Najvyšší súd 4 Obdo/6/2007 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemaníkovej a členiek senátu Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Evy Hudobovej v právnej veci ţalobcu: P. K., nar. X., bytom O., právne zastúpeného JUDr. K. M., advokátkou so sídlom P., proti ţalovanému: V., s.r.o., B.,H., právne zastúpeného JUDr. J. K., advokátom so sídlom P., o zaplatenie 65 829,60 Sk istiny s príslušenstvom, o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 16 Cob 133/2005-179 zo dňa
- novembra 2006, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie z a m i e t a . Účastníkom trovy dovolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : Okresný súd v Prievidzi rozsudkom č.k. 14 Cb/248/2002-106 zo dňa 27.6.2005 uloţil odporcovi povinnosť zaplatiť ţalobcovi 65 829,60 Sk s 15,5% úrokom z omeškania ročne od 29.3.2002 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 38 002,- Sk na účet JUDr. K. M., advokátky v lehote troch dní. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe ţalobca sa návrhom domáhal proti ţalovanému zaplatenia 65 829,60 Sk z titulu nezaplatenia faktúry č. 12002 zo dňa 28.2.
- V návrhu uviedol, ţe na základe ústnej objednávky dodal v dňom 4 Obdo/6/2007 2 9.5.2000 a 15.5.2000 ţalovanému tovar (vane a nohy k vaniam). Ţalovaný si tento tovar prevzal a keďţe mu hneď po dodaní tovaru nevyúčtoval kúpnu cenu, urobil tak v roku 2002 a to faktúrou č. 12002 z 28.2.2002 s termínom splatnosti 28.3.2002, na sumu 65 829,60 Sk. Súd skúmal, či ţalobcovi vznikol nárok na zaplatenia kúpnej ceny a zistil, ţe ţalobca v konaní preukázal, ţe mu vznikol nárok na zaplatenie kúpnej ceny vo výške 65 829,60 Sk (faktúra č. 12002 z 28.2.2002). Uvedené skutočnosti mal súd preukázané dodacím listom, výpisom z knihy dodávok z roku 2000, z ktorej vyplýva, ţe 9.5.2000 a 15.5.2000 prevzal zástupca odporcu 20 ks vaní a 20 ks nôh k vaniam. Okrem toho súd z faktúry č. 2183 z 9.5.2000 zistil, ţe ţalobca predmetné vane a nohy kúpil od svojho dodávateľa V., s.r.o. V súlade s týmito listinnými dôkazmi je aj výpoveď svedka M. B., ktorý potvrdil, ţe vane na stavbu navrhovateľ dodal a prevzal ich jeho brat Ľ. B., ktorého tým poveril. Tento svedok ďalej uviedol, ţe konateľ ţalovaného ho poveril aj uzatváraním zmlúv s dodávateľmi. Poprel tieţ, ţe by ako konateľ spoločnosti F., s.r.o. podpisoval zmluvu o dielo so ţalovaným. Svedkyňa M. J. potvrdila, ţe konateľ ţalovaného poveril M. B., aby mu dostaval hotel a taktieţ uviedla, ţe podpisovala sa nejaká zmluva s týmto svedkom. Zmluva nemala ţiadne prílohy. Potvrdila t ieţ, ţe materiál na stavbe preberal pán B. a ţe bol zodpovedný za celú dostavbu hotela. Svedok A. B. uviedol, ţe bol pri tom, keď konateľ ţalovaného viezol z N. vane priamo do B.. Svedok Ľ. B. taktieţ potvrdil, ţe konateľ ţalovaného na stavbu hotela doviezol väčší počet vaní. Súd výpovede svedkov A. B., Ľ. B. hodnotil ako nevierohodné, pretoţe sú v rozpore s listinnými dôkazmi a to najmä s dokladmi, ktoré súdu predloţil ţalovaný. Potvrdenia spoločnosti B.B. nesvedčia o tom, ţe konateľ ţalovaného si v tejto spoločnosti zakúpil vane. K dokladu zo 7.2.2002 je síce vystavený pokladničný doklad tejto spoločnosti, ale na tomto doklade je prepísaný dátum. K dokladu č. 1879/2 nie je vystavený pokladničný doklad a na tomto doklade nie je ani pečiatka. Pokiaľ ide o doklad zo 7.2.2000, súd ďalej zistil, ţe ide o pretlač firmy B., ktorá bola dodatočne dopisovaná a obdobné nedostatky mal aj ďalší doklad. Z faktúry č. 428/00 z 28.12.200 súd zistil, ţe firma M. dodala ţalovanému len jednu vaňu. Z pokladničných dokladov, ktoré súdu predloţil ţalovaný, nie je zrejmé, za čo ţalovaný platil rôznym firmám. Súdu predloţil ešte jeden doklad o zakúpení jednej vane, ale na tomto doklade chýba pečiatka. Teda tieto dôkazy nesvedčia o tom, ţe ţalovaný si 20 ks vaní spolu s noţičkami zakupoval u iných firiem, ako to tvrdili 4 Obdo/6/2007 3 svedkovia Ľ. B. a A. B.. Súd taktieţ výpoveď svedkyne M. J. nehodnotil ako vierohodnú, pretoţe bola vyvrátená výpoveďou svedka M. B., ktorý poprel, ţe by bol so ţalovaným uzatváral zmluvu o dielo, teda, ţe on mal platiť svojich dodávateľov. O tom, ţe ho konateľ ţalovaného poveril riadením stavby, uzatváraním zmlúv, svedčí aj výpis z knihy z roku 2000, kde sa zapisovali dodávky materiálu, z ktorej vyplýva, ţe prevzatie tovaru podpisoval svedok B. prípadne ďalší pracovníci, ktorí na stavbe pracovali. Súd z výpisu z obchodného registra zistil, ţe ţalovaný mal v roku 1999 sídlo v P. na ulici A., ale v zmluve o dielo, ktorú mal ţalovaný so spoločnosťou F., s.r.o. uzavrieť, je uvedené sídlo ţalovaného P.P.. Teda aj táto skutočnosť pravdivosť výpovede svedka M. B.. Keďţe ţalovaný inými dôkazmi nepreukázal, ţe svedok M. B. konal v mene spoločnosti F., s.r.o. súd tvrdenie ţalovaného povaţoval za nedôvodné. Okresný súd právne vzťahy medzi účastníkmi posudzoval podľa Obchodného zákonníka, pretoţe v čase vzniku záväzku boli obaja účastníci podnikatelia, ktorí uzavreli kúpnu zmluvu. Súd konštatoval, ţe zmluva je platná, pretoţe účastníci sa dohodli na predmete a cene, čo súd zistil z prednesu ţalobcu, výpoveďou svedka M. B., ktorý potvrdil, ţe konal v mene ţalovaného a ţe bol oprávnený za ţalovaného takéto zmluvy uzatvárať, o čom svedčí aj kniha dodávok z roku
- Tvrdenie ţalovaného, ţe svedok M. B. konal v mene spoločnosti F., s.r.o., súd neakceptoval, pretoţe svedkyňa M. J. síce vo svojej výpovedi uviedla, ţe s M. B. uzatvárala zmluvu o dielo č. X., avšak súd zo zmluvy o dielo zistil, ţe súčasťou tejto zmluvy mala byť aj príloha, čo svedkyňa poprela. Ďalej je v zmluve uvedené iné sídlo ţalovaného, neţ aké v čase uzavretia zmluvy mal a okrem toho nie je obvyklé, aby na zmluvách bol dátum aţ za podpismi. Všetky tieto skutočnosti spochybňujú pravosť zmluvy o dielo a preto súd na ne neprihliadol. Keďţe výpoveď svedka M. B. bola v súlade s listinnými dôkazmi a súd ich hodnotil ako vierohodné, hodnotil jeho výpovede aj v tejto časti ako vierohodné, t.j. ţe takúto zmluvu nikdy so ţalovaným neuzavrel. Z listinných dôkazov, najmä z knihy dodávok súd zistil, ţe ţalovaný skutočne od ţalobcu vane prevzal a za tieto mu nezaplatil. Pri hodnotení dôkazov súd prihliadol i na to, ţe ţalovaný v konaní tvrdil, ţe ţalovanú istinu zaplatil a predloţil súdu o tom aj pokladničné doklady a dokonca aj späťvzatie návrhu, ale potom, čo bolo v konaní zistené, ţe tieto doklady nie sú pravé, tvrdil, ţe ţalobca ţalovanému vane nedodal. Keďţe ţalobca v konaní preukázal, ţe si splnil svoju povinnosť zo zmluvy, ktorú so ţalovaným uzavrel, t.j. ţe ţalovanému 4 Obdo/6/2007 4 dodal tovar, bol ţalovaný podľa citovaných zákonných ustanovení povinný ţalobcovi zaplatiť za dodaný tovar kúpnu cenu vo výške 65 829,60 Sk. Pretoţe si svoju povinnosť zo zmluvy ţalovaný nesplnil, súd ţalovaného k splneniu tejto povinnosti zaviazal. Súd vo veci nevykonával ďalšie dôkazy, ktoré navrhol ţalobca, pretoţe jeho nárok bo dostatočne preukázaný listinnými dôkazmi a výpoveďou svedka M. B.. Tým, ţe si ţalovaný svoj peňaţný záväzok riadne a včas nesplnil, nastalo jeho omeškanie ako dlţníka podľa § 365 Obchodného zákonníka a ţalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania. Účastníci si v zmluve úroky z omeškania nedohodli, a preto ţalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania podľa § 369, § 502 Obchodného zákonníka. Ţalobca si úroky z omeškania uplatnil v súlade s týmito zákonnými ustanoveniami, a preto súd návrhu i v tejto časti vyhovel, t.j. okrem istiny zaviazal ţalovaného i k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 15,5% ročne od 29.3.2002 aţ do zaplatenia. Vo veci mal úspech ţalobca , a preto mu súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu trov konania vo výške 38 002,- Sk. Ţalobcovi v konaní vznikli trovy zaplatením súdneho poplatku za návrh vo výške 3 290,- Sk a trovami právneho zastúpenia vo výške 34 712,- Sk. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie ţalovaný a navrhol, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a v zmysle § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy, a to výsluch Ing. Č. a k rozhodovaniu nepripojil dôkazy zo spisového materiálu 14Cb 249/
- Poukázal na to, ţe preukázal v konaní, ţe 17 ks vaní, odkúpil od P.P., za čo platil M. B. a je to doloţené dokladmi do súdneho spisu a 1 ks vane od ţivnostníka pána M.. Spomína vo svojom odôvodnení len nákup 1 ks vane od firmy M.. Okresný súd neuznáva doklady, ktoré doloţil štatutárny zástupca ţalovaného pán V., o nákupe vaní z B., a to i napriek tomu, ţe z výpovede i samotného svedka M. B., ktorý je hlavným svedkom ţalobcu vyplýva, ţe tento pripustil, ţe konateľ spoločnosti V., spol. s r.o. doviezol nejaké vane z N.. Na hotely bolo osadených celkovo 38 ks vani, pričom 19 ks vaní má dĺţku 140 cm a 19 ks vaní 150 cm. Z dokladov doloţených ţalobcom vyplýva, ţe tento mal dodať 20 ks vaní o dĺţke 150 cm. Z tohto vyplýva nesúlad so skutočnosťou, pokiaľ ide o zabudované vane v hotely P. a dodávkou, ktorú proklamuje ţalobca. Ţalobca fakturoval údajnú dodávku vaní s noţičkami aţ v roku 2002, a to faktúrou z 28.2.2002, a to aj napriek 4 Obdo/6/2007 5 tomu, ţe predmet dodávky mal realizovať na hotely v B. v dňoch 9.5.2000 a 15.5.
- Je málo pravdepodobné a nereálne, aby ţalobca jednak bez zálohy dodával materiál a za tento poţadoval zaplatenie aţ po uplynutí 19 mesiacov. Neobstojí tvrdenie a odôvodnenie ţalobcu, ţe zabudol vyfakturovať ţalovanému tovar. Odvolací súd rozsudkom č.k. 16Cob 133/2005-179 zo dňa
- novembra 2006 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu zamietol. Ţalovanému náhradu trov prvostupňového konania a odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd mal rovnako ako súd prvého stupňa za preukázané, ţe v danej veci účastníci na základe ústnej objednávky zo dňa 9.
- a 15.5.2000 uzavreli kúpnu zmluvu, nakoľko sa dohodli o základných náleţitostiach zmluvy – predmete a cene. V mene ţalovaného konal M. B., ktorý v roku 1999 riadil stavbu hotela, bol poverený na nákup a prevzatie materiálu. Na základe tohto poverenia M. B. ústne vyššie uvedenými objednávkami objednal u ţalobcu 20ks vaní v celkovej hodnote 65 829,60 Sk. Vane ţalobca vyúčtoval ţalovanému faktúrou č. 12002 z 28.2.2002, splatnou dňa 28.3.2002 vo výške 65 829,60 Sk. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa neprihliadal na zmluvu o dielo č. X. zo dňa 28.9.1999 medzi ţalovaným a spoločnosťou F., s.r.o., nakoľko predmet diela mal byť vymedzený prílohou, ktorá však súdu predloţená nebola a sídlo ţalovaného, uvedené na zmluve, nezodpovedalo jeho skutočnému sídlu podľa výpisu z obchodného registra. Súd prvého stupňa však nepostupoval správne, keď na základe knihy dodávok konštatoval, ţe ţalovaný od ţalobcu vane prevzal, resp. ţe ţalobca ţalovanému vane dodal. Z knihy dodávok z r. 2000 vyplýva, ţe dňa 9.5.2000 prevzal Ľ. B. 20 ks vaní a 13 ks noţičiek vaní a dňa 15.5.2000 prevzal 7ks noţičiek vaní, čo potvrdil aj svojim podpisom. Na jeho tvrdenie, ţe si nie je istý, či ide o jeho podpis, odvolací súd neprihliadol. Nakoľko podpis zodpovedá jeho predchádzajúcim podpisom v knihe dodávok a tvrdenie o jeho práceneschopnosti sa na základe správa lekára M. F. zo dňa 17.6.2000 nepotvrdilo. Ľ. B. v tom čase nebol zamestnancom ţalovaného, ani pre neho nepracoval ako ţivnostník. Nebol ţalovaným poverený na preberanie tovaru na stavbe hotela. Pracoval pre firmu F., s.r.o. a to na základe ţivnostenského listu, nie ako zamestnanec. Z uvedeného vyplýva, ţe ţalobca nedodal predmet zmluvy – vane ţalovanému, ale Ľ. B., ktorý so ţalovaným nebol v ţiadnom právnom 4 Obdo/6/2007 6 vzťahu. Ţalobca si mohol overiť, či vane skutočne dodal ţalovanému, resp. či Ľ. B. je ţalovaným poverený na preberanie tovaru na stavbu. Riadením stavby a obstarávaním tovaru bol v tom čase poverený M. B., nie však Ľ. B., ktorý predmet zmluvy prevzal. Odvolací súd preto konštatoval, ţe ţalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, ţe predmet kúpnej zmluvy – vane – skutočne dodal ţalovanému. Z tohto dôvodu ţalovanému nevznikla povinnosť zaplatiť ţalobcovi kúpnu cenu, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, ţe ţalobu zamietol. O náhrade trov prvostupňového konania a odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. tak, ţe úspešnému účastníkovi – ţalovanému síce vznikol nárok na náhradu trov, avšak tento si ich v zákonnej lehote nevyčíslil, a preto mu náhradu trov prvostupňového ani odvolacieho konania nepriznal. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal v zákonnej lehote dovolanie ţalobca. Podľa jeho názoru rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci a zároveň, ţe konanie (odvolacie) je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd doplnil dokazovanie len v tom smere, ţe vypočul svedkyňu M. J., svedka Ľ. B. a oboznámil sa s potvrdením M. F. zo dňa 17.6.2000, ale nevypočul svedka M. B.. Ak chcel odvolací súd rozhodnúť po doplnení dokazovania, z výpovede M. B., ale aj z výpovede Ľ. B. vyplýva, ţe Ľ. B. bol počas výstavby H.P. poverovaný M. B. na preberanie rôzneho druhu tovaru od ţalobcu a to práve pre ţalovaného konajúceho osobou M. B.. Z predchádzajúcej praxe zavedenej medzi ţalobcom a ţalovaným pri dostavbe H.P. vyplývalo, ţe M. B. v mene a pre ţalovaného objednaný tovar prišiel prevziať Ľ. B., alebo iná ním poverená osoba. V konaní bolo nesporne preukázané, ţe M. B. pri dostavbe H.P. nekonal v mene spoločnosti F., s.r.o., ale konal v mene ţalovaného. Svedok M. B. vo svojej výpovedi zo dňa 10.2.2005, uviedol, ţe „navrhovateľ vane na stavbu odporcovi dodal“. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa prisvedčil tvrdeniu ţalobcu, ţe podpis nachádzajúci sa v knihe dodávok (č.l. 6 spisu) je podpisom Ľ. B.. Ţalobca vţdy ţalovaným objednaný tovar odovzdal osobe, ktorá bola ţalovaným na prevzatie poverená. Ľ. B. bol takouto osobou a opakovane preberal v mene ţalovaného od ţalobcu objednaný tovar. Ţalobca teda ani teoreticky nemohol vedieť, 4 Obdo/6/2007 7 ţe osoba, ktorá prišla prevziať objednaný tovar, koná vo vlastnom mene. Odvolanie poverenia (splnomocnenia) na preberanie tovaru ţalobcovi nebolo doručené a zo strany objednávateľa dodanie objednaného tovaru nebolo urgované. Odvolací súd mal v odvolaní prejednať dôvody uvedené ţalovaným v odvolaní a potom rozhodnúť o odvolaní. Odvolací súd sám iniciatívne bez ţiadosti odvolateľa preskúmaval skutočnosti, z ktorých vyvodil závery odlišné od skutkových zistení súdu prvého stupňa, so vzniknutými rozpormi sa nijako nevyrovnal a z toho následne vyvodil nesprávne právne závery a nesprávne rozhodol. Odvolací súd je v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. dôvodmi odvolania uvádzanými odvolateľom v odvolaní viazaný. Doplnením dokazovania odvolací súd konal nad rámec odporcom podaného odvolania zároveň nešlo o prípad, kedy súd nie je viazaný dôvodmi odvolania, a teda konal tak v rozpore s príslušnými ustanoveniami upravujúcimi odvolacie konanie. Navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby vyhovel v celom rozsahu podanému dovolaniu a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1) preskúmal dovolanie ţalobcu a zistil, ţe je prípustné podľa § 238 ods. 1 O.s.p., bolo podané v zákonnej lehote a spĺňa ostatné náleţitosti podľa § 241 ods. 1 O.s.p. Dovolanie preskúmal v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe nie je dôvodné. Z ust. § 242 ods. 1 O.s.p. vyplýva, ţe dovolací súd je viazaný rozsahom dovolania a uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane jeho vecného vymedzenia. V danom prípade podľa obsahu dovolania, bol dovolacím dôvodom, ktorý bol v dovolaní uplatnený, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho skutkového zistenia a následne nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo ich pravdivosti nemá dôvodné a závaţné pochybnosti. Dovolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci odvolacím súdom sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Na rozdiel 4 Obdo/6/2007 8 od skutkového zistenia, ktoré je výsledkom činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, o nesprávne právne posúdenie ide vtedy, ak súd zistený skutkový stav nesprávne zhodnotil po stránke právnej, teda chybne aplikoval právny predpis. V preskúmavanej veci dospel dovolací súd k záveru, ţe posúdenie nároku ţalobcu po právnej stránke odvolacím súdom nie je v rozpore s právnym predpisom. Základná otázka, ktorú dovolací súd posudzoval bola, či bolo dostatočne preukázané, ţe ţalobcovi vznikol nárok na zaplatenie faktúry č. 12002 zo dňa 28.2.2002 vo výške 65 829,60 Sk a či rozhodnutie odvolacieho súdu je vecne správne. Dovolací súd vo veci prijal záver, ţe vykonaným dokazovaním bol dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho vyvodený správny právny záver. Dovolací súd sa stotoţnil s právnym názorom odvolacieho súdu, ţe ţalobca nepreukázal, ţe vane vyfakturované ţalovanému predmetnou faktúrou skutočne dodal ţalovanému. Ţalobca dodal vane Ľ. B., ktorý so ţalovaným nebol v ţiadnom právnom vzťahu, a ani nebol ţalovaným poverený na preberanie tovaru. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného dospel k záveru, ţe rozsudok odvolacieho súdu, ktorým ţalobu zamietol je vecne správny, preto dovolanie ţalobcu podľa § 243b ods. 1 O.s .p. zamietol. Úspešnému ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretoţe mu ţiadne nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok. V Bratislave dňa
- septembra 2008 4 Obdo/6/2007 9 JUDr. Jana Zemaníková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková