Obsah (10)

§ 230§ 461§ 492§ 88§ 89§ 90§ 32§ 47§ 88a§ 467

Najvyšší súd 10Szak/4/2017 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,

ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 404/2011 Z.z.“) rozhodol o zaistení sťaţovateľa (v prvostupňovom konaní ţalobca) na účel výkonu administratívneho vyhostenia (rozhodnutie č. PPZ-HCP-BA9-21-019/2017-AV zo dňa 10.02.2017 – ďalej len „rozhodnutie o vyhostení“) tak, ţe zaistil sťaţovateľa so stanovením dĺţky doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 17.07.2017 a umiestnil ho do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej na účely rozsudku len „ÚPZC Medveďov“).

1. Preskúmavané rozhodnutie vychádza zo skutočnosti, ţe sťaţovateľ bol prijatý na slovenské územie z Českej republiky. Cestoval v úkryte nákladného automobilu, do ktorého za pomoci prevádzača nastúpil pri srbsko-maďarských hraniciach a následne nelegálne vstúpil na územia schengenského priestoru cez Maďarsko, pokračoval tranzitom cez územie Slovenskej republiky aţ do Českej republiky, kde bol zadrţaný Políciou Českej republiky a následne bol vrátený na územie Slovenskej republiky v zmysle readmisnej dohody. Cieľom jeho cesty bola Francúzska republika a ekonomický účel.
2. Ţalovaný poukázal na existenciu právoplatného rozhodnutia o vyhostení sťaţovateľa a určení zákazu vstupu č. p.: PPZ-HCP-BA9-21-019/2017-AV z 10.02.2017 (ďalej len „vyhosťovacie rozhodnutie“), na dôvody a priebeh v poradí prvého zaistenia ţalobcu v období od 10.02.2017 -17.02.
3. V ďalšom tieţ na existenciu potvrdenia o pobyte sťaţovateľa v Pakistane č. 7009, vydaného 14.06.2016, na obsah výsluchov sťaţovateľa uskutočnených za prítomnosti tlmočníka jazyka urdu, na disponovanie iba nepatrnej finančnej hotovosti sťaţovateľa, na skutočnosť, ţe sťaţovateľ si

jeho vyjadrenia nevie zabezpečiť 3 10Szak/4/2017 ubytovanie. Osobitne ţalovaný poukazuje na skutočnosť, ţe zaistenie sťaţovateľa je nevyhnutné za účelom vykonanie všetkých úkonov, potrebných a nevyhnutných k faktickej realizácii - výkonu vydaného vyhosťovacieho rozhodnutia (zabezpečenie vydania náhradného cestovného dokladu prostredníctvom Veľvyslanectva Pakistanu vo Viedni, zabezpečenie leteckej prepravy sťaţovateľa ak tomu nebudú brániť okolnosti, ktoré zatiaľ nie je moţné predpokladať). Ţalovaný skonštatoval, ţe na základe zistených skutočností nie je moţné uplatniť alternatívne, menej prísne donucovacie prostriedky (§ 89 ods. 1 písm. a), b) zákona o pobyte cudzincov). II. Konanie na krajskom súde 4. Sťaţovateľ podal proti rozhodnutiu o zaistení na Krajský súd v Bratislave správnu ţalobu vo veci zaistenia

Štvrtej hlavy Tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) s nasledujúcimi ţalobnými bodmi (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.): a/ je maloletou osobou a v skutočnosti má iba 17 rokov a preto s poukazom na § 88 ods. 9 zákona o pobyte cudzincov nemôţe byť zaistený,

1. b)v konaní bolo porušené jeho právo na vedenie konania v jazyku, ktorému rozumie tým, ţe tlmočenie v konaní pred ţalovaným bolo vykonané v jazyku urdu, ktorým však nehovorí a ani nerozumie dostatočným spôsobom,
2. c)napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pričom v konaní sa vyskytla vada, ktorá mohla mať vplyv na jeho zákonnosť. V tejto súvislosti poukázal na vyhosťovacie rozhodnutie, ktorým mal byť vyhostený do Maďarska, pričom maďarské štátne orgány opakovane odmietli ţiadosť o readmisiu ţalobcu, d/ žalovaný sa nezaoberal účelnosťou a efektívnosťou jeho zaistenia a poukázal na nevykonateľnosť vyhosťovacieho rozhodnutia. 5. Krajský súd v Bratislave v konaní

ust. § 221 a nasl. S.s.p. pri neformálnom posudzovaní ţaloby (§ 206 ods. 3 S.s.p.) zistil, ţe jej nebolo moţné vyhovieť z nasledujúcich dôvodov. 4 10Szak/4/2017

1. Najmä zdôraznil, ţe na základe poţiadavky zástupcu sťaţovateľa bol sťaţovateľ na pojednávaní vypočutý. Uviedol, ţe skutočný dátum jeho narodenia je X., ţe pri vyplnení ţiadostí o vydanie náhradného cestovného dokladu, ktorú vlastnoručne vyplnil, bol prítomný tlmočník, ţe je paštúnskej národnosti, ţe jazyk urdu ovláda asi na 50 %, anglickému jazyku rozumie, ale nevie v ňom písať, ţe absolvoval 10-ročnú školskú dochádzku. Ďalej, ţe doklad odovzdaný v konaní ţalobcovi (doklad o pobyte č. 7009, datovaný 14.06.2016) nie je dokladom o pobyte, ale ide o „akúsi kartičku zo školy“, ktorú dostal v Pakistane a s ktorou z Pakistanu vycestoval, ţe pokiaľ udával dátum svojho narodenia „X.“ urobil tak preto, lebo nerozumel dobre jazyku urdu. Na otázku, prečo počas svojich výsluchov na polícii nesignalizoval, ţe jazyku urdu dobre nerozumie uviedol, ţe si myslel, ţe iného tlmočníka polícia nemá a preto súhlasil s tlmočením v tomto jazyku. Na otázku, či porozumel otázkam počas jeho výsluchov na polícii uviedol, ţe otázkam rozumel. Na otázku jeho zástupkyne sťaţovateľ uviedol, ţe jazyku urdu dobre nerozumel a ţe tlmočník jazyka paštúnskeho nebol prítomný. Tieţ uviedol, ţe obsah zápisníc, ktoré podpisoval, mu bol pred ich podpisom pretlmočený do jazyka urdu, ktorému trochu rozumel. I napriek tomu tieto zápisnice podpísal, lebo bol na jeho podpis vyzvaný, nevedel však načo tento „papier“ slúţi. Na ďalšie poloţené otázky sťaţovateľ odpovedal, ţe nikdy pred políciou nepovedal, ţe chce na Slovensku pracovať a ţe tu nechce poţiadať o azyl. V ďalšom uviedol, ţe z Pakistanu odišiel preto, lebo v roku 2009 k nim prišla pakistanská armáda, ktorá zobrala jeho otca, ţe pre túto armádu musel (sťaţovateľ) pracovať a často ho aj týrali, pričom sa obáva v prípade návratu do Pakistanu toho, ţe aj jeho by mohli „zobrať“. Následne na poloţenú otázku, prečo o okolnostiach týkajúcich sa jeho otca nehovoril počas svojho výsluchu dňa 10.02.2017, sťaţovateľ uviedol, ţe o nich hovoril aj počas tohto výsluchu. Tieţ uviedol, ţe počas výsluchu na polícii uviedol, ţe má 17 rokov, avšak počas zaistenia v ÚPZC sa telefonicky rozprával s rodinou a vtedy sa dozvedel, ţe má 18 rokov, čo dovtedy nevedel. Následne sťaţovateľ opísal svoju cestu z Pakistanu, počas ktorej prechádzal Iránom, Tureckom, Bulharskom, Srbskom, Maďarskom, Slovenskom aţ do Českej republiky, odkiaľ bol vrátený na Slovensko. Uviedol, ţe v Iráne a Turecku nemohol poţiadať o azyl, ţe ani v Bulharsku oň poţiadať nemohol, lebo bol zavretý v nejakom dome, v Srbsku o azyl neţiadal lebo vedel, ţe tam azyl nedávajú. Cez Maďarsko iba prechádzal. V Česku o azyl neţiadal preto, lebo chcel ísť za rodinou, resp. známymi do Francúzska. Na predmetnom súdnom pojednávaní zástupkyňa sťaţovateľa prehlásila, ţe netrvá na ţalobnom bode, týkajúcom sa veku ţalobcu a to vzhľadom na skutočnosť, ţe sa preukázalo, ţe sťaţovateľ má skutočne 18 rokov. 5 10Szak/4/2017
2. K žalobnému bodu,

ktorého žalobca je maloletou osobou a v skutočnosti má iba 17 rokov a preto s poukazom na § 88 ods. 9 zákona o pobyte cudzincov nemôže byť zaistený krajský súd uviedol, že odhliadnuc od skutočnosti, ţe zástupkyňa sťaţovateľa netrvala na preskúmaní napadnutého rozhodnutia ţalovaného v zmysle tohto ţalobného bodu z dôvodu, ţe sa preukázalo, ţe sťaţovateľ v čase konania pred ţalovaným mal 18 rokov a teda bol plnoletou osobou krajský súd poukázal na skutočnosť, že sťažovateľ počas celého konania pred žalovaným opakovanie tvrdil, že je plnoletou osobou a že sa narodil X.. I keď aj aktuálne existuje rozpor medzi týmto jeho tvrdením (ţe sa narodil X.), keď po jeho faktickom aktuálnom zaistení a tieţ pred súdom uviedol ako dátum svojho narodenia dátum X., krajský súd zdôraznil, že sťažovateľovo tvrdenie o jeho neplnoletosti bolo zjavne produkované s cieľom zabezpečiť pre seba výhodnejšie postavenie. Sťaţovateľovo priznanie ţe je skutočne plnoletou osobou tieţ korešponduje s výsledkom RTG vyšetrenia, ktoré zabezpečil ÚPZC po podaní ţaloby. 8. K žalobnému bodu,

ktorého v konaní pred žalovaným bolo porušené jeho právo na vedenie konania v jazyku ktorému rozumie tým, že tlmočenie bolo vykonané v jazyku urdu, ktorým však nehovorí a ani nerozumie dostatočným spôsobom krajský súd uviedol, že ani tento žalobný bod nevyhodnotil ako dôvodný. Z oficiálnej internetovej stránky Ministerstva zahraničných vecí a európskych záleţitostí vyplýva, ţe úradnými jazykmi v Pakistane je jazyk urdu a angličtina. Ţalovaný vykonal so sťaţovateľom jednotlivé úkony v jazyku urdu za prítomnosti tlmočníka tohto jazyka. Sťaţovateľ na jasne poloţené otázky v konaní pred ţalovaným, či tlmočníkovi rozumie, opakovane uvádzal, ţe tlmočeniu rozumie a tieţ súhlasil s týmto tlmočením. Skutočnosti, ţe sťaţovateľ tlmočeniu v jazyku urdu rozumel svedčí bez akýchkoľvek pochybností aj to, ţe jeho odpovede na jednotlivé otázky boli relevantné - odpovede jednoznačne reagovali na poloţené otázky. Naviac, sťaţovateľ má

svojho vyjadrenia ukončené 10-ročné základné vzdelanie (ktoré je postavené na úroveň stredoškolského vzdelania niţšieho stupňa), teda jazyk urdu ako úradný jazyk ovládať musel. Krajský súd tieţ poukázal na fakt, ţe v tomto jazyku boli tlmočené jeho slovné prejavy aj počas konania pred štátnymi orgánmi Českej republiky. Sťaţovateľ počas svojho výsluchu pred konajúcim súdom jednoznačne uviedol, ţe otázkam poloţeným v konaní pred ţalovaným a tlmočeným v jazyku urdu rozumel, ţe jednotlivé zápisnice mu boli pred ich podpísaním pretlmočené. Preto jeho námietky uvedené v podanej ţalobe (a dokonca aj v konaní pred súdom), ţe totiţto tlmočeniu dobre nerozumel, sú

názoru krajského 6 10Szak/4/2017 súdu účelovými, cieľom ktorých bolo dosiahnuť zrušenie napadnutého rozhodnutia ţalobcu a svojho prepustenia zo zaistenia. 9. K žalobnému bodu,

ktorého napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pričom v konaní sa vyskytla vada, ktorá mohla mať vplyv na jeho zákonnosť, že vyhosťovacím rozhodnutím mal byť vyhostený do Maďarska, pričom maďarské štátne orgány opakovane odmietli žiadosť o readmisiu žalobcu krajský súd vyhodnotil ako nedôvodný. Výrok, ako aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia sú formulované jasne a zrozumiteľne. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zjavné, akú správnu úvahu ţalovaný pouţil pri jeho vydaní, pričom ţalovaný vyhodnotil všetky v konaní preukázané skutočnosti. Krajský súd poukázal na to, ţe správny orgán neučil (v súlade s ust. § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov) krajinu, do ktorej má byť sťaţovateľ vyhostený. Z jeho odôvodnenia vyplýva, ţe v čase vydania tohto rozhodnutia predpokladal sťaţovateľovo navrátenie do Maďarska (t. j. do krajiny z ktorej sa dostal na slovenské územie), pričom však tieţ uviedol, ţe ak by táto krajina vyhostenia (readmisie) sťaţovateľa neprijala: „Správny orgán bude následne pokračovať resp. konať na základe odpovede od doţiadanej strany.“ V ďalšom odôvodnenie uvádza: „Účastníka konania nie je moţné bezodkladne odovzdať do štátu z ktorého pricestoval nelegálne, pretoţe to neumoţňuje Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarska o readmisii osôb na spoločnej hranici. Je preto potrebné zaslať ţiadosť o prevzatie účastníka konania a následne postupovať

rozhodnutia príslušných orgánov Maďarska.“ Ak by k vyhostenie (formou readmisie) do Maďarska nebolo moţné, bude skúmať ďalšie moţnosti vyhostenia sťaţovateľa. Práve s poukazom na obsah odôvodnenia tohto vyhosťovacieho rozhodnutia krajský súd konštatoval, ţe poukaz sťaţovateľa na rozsudok tunajšieho súdu sp. zn.: 4Sp/14/2016 z 22.2.2016 nie je dôvodný. I keď ţalobca tvrdí, ţe ide o totoţné veci, nie je tomu tak. 10. I napriek nedôvodnosti sťaţovateľom prezentovaných ţalobných bodov krajský súd uviedol, že skúmal, či v čase od vydania napadnutého rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene okolností, ktorá skutočnosť by mohla mať vplyv na rozhodnutie súdu (§ 206 ods. 5 SSP). Ako to vyplýva z obsahu listín, doručených súdu ţalovaným 14.03.2017, sťaţovateľ poţiadal 06.03.2017 o azyl na území Slovenskej republiky. Nepochybne týmto vyhlásením sťaţovateľa došlo po vydaní napadnutého rozhodnutia k zmene okolností. Vyvstala tak otázka, či ide o podstatnú zmenu okolností, v dôsledku ktorej 7 10Szak/4/2017 by bolo potrebné zrušiť napadnuté rozhodnutie a prepustiť sťaţovateľ zo zaistenia súdom postupom

§ 230ods.

1 SSP v rámci plnej jurisdikcie.

názoru krajského súdu podanie vyhlásenia, ktorým sťažovateľ požiadal o azyl nie je takou podstatnou zmenou okolností, ktorá by súd viedla k zrušeniu napadnutého rozhodnutia. Je tomu tak preto, lebo sám zákonodarca v ust. § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov predpokladá, ţe zaistený cudzinec môţe podať počas svojho zaistenia ţiadosť o azyl, pričom „Podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie štátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny.“ Z § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov teda vyplýva, ţe zákonodarca podanie ţiadosti o azyl zaisteným cudzincom nepokladá za tak závaţnú skutočnosť - zmenu okolností, ktorej dôsledkom by malo byť prepustenie zaisteného zo zaistenia. Ak by túto skutočnosť pokladal za závaţnú, v tomto konkrétnom ustanovení by (práve naopak od znenia zákona) uviedol, ţe dôsledkom podania ţiadosti o azyl je prepustenie zaisteného zo zaistenia. 11.

krajského súdu nebolo v danom prípade moţné aplikovať závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Szak/2/2017 z 01.02.2017, na ktorý sa sťaţovateľ odvoláva, a to s poukazom na skutočnosť, ţe najvyšší súd sa v predmetnom rozsudku nevysporiadal s § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov. 12. Pretoţe sťaţovateľom prezentované ţalobné body krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné, pričom nezistil, ţe by v čase po vydaní napadnutého rozhodnutia došlo k tak podstatnej zmene okolností, ktoré by viedli k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a prepusteniu ţalobcu zo zaistenia, krajský súd ţalobu zamietol. III. Konanie na kasačnom súde A) 13. Proti rozsudku krajského súdu sťaţovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťaţnosť z dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm.

1. g)a
2. h)SSP, t. j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a vo svojom rozhodnutí sa odklonil od ustálenej praxe kasačného súdu. 14. Sťaţovateľ v nasledujúcich sťaţnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm.
3. c)S.s.p. najmä uviedol, ţe krajský súd : 8 10Szak/4/2017 - nesprávne právne posúdil týkajúce sa zmeny skutkových okolností prípadu sťažovateľa po jeho zaistení, ak sa nevysporiadal so zmenou skutkových okolností jeho prípadu a nepostupoval v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá plne korešponduje s európskym právom, ide o odklon od ustálenej praxe kasačného súdu - nesprávne právne posúdenie správneho súdu týkajúce sa práva sťažovateľa na konanie v jazyku, ktorému rozumie - nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov odôvodnenia žalovaného týkajúceho sa účelnosti a efektívnosti jeho zaistenia za účelom vyhostenia bez určenia krajiny vyhostenia, keď sťažovateľ namietal, že žalovaný sa jeho vyhostiteľnosťou do inej krajiny ako Maďarska nezaoberal a ani ju nijakým spôsobom nikde nepreukázal. Navrhol, aby kasačný súd rozhodol tak, ţe rozsudok krajského súdu zmení tak, ţe rozhodnutie ţalovaného v celom rozsahu zrušuje a vec vracia ţalovanému na ďalšie konanie. B) 15. Ţalovaný sa v podaní z 25.04.2017 vyjadril tak, ţe navrhol, aby Najvyšší súd kasačnú sťaţnosť

§ 461S.s.p.

zamietol. Ad1/ Nesprávne posúdenie správneho súdu týkajúce sa zmeny skutkových okolností prípadu sťažovateľa po jeho zaistení a jeho odklon od ustálenej praxe kasačného súdu. Ţalovaný uviedol, ţe sťaţovateľ dňa 06.03.2017 v ÚPZC Medveďov podal ţiadosť o udelenie azylu na území Slovenskej republiky aj napriek tomu, ţe na správnom orgáne o udelenie azylu nepoţiadal, ani následne po umiestnení v ÚPZC Medveďov a bol si vedomý, ţe s jeho osobou sú vykonávané úkony na realizovanie výkonu právoplatného administratívneho vyhostenia. Dňa 27.02.2017 rozhodnutie o administratívnom vyhostení nadobudlo právoplatnosť a aţ dňa 06.03.2017 podal účastník konania ţiadosť o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Na základe dokazovaní a vykonaných úkonov povaţuje ţalovaný ţiadosť účastníka konania o udelenie azylu na Slovensku za účelovú, aby dosiahol 9 10Szak/4/2017 prepustenie zo zaistenia a pokračoval ďalej, ako to mal prvotne v úmysle. V domovskej krajine mu nič nehrozí, má iba ekonomické problémy. Ţalovaný poukázal na § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov,

ktorého podanie žiadosti o udelenie azylu nie je dôvodom na prepustenie zo zaistenia účastníka konania.

1. Ad 2) Nesprávne právne posúdenie správneho súdu týkajúce sa sťažovateľa na konanie v jazyku, ktorému nerozumie Ţalovaný uviedol, ţe sa k obdobnému ţalobnému bodu vyjadroval aj vo svojej správe pod č. p.: PPZ-HCP-BA9-21-062/2017-AV zo dňa 03.03.2017 na stranách 3 a
2. Uvedeného sa aj v súčasnosti plne pridrţiava. Všetky skutočnosti k vedeniu v jazyku, ktoré účastník konania rozumie sú obsiahnuté aj v zápisnici o pojednávaní zo dňa 15.03.2017 na krajskom súde, kde sa osobne účastník konania vyjadroval na poloţené otázky k jazyku urdu ako aj k jazyku pastu. V konaní pred krajský súdom sa

ţalovaného potvrdilo, ţe správny orgán nepochybil pri zabezpečení tlmočenia do jazyka urdu a rozumel všetkým poloţeným otázkam ako aj všetkým úkonom, ktoré sa vykonávali na správnom orgáne v deň vydania rozhodnutia o zaistení.

1. Ad 3) Nesprávne právne posúdenie správneho súdu týkajúce sa povinnosti žalovaného zaoberať sa efektívnosťou a účelnosťou zaistenia pred vydaním rozhodnutia. Ţalovaný uviedol, ţe sa pridrţiava správy pod č. p.: PPZ-HCP-BA9-21-062/2017-AV zo dňa 03.03.
2. Ţalovaný uviedol, ţe sťaţovateľ nepredloţil ţiadne relevantné dôkazy a ţalovaný nezistil pri hodnotení skutkového stavu skutočnosti, ktoré by boli dôvodné na zrušenie predmetného rozhodnutia o zaistení sťaţovateľa. IV. Právny názor Najvyššieho súdu
3. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.) postupom

§ 492ods.

1 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, ţe rozhodnutie krajského súdu je potrebné zmeniť 10 10Szak/4/2017 tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Rozhodol bez nariadenia pojednávania

ustanovenia § 455 S.s.p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11.05.2017 (§ 137 ods. 2 S.s.p.). 19. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, ţe predmetom kasačnej sťaţnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol ţalobu, ktorou sa sťaţovateľ domáhal ochrany svojich práv proti rozhodnutiu ţalovaného o zaistení

§ 88ods.

1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o pobyte cudzincov), a preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťaţovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. 20.

§ 88ods.

1 písm. b) zákon o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

§ 88ods.

4 veta prvá zákon o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny môţe byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov.

§ 89ods.

1 zákon o pobyte cudzincov policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môţe štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uloţiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zloţiť peňaţnú záruku.

§ 90ods.

1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z.z. policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

§ 32ods.

1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) 11 10Szak/4/2017 správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

§ 47ods.

3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

1. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis ţalovaného dospel k záveru, ţe kasačné námietky sťaţovateľa týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenie správneho súdu ohľadne práva staţovateľa na konanie v jazyku, ktorému rozumie a nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov odôvodnenia ţalovaného týkajúceho sa účelnosti a efektívnosti jeho zaistenia neboli dôvodné. Krajský súd sa uvedenými námietkami náleţite zaoberal, k ich vyhodnoteniu nemá kasačný súd ţiadne výhrady a v podrobnostiach na tieto správne závery odkazuje. Za dôvodnú považoval kasačný súd námietku sťažovateľa týkajúcu sa nesprávneho posúdenia správneho súdu zmeny skutkových okolností prípadu sťažovateľa po jeho zaistení a jeho odklon od ustálenej praxe kasačného súdu.
2. V prejednávanom prípade ţalovaný zaistil sťaţovateľa

§ 88ods.

1 písm. b) zákon o pobyte cudzincov na účel výkonu administratívneho vyhostenia, nakoľko rozhodnutím správneho orgánu Č. p.: č. PPZ-HCP-BA9-21-019/2017-AV zo dňa 10.02.2017 bol sťaţovateľ administratívne vyhostený, pretoţe má neoprávnený pobyt na území SR a bol mu udelený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu dva roky. 23. Z obsahu administratívneho spisu ţalovaného vyplýva, ţe sťaţovateľ po vydaní napadnutého rozhodnutia ţalovaného a po prevezení do ÚPZC Medveďov dňa 06.03.2017 poţiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. 24.

kasačného súdu krajský súd správne po tom, ako vyhodnotil jednotlivé ţalobné body správnej ţaloby za nedôvodné, skúmal, či v čase od vydania napadnutého rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene okolností, ktorá skutočnosť by mohla mať vplyv na rozhodnutie súdu. 12 10Szak/4/2017 26. Na rozdiel od názoru krajského súdu kasačný súd dospel aj s poukazom na ustálenú judikatúru najvyššieho súdu (napr. rozsudok sp. zn. 1Sza 6/2013 zo dňa 24.09.2013, rozsudok sp. zn. 1Sza/14/2016 zo dňa 21.07.2016 ) k záveru, ţe napriek tomu, ţe podanie ţiadosti o azyl zaisteným cudzincom automaticky nezakladá povinnosť správneho orgánu prepustiť takého ţiadateľa zo zaistenia, ustanovenie § 88 ods.3 zákona o pobyte cudzincov

ktorého podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie štátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny, citované ustanovenie zákona o pobyte cudzincov je

kasačného súdu nutné vykladať nielen v zmysle ustanovenia § 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov, z ktorého vyplýva správnemu orgánu permanentná/ trvalá povinnosť skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia, osobitne tomu tak bude po podaní ţiadosti o azyl. Uvedenú novú okolnosť- podanie ţiadosti o azyl je nutné posúdiť z hľadiska trvania účelu zaistenia cudzinca (pôvodne zaisteného na účel administratívneho vyhostenia), pričom toto posúdenie je kľúčové pri úvahe správneho orgánu o tom, či zaisteného cudzinca zo zaistenia prepustí alebo cudzinca prezaistí na základe nového rozhodnutia o zaistení ţiadateľa o azyl.

1. V danom prípade tak došlo k zmene skutkových okolností prípadu sťaţovateľa a ţalovaný mal povinnosť sa s týmito novými skutočnosťami zaoberať, a to v zmysle posúdenia ţiadosti o azyl z hľadiska jej prípadnej účelovosti a následne svoje úvahy premietnuť buď do prepustenia sťaţovateľa zo zaistenia resp. do rozhodnutia o zaistení sťaţovateľa v zmysle § 88a zákona č. 404/2011 Z.z. a článku 8 ods. 3 Smernice č. 2013/33/EÚ, čo však ţalovaný neučinil.
2. Kasačný súd uvádza, ţe správny orgán má povinnosť sa zaoberať nielen otázkou legálnosti vstupu a pobytu na území SR z pohľadu postavenia cudzinca, ktorý je ţiadateľom o azyl najmä v kontexte Dohovoru o postavení utečencov, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, návratovej smernice, ale aj zákona o azyle, ale aj moţnými prekáţkami výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení, v danom prípade prebiehajúcim konaním o azyle. V takejto situácii je správny orgán povinný moţné prekáţky zaistenia cudzinca ako aj moţnosť jeho administratívneho vyhostenia predbeţne posúdiť a učiniť o tom úsudok.
3. Napokon z rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 1Sza 6/2013 zo dňa 24.09.2013 vyplýva, ţe „ Ak zaistený cudzinec požiada o medzinárodnú ochranu, spravidla to bude mať 13 10Szak/4/2017 za následok ukončenie zaistenia

čl. 15 Návratovej smernice č. 2008/115/ES, ako konštatoval Súdny dvor Európskej únie v rozsudku Súdneho dvora (tretia komora) z 30. mája 2013 vo veci Arslan proti Polícii Českej republiky, a policajný útvar bude povinný cudzinca bez zbytočného odkladu zo zaistenia prepustiť; dôvody pre pôvodné zaistenie cudzinca tak automaticky pominú. Ak však policajný útvar dospeje k záveru, že žiadosť cudzinca o medzinárodnú ochranu je účelová, podaná iba za účelom pozdržať, či dokonca zmariť výkon rozhodnutia o vyhostení cudzinca, môže znova rozhodnúť

§ 90ods.

1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, že dôvody predchádzajúceho zaistenia trvajú, napriek tomu, že cudzinec požiadal o medzinárodnú ochranu. V takomto rozhodnutí policajný útvar vyloží, aké konkrétne dôvody ospravedlňujú trvanie zaistenia cudzinca po podaní žiadosti o medzinárodnú ochranu.“ 30. S poukazom na ustálenú judikatúru najvyššieho súdu, keď je nepochybné, ţe v danom prípade bol sťaţovateľ zaistený

§ 88ods.

1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, kasačný súd dospel k záveru, že po podaní žiadosti o azyl, mal žalovaný posúdiť, či takáto žiadosť bola podaná účelovo, (iba za účelom pozdržať, či dokonca zmariť výkon rozhodnutia o vyhostení sťažovateľa), následne posúdiť, či účel zaistenia trvá a pokiaľ dospeje k záveru, že ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného

§ 88ods.

1 písm.

1. a)alebo písm.
2. b)a ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie, mal povinnosť vydať nové rozhodnutie o zaistení cudzinca (žiadateľa o azyl), v ktorom musí preukazať splnenie zákonných podmienok pre jeho zaistenia

§ 88aods.

1 písm. c, pričom musí súčasne vyložiť, aké konkrétne dôvody ospravedlňujú zaistenia cudzinca po podaní žiadosti o medzinárodnú ochranu, teda objasniť z čoho vyvodzuje záver o existencii dôvodného podozrenia, ţe sťaţovateľ podal ţiadosť o udeleniu azylu s cieľom oddialiť alebo zmariť jej administratívne vyhostenie. 31. Napokon ako aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sţa 29/2014 zo dňa 02.09.2014 vyplýva, ţe „obmedzenie osobnej slobody žiadateľov o azyl nevylučuje ani medzinárodné azylové právo, hoci všeobecne stanovuje zásadu,

ktorej nie je možné na utečencov (žiadateľov o azyl) nahliadať ako na neoprávnene pobývajúce osoby a je treba im priznať(okrem iného) právo na slobodu pohybu na území krajiny, v ktorej sa nachádzajú (pozri čl. 26, 31 a 32 Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951“), zároveň Súdny dvor EÚ v vo veci Arslan proti Polícii Českej republiky zdôraznil, 14 10Szak/4/2017 ţe členské štáty musia mať moţnosť zabrániť tomu, aby zaistený cudzinec podaním ţiadosti o azyl automaticky dosiahol prepustenie zo zaistenia , inak by bol narušený zmysel návratovej smernice, ktorým je účinné navrátenie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdrţiavajú na území (bod 60 rozsudku vo veci A.). 32. V zmysle ustanovenia § 88a ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov ako aj rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci A proti Polícii Českej republiky, predovšetkým v zmysle smernice o prijímaní ţiadateľov o azyl, je

kasačného súdu ţalovaný - policajný útvar povinný vydať nové rozhodnutie o zaistení ţiadateľa o azyl v súlade s citovanou smernicou o prijímaní ţiadateľov o azyl a teda aj v súlade s ustanovením § 88a zákona o pobyte cudzincov, ak sa po podaní ţiadosti o azyl zaisteným cudzincom rozhodne odporca ponechať ţiadateľa o azyl v zaistení a neprepustiť ho.

1. Kaţdý zaistený ţiadateľ o azyl má celý rad procesných záruk, ktoré nadväzujú na vydané rozhodnutie o zaistení ţiadateľa o azyl v zmysle smernice o prijímaní ţiadateľov o azyl, a to predovšetkým právo na súdny prieskum takéhoto zaistenia, ktorého predpokladom je vydanie rozhodnutia o zaistení s uvedením presne špecifikovaného dôvodu zaistenia v zmysle citovanej smernice resp. ustanovenia § 88a zákona o pobyte cudzincov. Z týchto dôvodov sa kasačný súd nestotoţnil s právnym názorom krajského súdu, ţe nebol daný dôvod aplikovať právny názor najvyššieho súdu sp. zn. 10Szak/2/2017 z 01.02.2017, na ktorý sa sťaţovateľ odvolával.
2. Napokon k takémuto rozhodnutiu správny orgán priamo zmocňuje ustanovenie § 88a ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov, pretoţe mu umoţňuje zaistiť ţiadateľa o udelenie azylu, ktorý je uţ zaistený

§ 88ods.

1 písm. a), alebo písm. b) ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je moţné vyuţiť iné menej závaţné prostriedky a ktorý podal ţiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, ţe podal ţiadosť o udeleniu azylu s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. 35. V súlade s vyššie uvedeným právnym názorom kasačný súd postupuje dodnes a preto dodáva, ţe bez ohľadu na to, či ţiadosť zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny o azyl je alebo nie je účelová, jej podanie je novou skutočnosťou, ktorú je správny orgán povinný reflektovať a neponechať ju bez povšimnutia. To sa následne premietne do prepustenia ţiadateľa o azyl zo zaistenia, resp. v prípade, ak má správny orgán dôvodné 15 10Szak/4/2017 podozrenie, ţe ţiadosť o azyl je účelová, t. j. podaná s cieľom oddialiť realizáciu vyhostenia, môţe ţiadateľa o azyl ponechať aj naďalej v zaistení. Takému záveru správneho orgánu však musí predchádzať postup, ktorým overí trvanie dôvodov zaistenia a tento sa následne premietne do rozhodnutia o zaistení

§ 88azákona o pobyte cudzincov.

36. Uvedená povinnosť správnych orgánov napokon vyplýva aj z ust. § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov,

ktorého sú povinné po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. 37. Ustanovenie § 88a zákona o pobyte cudzincov umoţňuje zaistiť aj ţiadateľa o azyl. Zo systematiky uvedeného ustanovenia vyplýva, ţe aplikácia ustanovení pod písm.

1. a)a
2. b)ods. 1 § 88a prichádza do úvahy na prípady, keď zaistenie cudzinca, ktorý poţiadal o azyl je nutné buď na účel zistenia alebo overenia jeho totoţnosti alebo štátnej príslušnosti alebo na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je zaloţená jeho ţiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo moţné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku. Ustanovenie § 88a ods. 1 písm.
3. c)je aplikovateľné na prípady, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je uţ v zaistení a ktorý podal ţiadosť o udelenie azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, ţe ju podal výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Napokon ţiadateľa o azyl je moţné zaistiť aj z dôvodu, ak je to potrebné z dôvodu ohrozovania bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku (d), alebo z dôvodu

§ 88ods.

1 písm. c), teda na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu

osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku (e). Aplikácia ustanovení § 88 ods. 1 písm.

1. d)a
2. c)zákona o pobyte cudzincov prichádza do úvahy tak v prípade uţ zaisteného cudzinca ako aj v prípade toho, o kom konanie len prebieha. 38. S poukazom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, mal kasačný súd za to, že námietka sťažovateľa týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia veci v súvislosti so zmenou skutkových okolností prípadu sťažovateľa po jeho zaistení a jeho odklon od ustálenej praxe kasačného súdu bola dôvodná. Kasačný súd sa 16 10Szak/4/2017 nestotožnil s názorom krajského súdu ohľadne posúdenia zmeny skutkových okolností prípadu sťažovateľa po jeho zaistení a keďže jeho záver je odklonom od ustálenej praxe kasačného súdu, kasačný súd dospel k záveru, že krajský súd postupoval v rozpore so zákonom, keď ţalobu sťaţovateľa zamietol. Kasačný súd preto

ustanovenia § 462 ods. 2 S.s.p. zmenil rozhodnutie krajského súdu tak, ţe zrušil rozhodnutie ţalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

1. Vzhľadom na zrušenie napadnutého rozhodnutia ţalovaného kasačný súd rozhodol o bezodkladnom prepustení sťaţovateľa zo zaistenia v zmysle čl. 15 ods. 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady2008/115/ES zo
2. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdrţiavajú na ich území (ďalej len „návratová smernica“), ako aj čl. 5 ods. 4 Dohovoru, ktoré zakotvujú povinnosť nariadiť prepustenie osoby, ktorej zaistenie bolo nezákonné.
3. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd

§ 467ods.

1 a 2 S.s.p. v spojení s ustanovením § 175 ods. 1 a 2 S.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

1. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave
2. mája 2017 JUDr. Elena Berthotyová, PhD., v. r. predsedníčka senátu JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r. JUDr. Jana Hatalová, PhD., v. r. členka senátu členka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková