1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. KRPZ-NR-OPP3-101-001/2013 zo dňa 04.03.2013, ktorým bolo zamietnuté odvolanie ţalobcu a rozhodnutie o priestupku vydané Okresným riaditeľstvom PZ v Leviciach č.:ORPZ-LV-OPP1-P-27/2012 zo dňa 08.01.2013 bolo potvrdené. V dôvodoch rozsudku krajský súd uviedol, ţe predmetom konania pred ním bolo preskúmanie zákonnosti a postupu rozhodnutia ţalovaného, pričom ţalovaný ako aj prvostupňový správny orgán rozhodovali výlučne v zmysle zákona č. 244/2006 Z. z. o občianskych preukazoch a v tej súvislosti
zák. č. 372/1990 o priestupkoch. Predmetom správneho konania správnymi orgánmi teda nebola skutočnosť, či ţalobca stratil dôvodne alebo nedôvodne štátne občianstvo, pričom z tejto skutočnosti a teda preukázanej straty štátneho občianstva vychádzali na základe písomného oznámenia Obvodného úradu Nitra, odboru všeobecnej vnútornej správy (č. 1. 41) priestupkového spisu zo dňa 27.10.2011,
ktorého bolo prvostupňovému správnemu orgánu oznámené, ţe ţalobca
1 písm. b/ zák. č. 40/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov stratil štátne občianstvo dňom 19.07.2011 z dôvodu nadobudnutia štátneho občianstva cudzieho štátu. S poukazom na v rozsudku citované ustanovenia zákona občianskych preukazoch (§ 2 ods. 1, § 10 ods. 1 písm. b/, § 11 ods. 1 písm. h) bolo
krajského súdu nepochybná povinnosť ţalobcu pri strate štátneho občianstva a to neodkladne občiansky preukaz odovzdať Okresnému riaditeľstvu PZ, pričom táto povinnosť ţalobcovi vyplýva priamo zo zákona a je logické, ţe sa vzťahuje na kaţdého občana, ktorému bol v minulosti predmetný občiansky preukaz vydaný a súčasne nastala skutočnosť súvisiaca so vznikom neplatnosti občianskeho preukazu. 3 10Sžo/294/2015
krajského súdu bolo by nelogické, aby bývalý občan rovnako ako súčasný občan nemali totoţnú povinnosť na odovzdanie neplatného občianskeho preukazu, prípadne strpenie povinnosti na jeho odňatie. Prvostupňový správny orgán ako aj ţalovaný teda pri svojich rozhodnutiach vychádzali z platných zákonných ustanovení, ktoré jednoznačne ukladajú povinnosť občanovi pri strate štátneho občianstva vrátiť občiansky preukaz a za nesplnenie tejto povinnosti je nepochybne moţné uloţiť pokutu
ustanovenia § 14 ods. 2 zák. č. 224/2006 Z. z. Nakoľko krajský súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia oboch správnych orgánov boli v súlade so zákonom, resp. nebolo zistené pochybenie v súvislosti s ich konaním a rozhodovaním, krajský súd dospel k záveru, ţe podaná ţaloba nie je dôvodná a preto ju
1 OSP zamietol. II. Odvolanie žalobcu a vyjadrenie žalovaného k nemu Ţalobca vo včas podanom odvolaní proti rozsudku krajského súdu poukazuje na skutočnosť, ţe počas súdneho konania ţalobca poukázal na dve alternatívy posúdenia otázky, ktorú ţalobca povaţuje v predmetnom konaní za ústrednú, a to otázku straty štátneho občianstva ţalobcu. Prvou alternatívou je, ţe ţalobca je naďalej štátnym občanom Slovenskej republiky, t. j. občanom s dvojitým štátnym občianstvom. Ţalobca pri tejto alternatíve vychádza z uznesenia č. k. 15S/21/2013-37 zo dňa 27.05.2013, ktorým bolo predmetné súdne konanie prerušené do právoplatnosti skončenia konania začatého na Ústavnom súde Slovenskej republiky, sp. zn.: PL.ÚS. 11/2012, ktoré sa týkalo namietaných ustanovení zákona č. 40/1993 Z.z. o štátnom občianstve. Ústavný súd však vo veci nerozhodol, pretoţe pri hlasovaní nebolo dosiahnuté kvórum. Ţalobca túto skutočnosť povaţuje za významnú z toho dôvodu, ţe
ţalobcu moţno usudzovať, ţe značná časť ústavných sudcov povaţuje za namietané ustanovenia za protiústavné, a tým pádom by bol ţalobca naďalej štátnym občanom Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu ţalobca v odvolaní uvádza, ţe v prípade tejto alternatívy je celé predmetné konanie, ako aj napadnuté rozhodnutie krajského súdu bezpredmetné. 4 10Sžo/294/2015 Druhá alternatíva predstavuje situáciu, keď ţalobca stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky a teda by sa malo na ţalobcu hľadieť ako na cudzinca. V tomto prípade ţalobca kladie otázku kompetencie krajského súdu ako aj orgánov Policajného zboru, ktoré vo veci konali a na neţiaduci stav spôsobujúci právnu neistotu, keďţe by sa dalo
ţalobcu usudzovať, ţe v podmienkach Slovenskej republiky je rozdiel medzi cudzincom a cudzincom. Keďţe v predmetnom konaní orgány štátnej správy ako aj konajúci súd hľadeli na ţalobcu ako na cudzinca, namieta ţalobca, ţe ustanovenia na základe ktorého bola ţalobcovi uloţená pokuta, oslovujú a ukladajú povinnosť občanovi Slovenskej republiky, ktorým však ţalobca
názoru krajského súdu a konajúcich správnych orgánov nie je a teda má ţalobca za to, ţe z formulácie predmetného ustanovenia zákona o občianskych preukazoch cudzincovi nevyplýva povinnosť konať. S týmito otázkami sa
ţalobcovho odvolania krajský súd nevysporiadal. Z tohto dôvodu ţalobca povaţuje predmetný rozsudok krajského súdu za nedostatočne odôvodnený a taktieţ namieta, ţe krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a teda jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na základe uvedeného ţalobca navrhol, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K odvolaniu ţalobcu sa ţalovaný vyjadril vo vyjadrení zo dňa 16.10.2015. Ţalovaný je toho názoru, ţe v konaní o preskúmanie predmetného rozhodnutia bolo úlohou prvostupňového súdu preskúmať zákonnosť uvedeného rozhodnutia a postupu správneho orgánu, teda či rozhodnutie o uloţení sankcie za spáchaný priestupok bolo vydané v súlade so zákonom, nie však skutočnosť, či ţalobca stratil, alebo nestratil slovenské štátne občianstvo. Ţalovaný uviedol, ţe sa plne stotoţňuje s napadnutým rozsudkom krajského súdu a preto ho navrhol potvrdiť. 5 10Sžo/294/2015 III. Argumentácia rozhodnutia žalovaného Ţalovaný rozhodnutím č.: KRPZ-NR-OPP3-101-001/2013 zo dňa 04.03.2013 zamietol odvolanie ţalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu o priestupku vydanom Okresným riaditeľstvom PZ v Leviciach č.:ORPZ-LV-OPP1-P-27/2012 zo dňa 08.01.2013 a toto potvrdil. Uviedol, ţe predmetným prvostupňovým rozhodnutím bol ţalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku
h) zákona o občianskych preukazoch, za čo mu bola § 14 ods. 2) citovaného zákona uloţená sankcia: pokuta vo výške 33,- € a súčasne mu bola uloţená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,- €. Po podaní odvolanie ţalovaný toto preskúmal a dospel k záveru a o potrebe zamietnutia odvolania ţalobcu a potvrdenia napadnutého rozhodnutia o o priestupku. V dôvodoch rozhodnutia ţalovaný uviedol, ţe dňa 04.11.2011 Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, odbor poriadkovej polície, oddelenie dokladov v Leviciach obdrţalo oznámenie z odboru všeobecnej vnútornej správy Obvodného úradu v Nitre č. X/2011/01089 zo dňa 27.10.2011 o strate štátneho občianstva Slovenskej republiky ţalobcu. Z tohto oznámenia vyplýva, ţe strata štátneho občianstva Slovenskej republiky
1 písm.
1 písm.
1 písm.
1 písm. b) zákona o štátnom občianstve.
16 citovaného zákona štátny občan Slovenskej republiky stráca štátne občianstvo Slovenskej republiky dňom, ktorým na základe výslovného prejavu vôle, ktorým je ţiadosť, vyhlásenie alebo iný úkon smerujúci k nadobudnutiu cudzieho štátneho občianstva, dobrovoľne nadobudne cudzie štátne občianstvo. Ţalovaný poukázal na to, ţe Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Leviciach si zabezpečilo uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo PL.ÚS 11/2012-26, z ktorého vyplýva, ţe Ústavný súd Slovenskej republiky týmto svojím uznesením zo dňa 04.07.2012 prijal návrh poslancov na začatie konania o súlade ustanovení § 9 ods. 1 písm. b), § 9 ods. 16), § 9 ods. 1 písm.
žalobcu neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení“, pričom poukázal na to, ţe Ústavný súd Slovenskej republiky, na neverejnom zasadnutí prijal na ďalšie konanie návrh skupiny 30 poslancov Národnej rady SR, aby preskúmal zákonnosť zákona o štátnom občianstve, avšak ku dnešnému dňu nerozhodol, z toho dôvodu v súlade s ust. § 29 ods. 1 a ust. § 40 ods. 1 časť prvej vety zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov navrhol konanie prerušiť, až do právoplatného rozhodnutia o predbežnej otázke, ţalovaný uviedol, ţe rozhoduje na základe zákona č. 224/2006 Z.z. o občianskych preukazoch s poukazom na zákon č. 40/1993 Z.z. o štátnom občianstve, ktoré sú stále platné a účinné, a z ktorých v čase spáchania a rozhodovania o priestupku jednoznačne vyplýva akým spôsobom občan môţe stratiť štátne občianstvo Slovenskej republiky ako aj povinnosť takéhoto občana na úseku občianskych preukazoch. Z tohto hľadiska ţalovaný konanie o v budúcnosti moţnej zmene zákona nepovaţuje za predbeţnú otázku, ktorej výsledok posúdenia je nevyhnutným predpokladom rozhodnutia vo veci. K námietke ţalobcu, ţe správny orgán mal vec
4 zákona, (
ktorého objasňovanie priestupku sa skončí spravidla do jedného mesiaca odo dňa, keď sa správny orgán o priestupku dozvedel), s poukazom na to, ţe konajúcemu orgánu štátnej správy zo strany Obvodného úradu sa nepodarilo v lehote určenej v ust. § 59 ods. 4 zistiť skutočnosti svedčiace o tom, ţe priestupok 8 10Sžo/294/2015 spáchala konkrétna osoba, ţalovaný uviedol, ţe uvedenú námietku povaţuje za námietku, ktorá nemá vplyv na rozhodnutie nakoľko z predloţeného spisového materiálu vyplýva, ţe prvostupňový správny orgán, v dobrom úmysle predísť konaniu o priestupku a vyhnúť sa tak uloţeniu sankcie ţalobcovi, tomuto zaslal niekoľko výziev na splnenie si povinnosti a odovzdanie občianskeho preukazu v zmysle § 11 ods. 1 písm. h) zákona o občianskych preukazoch. Vzhľadom k tomu, ţe ţalobca si ani po niekoľkých výzvach svoju povinnosť nesplnil prvostupňový správny orgán začal voči menovanému konanie o priestupku dňa 01.10.2012. IV. Právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (
1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je
ustanovenia § 202 v spoj. s § 250s O.s.p. podanie odvolania prípustné, preskúmal odvolanie a vyjadrenie k nemu, nenariadil vo veci pojednávanie (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny.
2 O.s.p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to povaţuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. Odvolací súd nepovaţoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
toho, ktorého sa text odôvodnenia týka. Predmetom odvolacieho konania je rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn.: 15S/21/2013 zo dňa 12. mája 2015, ktorým zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia ţalovaného, t. j. Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre, č. KRPZ-NR-OPP3-101-001/2013 zo dňa 4.3.2013, a toto rozhodnutie potvrdil. Odvolací súd v medziach dôvodov odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom skúmal aj napadnuté rozhodnutia správnych orgánov a konania, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzali, taktieţ skúmal či konajúci krajský súd správne posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
2 O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Najvyšší súd sa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p. v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu a konštatuje správnosť dôvodov, na základe ktorých krajský súd rozhodol. Po preskúmaní veci sa najvyšší súd stotoţnil s názorom krajského súdu
ktorého je rozhodnutie ţalovaného v súlade so zákonom. Z vykonaného dokazovania má odvolací súd za preukázané, ţe ţalovaný dostatočne zistil skutkový stav, následne ho aj správne posúdil a vysporiadal sa so všetkými námietkami ţalobcu. Skutkový stav veci bol dostatočne preukázaný a vec bola aj správne právne posúdená, pričom krajský súd sa náleţite vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu a svoje rozhodnutie dôkladne a vyčerpávajúco odôvodnil, odvolací súd sa s jeho odôvodnením v plnom rozsahu stotoţnil. 10 10Sžo/294/2015 Odvolací súd na základe nespochybniteľného zistenia, ţe ţalobca po strate štátneho občianstva Slovenskej republiky na základe výslovného prejavu vôle a po nadobudnutí štátneho občianstva cudzieho štátu, neodovzdal bezodkladne svoj občiansky preukaz, hoci mu táto povinnosť vyplýva zo zákona o občianskych preukazoch (§ 11 ods. 1 písm. h), dospel k záveru, ţe takéto konanie ţalobcu, resp. jeho nekonanie správne orgány v administratívnom konaní správne vyhodnotili ako také, ktorým bola naplnená skutková podstata priestupku
1 písm. h) zákona o občianskych preukazoch, za čo bola ţalobcovi uloţená pokuta vo výške 33,- EUR
2 zákona o občianskych preukazoch. Z ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 224/2006 Z.z. o občianskych preukazoch vyplýva, ţe občiansky preukaz je verejná listina, ktorou občan Slovenskej republiky preukazuje svoju totožnosť, štátne občianstvo Slovenskej republiky a ďalšie údaje uvedené v občianskom preukaze
tohto zákona. V ustanovení § 9 ods. 1 písm. b) zákona o štátnom občianstve je stanovené, ţe „štátne občianstvo Slovenskej republiky možno stratiť nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle.“ Strata štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle je v § 9 ods. 16 upravená takto: „Štátny občan Slovenskej republiky stráca štátne občianstvo Slovenskej republiky dňom, ktorým na základe výslovného prejavu vôle, ktorým je žiadosť, vyhlásenie alebo iný úkon smerujúci k nadobudnutiu cudzieho štátneho občianstva, dobrovoľne nadobudne cudzie štátne občianstvo.“ K strate štátneho občianstva
tohto ustanovenia by nedošlo v prípade, ak by štátny občan nadobudol štátne občianstvo cudzieho štátu v súvislosti s uzavretím manţelstva so štátnym občanom cudzieho štátu, a to za predpokladu, ţe cudzie štátne občianstvo manţela nadobudol za trvania spoločného manţelstva (§ 9 ods. 17) a taktieţ v prípade, ak bolo cudzie štátne občianstvo nadobudnuté narodením (§ 9 ods. 18). Tieto výnimky vo vzťahu k strate štátneho občianstva však nie je moţné v danom prípade ţalobcu aplikovať. Z uvedených ustanovení zákona o štátnom občianstve (§ 9 ods. 1 písm.
1 písm. h), ktorý znie nasledovne: „Občan alebo jeho opatrovník je povinný odovzdať neodkladne občiansky preukaz okresnému riaditeľstvu alebo zastupiteľskému úradu, ak občan stratil štátne občianstvo alebo ukončil trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.“ V § 14 zákona o občianskych preukazoch sú upravené priestupky, pričom na predmet tohto konania moţno aplikovať § 14 ods. 1 písm. h), na základe ktorého sa priestupku
tohto zákona dopustí ten, kto „neodkladne neodovzdá občiansky preukaz, hoci je povinný tak urobiť.“ Tým, ţe ţalobca neodovzdal neodkladne po strate štátneho občianstva Slovenskej republiky občiansky preukaz, hoci mu zo zákona vyplývala táto povinnosť, dopustil sa priestupku
citovaného ustanovenia. Za tento priestupok je moţné uloţiť pokutu do výšky 33,- EUR (§ 14 ods. 2) Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţnil so závermi správnych orgánov, ktorých rozhodnutia povaţoval za zákonné aj krajský súd, ţe ţalobca sa neodovzdaním občianskeho preukazu v dôsledku straty štátneho občianstva Slovenskej republiky dopustil spáchania priestupku
ustanovenia § 14 ods. 1 písm. h) zákona o občianskych preukazoch. Ţalobca v odvolaní voči rozhodnutiu krajského súdu uviedol, ţe v predmetnej veci je základnou otázka straty štátneho občianstva ţalovaného a ţe krajský súd sa nevysporiadal dostatočne s námietkami uvedenými v ţalobe a taktieţ, ţe svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil. Námietka ţalobcu týkajúca sa prvej alternatívy riešenia konania je, ţe ţalobca sa stratou štátneho občianstva Slovenskej republiky stáva cudzincom, na základe čoho mu zo zákona o občianskych preukazoch nevyplýva povinnosť konať, pretoţe túto povinnosť zákon priznáva „občanovi alebo jeho opatrovníkovi“ a ţalobca sa povaţuje v odvolaní za cudzinca. Táto námietka je
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nedôvodná, pretoţe zo znenia ustanovenia § 11 ods. 1 písm.
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, je pri posudzovaní tejto námietky vychádzať z prezumpcie ústavnosti právnych noriem, ktorá sa uplatňuje v slovenskom právnom systéme. Táto prezumpcia vyplýva z čl. 152 Ústavy Slovenskej republiky a znamená, ţe právne predpisy v slovenskom právnom systéme sa povaţujú za súladné 13 10Sžo/294/2015 s ústavou aţ dovtedy, dokým Ústavný súd Slovenskej republiky nerozhodne o opaku, ţe príslušný právny predpis nie je v súlade s ústavou. Keďţe správne orgány vychádzali z prezumpcie ústavnosti zákona o štátnom občianstve, konali správne a v súlade so zákonom o občianskych preukazoch uloţili ţalobcovi pokutu za spáchaný priestupok, pretoţe platné právo správnym orgánom v danom prípade neukladalo moţnosť ale povinnosť konať. V danej súvislosti Najvyšší súd príkladmo uvádza uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn.: 10Sţr/144/2011 zo dňa 26.09.2012, ktoré odkazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, nasledovne: „V teórii ústavného práva i v slovenskom ústavnom systéme sa uplatňuje tzv. prezumpcia ústavnosti právnych noriem, čo znamená, že na účinnú právnu normu sa orgán aplikujúci právo musí pozerať ako na súladnú s ústavou dovtedy, kým ústavný súd predpísaným spôsobom nevysloví jej neústavnosť(mutatis mutandis III. ÚS 274/07).“ Po preskúmaní námietok ţalobcu dospel odvolací súd k záveru, ţe tieto nie sú schopné spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu a preto rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní
predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). V. Trovy konania O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
1 O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ţe ţalobcovi vzhľadom na jeho neúspech v konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Ţalovanému zákon priznanie trov konania neumoţňuje. 14 10Sžo/294/2015 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 19. apríla 2017 JUDr. Elena Berthotyová, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.