← Slovensko

o určenie neplatnosti prevodu akcií a vydanie akcií

Najvyšší súd 1 Obdo V 96/2006-304 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Petra Dukesa a členov JUDr. Juraja Semana, JUDr. Jany Zemaníkovej, JUDr. Margity Fridovej a JUDr. Anny Markovej, v právnej veci ţalobcu Ing. M., zastúpeného P., proti ţalovaným 1/ T., 2/ Ing. T., oboch zastúpených JUDr. E., 3/ Ing. M., zastúpeného JUDr. J., 4/ Ing. J., 5/ JUDr. P., 6/ Ing. P., zastúpeného JUDr. J., o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaţdenia, určenie neplatnosti prevodu akcií a vydanie akcií, ktorá sa viedla na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 34 Cb 76/99, na dovolanie ţalovaných 1/, 2/, 3/, 5/ a 6/, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z

  1. marca 2006, č. k. 6 Obo 93/2004–245, v znení opravného uznesenia z
  2. decembra 2006, č. k. 6 Obo 93/2004–286, takto r o z h o d o l : Napadnuté uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo vzťahu k ţalovaným 1/, 2/, 5/ a 6/ z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. Dovolanie ţalovaného 3/ o d m i e t a . Ţalobcovi vo vzťahu k ţalovanému 3/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania. 1 Obdo V 96/2006 2 O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 28.8.2003, č. k. 34 Cb 76/99–187 vyhovel ţalobe a určil, ţe mimoriadne valné zhromaţdenie ţalovaného 1/, konané 15.6.1999 a všetky rozhodnutia na ňom prijaté, prevod akcií ţalovaného 1/, patriacich ţalobcovi, zo ţalovaného 2/ na ţalovaného 6/ a prevod zo ţalovaného 6/ na ţalovaného 5/, sú neplatné. Určil tieţ, ţe vlastníkom sporných akcií je ţalobca a ţalovaní 1/ a 6/ sú povinní vydať solidárne ţalobcovi 122 akcií ţalovaného 1/ a zaplatiť mu 43 516 Sk náhrady trov konania. Proti rozsudku podali odvolanie všetci ţalovaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý rozhodoval o odvolaní, uznesením z 30.3.2006 č. k. 6 Obo 93/2004–245, v znení opravného uznesenia z 11.12.2006 č. k. 6 Obo 93/2004–286, odvolania odmietol. Odvolania ţalovaných 1/ a 2/ odmietol s odôvodnením, ţe podali odvolanie, v ktorom uviedli, ţe podávajú rámcové odvolanie proti všetkým častiam výroku rozsudku a dôvody budú uvedené dodatočne. Odvolanie doplnili aţ podaním zo 16.12.2003, ktoré bolo súdu doručené po uplynutí odvolacej lehoty. Keďţe v odvolaní neuviedli ţiadne konkrétne dôvody a dôvody, ktoré uviedli po uplynutí odvolacej lehoty, nebolo moţné akceptovať, odvolanie, ktoré nemalo náleţitosti podľa § 205 ods. 1, ods. 2 O.s.p., odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p. Odvolania ţalovaných 3/, 4/, 5/ a 6/ odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. ako neskoro podané. Vo všetkých prípadoch vychádzal z doručenia rozhodnutia súdu prvého stupňa uloţením podľa § 47 ods. 2 O.s.p. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podali dovolanie ţalovaní 1/, 2/, 3/, 5/ a 6/. Ţiadali uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania videli v tom, ţe odvolací súd odmietol ich odvolanie, hoci preto neboli splnené podmienky. Odmietnutím odvolania im bola odňatá moţnosť konať pred súdom, čo podľa § 237 písm. f/ O.s.p. zakladá prípustnosť dovolania. Ţalovaní 1/ a 2/ v dovolaní uviedli, ţe odvolanie malo všetky zákonom predpísané 1 Obdo V 96/2006 3 náleţitosti, preto nebol dôvod ho odmietnuť. Ostatní ţalovaní uvádzali, ţe v čase doručovania sa nezdrţiavali v mieste doručovania, preto nie je moţné zásielku s rozhodnutím súdu prvého stupňa povaţovať za doručenú uloţením na pošte. Počítajúc lehotu od skutočného prevzatia zásielky, bolo odvolanie podané včas. Ţalobca sa k dovolaniam nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníci konania, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), dospel k záveru, ţe dovolania ţalovaných 1/, 2/, 5/ a 6/ sú opodstatnené. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods.1 O.s.p.). Proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak bolo rozhodnutie odvolacieho súdu vydané v konaní, ktoré bolo postihnuté niektorou z procesných vád vymenovaných v ustanovení § 237 O.s.p. Jednou z takýchto vád je i skutočnosť, ţe postupom súdu bola účastníkovi konania odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), ktorej sa ţalovaní dovolávajú. Pod odňatím moţnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Takým nesprávnym postupom je aj odmietnutie odvolania, ak pre odmietnutie neboli splnené podmienky. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náleţitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha. Ţalovaní 1/ a 2/ spoločne podali proti rozsudku súdu prvého stupňa včas odvolanie. V odvolaní uviedli, ţe ho podávajú z dôvodov uvedených v § 205 ods. 1 písm. a/ aţ f/ O.s.p. V ďalšom texte, hoci jednotlivé odvolacie dôvody nepriraďujú k príslušným písmenám § 205 ods. 1, uvádzajú, ţe súhrnné skutkové zistenie robí rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľným, čím je konanie postihnuté inou vadou, súd 1 Obdo V 96/2006 4 prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, lebo nevykonal nimi navrhnuté dôkazy, ktoré by podstatne zmenili náhľad na objektívny skutkový stav (nevypočul nimi navrhnutých svedkov a neoboznámil sa s relevantnými dokladmi), nekriticky prevzal účelové tvrdenia ţalobcov a nebral do úvahy tvrdenia ţalovaných, čím dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právne- ho posúdenia veci, ktoré od začiatku smeruje k zamietnutiu ţaloby. I keď sami ţalovaní označili odvolanie za stručné, s tým ţe ho podrobnejšie odôvodnia do 20 dní (čo napokon urobili, i keď nie v sľúbenej lehote), má odvolanie všetky náleţitosti stanovené v § 205 ods. 1 O.s.p. Ustanovenie § 205 ods. 3 nevylučuje, aby dovolateľ dovolanie mohol doplniť aj po uplynutí odvolacej lehoty. Toto ustanovenie vylučuje, aby sa po uplynutí odvolacej lehoty rozširoval rozsah, v akom sa rozsudok napadá a uvádzali nové odvolacie dôvody, nevylučuje však, aby sa odvolanie, ktoré má predpísané náleţitosti, neskôr podrobnejšie skutkovo doplnilo, prípadne, aby sa rozviedla jeho právna argumentácia. Ak odvolanie nemá náleţitosti podľa § 205 ods. 1, je to dôvod na odmietnutie odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p. Odmietnutie dovolania z uvedeného dôvodu je však moţné len, ak postupom podľa § 43 v spojení s § 209 O.s.p. (v znení účinnom v čase podania odvolania a s určitými modifikáciami v spojení s § 211 ods. 2 O. s. p. i v neskoršom znení) vady odvolania neboli odstránené. Ak odvolací súd rozhodol o odmietnutí odvolania pre nesplnenie zákonných podmienok upravujúcich náleţitosti podaného odvolania, hoci odvolanie v skutoč- nosti nemalo nedostatky brániace pokračovaniu v konaní o ňom, navyše bez dodrţania predpísaného postupu na odstránenie vád odvolania, odňal ţalovaným 1/ a 2/ moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2, § 201 a § 212 a nasl. O.s.p. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 1 O.s.p. uznesenie odvolacieho súdu vo vzťahu k ţalovaným 1/ a 2/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Za dôvodné povaţoval dovolací súd aj dovolanie ţalovaných 5/ a 6/. 1 Obdo V 96/2006 5 Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručovania zdrţuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, ţe mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane aj nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloţí doručovateľ písomnosť na pošte alebo orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku do troch dní od uloţenia nevyzdvihne, povaţuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uloţení nedozvedel (§ 47 ods. 2 O.s.p.). Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalovanému 5/ JUDr. Š. bol rozsudok súdu prvého stupňa doručovaný 1.10.
  3. Podľa v spise zaloţenej doručenky zásielka mu v uvedený deň nebola doručená, preto mu po zanechaní oznámenia, ţe sa zásielka bude doručovať nasledujúci deň, sa zásielka doručovala 2.10.
  4. Z rovnakého dôvodu bol aj druhý pokus o doručenie bezvýsledný, preto bola zásielka v rovnaký deň uloţená na pošte, o čom bol zanechaný oznam. Ţalovaný zásielku skutočne prevzal na pošte 18.10.
  5. Odvolací súd povaţoval tretí deň po uloţení – 5.10.2003, za deň doručenia rozsudku a odvolanie, ktoré bolo podané 3.11.2003 na poštu (nie
  6. 11.2003, ako uvádza v uznesení odvolací súd), za podané po uplynutí 15- dňovej zákonnej lehoty. Podmienkou, aby bolo moţné povaţovať uloţenú zásielku za doručenú podľa § 47 ods. 2 O.s.p. je, ţe sa adresát v čase doručovania zdrţuje v mieste doručova- nia. Ţalovaný 5/ uţ v odvolaní uvádzal, ţe zásielka mu bola doručená 18.10.2007 a v lehote na podanie odvolania bol v zahraničí. Opakuje to aj v dovolaní, ku ktorému pripojil kópiu cestovného lístka, z ktorého vyplýva, ţe 25.9.2003 cestoval z Košíc do Milána, odkiaľ cestoval späť 17.10.
  7. Odvolací súd v odôvodnení uznesenia nepresne interpretuje obsah odvolania ţalobcu a dospieva k záveru, ţe z neho vyplýva, ţe sa v čase doručovania v mieste doručovania zdrţiaval. Ţalobca v odvolaní uvádza, ţe v čase na podanie odvolania bol v zahraničí, kde bol na pracovnej ceste a „ aj teraz sa vrátil zo zahraničia, kde bol od 22.10.2003 do 30.10.2003 na návšteve dcér“. Ţalovaný teda v odvolaní tvrdí, ţe v rozhodujúcom období bol v zahraničí dvakrát. Prvýkrát v čase na podanie odvolania (presné dátumy v odvolaní neuvádza, uviedol ich aţ v dovolaní) a druhýkrát uţ po prevzatí rozhodnutia, od 22.10.2003 do 30.10.
  8. Druhú zahraničnú cestu v odvolaní 1 Obdo V 96/2006 6 uvádza zjavne len na zdôvodnenie, prečo podáva tzv. bianco odvolanie, ktoré v krátkej lehote doplní (čo skutočne urobil). Znamená, to, ţe v čase doručovania rozhodnutia sa ţalovaný v mieste doručovania nezdrţiaval. Rozhodnutie preto nemoţno povaţovať za doručené 5.10.2003, ale aţ dňom jeho skutočného prevzatia, teda 18.10.
  9. Obdobná je situácia u ţalovaného 6/ Ing. D. Aj jemu bola zásielka s rozsudkom doručovaná 1.10.2003 a opakovane 2.10.2003, kedy mu bola uloţená na pošte, kde ju 21.10.2003 prevzal. Odvolanie podal na poštu 22.10.
  10. Ţalovaný v dovolaní uvádza, ţe v čase od 17.9.2003 do 18.10.2003 bol spolu s manţelkou a maloletou dcérou P. na Cypre. Ako dôkaz predloţil kópiu cestovného pasu maloletej. Podľa potvrdení v pase, maloletá priletela na Cyprus 17.9.2003 a Cyprus opustila 18.10.
  11. Maloletá štvorročná P. nepochybne nebola na Cypre sama. Z fotokópie cestovného pasu ţalovaného vyplýva, ţe mu bol vydaný 14.4.
  12. Podľa ţalovaného starý cestovný pas, v ktorom boli záznamy o jeho príchode a odchode z Cypru, odovzdal pri vystavení nového pasu cudzineckej polícii, kde bol skartovaný. Vzhľadom na uvedené dovolací súd nemal dôvod pochybovať o tvrdení ţalovaného, ţe sa v čase doručovania nezdrţiaval v mieste trvalého bydliska (mieste doručenia). Ani u neho neboli splnené podmienky pre náhradné doručenie podľa § 47 ods. 2 O.s.p. Za doručenie rozsudku súdu prvého stupňa preto nie je moţné povaţovať tretí deň po uloţení zásielky, ale aţ deň skutočného prevzatia, teda 21.10.
  13. Odvolací súd odmietnutím odvolaní ako neskoro podaných, hoci boli podané včas, odňal ţalovaným 5/ a 6/ moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2, § 201 a § 212 a nasl. O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto podľa § 243b ods. 1 O.s.p. uznesenie odvolacieho súdu aj vo vzťahu k ţalovaným 5/ a 6/ zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Ţalovanému 3/ Ing. H. bola zásielka s rozsudkom doručovaná na adresu trvalého bydliska 30.9.
  14. Podľa doručenky pri doručovaní nebol zastihnutý, preto mu bola nechaná výzva o opakované doručenie na 1.10.
  15. Ani druhý pokus o doručenie nebol úspešný, preto mu bola zásielka 1.10.2003 uloţená na pošte. Zásielku prevzal osobne na pošte 18.10.2003, čo potvrdil svojím podpisom. Odvolací 1 Obdo V 96/2006 7 súd povaţoval tretí deň po uloţení – 4.10.2003, za deň doručenia rozsudku a odvolanie, ktoré bolo podané 31.10.2003 na poštu, za podané po uplynutí 15- dňovej zákonnej lehoty. Skutočné prevzatie zásielky 18.10.2003 uţ nemalo vplyv na plynutie lehoty, v ktorej bolo treba odvolanie podať. Ţalovaný 3/ v dovolaní uviedol, ţe v čase doručovania sa v mieste doručenia nezdrţiaval. Doručeniu sa nevyhýbal. Bol v cudzine, a keď sa vrátil a dozvedel o doručovaní zásielky, prevzal ju na pošte 18.10.
  16. Nebola splnená podmienka stanovená v § 47 ods. 2 O.s.p., aby sa adresát v mieste doručovania zdrţiaval, preto nie je moţné zásielku povaţovať za doručenú tretím dňom po uloţení. V dovolaní okrem uvedeného všeobecného tvrdenia neuviedol ţiadne skutkové údaje. Neuviedol ani len, kde sa v cudzine zdrţiaval, ani odkedy a ako dlho tam bol. Nepredloţil ani neoznačil ţiadne dôkazy, ktoré by jeho tvrdenie, ţe sa v mieste doručovania nezdrţiaval, preukázali Dovolací súd ho preto vyzval, aby dovolanie doplnil a uviedol, kde sa v čase doručovania zdrţiaval, aj s bliţším časovým údajom odkedy dokedy. Na doplnenie dovolania mu stanovil lehotu do 30.11.
  17. Výzva bola doručená jeho právnemu zástupcovi 8.11.2007, do dňa rozhodnutia o dovolaní však na ňu nereagoval. Za tejto situácie dovolací súd vychádzajúc, rovnako ako súd odvolací, z dokladu o doručení (doručenky) zaloţeného v spise, povaţoval podmienky pre účinné doručenie zásielky s rozsudkom súdu prvého stupňa uloţením podľa § 47 ods. 2 O.s.p. za splnené. Za deň doručenia povaţoval 4.10.
  18. Posledným dňom pätnásťdňovej lehoty na podanie odvolania bol 20.10.2003 (
  19. október bola nedeľa). Ţalovaný 3/ podal odvolanie na poštu 31.10.2003, teda zjavne po uplynutí uvedenej lehoty. Odvolací súd rozhodol správne, ak odvolanie ako oneskorene podané odmietol. Postupom odvolacieho súdu ţalovanému moţnosť konať pred súdom nebola odňatá. Z uvedených dôvodov v konaní vo vzťahu k nemu nedošlo k vade uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p. Dovolací súd nezistil ţiadne iné skutočnosti, ktoré by opodstatňovali prípustnosť dovolania podľa ďalších ustanovení § 237 O.s.p. Dovolanie ţalovaného 3/ preto podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s ustanovením 243b ods. 4 O.s.p. ako neprípustné odmietol. 1 Obdo V 96/2006 8 Ţalobca mal vo vzťahu k ţalovanému 3/ v dovolacom konaní úspech, má preto podľa § 243b ods. 4 v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov dovolacieho konania. V dovolacom konaní mu však trovy nevznikli, preto mu dovolací súd náhradu trov nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa
  20. januára 2008 JUDr. Peter Dukes , v. r. predseda senátu

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.