2 písm. a/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie ţalovaného č. OU-BA-OVBP2-2014/22199/KVJ zo dňa 25.03.2014 v spojení 2 10Sžo/24/2016 s prvostupňovým rozhodnutím Mestskej časti Bratislava – Nové Mesto č. ÚKaSP-2013- 14/2390/Vim-2 zo dňa 21.01.2014 a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 70 Eur titulom náhrady súdneho poplatku a 335,99 Eur titulom trov právneho zastúpenia. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu vyplýva, ţe z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd nesporne za preukázané, ţe ţalobca v konaní o dodatočnom povolení zmeny stavby: „Polyfunkčný bytový dom na V." na pozemku pare. č. 5970/45, 5970/46, 5970/47 a 5970/48 v katastrálnom území V., ktoré je spojené s kolaudáciou tejto stavby, uplatnil námietky, ktoré sa týkali svetlotechnického posúdenia rodinného domu na M., zvýšenia nivelety príjazdovej komunikácie Magurská, zmeny stavu podzemných vôd a vyschnutie studne a nesúladu stavby: „Polyfunkčný bytový dom na V.“ s platnou územnoplánovacou dokumentáciou. Podaním námietok sa ţalobca prihlásil o účastníctvo v predmetnom konaní a stavebný úrad mu napadnutým rozhodnutím nepriznal postavenie účastníka v predmetnom konaní, pretoţe uţívanie jeho rodinného domu nie je stavbou priamo dotknuté. Zdôraznil, ţe otázka účastníctva v konaní je otázkou procesnou, preto rozhodnutie o nepriznaní účastníctva v konaní je nepochybne procesným rozhodnutím, ale v zmysle § 248 písm. a) O.s.p. sú zo súdneho preskúmavania vylúčené len také rozhodnutia, ktoré sa týkajú vedenia konania a pretoţe v danom prípade nejde o dané rozhodnutie, nemoţno ho vylúčiť z moţnosti preskúmania súdom na základe ţaloby
druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Uviedol, ţe v preskúmavanej veci sú susednými pozemkami pozemky parc. č. 5970/38, 5970/25, 5970/2 a 5970/27 v katastrálnom území V.. Susednou stavbou je nehnuteľnosť na pozemku parc. č. 5678/4, 5678/3 v katastrálnom území V. a ţalobca je vlastníkom záhrady na pozemku pare. č. 5677/3 a spoluvlastníkom pozemku parc. č. 5678/1 a stavby na pozemku pare. č. 5678/4 v katastrálnom území V. (výpis z listu vlastníctva č. X. a X.). Z uvedeného mal za zrejmé, ţe ţalobca je vlastníkom pozemku pare. č. 5678/4 v katastrálnom území V. a stavby umiestnenej na tomto pozemku, rodinným domom so súpisným č. X.. Poukázal na znenie § 34 ods. 2 stavebného zákona, ktorý hovorí o „susednom 3 10Sžo/24/2016 pozemku a stavbe“, nie o „susednom pozemku a stavbe na ňom“. V zmysle § 139 ods. 2, písm. d) stavebného zákona mal za to, ţe stavba vo vlastníctve ţalobcu umiestnená na pozemku s pare. č. 5678/4 je „susednou stavbou", pretoţe v nej ide o stavbu na takom pozemku, ktorý síce nemá spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní
tohto zákona ide, ale jej uţívanie môţe byť navrhovanou stavbou dotknuté (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR 1Sţo/10/2007).
názoru krajského súdu ţalovaný správny orgán v správnom konaní nepostupoval náleţite v intenciách citovaných právnych noriem, v konaní nepostupoval v súčinnosti so ţalobcom ako účastníkom konania, majúc za následok, ţe v konaní nastala taká vada, ktorá podmieňuje zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Inštitút súčinnosti je ustanovený na viacerých miestach správneho poriadku (§ 3 ods. 2, § 33 ods. 2, § 56) a vyjadruje vzájomnú jednotu práv a povinností. Účastník správneho konania má nielen právo navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie správnosti svojho tvrdenia má súčasne aj povinnosť dôkazy správnemu orgánu predkladať, nesplnenie tejto povinnosti má za následok neunesenie jeho dôkaznej povinnosti podmieňujúcej výsledok konania. Správny orgán zabezpečuje zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti a postupuje v súlade so správnym poriadkom aj keď účastník správneho orgánu je nečinný a správnemu orgánu nenavrhuje alebo nepredkladá ţiadne dôkazy a k veci samej sa riadnym spôsobom nevyjadruje. Účastník má právo vyjadrovať sa k podkladom v ktoromkoľvek štádiu konania. Môţe sa vyjadriť k jednotlivým dôkazom i k celkovému spôsobu prípravy podkladov, môţe sa vyjadriť k otázkam skutkovým i právnym. Zmyslom takto široko koncipovaného oprávnenia je predísť neskorším moţným námietkam účastníka, ktoré by mohli viesť k prieťahom v konaní alebo iným komplikáciám. Správny orgán v konaní môţe pokračovať, a teda vydať rozhodnutie, ak účastník sa svojho práva na vyjadrenie výslovne vzdá, alebo ostane nečinný. Pokiaľ správny orgán vydal rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby umoţnil účastníkovi vyjadriť sa pred rozhodnutím, ide o procesné pochybenie správneho orgánu, a teda o takú vadu, ktorá môţe mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Krajský súd v preskúmavanej veci prisvedčil námietkam ţalobcu, pretoţe predmetnou stavbou môţu byť priamo dotknuté práva ţalobcu súvisiace s uţívaním jeho rodinného domu. 4 10Sžo/24/2016 Pozemok parc. č. 5678/4 v katastrálnom území V., ktorý je zastavaný susednou stavbou ţalobcovho rodinného domu so súpisným č. X. spĺňa podmienku susednej stavby, keďţe susednými pozemkami sú pozemky parc. č. 5970/38, 5970/25, 5970/2 a 5970/27 v katastrálnom území V.. Susednou stavbou je nehnuteľnosť na pozemku parc. č. 5678/4, 5678/3 v katastrálnom území V. a ţalobca je vlastníkom záhrady na pozemku parc. č. 5677/3 a spoluvlastníkom pozemku parc. č. 5678/1 a stavby na pozemku parc. č. 5678/4 v katastrálnom území V. (výpis z listu vlastníctva č. X. a X.). Krajský súd sa tak nestotoţnil s tvrdením ţalovaného, ţe v konaní neboli predloţené dôkazy o tom, ţe uţívanie ţalobcovej stavby je povoľovanou stavbou priamo dotknuté. Z ust. § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona totiţ vyplýva, ţe povoľovanou stavbou môţu byť ţalobcove práva dotknuté, čo ţalobca aj deklaroval v samotnom stavebnom konaní vznesenými námietkami a pripomienkami. Súd prvého stupňa mal za to, ţe v preskúmavanej veci nestačilo konštatovať, ţe dotknutosť uţívateľských práv ţalobcu bola posúdená z hľadiska ochrany, podpory a rozvoja verejného zdravia záväzným stanoviskom Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava č. HŢP/14541/2011 zo dňa 28.09.2011 a potvrdená Úradom verejného zdravotníctva SR listom č. OLP/2522/2012 zo dňa 10.04.2012, z ktorého vyplynulo, ţe dodatočným povolením zmeny stavby a jej kolaudáciou nedôjde k zmene svetlotechnických podmienok v ţalobcovom rodinnom dome. Tento záver ţalovaného ţalobca neustále spochybňoval v správnom konaní prvotným svetlo-technickým znaleckým posudkom znalca Ing. Š. D. zo dňa 02.09.2008, čo bolo aj dôvodom, prečo RÚVZ odmietol pôvodne vydať k stavbe súhlasné stanovisko. Za danej situácie popri sebe existujú dva navzájom si odporujúce znalecké svetlo-technické posudky - znalecký posudok Ing. Š. D. zo dňa 02.09.2008 a posudok spoločnosti 3S-PROJEKT, s.r.o., Boldog zo dňa 07.03.2012. Svetlo-technický posudok zo dňa 07.03.2012, v zmysle ktorého vplyv stavby vyhovuje poţiadavkám príslušných technických noriem, a teda stavba nezasahuje do svetlo-technických parametrov objektu ţalobcu. V preskúmavanej veci ešte poukázal na skutočnosť, ţe ţalobca dotknutosť na svojich právach preukázal aj znaleckým posudkom č. 195/2012 zo dňa 03.12.2012 vypracovaný Ústavom súdneho inţinierstva ŢU v Ţiline na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava III v právnej veci o náhradu škody spôsobenej na stavbe navrhovateľa V. S. proti odporcovi SLOVÁK - SOL spol. s r.o., vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 34C/83/2000. 5 10Sžo/24/2016 Na základe vyššie uvedených skutočností krajský súd konštatoval, ţe ţalovaný vec nesprávne právne posúdil, preto
ust. § 250j ods. 2 písm.
snímky z katastrálnej mapy verejne dostupnej na katastrálnom portáli vyplýva, ţe susednými pozemkami s predmetnou stavbou sú pozemky parc. č. 5970/25, 5970/2, 5970/27 a 5970/38, k. ú. V., ktoré sú vo vlastníctve Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto a vo vlastníctve Hl. mesta SR Bratislavy. Ţalobca je síce vlastníkom pozemku parc. č. 5677/3, 6 10Sžo/24/2016 k. ú. V. a spoluvlastníkom pozemku parc. č. 5678/1 a stavby na pozemku parc. č. 5678/4, k. ú. V., avšak ţalovaný mal za to, ţe dodatočným povolením zmeny predmetnej stavby nebudú dotknute jeho vlastnícke alebo iné pravá, a preto povaţuje ţalovaný postup stavebného úradu za správny, nakoľko predmetnou zmenou stavby nie je zasiahnuté do vlastníckych práv ţalobcu, keďţe predmetná stavba nezasahuje na jeho pozemky a taktieţ nie je zasiahnuté ani do jeho iných práv, ktoré by mu nejakým spôsobom bránili v uţívaní svojich nehnuteľností, a to aj vzhľadom na odstupové vzdialenosti od predmetnej stavby, ako aj na tú skutočnosť, ţe predmetom tohto konania je posúdenie samotnej zmeny stavby oproti stavebnému povoleniu, a teda jeho námietky týkajúce sa umiestnenia celej stavby vzhľadom na jeho pozemok, nie sú predmetom tohto konania, nakoľko stavebný úrad v predmetnom konaní dodatočne povoľuje len samotnú zmenu, ktorú stavebník zrealizoval v rozpore so stavebným povolením. Čo sa týka námietok ţalobcu uvedených v návrhu, ktoré sa týkali toho, ţe predmetnou zmenou došlo k navýšeniu nivelity, nesprávneho odvedenia daţďových a podpovrchových vôd, tieto nie sú predmetom konania, t. j. konania o dodatočnom povolení zmeny stavby spojenej s kolaudáciou, o tom, či ţalobca mal byť účastníkom konania, nakoľko tieto skutočnosti je stavebný úrad povinný posúdiť v konaní týkajúceho sa danej veci. Ţalovaný ďalej uviedol, ţe predmetom konania, v ktorom sa ţalobca domáhal priznania postavenia účastníka konania je dodatočná zmena stavby, nakoľko stavebník zrealizoval predmetnú stavbu v rozpore s právoplatným stavebným povolením, a ktorá je spojená s jej kolaudáciou, to znamená, ţe v danom prípade nie je moţné námietky ţalobcu týkajúce sa umiestnenia celej stavby v predmetnom konaní vyhodnotiť ako relevantné. V danom prípade poukázal ţalovaný aj na tú skutočnosť, ţe bolo stavebným úradom Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto vydané rozhodnutie č. ÚKaSP 2013-14/919/Vim-40 zo dňa 05.05.2014 (právoplatné dňa 15.05.2014), ktorým bola dodatočne povolená zmena predmetnej stavby spolu s povolením jej uţívania. Ţalovaný sa vzhľadom na uvedené nestotoţnil s dôvodmi zrušenia napadnutých rozhodnutí, nakoľko má za to, ţe na vydanie ţalobou napadnutých rozhodnutí boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky, a preto nebol daný zákonný dôvod, ktorý by odôvodňoval, aby ţalobcovi bolo priznané postavenie účastníka konania v predmetnom konaní, resp. v odvolacom konaní nebol zistený ţiadny zákonný dôvod, ktorý by odôvodňoval zmenu alebo zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia a jeho vrátenie prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Ţalovaný mal taktieţ za to, ţe ţalobou 7 10Sžo/24/2016 napadnuté rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a správneho právneho posúdenia, rozhodnutie je vydané v súlade s ustanovením § 47 Správneho poriadku, je dostatočne odôvodnené a preskúmateľné v celom rozsahu. Z uvedeného dôvodu v plnom rozsahu odkázal na odôvodnenie ţalobou napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil ako nezákonný a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie, resp. aby rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe ţalobu zamieta. Ţalobca sa k odvolaniu vyjadril v podaní zo dňa 19.04.2016, v ktorom uviedol, ţe plne stotoţňuje so záverom krajského súdu. Napadnuté rozhodnutie povaţuje za správne s tým, ţe súd vec správne skutkovo a následne právne vyhodnotil. S tvrdeniami ţalovaného uvedenými v odvolaní vyjadril ţalobca nesúhlas a označil ich za zavádzajúce a nepravdivé. Predmetom nepovolených zmien na povoľovanej stavbe je napr. aj zvýšenie celej budovy o ďalšie podlaţia, čo malo priamy dopad na svetlotechnické parametre budovy a zatienenie susednej stavby ţalobcu. Zmeny sa týkali parkovacích plôch, s priamym vplyvom na odvodnenie pozemku a pod. Je zrejmé, ţe uţívacie práva ţalobcu sú stavbou priamo dotknuté. Podotkol, ţe
1 stavebného zákona účastníkom stavebného konania sú osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môţu byť stavebným povolením priamo dotknuté. Zákon teda predpokladá ako postačujúcu podmienku existenciu moţnosti, ţe práva môţu byť dotknuté, nie je vôbec nevyhnutné preukazovať napr. konkrétnu škodu, ktorá na susednej stavbe vznikla. Zdôraznil, ţe na strane ţalobcu sú jednoznačne dané zákonné dôvody, pre ktoré je moţné povaţovať ho za účastníka stavebného konania. Postup a rozhodnutie stavebného úradu, v dôsledku ktorých je ţalobca takého právneho postavenia pozbavený, kedy je mu znemoţnená akákoľvek ďalšia moţnosť uplatňovať pripomienky a námietky k dodatočnému povoleniu nelegálnej susednej stavby, je jednoznačne v rozpore so zákonom. Tým nemyslel iba príslušné ustanovenia stavebného zákona upravujúce definíciu účastníkov konania (§ 59 ods. 1 stavebného zákona) ale aj samotné základné princípy správneho konania vo všeobecnosti a osobitne stavebného konania. Mal za to, ţe ţalobou napadnuté rozhodnutie 8 10Sžo/24/2016 bolo vydané nezákonne, účelovo, s cieľom zbaviť ţalobcu moţnosti akokoľvek ovplyvniť splnenie jediného cieľa - dodatočnej legalizácie čiernej stavby. Rozhodnutie správneho orgánu nevychádza ani z dostatočne zisteného skutkového stavu ani zo správneho právneho posúdenia veci, a odvolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu, ktoré takéto nezákonné správne rozhodnutie ruší, moţno povaţovať za správne. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného nie je dôvodné, pretoţe napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny; preto ho po preskúmaní opodstatnenosti odvolacích dôvodov postupom
1 a 2 O.s.p. potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19.04.2017 potom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli a internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk) najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).
1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či ţalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t. j. najmä s hmotnoprávnymi a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu,
procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom prepísané náleţitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania preskúmal rozsudok, ktorým krajský súd zrušil rozhodnutie ţalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ktorým sa rozhodlo o účastníctve ţalobcu vo veci 9 10Sžo/24/2016 dodatočného povolenia zmeny stavby a vrátil vec ţalovanému na ďalšie konanie, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a konanie im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu. Je nutné zdôrazniť, ţe
ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sţo 84/2007, sp. zn. 6Sţo 98/2008, sp. zn. 1Sţo 33/2008, sp. zn. 2Sţo 5/2009 či sp. zn. 8Sţo 547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, ţe podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj ţaloby, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania rozhodnutia ţalovaného, je otázka správneho zistenia rozhodujúcich skutočností a dostatočného rámca podkladov pre naplnenie zásady materiálnej pravdy v ďalšom procese aplikácie hmotného práva. Najvyšší súd Slovenskej republiky po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v celom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky sa vo svojom odôvodnení následne obmedzí iba na doplnenie svojich doplňujúcich zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 10 10Sžo/24/2016 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. umoţňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody).
1 stavebného zákona, účastníkmi stavebného konania sú:
1 a 2 stavebného zákona, účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla dotýkať.
1 stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, ţe stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predloţil doklady o tom, ţe dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré uţ bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk
a podkladov predloţených v stavebnom konaní.
4 stavebného zákona, v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí uţ vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy uţ realizovanej stavby. Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 aţ 66 (§ 88a ods. 7 stavebného zákona). 11 10Sžo/24/2016 S konaním o dodatočnom povolení stavby, ktorá je uţ dokončená, môţe stavebný úrad spojiť kolaudačné konanie (§ 88a ods. 9 stavebného zákona). Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. OU-BA-OVBP2-2014/22199/KVJ zo dňa 25.03.2014, ktorým po preskúmaní rozhodnutia Mestskej časti Bratislava – Nové Mesto, č. ÚKaSP-2013-14/2390/Vim-2 zo dňa 21.01.2014 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“) toto potvrdil a odvolanie ţalobcu zamietol. Odvolací súd z predloţeného spisu súdu prvého stupňa, súčasťou ktorého je aj administratívny spisový materiál, v danej veci zistil, ţe správny orgán prvého stupňa, rozhodnutím č. ÚKaSP-2013-14/2390/Vim-2 zo dňa 21.01.2014 rozhodol, ţe ţalobca nie je účastníkom konania vo veci dodatočného povolenia zmeny stavby „Polyfunkčný bytový dom na V.“, na pozemkoch parc. č. 5970/45, 5970/46, 5970/47, 5970/48, k. ú. V., ktoré je spojené s kolaudáciou tejto stavby dôvodiac, ţe po preskúmaní podania a priebehu konania dospel k záveru, ţe ţalobca nespĺňa zákonné predpoklady na priznanie práva byť účastníkom konania o dodatočnom povolení zmeny stavby. Zároveň zamietol ţalobcom uplatnené námietky, týkajúce sa svetlotechnického posúdenie rodinného domu na M., zvýšenia nivelety príjazdovej komunikácie Magurská, zmeny stavu podzemných vôd a vyschnutiu studne a nesúladu stavby „Polyfunkčný bytový dom na V.“ s platnou územnoplánovacou dokumentáciou. Na podklade opravného prostriedku ţalobcu, ţalovaný správny orgán tak ako je uvedené vyššie, prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil a opravný prostriedok ţalobcu zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil argumentáciou, ţe postup stavebného úradu bol v súlade s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona a správneho poriadku, rozhodnutie stavebného úradu tak vychádza z jeho správnej právnej úvahy, preto záver stavebného úradu, ţe ţalobca nie je účastníkom predmetného konania, vyhodnotil za správny. Krajský súd po preskúmaní ţalobou napadnutého rozhodnutia ţalovaného dospel k záveru, ţe ţalovaný nesprávne právne vec posúdil, ak ţalobcovi nepriznal postavenie účastníka v konaní o dodatočnom povolení zmeny stavby, preto rozhodnutie ţalované spolu s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. 12 10Sžo/24/2016 Odvolací súd má za nesporný skutkový stav tak, ako ho v podrobnostiach opísal súd prvého stupňa v preskúmavanom rozhodnutí. Odvolací súd po oboznámení sa s pripojeným súdnym a administratívnym spisom musí konštatovať, ţe v predmetnej veci nebolo moţné postupovať inak, ako súhlasiť so závermi prijatými krajským súdom v napadnutom rozhodnutí, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného nebolo vydané v intenciách príslušných právnych noriem, čím ţalovaný zaťaţil rozhodnutie takou vadou, ktorá má za následok jeho nezákonnosť. Odvolací súd uvádza, ţe krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náleţite aj odôvodnil, a s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje. Z pripojeného administratívneho spisu odvolací súd zistil, ţe prvostupňový správy orgán na podklade rozhodnutia ţalovaného č. A/2013/1863/PLJ zo dňa 11.09.2013 podaním - Oznámenie o začatí konania zo dňa 09.10.2013 informoval ţalobcu o začatí konania vo veci jeho vylúčenia z konania veci dodatočného povolenia zmeny stavby „Polyfunkčný bytový dom na V.“ spojenej s kolaudáciou. Ţalobca na doručené oznámenie reagoval podaním zo dňa 23.10.2013, v ktorom uviedol námietky a pripomienky ohľadom svetlotechnického posúdenia rodinného domu M., zvýšenia nivelty príjazdovej komunikácie Magurská, zmeny stavu podzemných vôd, vyschnutia studne a nesúlade stavby (Polyfunkčný bytový dom na V.) s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, čím sa snaţil preukázať legitímnosť jeho účastníctva v predmetnom konaní. V konaní bolo nutné vychádzať predovšetkým z ustanovení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“) upravujúcich účastníkov stavebného konania, stavebné konanie a stavebné povolenie, kolaudáciu stavieb, konanie o dodatočnom povolení stavby ako aj z ustanovení obsahujúcich vymedzenie niektorých pojmov, ktorých obsah súd prvého stupňa v prejednávanom prípade správne aplikoval. Vychádzajúc z príslušných ustanovení zákona krajský súd správne ustálil, ţe ţalobca je spoluvlastníkom pozemku parc. č. 5678/4 v k. ú. V. a stavby na ňom umiestnenej (rodinný dom, súpis. č. X.). Rovnako správne uviedol, ţe v preskúmavanej veci sú síce susednými pozemkami pozemky parc. č. 5970/38, 5970/25, 5970/2 a 5970/27 v k. ú. V., ale v zmysle ustanovenia § 139 ods. 2 písm. d/ stavebného zákona je stavbu v spoluvlastníctve ţalobcu 13 10Sžo/24/2016 umiestnenú na pozemku parc. č. 5678/4 nutné povaţovať za susednú stavbu, pretoţe jej uţívanie môţe byť priamo dotknuté stavbou – Polyfunkčný bytový dom na V.. Uvedený vplyv povoľovanej stavby na právo ţalobcu v uţívaní vlastnej stavby
odvolacieho súdu vyplýva uţ z námietok a pripomienok vznesených ţalobcom v správnom konaní, ktoré sú navyše podporené znaleckým posudkom Ing. Š. D. zo dňa 02.09.2008 ako aj znaleckým posudkom č. ú. 195/2012 zo dňa 03.12.2012 vypracovaný Ústavom súdneho inţinierstva Ţilinskej univerzity v Ţiline, z ktorých jednoznačne vyplýva, ţe dodatočným povolením zmeny stavby a jej kolaudáciou môţu byť priamo dotknuté uţívateľské práva ţalobcu. Odvolací súd poznamenáva, ţe pre posúdenie, či určitá fyzická alebo právnická osoba mala respektíve nemala byť účastníkom stavebného konania je potrebné skúmať, či uskutočnením stavby
podmienok stavebného povolenia existuje moţnosť ovplyvnenia vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, nie je potrebné skúmať reálny faktický zásah do týchto práv (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8Sţp/20/2012 zo dňa 13.12.2012). Uvedené sa analogicky uplatní aj v konaní o dodatočnom povolení stavby, ak by sa dodatočné povolenie uţ vykonaných stavebných práce priamo dotklo vlastníckych alebo iných práv k susedným pozemkom a susedným stavbám. Zároveň platí, ţe ak je s kolaudačným konaním spojené konanie o zmene stavby pred dokončením, sú účastníkmi konania okrem osôb uvedených v § 78 ods. 1 stavebného zákona aj účastníci stavebného konania, ktorí by zmenou stavby mohli byť dotknutí. Dotknutie zmenou stavby musí osoba, ktorá sa domáha účastníctva preukázať(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sţp 3/2013, zo dňa 17.09.2013). Tým, ţe ţalobca náleţitým spôsobom preukázal dotknutosť zmenou stavby, osvedčil tak svoju oprávnenosť byť účastníkom konania. Na základe uvedeného vyhodnotil odvolací súd námietky ţalovaného za nedôvodné a predovšetkým nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, najmä vzhľadom na skutočnosť, ţe odvolanie ţalovaného neobsahuje ţiadne nové právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, 14 10Sžo/24/2016 ţe ţalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa sa náleţitým spôsobom nezaoberali otázkou účastníctva ţalobcu v správnom konaní, v odôvodnení svojich rozhodnutí svoje skutkové zistenia a právne závery riadnym spôsobom neodôvodnili. Vo svetle uvedeného najvyšší súd konštatuje, ţe krajský súd dospel k správnemu záveru, keď ţalobou napadnuté rozhodnutie ţalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd sa podrobne zaoberal všetkými relevantnými námietkami ţalobcu a dospel k správnemu záveru o nesprávnom právnom posúdení veci ţalovaným, čím došlo k vydaniu rozhodnutia v rozpore so zákonom. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny
3 veta druhá O.s.p. a § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
1 O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ţe ţalovanému vzhľadom na jeho neúspech v konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní
predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). 15 10Sžo/24/2016 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 19. apríla 2017 JUDr. Elena Berthotyová, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.