Najvyšší súd 10Sžo/34/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske zdruţenie, Tulčík 310, zastúpený JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20, 042 83 Košice, proti ţalovanému Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľudovíta Štúra 1, 812 35 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 6886/2014-3.4/ak zo dňa 25.08.2014, konajúc o odvolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/235/2014- 73 zo dňa
- októbra 2015, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/235/2014-73 zo dňa
- októbra 2015 p o t v r d z u j e . O d ô v o d n e n i e Ţalobou doručenou krajskému súdu dňa 31.10.2014 sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 6886/2014-3.4/ak zo dňa 25.08.2014, ktorým Ministerstvo ţivotného prostredia SR rozhodlo, ţe navrhovaná výstavba „Lesnej cesty Hrbatá“ sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie. Podaním zo dňa 16.09.2015 ţalobca navrhol prerušenie konania v tejto veci podľa § 109 ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.“) z dôvodu, ţe v prejudiciálnom konaní C-243/15 pred Súdnym dvorom Európskej únie sa rieši otázka, týkajúca sa výkladu zmlúv a aktov orgánov Európskej únie, ktorá úzko súvisí s podstatou podávanej ţaloby. 2 10Sžo/34/2016 Napadnutým uznesením krajský súd návrh na prerušenie konania zamietol s odôvodnením, ţe otázka, ktorá sa rieši pred Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev v konaní vedenom pod sp. zn. C-243/15 nemôţe mať význam pre rozhodnutie v tejto veci, kde sa nerozhoduje o priznaní či nepriznaní postavenia účastníka v správnom konaní, keďţe postavenie ţalobcu ako účastníka konania nebolo počas správneho konania sporným ani správnym orgánom spochybňovaným. V odôvodnení rozhodnutia tieţ odcitoval prejudiciálnu otázku, ktorú najvyšší súd v konaní vedenom pod sp. zn. 4Sţp/4/2013 predloţil Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na rozhodnutie; podanie bolo Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev prijaté a je vedené pod sp. zn. C-243/
- Vo včas podanom odvolaní ţalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie krajského súdu zmenil tak, ţe konanie preruší aţ do skončenia konania vedeného na Súdnom dvore Európskej únie pod sp. zn. C-243/
- Uviedol, ţe predmetom konania, v ktorom sa ţalobca domáha prerušenia konania, je rozhodnutie o tom, ţe sa výstavba „Lesnej cesty Hrbatá“ nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Má za to, ţe ide o takmer identický prípad s konaním, v ktorom bola poloţená prejudiciálna otázka vo veci vedenej na Súdnom dvore Európskej únie pod sp. zn. C-243/
- Nepovaţuje za rozhodujúce, či sa v prejudiciálnom konaní rieši otázka súvisu medzi rozhodnutím o účastníctve a rozhodnutím vo veci samej a v aktuálnom konaní otázka súvisu medzi rozhodnutím o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti a rozhodnutím, ktorým bol vydaný súhlas na takúto činnosť, lebo je nepochybné, ţe jedným z moţných posúdení tohto súvisu by bolo rozhodnutie zaloţené na názore, ţe uplynutím lehoty, na ktorú bol súhlas na výstavbu lesnej cesty udelený, stratilo význam rozhodnutie o tom, či takáto činnosť má byť predmetom posudzovania jej vplyvu na ţivotné prostredie. Preto povaţuje návrh na prerušenie konania za dôvodný a rozhodnutie súdu prvého stupňa za nesprávne. Ţalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, ţe na predmetné konanie a rozhodnutie ţalovaného sa nevzťahoval zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. V konaní podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom do 31.12.2014 nie je a nebolo sporné účastníctvo ţalobcu, teda nejde o určenie jeho účastníctva, preto prípadné prerušenie súdneho konania do času zodpovedania prejudiciálnej otázky SD EÚ nemôţe nijakým 3 10Sžo/34/2016 spôsobom ovplyvniť výsledok tohto konania. Vo vzťahu ku konaniu vedenému pred NS SR pod sp. zn. 4Sţp 4/2013 a SD EÚ C-243/15 poukázal najmä na tú skutočnosť, ţe ide o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu vydaného v správnom konaní, v ktorom nebolo ţalobcovi priznané postavenie účastníka konania. V prejednávanej veci neboli nijakým spôsobom dotknuté práva ţalobcu, a to jednak z dôvodu, ţe konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom do 31.12.2014 nespadá pod reţim správneho poriadku a jednak toto konanie bolo začaté na podnet ţalobcu, ktorý si uplatňoval všetky svoje procesné práva a ţalovaný sa s jeho námietkami v preskúmavanom rozhodnutí aj náleţite vysporiadal. Je teda zrejmé, ţe nejde o skutkovo a právne totoţné prípady, preto nie je daný dôvod na prerušenie konania a ţalovaný ţiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave ako vecne správne potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa (§ 212 ods. 1 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) postupom podľa § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné. Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môţe konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môţe mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Ţalobca tvrdí, ţe rozhodnutie o predbeţnej otázke, ktorú najvyšší súd predloţil Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev a je vedené pod sp. zn. C-243/15, bude mať význam pre meritórne rozhodnutie v tejto veci, lebo ide o takmer identický prípad. Odvolací súd sa však stotoţnil s právnym názorom krajského súdu, ktorý povaţoval návrh na prerušenie konania za nedôvodný, pretoţe v konaní o predbeţnej otázke (ktorú vo svojom rozhodnutí citoval krajský súd, preto nebolo potrebné citovať ju znova) išlo o účastníctvo ţalobcu v správnom konaní na základe čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, ktoré v prejednávanej veci sporné nebolo, v konaní na správnom orgáne bol ţalobca účastníkom konania so všetkými právami s tým spojenými. Navyše o predbeţnej otázke vedenej na Súdnom dvore Európskych spoločenstiev pod sp. zn. C-243/15 bolo uţ dňa 08.11.2016 rozhodnuté. 4 10Sžo/34/2016 Najvyšší súd konštatuje, ţe námietky uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia, a preto ich vyhodnotil ako bezpredmetné, a keďţe sa plne stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O. s. p. v spojení s § 219 ods. 1 O. s. p. napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave potvrdil ako vecne správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- apríla 2017 JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková