť dovolania ţalobcu, argumentujúc pritom správnosťou a zákonnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie podľa § 243b ods. 1 OSP zamietol. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 veta prvá OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 142 ods. 1 OSP tak, ţe nepriznal úspešnému ţalovanému trovy dovolacieho konania, nakoľko mu ţiadne nevznikli (nepodal vyjadrenie k dovolaniu ţalobcu, ani nebol účastný na pojednávaní, pri ktorom došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia dovolacieho súdu). K uvedeným záverom dovolací päťčlenný senát dospel jednohlasne. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, 29. októbra 2013 20 1ObdoV/6/2013 JUDr. Juraj Seman, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Helena Farkašová