Najvyšší súd 10Sžo/37/2016 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a z členov senátu

§ 22ods.

1 písm.

1. g)zákona o priestupkoch tým, ţe porušila ustanovenie § 21 ods. 1 s poukazom na § 137 ods. 2 písm.
2. c)zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Konštatoval, ţe ţalobkyňa v ţalobe nenamietala zistený skutkový stav, ani nepoprela, ţe sa nedopustila uvedeného priestupku. Namietala procesný postup prvostupňového správneho orgánu spočívajúci v prejednaní priestupku v jej neprítomnosti, čo malo mať za následok porušenie jej práva ako účastníčky konania v zmysle § 73 ods. 2 zákona o priestupkoch. Ustálil, ţe rozhodujúcou otázkou bolo posúdenie, či v priestupkovom konaní boli správnym orgánom dodrţané procesné práva ţalobkyne ako obvinenej z priestupku. Z obsahu administratívneho spisu krajskému súdu vyplynulo, ţe ţalobkyňa predvolanie na ústne pojednávanie o priestupku, ktoré bolo zaslané prostredníctvom Slovenskej pošty na ňou uvedenú korešpondenčnú adresu, osobne prevzala dňa 12.09.2014, o čom svedčí návratka s vyznačeným dátumom prevzatia a podpisom ţalobkyne. Termín prejednania priestupku bol správnym orgánom stanovený na deň 29.09.2014 o 10.00 hod. V zaslanom predvolaní bola ţalobkyňa riadne poučená aj o moţnosti prejednania priestupku v jej neprítomnosti v prípade, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie o priestupku alebo ak sa nedostaví bez náleţitého ospravedlnenia alebo bez váţneho dôvodu. Tvrdenie ţalobkyne, ţe sa dňa 19.09.2014 dostavila na ODI v Levoči za účelom ospravedlnenia svojej neúčasti na ústnom pojednávaní o priestupku, a ţe nechala písomný odkaz so svojím telefónnym číslom, aby ju správny orgán kontaktoval za účelom zmeny termínu ústneho pojednávania, nie je podloţená ţiadnym dôkazným prostriedkom. Spisový materiál neobsahuje vyššie uvedený písomný odkaz, ktorý mala ţalobkyňa správnemu orgánu zanechať. V ďalšom súd prvého stupňa poukázal na to, ţe ţalobkyňa uţ v minulosti telefonicky kontaktovala správny orgán, o čom svedčia úradné záznamy zo dňa 02.08.2013, 09.08.2013, 3 10Sžo/37/2016 11.09.2013 a 03.10.2013, za účelom ospravedlnenia svojej neúčasti na ústnom pojednávaní o priestupku dňa 02.08.2013, pričom takouto formou dosiahla zmenu termínu ústneho pojednávania. Zdôraznil, ţe ţalobkyňa bola v zaslanom predvolaní riadne poučená o spôsobe ospravedlnenia neúčasti a následnej dohody iného termínu ústneho pojednávania prostredníctvom telefonátu na uvedené telefónne čísla. Napriek uvedenej telefonickej moţnosti ţalobkyňa nepovaţovala za potrebné, aj keď o tejto moţnosti mala vedomosť, a v minulosti ju úspešne vyuţila, kontaktovať správny orgán a oznámiť mu príčiny, ktoré jej bránia v osobnej účasti na ústnom pojednávaní. Ţalovaný vzhľadom na tieto skutočnosti vyhodnotil postup ţalobkyne ako nedostatočný vo vzťahu k ospravedlneniu svojej neúčasti na ústnom pojednávaní o priestupku a k moţnosti vyuţitia svojho dispozičného práva vyplývajúceho z § 73 ods. 2 zákona o priestupkoch. Ţalobkyňa mala zvoliť takú formu a spôsob ospravedlnenia sa z neúčasti na prejednaní priestupku, či oznámenia váţnych dôvodov, ktorou by správnemu orgánu tieto skutočnosti oznámila riadne a včas tak, ako to predpokladá § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch. Ak sa jej nepodarilo osobne kontaktovať správny orgán dňa 19.09.2014, mala moţnosť ešte v priebehu 10 dní spojiť sa s ODI v Levoči telefonicky, mohla ospravedlniť svoju neúčasť podaním predloţeným priamo na správnom orgáne v podateľni alebo daným na poštovú prepravu. Ak by bolo písomné ospravedlnenie podané ako list I. triedy, správnemu orgánu by bol doručený nasledujúci pracovný deň. Zhodnotil, ţe správne orgány postupovali v súlade s ustanoveniami zákona o priestupkoch, keď prejednali priestupok ţalobkyne bez jej účasti, pretoţe na takýto postup boli splnené podmienky. Ţalobkyňa, hoci bola riadne predvolaná, sa v dohodnutý termín nedostavila bez náleţitého ospravedlnenia či dôleţitého dôvodu, pretoţe sa neospravedlnila riadne a včas a nepreukázala ţiadne dôvody brániace zúčastniť sa na prejednaní, ktoré by bolo moţné vyhodnotiť ako dôleţité. V správnom, teda aj priestupkovom konaní sa predpokladá súčinnosť účastníkov konania so správnym orgánom. Účastník správneho konania nemá len procesné práva, ale je aj nositeľom procesných povinností, ktoré sledujú zabezpečenie nerušeného priebehu správneho konania. Ţalobkyňa svoje právo zúčastniť sa ústneho prejednania priestupku nevyuţila tým, ţe sa nedostavila na pojednávanie bez dôleţitého dôvodu a riadneho a včasného ospravedlnenia. Právo účastníka konania vyplývajúce z § 73 4 10Sžo/37/2016 ods. 2 zákona o priestupkoch je dispozičným právom a je na jeho vlastnom rozhodnutí, či toto právo vyuţije alebo nie. Správny orgán konajúci vo veci, aj keď má k dispozícií telefónne číslo účastníka konania, nie je povinný pred rozhodnutím vo veci v stanovenom termíne prejednávania priestupku zisťovať alebo preverovať, či účastník konania má v úmysle sa osobne zúčastniť ústneho pojednávania o priestupku alebo nie. Ţalobkyňa v ţalobe namietala, ţe bola ukrátená na svojich právach tým, ţe prvostupňový správny orgán v rozpore s § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch prejednal priestupok v jej neprítomnosti, čím jej odňal moţnosť k veci sa vyjadriť a vyuţiť svoje práva na obhajobu. Z judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, ţe prejednanie priestupku v neprítomnosti obvineného, hoci bol riadne na ústne pojednávanie predvolaný, nemoţno povaţovať za porušenie práva obvineného na obhajobu v zmysle § 73 ods. 2 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, a nie je samo o sebe dôvodom pre zrušenie rozhodnutia o priestupku súdom (48/1996 ZSP). Krajský súd ďalej uviedol, ţe posúdenie otázky, či ospravedlnenie obvineného z priestupku na ústnom pojednávaní o prejednaní priestupku je náleţité a je z dôleţitého dôvodu, patrí výlučne do právomoci správneho orgánu, ktorý prejednáva priestupok v priestupkovom konaní, pričom poukázal na takýto právny názor vyslovený Najvyšším súd SR v rozsudku sp. zn. 2Sţ -o-KS 92/2006 zo dňa 20. júna 2007. Z ustanovenia § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch vyplýva, ţe zákonodarca neponechal na uváţení správneho orgánu, či bude, alebo nebude prejednávať priestupok na ústnom pojednávaní. Správny orgán je povinný nariadiť ústne pojednávanie na prejednanie priestupku. Na druhej strane ponechal na uváţení správneho orgánu, aby vyhodnotil, či dôvod, ktorým obvinený z priestupku zdôvodnil svoju neúčasť na ústnom pojednávaní je dôleţitý. Pri hodnotení dôleţitosti dôvodu postupuje správny orgán v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov zakotvených v § 34 ods. 5 Správneho poriadku. Prejednanie veci a rozhodnutie v prípade neprítomnosti obvineného z priestupku musí odôvodniť v odôvodnení rozhodnutia. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, ţe správny orgán v súlade s pravidlami logického uváţenia svoj postup v rozhodnutí náleţité odôvodnil a rozhodnutie je v tejto časti preskúmateľné a preto ţalobu ako nedôvodnú zamietol. Účastníkom náhradu trov konania 5 10Sžo/37/2016 nepriznal. Ţalobkyňa podala v zákonnej lehote odvolanie proti rozsudku krajského súdu v celom rozsahu z dôvodu podľa § 205 odsek 2 písm. f), nakoľko rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ţalobkyňa podanou ţalobou poukazovala na závaţné procesné pochybenie prvostupňového správneho orgánu spočívajúce v prejednaní priestupku v jej neprítomnosti, čím jej malo byť zmarené uplatnenie jej subjektívneho práva ako obvinenej z priestupku vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa jej kladú za vinu a k dôkazom o nich (právo obvineného z priestupku garantované ustanovením § 73 odsek 2 Zákona o priestupkoch). Ţalobkyňa mala a naďalej má za to, ţe toto namietané pochybenie prvostupňového správneho orgánu je takej intenzity, ţe ide o vadu, ktorá mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia, pretoţe napriek tomu, ţe neboli splnené zákonné podmienky na prejednanie veci v neprítomnosti ţalobkyne ako obvinenej z priestupku, prvostupňový správny orgán tak učinil, t. j. prejednal vec a rozhodol v neprítomnosti ţalobkyne ako obvinenej z priestupku. Z uvedených dôvodov mali byť rozhodnutia správnych orgánov zrušené. V reakcii na napadnuté rozhodnutie uviedla, ţe počas celého priestupkového konania popierala svoju vinu, t. j. popierala, ţe sa dopustila uvedeného priestupku, z ktorého spáchania bola uznaná vinnou. Rovnako namietala aj nedostatočné zistenie skutkového stavu, a mala za to, ţe tento nedostatok konania nebol vyvrátený ani argumentáciou druhostupňového správneho orgánu, ktorý zamietol odvolanie ţalobkyne. Dodala však, ţe v ţalobe nenamietala zistený skutkový stav nie preto, ţe by voči nemu nemala ţiadne námietky, ale preto, ţe svoje námietky voči zistenému skutkovému stavu chcela uplatniť v konaní pred správnym orgánom po zrušení rozhodnutí súdom a vrátení veci správnemu orgánu. V tejto súvislosti tieţ poukázala na úlohu súdu v správnom súdnictve tak ako ju vymedzuje odborná literatúra. Poukázala na odôvodnenia napadnutého rozsudku, z ktorého vyplýva, ţe prvostupňový súd v rozhodujúcej otázke o dôvodnosti, resp. nedôvodnosti ţaloby zaujal rovnaké právne stanovisko ako druhostupňový správny orgán, t. j. konanie ţalobkyne vyhodnotil ako nedostatočné vo vzťahu k ospravedlneniu svojej neúčasti na ústnom prejednaní priestupku, z ktorého dôvodu mali byť splnené podmienky na prejednanie 6 10Sžo/37/2016 priestupku bez jej prítomnosti. Mala za to, ţe nezaloţenie odkazu do spisu, resp. nevyhotovenie úradného záznamu nemôţe byť na jej ujmu (ktorá sa prejavila v zamietnutí ţaloby). Poznamenala, ţe zanechanie písomného odkazu so ţiadosťou o náhradný termín ústneho prejednania priestupku spolu s telefónnym číslom na ţalobkyňu, moţno z objektívneho hľadiska povaţovať sa dostatočné z hľadiska ospravedlnenia. Ţalobkyňa sa po jeho zanechaní v dobrej viere dôvodne domnievala, ţe odkaz bude odovzdaný a konajúci príslušník ju bude spätne kontaktovať a dohodnú spolu náhradný termín. Osobné dostavenie sa na OPI Levoča dňa 19.09.2014 a zanechanie písomného odkazu s telefonickým kontaktom ţalobkyňa dôvodne povaţovala za náleţité, za účelom dosiahnutia zmeny termínu ústneho pojednávania, a preto nepovaţovala ďalej za potrebné vyuţiť iné formy a spôsoby ospravedlnenia. Výpočet alternatívnych spôsobov a foriem ospravedlnenia, na ktoré poukazuje prvostupňový súd ţalobkyňa samozrejme nespochybňuje, to však ale neznamená, ţe ţalobkyňa bola povinná vyuţiť výlučne niektorý zo spôsobov ospravedlnenia uvedených vo výpočte. Ţalobkyňa vyuţila inú formu ospravedlnenia (taktieţ prípustnú) - osobné dostavenie sa na OPI so zanechaním písomného odkazu s telefónnym číslom a zotrváva na svojom presvedčení, ţe toto ospravedlnenie bolo dostatočné, a malo sa naň v rámci správneho konania prihliadať, z ktorého dôvodu neboli splnené podmienky na ústne prejednanie priestupku v jej neprítomnosti v zmysle § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vyjadrila nesúhlas so záverom prvostupňového súdu, ţe „svoje právo zúčastniť sa ústneho prejednania priestupku nevyuţila tým, ţe sa nedostavila na pojednávanie bez dôleţitého dôvodu a riadneho a včasného ospravedlnenia.“ Ţalobkyňa mala jednoznačne záujem na tom, aby sa zúčastnila ústneho prejednania priestupku, na ktorom by sa mohla vyjadriť k zistenému skutkovému stavu (čo preukázala svojho osobnou účasťou na OPI Levoča dňa 19.09.2014). Opätovne zdôraznila, ţe uvedeným nesprávnym postupom prvostupňového správneho orgánu bolo porušené aj jej ústavné právo garantované článkom 48 ods. 2 Ústavy SR. V ďalšom poukázala na niektoré nezrovnalosti priestupkového spisu. Zo Záznamu o dopravnej nehode zo dňa 15.06.2013 16:37 vyplýva, ţe účastníci dopravnej nehody zhodne 7 10Sžo/37/2016 podpísali záznam, kde bola vina určená na strane T. A. (nie na strane ţalobkyne), ktorý svojím podpisom na mieste nehody priznal, ţe vozidlo riadil, ţe sa dostal do protismeru a ţe je vinníkom nehody. Tento záznam bol podpísaný oboma účastníkmi nehody. V spise sa však nachádza aj Záznam dopravnej nehody - Doplnenie - oprava zo dňa 26.06.2013 06:25 (t. j. 11 dní po nehode), kde je uţ ako vinník dopravnej nehody („zodpovedný subjekt“) uvedená ţalobkyňa. Tento druhý „opravený“ záznam však nie je podpísaný ani jedným účastníkom nehody a nie je zrejmé na základe čoho bol vyhotovený tento druhý „opravený“ záznam. Navyše tento druhý „opravený“ záznam obsahuje viaceré chyby - konkrétne čas dopravnej nehody v bode 2 (Opísanie udalosti) - namiesto 13:00 hod. je uvedený čas 15:00 hod. a tieţ rovnaký bod obsahuje nezrovnalosť vtom zmysle, ţe namiesto „vozidlo......ktoré viedla vodička L. M.....nedalo prednosť vozidlám idúcim po komunikácii“ malo byť uvedené správne „vozidlo.....,ktoré viedla vodička L. M.....nedalo prednosť vozidlu prechádzajúcim cez plnú čiaru a idúcom v protismere“. O tomto svedčí aj príloha -zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody, kde je vyznačený smer jazdy vodiča T. A. (cez plnú čiaru a v protismere). V intenciách uvedených skutočností mala za zrejmé, ţe ţalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov v medziach ţaloby nie sú v súlade so zákonom, a preto prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec, keď boli podľa jeho názoru naplnené podmienky prejednania priestupku v neprítomnosti ţalovanej v zmysle § 74 ods. 1 Zákona o priestupkoch. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd zrušil ţalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov a vec vrátil ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Zároveň ţiadala náhradu trov konania. Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobkyne vyjadril v podaní zo dňa 04.03.2016, v ktorom uviedol, ţe sa v plnej miere stotoţňuje s rozhodnutím krajského súdu. K obsahu podaného odvolania a opakovaným tvrdeniam, resp. námietkam ţalobkyne zastáva nemenné stanovisko a zároveň trvá na všetkých skutočnostiach uvedených vo svojich doterajších vyjadreniach v danej veci - t. j. jednak v samotnom rozhodnutí o odvolaní a následne aj vo vyjadrení k ţalobe v uvedenej veci zo dňa 28.04.2015, kde sa podrobne vyjadril k jednotlivým tvrdeniam ţalobkyne, opakovane uvádzaným aj v podanom odvolaní voči rozsudku krajského súdu. Na základe uvedeného ţalovaný navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie krajského súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 O.s.p. v spojení 8 10Sžo/37/2016 s § 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobkyne nemoţno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 19.04.2017 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.). Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či ţalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t. j. najmä s hmotnoprávnymi a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu, podľa procesných a hmotno- právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom prepísané náleţitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“), priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Podľa § 22 ods. 1 písm.
3. g)zákona o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíţi na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku. Podľa § 73 ods. 2 zákona o priestupkoch, obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemoţno donucovať. 9 10Sžo/37/2016 Podľa § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch, o priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku moţno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náleţitého ospravedlnenia alebo bez dôleţitého dôvodu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania preskúmal rozsudok, ktorým krajský súd zamietol ţalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného správneho orgánu, ktorým ţalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým bola ţalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a

§ 22ods.

1 písm. g) zákona o priestupkoch, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a konanie im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu. Je nutné zdôrazniť, ţe podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sţo 84/2007, sp. zn. 6Sţo 98/2008, sp. zn. 1Sţo 33/2008, sp. zn. 2Sţo 5/2009 či sp. zn. 8Sţo 547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, ţe podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj ţaloby, ktorou sa ţalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia ţalovaného, je otázka správneho zistenia rozhodujúcich skutočností a dostatočného rámca podkladov pre naplnenie zásady materiálnej pravdy v ďalšom procese aplikácie hmotného práva. 10 10Sžo/37/2016 Najvyšší súd Slovenskej republiky po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v celom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky sa vo svojom odôvodnení následne obmedzí iba na doplnenie svojich doplňujúcich zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. umoţňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody). Predmetom súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktorým bola ţalobkyňa uznaná za vinnú zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a

§ 22ods.

1 písm. g) zákona o priestupkoch. Zákon o priestupkoch v ustanovení § 73 ods. 2 zakotvuje základné procesné práva a povinnosti obvineného z priestupku. V porovnaní so všeobecným správnym konaním, ktoré je upravené v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, poskytuje obvinenému z priestupku širšie procesné práva. Predovšetkým zakotvuje zásadu prezumpcie neviny. Obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi, ani k priznaniu nemôţe byť donucovaný. Realizácia zásady prezumpcie neviny znamená, ţe správny orgán je povinný dokázať vinu obvineného z priestupku a ak sú o nej pochybnosti, musí rozhodnúť v prospech vinníka (in dubio pro reo). Z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis ţalovaného, má odvolací súd za preukázané, ţe prvostupňovým rozhodnutím č. ORPZ-PP- ODI3-116/2013-P zo dňa 29.09.2014 správny orgán rozhodol o tom, ţe ţalobkyňa je vinná zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a

§ 22ods.

1 písm.

1. g)zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustila tým, ţe dňa 15.06.2013 v čase 11 10Sžo/37/2016 o 13.00 hod. viedla osobné motorové vozidlo továrenskej značky Opel Astra, ev. č.: S. v smere od odstavnej plochy pri predajni syrov v obci Spišský Hrhov ku kriţovatke ciest miestnej komunikácie a cesty I. triedy č. 18, pričom chcela odbočiť s vozidlom smerom na Levoču, kde prešla popri odstavenom vozidle autoškoly, ktoré míňala sprava, kde následne prešla cez jazdný koridor pre vozidlá odbočujúce z miestnej komunikácie na hlavnú cestu smerom do Prešova a následne prešla s vozidlom do protismerného jazdného koridoru, kde nedala prednosť motorovému vozidlu Škoda Octávia, ev.č.: L., ktoré v tom čase viedol vodič T. A. zo S., ktorý pred zráţkou odbočoval z hlavnej cesty 1718 v smere od Prešova na miestnu komunikáciu do Spišského Hrhova a svojou prednou časťou vozidla narazila do ľavej prednej časti vozidla Škoda Octávia s tým, ţe pri dopravnej nehode k zraneniu osôb nedošlo, u vodičov bola vykonaná dychová skúška, ktorou nebolo zistené poţitie alkoholických nápojov a predbeţná škoda pri dopravnej nehode vznikla cca. 4.000,- €, za čo jej bola podľa § 22 ods. 2 písm.
2. c)zákona o priestupkoch uloţená pokuta vo výške 150 Eur. O odvolaní ţalobkyne proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu rozhodol ţalovaný v napadnutom rozhodnutí tak, ţe odvolanie ţalobkyne zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Dôvodil tým, ţe po dôslednom oboznámení sa s celým spisovým materiálom, nevzhliadol nijaký relevantný zákonný dôvod na zmenu napadnutého prvostupňového rozhodnutia, prípadne jeho zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Mal za to, ţe prvostupňový správny orgán rešpektujúc ustanovenia zákona o priestupkoch, zákona o správnom konaní a jeho zásad, na základe úplne a presne zisteného skutkového stavu dospel k správnemu záveru, a síce ţe priestupok sa stal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia a priestupku sa dopustila obvinená. Dodal, ţe spáchanie uvedeného priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky ţalobkyňou je potvrdené dôkazmi získanými počas objasňovania veci vo vzájomnej súvislosti so závermi spracovaného znaleckého posudku č. 09/2014 znalca Ing. Š. Ţ.. Tieţ konštatoval, ţe nemal dôvod zmeniť uloţenú sankciu, nakoľko táto bola uloţená v súlade so zákonom a jej výška je primeraná porušeniu právneho predpisu tak, ako to prvostupňový orgán dostatočne uviedol a odôvodnil vo svojom rozhodnutí. Krajský súd napadnutým rozsudkom zamietol ţalobu ţalobkyne voči preskúmavanému rozhodnutiu ţalovaného s konštatovaním, ţe správne orgány postupovali v súlade s ustanoveniami zákona o priestupkoch, keď prejednali priestupok ţalobkyne bez jej 12 10Sžo/37/2016 účasti z dôvodu, ţe na takýto postup boli splnené podmienky s tým, ţe správny orgán v súlade s pravidlami logického uváţenia svoj postup v rozhodnutí náleţite odôvodnil a rozhodnutie je v tejto časti preskúmateľné. V správnom súdnictve sa súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec moţným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. V správnom súdnictve súd preskúmava výlučne zákonnosť právoplatného rozhodnutia. V danej veci súd skúmal, či v priestupkovom konaní boli dodrţané procesné práva ţalobkyne ako obvinenej z priestupku. Odvolací súd však dáva do pozornosti, ţe ţalobkyňa ako obvinená z priestupku má popri rozsiahlych procesných právach v priestupkovom konaní aj procesné povinnosti. Pre odvolací súd bolo v konaní nesporné, ţe ţalobkyňa sa priestupku dopustila tak, ako to bolo ustálené správnymi orgánmi s poukazom na skutočnosť (tak ak to ustálil uţ súd prvého stupňa), ţe ţalobkyňa v ţalobe nenamietala zistený skutkový stav, ani nepoprela, ţe sa nedopustila predmetného priestupku, dokonca ani nepredloţila dôkaz, ktorý by spochybňoval jej vinu, vytýkala však, ţe neboli splnené podmienky na prejednanie priestupku v jej neprítomnosti. Rozsahom ţalobných námietok je viazaný aj odvolací súd, preto na námietky, uplatnené v odvolaní, ktoré mohli byť namietané uţ v ţalobe, nemohol prihliadať. Z napadnutého rozsudku krajského súdu ako aj z koncipovania jednotlivých odvolacích dôvodov ţalovanej je zrejmé, ţe ústrednú úlohu v predmetnej veci zohrala interpretácia ustanovenia § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch v spojení s ust. § 73 ods. 2 zákona o priestupkoch. Odvolací súd tak ustálil, ţe spornou a pre rozhodnutie vo veci kľúčovou otázkou, bolo posúdenie dodrţania procesných práv ţalobkyne ako obvinenej z priestupku v priestupkovom konaní, konkrétne práva zúčastniť sa na ústnom prejednaní priestupku, zo spáchania ktorého bola obvinená a následne aj uznaná za vinnú. 13 10Sžo/37/2016 Prejednanie priestupku v neprítomnosti obvineného upravuje ustanovenie § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch tak, ţe stanovuje ústne prejednanie priestupku správnym orgánom v prvom stupni s tým, ţe v neprítomnosti obvineného z priestupku moţno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náleţitého ospravedlnenia alebo bez dôleţitého dôvodu. V prejednávanom prípade má odvolací súd z pripojeného administratívneho spisu za preukázané, ţe podaním zo dňa 04.09.2014 označeným ako „Predvolanie podľa §-u 41 ods. 1 Zákona č. 71/1967 Zb., o správnom konaní“ bola ţalobkyňa predvolaná na správny orgán prvého stupňa na deň 29.09.2013 o 10.00 hod za účelom prejednania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorého sa mala dopustiť dňa 15.06.2013 v obci Spišský Hrhov. V predvolaní bola poučená, ţe v prípade nemoţnosti dostaviť sa v stanovenom termíne sa má telefonicky skontaktovať so správnym orgánom na ním uvedených číslach za účelom dohodnutia iného termínu. Zároveň bola poučená o moţnosti prejednania veci bez jej prítomnosti, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie o priestupku alebo sa nedostaví bez náleţitého ospravedlnenia alebo bez váţneho dôvodu. Správny orgán ju poučil aj o moţnosti uloţenia poriadkovej pokuty a o predvedení na pojednávanie. Uvedené predvolanie na ústne pojednávanie o priestupku bolo ţalobkyni doručené prostredníctvom poštového podniku (Slovenská pošta a.s.) na ňou uvedenú adresu, kde si zásielku prevzala dňa 12.09.2014, o čom svedčí doručenka s dátumom prevzatia podpísaná ţalobkyňou. Odvolacie námietky ţalobkyne, ktorými spochybňovala vecnú správnosť napadnutého rozsudku a zákonnosť rozhodnutia ţalovaného spočívali v poukaze na závaţné procesné pochybenie prvostupňového správneho orgánu spočívajúce v prejednaní priestupku v jej neprítomnosti. Argumentácia ţalobkyne bola zaloţená v podstate na tých istých základoch ako ţaloba, a to, ţe sa dňa 19.09.2014 osobne dostavila na správny orgán prvého stupňa, kde zanechala písomný odkaz so ţiadosťou o náhradný termín ústneho pojednávania priestupku spolu s telefonickým kontaktom, vzhľadom na čo sa domnievala, ţe jej odkaz bude odovzdaný a konajúci príslušník ju bude späť kontaktovať a dohodnú sa na náhradnom termíne. Uvedený spôsob komunikácie so správnym orgánom povaţovala ţalobkyňa za náleţitý za účelom dosiahnutia zmeny termínu ústneho pojednávania, preto nevyuţila iné formy ospravedlnenia. Na základe uvedeného bola presvedčená, ţe jej ospravedlnenie bolo dostatočné a malo sa naň v rámci správneho konania prihliadnuť. 14 10Sžo/37/2016 Vo svetle uvedeného odvolací súd konštatuje, ţe z pripojeného spisového materiálu ţalovaného vyplýva, ţe ţalobkyňa uţ v minulosti kontaktovala správny orgán prvého stupňa za účelom ospravedlnenia svojej neúčasti na ústnom pojednávaní o priestupku, a to formou telefonického rozhovoru, o čom svedčia úradné záznamy zo dňa 02.08.2013, 09.08.2013, 11.09.2013 a 03.10.2013, pričom ţalobkyňa vo všetkých uvedených prípadoch dosiahla zmenu termínu ústneho pojednávania. Zároveň odvolací súd uvádza, ţe v celom spisovom materiáli sa nenachádza ţiadna zmienka o osobnej návšteve ţalobkyne na prvostupňovom správnom orgáne, ani ţiaden písomný doklad, ktorý by preukazoval jej tvrdenie o snahe zmeniť stanovený termín ústneho pojednávania o priestupku, na ktorý bola riadne predvolaná. Odvolací súd na základe uvedeného nemôţe postup ţalobkyne vyhodnotiť ako korektný prístup k správnemu orgánu v snahe pokúsiť sa dohodnúť so správnym orgánom iný termín ústneho pojednávania. V zmysle uvedeného neostáva odvolaciemu súdu iné, ako konštatovať vecnú a právnu správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorý v odôvodnení uviedol: „Ţalobkyňa mala zvoliť takú formu a spôsob ospravedlnenia sa z neúčasti na prejednaní priestupku, či oznámenia váţnych dôvodov, ktorou by správnemu orgánu tieto skutočnosti oznámila riadne a včas tak, ako to predpokladá § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch. Ak sa jej nepodarilo osobne kontaktovať správny orgán dňa 19.09.2014 mala moţnosť ešte v priebehu 10 dní spojiť sa s ODI v Levoči telefonicky, mohla ospravedlniť svoju neúčasť podaním predloţeným priamo na správnom orgáne v podateľni alebo daným na poštovú prepravu. Ak by bolo písomné ospravedlnenie podané ako list I. triedy, správnemu orgánu by bol doručený nasledujúci pracovný deň.“ Tým, ţe ţalobkyňa nepostupovala v načrtnutom smere spôsobila, ţe správny orgán prvého stupňa bol oprávnený prejednať priestupok v jej neprítomnosti. Keďţe ţalobkyňa v danej veci nevyuţila svoje procesné právo zúčastniť sa na ústnom pojednávaní a nesplnila si ani svoje procesné povinnosti, správny orgán v súlade so zákonom o priestupkoch rozhodol v jej neprítomnosti. Odvolací súd povaţuje za dôleţité zdôrazniť, ţe v prerokúvanom prípade len tvrdenia ţalobkyne, ktorá namietala, ţe náleţitým a dostatočný spôsobom ospravedlnila svoju neúčasť na ústnom pojednávaní o priestupku, stála proti dôkazným prostriedkom obsiahnutým 15 10Sžo/37/2016 v spisovom materiáli, ktoré v zásade neboli spochybnené. Odvolací súd tak povaţoval námietky ţalobkyne uvedené v odvolaní za nedôvodné. Správne orgány a teda aj ţalovaný správne vyhodnotili dôkazy a zistili, ţe ţalobkyňa sa svojím konaním dopustila priestupku proti bezpečnosti a

§ 22ods.

1 písm. g) zákona o priestupkoch. Rovnako správne postupovali, ak priestupok prejednali v neprítomnosti ţalobkyne vzhľadom na absenciu náleţitého ospravedlnenia sa. Odvolací súd v súvislosti s prejednávanou vecou poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (48/1996 ZSP, 01.04.1996), z ktorého vyplýva, ţe „prejednanie priestupku v neprítomnosti obvineného, hoci bol riadne na ústne pojednávanie predvolaný, nemoţno povaţovať za porušenie práva obvineného na obhajobu v zmysle § 73 ods. 2 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a nie je samo osebe dôvodom pre zrušenie rozhodnutia o priestupku súdom.“ Odvolací súd má zato, ţe krajský súd dospel k správnym a nepochybným záverom o zákonnosti rozhodnutia ţalovaného i jemu predchádzajúceho rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Nemoţno nič vyčítať krajskému súdu, ktorý sa podrobne zaoberal všetkými ţalobnými námietkami a dospel k správnemu názoru, ţe preskúmavaným rozhodnutím ţalovaného nedošlo k porušeniu zákona, pričom svoj právny záver, s ktorým sa odvolací súd stotoţnil, aj náleţitým spôsobom odôvodnil. Ţalobkyňa neuviedla v odvolaní ţiadne nové skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti rozhodnutí a postupov vyvrátili, jej odvolacie námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a preto s poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správny. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, pretoţe ţalobkyňa nemala úspech a ţalovaný nemá zákonný nárok na ich náhradu ani v prípade úspechu. 16 10Sžo/37/2016 S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 19. apríla 2017 JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková