Najvyšší súd 10Sžo/40/2016 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JU

§ 2ods.

2 písm. b) v spojení s § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z.z.“) totiţ bez akýchkoľvek pochybností vyplýva vôľa zákonodarcu definovať ako nelegálne zamestnávanie aj zamestnávanie fyzickej osoby, s ktorou má 3 10Sžo/40/2016 zamestnávateľ zaloţený pracovnoprávny vzťah a nesplnil povinnosti podľa § 231 ods. 1 písm. b). zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“). V správnom konaní bolo jednoznačne preukázané, ţe ţalobcom došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa zákona č. 82/2005 Z. z. Zamestnanci ţalobcu v čase kontroly správnym orgánom

1. stupňa (dňa 20.11.2014) na stavbe Hotela Horizont pracovali, a teda nejde o identický skutkový stav, ako je popísaný v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sţo 51/
2. Zákon č. 82/2005 Z. z. neupravuje ţiadne liberačné dôvody. Iný postup správnych orgánov by bol svojvôľou a konaním v rozpore s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý citoval aj ţalovaný. K námietka ţalobcu, ţe správne orgány aplikovali v predmetnej veci neúčinný právny predpis súd uviedol, ţe nie je dôvodná. Z výroku rozhodnutia správneho orgánu
3. stupňa a zo zákona č. 82/2005 Z. z. v znení účinnom k dňu 20.11.2014, ale aj v súčasnosti je nepochybné, ţe ide o "nesplnenie povinnosti podľa osobitného predpisu", a teda aplikácia § 2 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 3 ods. 2 bola správna.

§ 231ods.

3 zákona o sociálnom poistení tak, ako argumentujú správne orgány, je zrejmé, ţe pri nefunkčnosti elektronickej pošty si ţalobca mohol povinnosť splniť aj sms správou, čo neurobil. Zo samotnej výpovede štatutárneho zástupcu ţalobcu vyplýva, ţe o zmene zamestnancov, ktorí mali pracovať, vedel uţ dňa 19.11.2014. Ak ţalobca v ţalobe tvrdil, ţe správny orgán mal moţnosť upustiť od potrestania, s týmto názorom sa súd v ţiadnom prípade nestotoţnil. Trestný poriadok v ustanovení § 40 upravuje podmienky, za ktorých súd v trestnom konaní môţe upustiť od potrestania, avšak v preskúmavanej veci takúto právnu úpravu zákon č. 82/2005 Z.z. neobsahuje a podľa názoru súdu teda ani neumoţňuje správnemu orgánu, aby upustil od potrestania ţalobcu. Upustenie od potrestania by prichádzalo do úvahy iba v tom prípade, ak by výška sankcie bola stanovená iným spôsobom, teda ak by minimálna suma peňaţnej sankcie zákonom upravená nebola. Pochybil však správny orgán, ak pri odôvodnení výšky uloţenej sankcie nepostupoval v súlade s ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Krajský súd v tejto súvislosti poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. rozhodnutie Rs 89/2002, sp. zn. 5Sţo 204/2010, sp. zn. SţoKS 64/2006.

§ 19ods.

2 zákona č. 125/2006 Z. z. 4 10Sžo/40/2016 o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) jednoznačne vyplýva, ţe pri nelegálnom zamestnávaní dvoch a viacerých osôb môţe správny orgán uloţiť pokutu od 5.000 Eur. V preskúmavanej veci síce prvostupňový správny orgán cituje ustanovenie § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, avšak vo vzťahu ku kaţdému z kritérií chýba akákoľvek správna úvaha, prečo bola ţalobcovi uloţená sankcia vo výške 8.000 Eur. Po preskúmaní rozhodnutí správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe a postupu správnych orgánov súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia správnych orgánov vo vzťahu k výške uloţenej sankcie sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto podľa § 250j ods. 2 písm.

1. d)O.s.p. napadnuté rozhodnutie ţalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie s tým, ţe ţalovaný je v ďalšom konaní povinný vo veci opätovne rozhodnúť a uloţiť sankciu za nelegálne zamestnávanie, avšak musí sa vo vzťahu k výške sankcie vyrovnať so všetkými kritériami upravenými v § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Poukázal na to, ţe konajúci súd v napadnutom rozsudku nespochybnil spáchanie sankcionovaného správneho deliktu (skutok), ani dôvod na uloţenie pokuty, či postup príslušných správnych orgánov v konaní. Rozsiahlym spôsobom sa zaoberá priebehom správneho konania vo veci uloţenia pokuty a stanoviskami účastníka konania (ţalobcu) aj správnych orgánov konajúcich na obidvoch stupňoch. V závere odôvodnenia však konštatuje, ţe prvostupňový správny orgán v súvislosti s výškou uloţenej pokuty cituje ustanovenie § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, avšak vo vzťahu ku kaţdému zo zákonných kritérií chýba správna úvaha. Mal za to, ţe pokuta bola uloţená s ohľadom na skutočnosť, ţe porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania bolo jednoznačne preukázané tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán vychádzal pri ukladaní sankcie a určení jej výšky zo zákona o inšpekcii práce ako svojho kompetenčného zákona a zároveň aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v oblasti ukladania sankcií. Uviedol, ţe uloţená sankcia spĺňa poţiadavku preventívneho pôsobenia na zamestnávateľa a dodrţiavanie ich povinností, správny orgán výšku pokuty uloţenej ţalobcovi riadne odôvodnil v súlade so zákonom, a preto pri ukladaní pokuty nevybočil z medzí zákona, ani nepouţil svojvoľnú úvahu pri jej ukladaní. 5 10Sžo/40/2016 Zákon o inšpekcii práce priamo ukladá inšpektorátom práce povinnosť uloţiť zamestnávateľom za porušenie zákona o nelegálnom zamestnávaní pokutu, ktorej horná aj dolná hranica je stanovená zákonom (§ 19 ods. 2 písm.
2. a)bod 1). Zákon tu však udáva iba rozpätie - od 2 000 Eur do 200 000 Eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 Eur, v ktorom sa môţe inšpektorát práce pri ukladaní pokuty pohybovať, pričom je nutné zohľadniť pri jej ukladaní uvedené zákonné kritériá. Ţalovaný mal za to, ţe inšpektorát práce sa pri ukladaní pokuty riadne zaoberal týmito kritériami, prihliadol na kaţdé z nich a vyhodnotil ich vplyv na výšku ukladanej pokuty, právna úprava však nestanovuje ţiadne hľadiská ani kritériá ako predpoklad správnej úvahy pri určovaní výšky pokuty. Na druhej strane podľa § 245 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváţenie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie podľa názoru ţalovaného spĺňa aj v časti odôvodnenia výšky uloţenej pokuty všetky zákonné kritériá a jej odôvodnenie povaţuje za dostatočné. Keďţe voľná úvaha je myšlienkový proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvaţovať závaţnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku kaţdému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uloţená pokuta spĺňala nielen poţiadavku represie, ale aj preventívny účel. Správny orgán 1. stupňa uviedol, ţe svoju diskrečnú právomoc pouţil v rámci zákonného rámca (pokuta bola uloţená vo výške 8 000 Eur, maximálne moţno uloţiť pokutu aţ do výšky 200 000 Eur), z tohto rámca nijakým spôsobom nevybočil, inštitút správnej úvahy nezneuţil, svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnil a správna úvaha bola pouţitá v súlade so zákonom o inšpekcii práce. Ţalovaný podrobne popísal odôvodnenie prvostupňového správneho rozhodnutia vo vzťahu k výške uloţenej pokuty. K tomu uviedol, ţe z uvedeného vyplýva, ţe odôvodnenie výšky pokuty nie je všeobecné, výšku pokuty správny orgán odôvodnil aj s ohľadom na jej preventívnu, represívnu a výchovnú funkciu, teda rozhodnutie v časti výšky pokuty je preskúmateľné. 6 10Sžo/40/2016 Záver krajského súdu nie je podľa názoru ţalovaného v súlade s ustálenou súdnou praxou, nakoľko príslušné súdy v desiatkach obdobných prípadov ţalobu zamietli. Týmto postupom bolo porušené právo účastníkov súdneho konania na predvídateľnosť súdnych rozhodnutí a princíp právnej istoty. Z odôvodnenia rozsudku v časti výšky uloţenej pokuty nie je zrejmé, ako súd dospel k záveru, na ktorom zaloţil svoje rozhodnutie, a ako teda dospel k samotnému rozhodnutiu vo veci. Tým sa stáva rozhodnutie súdu v danej časti nepreskúmateľným, čo predstavuje podstatnú vadu v konaní. Účastníkovi konania je v dôsledku nepreskúmateľnosti rozhodnutia odňatá moţnosť konať pred súdom a účinne sa brániť proti rozhodnutiu. Z uvedených dôvodov ţalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ţalobca vo vyjadrení k odvolaniu ţalovaného uviedol, ţe nesúhlasí s právnym názorom ţalovaného, nakoľko krajský súd práve svojím zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci v priebehu konania dospel k správnemu právnemu názoru v prospech ţalobcu. Rovnako ako krajský súd poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR napr. na rozhodnutie Rs 89/2002, sp.zn. 5Sţo/20 14/20 10, sp. zn. SţoKS 6412006, z ktorej vyplýva, ţe v prípade správneho trestania súd sleduje, či správny orgán náleţite zdôvodnil uloţenie sankcie v určitej výške, ak zákon pripúšťa rozpätie sankcie, prihliadol na okolnosti viazané na subjekt, samotný skutok a jeho následok. Určenie výšky pokuty v rámci určitého rozpätia je síce vecou voľného uváţenia, to však neznamená, ţe môţe byť uloţená v ľubovoľnej výške. Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvaţovať závaţnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku kaţdému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uloţená pokuta spĺňala nielen poţiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Pri uloţení pokuty správny orgán prihliadne na závaţnosť, spôsob i čas trvania následkov protiprávneho konania. Ţalovaný tieto skutočnosti pri ukladaní sankcie nebral do úvahy. Prvostupňový súd po preskúmaní rozhodnutí správnych orgánov v rozsahu 7 10Sžo/40/2016 a z dôvodov uvedených v ţalobe a postupu správnych orgánov dospel k záveru, ţe rozhodnutia správnych orgánov vo vzťahu k výške uloţenej sankcie sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto podľa § 250j ods. 2 psím. d/ O.s.p. napadnuté rozhodnutie ţalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalobca dal odvolaciemu súdu do pozornosti rozsudok Krajského súdu Bratislava sp.zn. 5S/87/2014-13 zo dňa 20.10.2015. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny a odvolanie ţalovaného ako nedôvodné zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, ţe napadnutý rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť a ţalobu zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 3 O.s.p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19. apríla 2017 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.). Podľa § 19 ods. 2 písm.
3. a)bod 1 zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce uloţí pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur, Podľa § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na
4. a)závaţnosť zisteného porušenia povinností a závaţnosť ich následkov,
5. b)počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,
6. c)počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloţenie pokuty podľa odseku 2 písm.
7. a)prvého bodu,
8. d)skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, 8 10Sžo/40/2016
9. e)opakované zistenie toho istého nedostatku. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie ţalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal odvolacie dôvody ţalovaného najmä z toho pohľadu, či boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis, má odvolací súd za preukázané, ţe ţalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, ţe dňa 20.11.2014 vyuţíval závislú prácu fyzických osôb - S. J., G. J., M. O., a Š. K., ktorí pre zamestnávateľa vykonávali pomocné stavebné práce na stavenisku „Hotel HORIZONT - zvýšenie kvality a komplexnosti poskytovaných sluţieb, Stará Lesná“, mal s nimi zaloţený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (Zákonník práce), a to dohodu o pracovnej činnosti zo dňa 20.11.2014, avšak nesplnil si povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu, nakoľko neprihlásil zamestnancov do registra poistencov pred začatím výkonu činnosti, ale aţ po začatí výkonu inšpekcie práce v priebehu dňa 20.11.2014, a to postupne v čase o 10:21,11:02,11:08, 11:12 hodine. Porušenie povinnosti zo strany ţalobcu ako zamestnávateľa bolo jednoznačne preukázané a nie je sporné. Spornou ostáva otázka, či pokuta a výška uloţenej pokuty bola dostatočne odôvodnená. Odvolací súd poznamenáva, ţe medzi hlavné úlohy inšpekcie práce patrí vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie právnych predpisov patriacich do vecnej 9 10Sžo/40/2016 pôsobnosti inšpekcie práce a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv. Takto rámcovo vymedzený sankčný inštitút predstavuje jeden zo základných atribútov dozorného orgánu, prostredníctvom ktorého sa uplatňuje donucovací, ale aj preventívny charakter inšpekcie práce. Účelom inšpekcie práce však nie je represívne pôsobiť na dozorované subjekty, ale predovšetkým preventívna činnosť zameraná na zabezpečovanie ochrany ţivota a zdravia zamestnancov, keďţe aj pokuty ukladané inšpektorátmi práce majú predovšetkým preventívny a výchovný charakter. Výška pokút podľa § 19 tohto zákona je ustanovená primerane nebezpečnosti konania a významu chráneného spoločenského záujmu. Zákonodarca v § 19 ods. 2 na rozdiel od predchádzajúceho ustanovenia v tomto ustanovení upravuje obligatórne (povinné) pokutovanie inšpektorátmi práce. Obligatórne ukladané pokuty predstavujú preventívne opatrenie, keďţe pod hrozbou pokuty sú zamestnávateľ, podnikajúca fyzická osoba alebo súkromná fyzická osoba nútené konať v súlade právnymi predpismi. (JURÍK, V. Zákon o inšpekcii práce. Komentár. Bratislava: Wolters Kluwer s.r.o., 2014) Správny orgán 1. stupňa v rozhodnutí uviedol, ţe pri rozhodovaní o výške pokuty prihliadal na všetky zistené skutočnosti. Pri určovaní výšky pokuty prihliadol na fakt, ţe sa jednalo o prvú inšpekciu práce v kontrolovanom subjekte. Uţ samotná existencia nedostatku zo strany účastníka konania je dostatočným odôvodnením uloţenia pokuty. Inšpektorát práce mal konštatované porušenia povinnosti na základe protokolu a predloţených dokladov za preukázané. Ďalej uviedol, ţe pri určovaní výšky pokuty prihliadol na počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, v uvedenom prípade sa jednalo o nelegálne zamestnávanie štyroch fyzických osôb. Dodrţiavanie zákazu nelegálneho zamestnávania patrí k základným povinnostiam zamestnávateľa. Konkrétnu výšku pokuty určil v rámci rozpätia ustanovenej zákonnej sadzby od 5.000 eur do 200.000 eur na výšku 8.000 eur tak, aby pokuta plnila svoje funkcie - represívnu, výchovnú a preventívnu, pričom jednotlivé funkcie bliţšie popísal vzhľadom na predmetnú vec. Ţalovaný sa v napadnutom rozhodnutí stotoţnil s rozhodnutím správneho orgánu 1. stupňa. K výške pokuty uviedol, ţe „ pri ukladaní pokuty a pri určovaní jej výšky správny orgán 1. stupňa zohľadnil jej preventívne pôsobenie a zároveň prihliadal na všetky skutočnosti v zmysle ustanovenia § 19 ods. 6 citovaného právneho predpisu v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 4 Správneho poriadku. Vzhľadom na spoločenské nebezpečenstvo, aké vo všeobecnosti predstavuje porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, je tento 10 10Sžo/40/2016 správny delikt považovaný za závažný a počtom nelegálne zamestnávaných zamestnancov sa potom zvyšuje už len miera tejto závažnosti. Výška pokuty bola stanovená v sume 8.000,-- eur, čo je suma blízko najnižšej výmery, akú zákon pripúšťa, preto je tento postih možné považovať za primeraný, zohľadňuje aj skutočnosť, že porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania bolo u tohto účastníka konania zistené po prvýkrát a je predpoklad, že pokuta bude plniť výchovný účel. Výška pokuty zohľadňuje aj skutočnosť, že účastník konania odstránil zistený nedostatok v priebehu dňa 20.11.2014 až po začatí výkonu inšpekcie práce.“ Odvolací súd poukazuje na to, ţe z § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce vyplýva, ţe inšpektorát práce pri ukladaní pokuty zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na závaţnosť zisteného porušenia povinností a závaţnosť ich následkov, počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, skutočnosť, ďalej či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku a prihliada aj na opakované zistenie toho istého nedostatku. Z rozhodnutia správneho orgánu 1. stupňa, s ktorým sa stotoţnil aj ţalovaný, jednoznačne vyplýva, ţe správny orgán prihliadal na počet nelegálne zamestnaných osôb, na to, ţe išlo o prvé porušenie povinnosti zo strany ţalobcu ako aj na dobu trvania protiprávneho stavu. Dodrţiavanie zákazu nelegálneho zamestnávania patrí k základným povinnostiam zamestnávateľa a porušenie tejto povinnosti ţalobcom bolo jednoznačne preukázané. Nakoľko je zákonom stanovená povinnosť uloţiť pokutu za spáchaný správny delikt, ide o závaţne previnenie, ktorým zákonodarca sledoval preventívne pôsobenie na dodrţiavanie zákona zo strany zamestnávateľov. Správny orgán uloţenie pokuty a je výšku odôvodňoval aj z hľadiska toho, aby pokuta plnila svoje funkcie. Vo výške pokuty zohľadnil aj to, ţe ţalobca podniká v oblasti s vysokým percentom nezamestnanosti, z hľadiska preventívnej funkcie chcel ţalobcu motivovať k vyššej opatrnosti a zodpovednosti a sledoval aj jej výchovný význam. V zmysle ustálenej judikatúry (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3SţoKS/64/2006, sp. zn. 5Sţo/204/2010) je nevyhnutné, aby správny orgán odôvodnil nielen dôvod, pre ktorý ukladá sankciu, ale aj výšku uloţenej pokuty. Pokuty nesmú byť ukladané ľubovoľne, ale v rámci správneho uváţenia, ktoré správny orgán náleţitým 11 10Sžo/40/2016 spôsobom odôvodní. Vzhľadom na uvedené povaţuje odvolací súd výšku uloţenej pokuty za adekvátnu a dostatočne odôvodnenú, a to v súlade s § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Odvolací súd nedospel k záveru, ţe o výške pokuty malo byť rozhodnuté inak ako rozhodol správny orgán 1. stupňa a ţalovaný. Naopak, má za to, ţe správne orgány uloţenú pokutu ako aj jej výšku riadne odôvodnili. Pri preskúmavaní výšky uloţenej pokuty je potrebné vychádzať zo základných rovín pôsobenia sankcie - individuálnej a generálnej, pričom v preskúmavanej veci, podľa názoru odvolacieho súdu, nebola pokuta uloţená v zjavne neprimeranej výške vo vzťahu k spáchanému správnemu deliktu. Vo sfére ţalobcu má uloţená pokuta plniť úlohu výchovnú ako aj represívnu a postihovať za protiprávne konanie; preto je ţiaduce, aby bola citeľná v majetkovej sfére páchateľa deliktu. V danom prípade v zmysle § 19 ods. 2 písm.
10. a)bod 1 zákona o inšpekcii práce správny orgán mohol uloţiť pokutu od 2000 Eur aţ do výšky 200 000 Eur, pričom v prípade nelegálneho zamestnávania 2 a viac fyzických osôb súčasne najmenej 5000 Eur. Uloţená pokuta 8 000 Eur je vzhľadom na všetky okolnosti prípadu primeraná a plní úlohu výchovnú, ako aj represívnu. Nemôţe sa jednať o sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, ţe by splnila svoj účel. Uloţená pokuta plní taktieţ preventívnu úlohu, najmä vo vzťahu k ostatným nositeľom totoţných zákonných povinností (generálne pôsobenie), ktorých musí mať silu odradiť od protiprávneho postupu. Na základe vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe správny orgán 1. stupňa rozhodol správne, keď ţalobcovi uloţil pokutu za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. K rovnakému záveru dospel aj ţalovaný. Odvolací súd sa nestotoţňuje s názorom krajského súdu, ţe rozhodnutia správnych orgánov sú vo vzťahu k výške uloţenej sankcie pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Spáchanie správneho deliktu ţalobcom bolo preukázané, uloţená sankcia sa javí ako opodstatnená a riadne zdôvodnená a preto odvolací súd v zmysle § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a § 220 O.s.p. napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 2 a § 246c ods. 1 O.s.p. s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p., tak, ţe ţalobcovi vzhľadom na jeho neúspech v konaní náhradu trov konania nepriznal. Ţalovanému zákon priznanie trov konania 12 10Sžo/40/2016 neumoţňuje. S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 19. apríla 2017 JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková