1 zákona č. 99/1963 Zb. (ďalej len „ O.s.p.“) zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia ţalovaného č. ŠbPO-147/2-288/2013 zo dňa 18.07.2013, ktorým ţalovaný odvolanie ţalobcu zamietol a potvrdil personálny rozkaz riaditeľa personálneho úradu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. 3801 zo dňa 25.04.2013 (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa“) o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru profesionálneho vojaka. V odôvodnení krajský súd uviedol, ţe v prvom rade sa musel vysporiadať s námietkou ţalobcu, či repatriácia na územie Slovenskej republiky bola v rozpore s legislatívou, ktorá upravuje ţalobcov misijný pobyt, pretoţe repatriáciou na územie Slovenskej republiky za účelom disciplinárneho konania bol odňatý spod právomoci svojho veliteľa. K tomu uviedol, ţe ţalobca bol repatriovaný na územie Slovenskej republiky na základe nariadenia náčelníka Štábu pre operácie Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „OS SR“) č. ŠbO-64-86/2013-OROMZ/CRO z 15.04.2013.
čl. 22 a nasl. Organizačného poriadku platného od 01.03.2013, náčelník Generálneho štábu OS SR riadi operácie mimo územia Slovenskej republiky.
prílohy č. 1 k sluţobnému predpisu hlavného veliteľa OS SR č. 1/2010 o rozsahu disciplinárnej právomoci a o podrobnostiach o udeľovaní disciplinárnych odmien a ukladaní disciplinárnych opatrení, má náčelník Generálneho štábu OS SR disciplinárnu právomoc voči profesionálnym vojakom v rámci jednotlivých misií, preto túto námietku povaţoval za neopodstatnenú. Krajský súd k námietke ţalobcu, ţe ţiadosť o skončenie sluţobného pomeru podal pod hrubým nátlakom a vyhráţkami uviedol, ţe sa s týmto tvrdením ţalobcu nestotoţňuje. Krajský súd uviedol, ţe si vypočul dva audiozáznamy, jeden ktorý predloţil ţalovaný a tento ho aj vyhotovil, a druhý ktorý predloţil ţalobca k ţalobe, a zistil, ţe priebeh vyšetrovania údajného porušenia povinností profesionálneho vojaka, ktoré sú upravené v § 119 zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej sluţbe profesionálnych vojakov ozbrojených síl 3 10Sžo/33/2016 Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 346/2005 Z.z.“) prebiehalo formou kladenia otázok zo strany členov komisie a odpovedí ţalobcu, v dňoch 19.04.2013 a 22.04.2013. Z audiozáznamu nevyplýva, ţe by na ţalobcu bol zo strany členov komisie vyvíjaný nátlak a bolo vyhráţané. V audiozázname zo dňa 19.03.2013 sa uvádza, ţe ţalobca si na konanie môţe zabezpečiť advokáta. Rokovanie komisie so ţalobcom bolo dňa 19.03.2013 prerušené a pokračovalo 22.04.2013, t. j. po dvoch dňoch kedy mal ţalobca dostatok času na rozmyslenie či v ozbrojených silách SR zotrvá. Pri personálnom pohovore ţalobca uviedol, ţe dôvodom jeho ţiadosti sú zmeny v jeho osobnom ţivote. Ţalobca podal písomnú ţiadosť o prepustenie zo sluţobného pomeru, ktorú vlastnoručne popísal. Krajský súd konštatoval, ţe vyslovenie názoru ţalobcu, ktorý napísal dňa 12.04.2013 na facebook ministra obrany „... že pán minister Galko sa o vojakov staral na rozdiel od tohto pána, ktorý demoralizuje a decimuje armádu...“ nie je v súlade s čl. 4 ods. 2, čl. 2 ods. 5 a čl. 1 ods. 4 Etického kódexu, s § 119 ods. 2 písm. g/, i/ zákona č. 346/2005 Z.z. Zdôraznil, ţe ţalobca bol profesionálnym vojakom, ktorý aj mimo výkonu štátnej sluţby sa má zdrţať konania, ktoré by narušilo váţnosť a dôveru ozbrojených síl a toto jeho vyjadrenie nie je moţné povaţovať za uplatnenie si práva na slobodu prejavu. Krajský súd k námietke ţalobcu, ţe odôvodnenie rozhodnutia ţalovaného nespĺňa náleţitosti odvolacieho rozhodnutia uviedol, ţe rozhodnutia ţalovaného bolo vydané v súlade s § 3 ods. 2, § 32 ods. 1 , § 33 ods. 2, § 34 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) a spĺňalo náleţitosti § 46, § 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia ţalovaného a prvostupňového správneho spisu krajský súd nezistil, ţe by v konaní boli porušené procesné práva ţalobcu, ako účastníka konania. Prepustenie zo sluţobného pomeru je jedným zo zákonom predpokladaných spôsobov skončenie sluţobného vzťahu profesionálneho vojaka voči štátu, je následkom určitého správania profesionálneho vojaka, ktoré zákon definuje ako nezlučiteľné s ďalším trvaním sluţobného pomeru k ozbrojeným silám. Zákon č. 346/2005 Z.z. ustanovuje vyššiu mieru zodpovednosti a kladie na vojakov vyššie nároky profesionálneho a morálneho charakteru pre výkon sluţby. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol tak, ţe ţalobu ţalobcu ako nedôvodnú 4 10Sžo/33/2016 zamietol. Neúspešnému ţalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. II. Zhrnutie odvolacích dôvodov žalobcu Proti rozhodnutiu krajského súdu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie. Namietal porušenie práva ţalobcu na spravodlivý proces, a to odňatím jeho práva aby vo veci rozhodoval zákonný sudca. V priebehu konania došlo k výmene dvoch sudcov senátu, ktorému bola vec pridelená.
názoru ţalobcu ide o porušenie ustanovení čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého účelom je zaručiť prístup k súdu a rovnaké právne postavenie v konaní pred súdom kaţdému, kto ţiada o ochranu tých svojich záujmov chránených právnym poriadkom, ktoré štát zveril do právomoci orgánov súdnej moci (II. ÚS 26/96). Poznamenal, ţe presne nezistený deň napísal na facebook Ministra obrany Slovenskej republiky svoj názor, ţe „.... pán minister Galko sa o vojakov staral na rozdiel od tohto pána, ktorý demoralizuje a decimuje armádu ....“ Z výroku povaţoval za potrebné uviesť, ţe:
akého kľúča a najmä na akom právnom základe. Na jednej strane ţalovaní tvrdia, ţe išlo o preskúmanie konania ţalobcu titulom disciplinárneho poriadku a na strane druhej komisia rieši personálne otázky. Závery prvostupňového súdu, ţe rokovanie komisie prebehlo pokojne, bez nátlaku je v rozpore s obsahom rokovania - prepisom jeho obsahu: „ ... Druhý deň riešime problém s rtn. H. my sme počas prestávky rozprávali, pán rtn. mi oznámil, ţe si podá ţiadosť o ukončenie sluţobného pomeru, ktorú navrhneme vedúcemu sluţobného úradu s tým, ţe navrhneme náčelníkovi Generálneho štábu, aby sme nedávali podnet na orgány činné v trestnom konaní ...“ Toto je
ţalobcu šlabikárový prípad psychického nátlaku. Navyše funkcionári takzvanej komisie nemôţu obchodovať s vojakom, ţe vymenia jeho výpoveď zo sluţobného pomeru za beztrestnosť. Ak tu bolo podozrenie, ţe spáchal nejaký trestný čin, bolo ich povinnosťou toto oznámiť orgánom činným v trestnom konaní a dať mu tak napokon moţnosť brániť sa voči obvineniu a nie tieto svoje subjektívne názory pouţívať na jeho zastrašovanie / ad § 340 Tr. Zák./. Ďalej namietal, ţe mu bol predloţený text výpovede, ktorý nevypracoval, sami ho pripravili, čo takisto dokresľuje nátlakový charakter ich konania - sofistikovanú prípravu nátlaku v snahe docieliť to, aby preľaknutý vojak o veci nepremýšľal a konal skratovite a v pude sebazáchovy. To jednoznačne preukazuje, ţe nešlo o jeho slobodné rozhodnutie a prejav slobodnej vôle. Tomu napokon zodpovedá aj fakt, ţe dôvody výpovede sú vymyslené a nepravdivé. Ak by mal takéto dôvody, sám by ţiadal o repatriáciu a personálne otázky by sa riešili na základe jeho iniciatívy a nie iniciatívy komisie. Zastával názor, ţe boli bezprecedentným spôsobom pošliapané základné ľudské práva ţalobcu ako občana a jeho vojenská česť. Sluţba vlasti nie je ľahká, najmä keď je vykonávaná mimo územia Slovenskej republiky, na misie idú najlepší z najlepších, pričom so ţalobcom sa zaobchádzalo ako s potencionálnym zločincom. 6 10Sžo/33/2016 Iná by bola situácia, ak by vojaci nemali priznané volebné právo. Ak im ho však ústava priznáva, potom majú právo vyjadrené v čl. 24 Ústavy Slovenskej republiky. To prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil a ignoroval. Treba si uvedomiť hroznú podstatu celej veci - ţalobca bol psychickým nátlakom vyhodený z armády z dôvodu svojich politických názorov, ktoré si dovolil oficiálne vyjadriť na mieste k tomu určenom, pričom nezákonne zriadená vyšetrovacia komisia označila jeho názory za kriminálny delikt a nepriamo mu hrozila trestným oznámením. Ani mu len nebolo naznačené akého sa dopustil protiprávneho konania a
akého zákona. Na základe horeuvedených argumentov a skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, alternatívne aby zmenil napadnuté rozhodnutie a vyhovel návrhu ţalobcu a navrhovateľovi priznal trovy prvostupňového aj odvolacieho konania v sume 510,51 Eur. III. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe ţalobca v podanom odvolaní uvádza tie isté skutočnosti, aké uviedol uţ v priebehu správneho konania ako aj v podanej ţalobe. Ţalobca neuvádza ţiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu vydaného rozhodnutia správneho orgánu alebo na zmenu zamietavého rozsudku krajského súdu. Na základe doposiaľ uvedených dôvodov ako aj v spojitosti s vyjadrením k ţalobe zo dňa
2 písm.
ustanovenia § 250ja ods. 3 O.s.p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19. apríla 2017 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).
2 písm. a/ zákona č. 346/2005 Z.z. sluţobný pomer profesionálneho vojaka môţe skončiť prepustením, ak poţiadal o skončenie sluţobného pomeru pred uplynutím doby uvedenej v ods. 1 písm. i/ aţ k/.
5 zákona č. 346/2005 Z.z., ţiadosť
odseku 2 písm. a) môţe profesionálny vojak vziať späť len s písomným súhlasom vedúceho sluţobného úradu, ktorý je oprávnený vo veci rozhodnúť.
1 písm. a/ zák. č. 346/2005 Z.z. o prepustení profesionálneho vojaka zo sluţobného pomeru
1 písm. a/ aţ h/, n/ a o/, § 70 ods. 2 a § 71 vedúci sluţobného úradu rozhodne bezodkladne, najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa, keď zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.
2 zák. č. 346/2005 Z.z. v lehotách
ods. 1 sa musí rozhodnutie o prepustení profesionálnemu vojakovi doručiť, inak je neplatné.
č. 346/2005 Z.z. na konanie vo veciach sluţobného pomeru 9 10Sžo/33/2016 profesionálneho vojaka sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. V predmetnej veci je potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bola zamietnutá ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia ţalovaného č. ŠbPO-147/2-288/2013 zo dňa 18.07.2013, ktorým ţalovaný odvolanie ţalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru profesionálneho vojaka. Preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal odvolacie dôvody ţalobcu najmä z toho pohľadu, či boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Z obsahu predloţeného administratívneho spisu má odvolací súd za preukázané, ţe dňa 23.04.2013 bola doručená správnemu orgánu 1. stupňa ţiadosť o prepustenie podaná ţalobcom, ktorou v súlade s § 70 ods. 2 písm.
názoru odvolacieho súdu nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi prejednaným údajným porušením základných povinností profesionálneho vojaka komisiou a prejavom vôle ţalobcu ukončiť sluţobný pomer. Ţalobca nepreukázal svoje tvrdenia, ţe text výpovede nevypracoval on a ţe nešlo o jeho slobodné rozhodnutie a prejav slobodnej vôle, ale k podaniu výpovede bol donútený, a uvedené nevyplýva ani z výsledkov dokazovania vykonaného správnymi orgánmi a krajským súdom. Záverom odvolací súd poukazuje na to, ţe ţalobca mal v zmysle § 70 ods. 5 zákona č. 346/2005 Z.z. moţnosť ţiadosť o skončenie pracovného pomeru, ktorú ako tvrdí ţalobca podal údajne pod nátlakom, vziať späť s písomným súhlasom vedúceho sluţobného úradu, oprávneného vo veci rozhodnúť. Ţiadosť o späťvzatie svojej ţiadosti ţalobca nepodal. Vzhľadom na vyššie uvedené, ak krajský súd dospel k záveru, ţe skutkový stav veci 12 10Sžo/33/2016 bol v správnom konaní spoľahlivo zistený a postup ako aj rozhodnutia správnych orgánov v oboch stupňoch povaţoval za vydané v súlade so zákonom, bolo potrebné rozhodnutie krajského súdu, ktorý zamietol ţalobu ţalobcu, povaţovať za vecne správne. Ţalobca neuviedol v odvolaní ţiadne nové skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti rozhodnutí a postupov vyvrátili, odvolacie námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a preto s poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil
1, 2 O.s.p. ako vecne správny. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd
2 a § 246c ods. 1 veta O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. nakoľko ţalobca nemal v konaní úspech a ţalovanému zákon priznanie trov konania neumoţňuje. S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní
predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 19. apríla 2017 JUDr. Elena Berthotyová, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.