2 písm. a) O.s.p. a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe ţalobca bol Personálnym rozkazom Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 44 prepustený
1 písm.
názoru súdu, správny orgán sa neriadil právnym názorom súdov. Ţalovanému v rozsudku uloţil povinnosť odstrániť rozpory vo vykonaných dôkazoch a ustáliť skutkový stav, tento náleţite vyhodnotiť a odôvodniť. II. Voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal ţalovaný odvolanie, v ktorom uviedol, ţe tento vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a poukázal na svoje vyjadrenie k ţalobe zo dňa 20.08.2014. Poukázal na okolnosť, ţe správny súd nie je súdom skutkovým, ale súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Všetky zabezpečené dôkazy vyhodnotil ţalovaný vo vzájomných súvislostiach bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech ţalobcu a na ich základe dospel nadriadený k záveru, ţe ţalobca svojím konaním porušil sluţobnú prísahu i sluţobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby. Nadriadeným ţalobcu bolo vyhodnotené tvrdenie ţalobcu, ţe od občanov v súvislosti s poskytnutím rady alebo informácie neprijal a neţiadal nijaké výhody, ako účelové. Ţalovaný poukázal na záznamy telefonických rozhovorov z legálneho vyuţitia ITP, ktoré spochybňujú tvrdenia svedkov a ţalobcu. Pôvodným dôvodom na prepustenie ţalobcu zo sluţobného pomeru bolo zvýhodňovanie osôb pri vykonávaní evidenčných úkonov k motorovým vozidlám, ktoré ţalobcovi poskytli rôzne výhody alebo sluţby. Po zrušení rozhodnutia zo dňa 06.06.2008 odvolací orgán opätovne vyhodnotil všetky zadováţené dôkazy a dospel k rovnakému záveru. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, ţe ţalobca porušil pokyn riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Ţiline zo dňa 16.03.2007, týkajúceho sa zákazu vykonávať 4 3Sţo/175/2015 a vybavovať prednostne evidenčné úkony na Okresných dopravných inšpektorátoch pre iné osoby bez predchádzajúceho súhlasu riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Ţiline v alebo jeho zástupcu. Porušenie tohto pokynu vyplynulo z výpovedí vypočutých osôb (p. S., S., M., Š.), ktorí boli pri úkonoch zvýhodnení, a ktorí sa aj ţalobcovi niečím odmenili. V poradí druhé rozhodnutie ţalovaného bolo zrušené rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.10.2013 a vec bola vrátená ţalovanému na ďalšie konanie. Minister vnútra Slovenskej republiky opätovne posúdil intenzitu porušenia sluţobnej prísahy a sluţobnej povinnosti ţalobcu a rozklad ţalobcu proti Personálnemu rozkazu č. 44 zo dňa 27.02.2008 opäť zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Ţalovaný neakceptoval nepreukázanie dôvodu prepustenia ţalobcu zo sluţobného pomeru. Poukázal na záznam vedený Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Čadci zo dňa 01.02.2008, z ktorého vyplýva, ţe P. S. pred vyšetrovateľom uviedol, ţe ţalobcovi zvykne zavolať ohľadom rôznych zmien na vozidlách a tento mu povie, kedy má prísť v závislosti od počtu ľudí, prípadne mu povie, aby prišiel na druhý deň. Ţalobca mal takýchto zmien urobiť asi 20, niekedy aj osobne. Pripustil, ţe ohliadky vozidiel boli vykonávané aj v ich firme, a to vţdy prostredníctvom ţalobcu. Následne ţalobca zabezpečil vykonanie zmien v dokladoch. Obdobné konanie ţalobcu potvrdil aj Ľ. S..
výpovede P. M., firma Promont dodala ţalobcovi materiál na plot, ktorý mu nebol účtovaný, za čo ţalobca vykonal obhliadku traktora a vydal nové osvedčenia o evidencii vozidiel, pridelil lepšie evidenčné číslo na motorové vozidlo pre syna. Uviedol, ţe keď chodí ţalobcu otravovať s vybavovaním vecí, tak mu priniesol 10 litrov čučoriedok. Ţalovaný v závere svojho odvolania uviedol, ţe uznesenie Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 10.10.2010 nesvedčí o tom, ţe sa skutok nestal, trestné stíhanie voči ţalobcovi bolo zastavené z dôvodu, ţe skutok nie je trestným činom. Podmienkou pre prepustenie policajta zo sluţobného pomeru
1 písm. e) zákona nie je jeho trestná činnosť. Na základe uvedených dôvodov ţiadal rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmeniť tak, ţe odvolací súd ţalobu zamietne. 5 3Sţo/175/2015 III. Ţalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu, doručenom Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 12.10.2016 uviedol, ţe ţalovaný v odvolaní opätovne uvádza tvrdenia ako v predchádzajúcich podaniach a odvoláva sa na dôkazy, s ktorými sa súdy uţ viackrát vysporiadali.
jeho názoru, súd dostatočne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Ţalovaný v odvolaní neuviedol, v čom spočíva nahrádzanie činnosti správneho orgánu súdom a neuviedol ţiadne konkrétne pochybenie súdu. Ako hlavný argument uviedol ţalovaný prepis záznamu z pouţitia ITP, avšak nepoukázal na ţiaden konkrétny záznam. Z podaného odvolania nie je teda zrejmé, vo vzťahu ku ktorým svedkom boli pouţité ITP a ani to, ktoré konkrétne záznamy majú ţalobcu usvedčovať. Odvolanie ţalobcu je príliš všeobecné, poukazujúce na dôkazy, s ktorými sa súd riadne vysporiadal. V oboch rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorými boli predchádzajúce rozhodnutia ţalovaného v danej veci zrušené, uviedol súd svoj právny názor, ktorý je pre ţalovaného záväzný, pričom je zrejmé, ţe ţalovaný nepostupoval v súlade so zákonom a právnym názorom najvyššieho súdu sa neriadil. Ţalovaný v správnom konaní nevykonal potrebné dôkazy tak, aby mohol vo veci zákonne rozhodnúť, čo bolo aj dôvodom zrušenia jeho rozhodnutia krajským súdom. Na základe uvedeného, ţiadal rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť a priznať ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016,
ktorého sa odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona dokončia
doterajších predpisov, t.j.
zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p.), 6 3Sţo/175/2015 odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania
2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.).
1, 2 a 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 1 a 2 O.s.p.). Na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7 3Sţo/175/2015 Z obsahu administratívneho spisu odvolací súd zistil, ţe prepustenie ţalobcu zo sluţobného pomeru príslušníka Policajného zboru Slovenskej republiky bolo predmetom súdneho prieskumu v konaniach vedených Krajským súdom v Bratislave č. k. 3 S /120/2008, Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod č. k. 8Sţo/11/2010, opätovne Krajským súdom v Bratislave č. k. 2 S/48/2011, Najvyšším súdom Slovenskej republiky č. k. 8Sţo/50/2012 a Krajským súdom v Bratislave pod č. k. 1 S 125/2014, výsledkom ktorého bol rozsudok zo dňa 16.04.2015, ktorý je predmetom tohto odvolacieho konania.
4 OSP súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.
3 písm. g/ zákona č. 73/1998 Z. z. je policajt povinný v štátnej sluţbe a aj mimo štátnej sluţby zdrţať sa konania, ktoré by mohlo narušiť váţnosť policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor.
1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. policajt sa prepustí zo sluţobného pomeru, ak porušil sluţobnú prísahu alebo sluţobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby.
1, 2 zákona č. 73/1998 Z. z. oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
1, 2, 3, 4 zákona č. 73/1998 Z. z. za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy
vlastnej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
1 vety prvej zákona č. 73/1998 Z. z. rozhodnutie musí byť v súlade 8 3Sţo/175/2015 s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní.
3 zákona č. 73/1998 Z. z. v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri pouţití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. Ţalovaný rozhodnutím č. KM-OLVS-13/2014/OPK zo dňa 16.04.2014 zamietol rozklad ţalobcu a potvrdil personálny rozkaz č. 44 zo dňa 27.02. 2008, ktorým bol ţalobca
1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. prepustený zo sluţobného pomeru v stálej štátnej sluţbe vo funkcii riaditeľa Okresného dopravného inšpektorátu v Čadci, Okresného riaditeľstva PZ v Čadci, sluţobného úradu Krajského riaditeľstva PZ v Ţiline. Personálny rozkaz odôvodnil správny orgán prvého stupňa tým, ţe ţalobca sa dopustil porušenia sluţobnej prísahy a sluţobných povinností, keď v máji 2007 prijal od konateľa spoločnosti S. P+V s.r.o. v sídle Stašov dve bagrové lyţice zeminy, ktorú mu priviezli a nefakturovali. Rovnako v tom mesiaci si poţičal od konateľa uvedenej spoločnosti zvárací aparát, pričom za zapoţičanie tohto prístroja mu spoločnosť opäť sluţbu nefakturovala. Tieto sluţby prijal ţalobca za to, ţe v roku 2007 viackrát uprednostnil pri evidenčných úkonoch ich firemné motorové vozidlá oznámením konkrétneho termínu spoločnosti, kedy sa má dostaviť k vybaveniu evidenčného úkonu konkrétneho motorového vozidla, aby nemusel čakať dlho v rade. Ďalej v mesiaci máj 2007 prijal ţalobca od konateľa spoločnosti Promont s.r.o. kovové uholníky v celkovej dĺţke cca 30 metrov, ktoré neboli fakturované. Ako protisluţbu poskytol ţalobca uvedenej spoločnosti vybavenie poţadovaných dokladov bez čakania. V lete 2007 prijal od starostu obce Klokoč presne nezistené mnoţstvo čučoriedok, ktoré tento odniesol manţelke ţalobcu do miesta bydliska, za čo ho ţalobca uprednostnil pri vybavovaní evidenčných zmien k motorovým vozidlám tejto obce, ako aj dokladu k jeho vlastnému prívesnému vozíku. Na jeseň 2007 prijal od R. Š. 10 litrov čučoriedok za uprednostňovanie jeho priateľa J. Č. pri obhliadke jeho traktora, ktorú v súvislosti s prihlásením do evidencie osobne vykonal ţalobca v mieste jeho trvalého bydliska, ako aj pri zaevidovaní tejto evidenčnej zmeny a vydaní nových tabuliek. V predchádzajúcom rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 8Sţo/50/2012 odvolací súd vyjadril svoj právny názor, z ktorého vyplýva, ţe: „Po oboznámení sa so spisovým materiálom obsiahnutým v súdnom spise, ako 9 3Sţo/175/2015 aj administratívnom spise, je
názoru odvolacieho súdu potrebné poukázať aj na výpovede svedkov Bc. J. T., R. T., Mgr. M. M., G. P., L. S., ktorí zhodne vypovedali, že nemajú vedomosť o tom, že by boli požiadaní riaditeľom ODI, aby vykonávali nejaké úkony mimo poradia a ani si nevšimli, že by nejaké úkony boli mimo poradia vykonávané. Realizovali úkony, ktoré boli zapísané v poradovníku a pri vybavovaní boli vždy prítomní držitelia alebo oprávnené osoby. Taktiež nemali vedomosť, že by riaditeľ ODI mal nejaké výhody z vybavovaných stránok, ani neboli svedkom prijímania úplatku. Na uvedené nebol ani dôvod, nakoľko stránky boli vybavované priebežne. Zároveň odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že v upovedomení o začatí konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru správny orgán prvého stupňa zo dňa
§ 1 písm. e/ vyžaduje kumulatívne naplnenie oboch domnienok, a to, porušenie služobnej povinnosti alebo služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom a ponechanie policajta v služobnom pomere by bolo na ujmu 10 3Sţo/175/2015 dôležitých záujmov štátnej služby. Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu administratívneho spisu nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by boli právnym základom pre uvedený záver. Odôvodnenie správneho rozhodnutia musí smerovať ku konkrétnym okolnostiam zisteným v jednotlivom prípade. Nemožno za súladné s § 214 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. považovať odôvodnenie obsahujúce len všeobecné konštatácie, že služobná povinnosť bola porušená zvlášť hrubým spôsobom a ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, bez vysporiadania sa so skutkovými okolnosťami konkrétneho prípadu. Je tiež potrebné poukázať na skutočnosť, že žalovaný sa rovnako žiadnym spôsobom nevysporiadal so stanoviskom odborového orgánu v zmysle § 225 ods. 2 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z. z. Toto vyjadrenie nie je záväzné, ako správne žalovaný uviedol, čo však neznamená, že nemá vo vzťahu k predmetu konania žiadnu relevanciu. Žalovaný je povinný sa s jeho obsahom vysporiadať, a dôvodiť pre ktoré okolnosti nebolo resp. nemohlo byť toto stanovisko realizované. Ak by bol akceptovaný rýdzo formalistický prístup žalovaného, bolo by otázne aký význam (okrem formálneho naplnenia znenia cit. zákona) by uvedené stanovisko malo. V súvislosti s uvedeným bude úlohou žalovaného v ďalšom konaní odstrániť rozpory vo vykonaných dôkazoch a následne ustáliť skutkový stav. Následne bude jeho povinnosťou tento náležite zistený skutkový stav vyhodnotiť, pričom bude vychádzať najmä z dôkazov získaných v konaní pred správnym orgánom, a ak v súvislosti so zistenými skutočnosťami dospeje k záveru, že porušenie povinnosti uvedenej v § 136 zákona č. 73/1998 Z. z. dosahuje intenzitu porušenia služobnej povinnosti a služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom, náležite tento záver odôvodní a rovnako uvedie aj dôvody, pre ktoré by ponechanie žalobcu by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Odvolací súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že v danej veci už raz rozhodol rozsudkom zo dňa 20. októbra 2010 sp. zn. 8Sžo/11/2010. V odôvodnení uvedeného rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil v zmysle § 250j ods. 6 OSP záväzný právny názor,
ktorého mal žalovaný v novom konaní vychádzať pri hodnotení dôkazov z obsahu dôkazov, ktoré boli zadovážené pri vlastnom šetrení nadriadeného, ako aj zadovážených v trestnom konaní a na základe takto vyhodnotených dôkazov opätovne rozhodnúť.“ Odvolací súd v súlade s právnym názorom Krajského súdu v Bratislave, po preskúmaní ţalobou napadnutého rozhodnutia zistil, ţe ţalovaný sa opätovne riadne nevysporiadal za všetkými dôkaznými prostriedkami zaobstaranými v rámci konania, najmä s dôkaznými prostriedkami v prospech ţalobcu a nevykonal vlastné šetrenie tak, ako to uviedol odvolací súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, čím zároveň porušil svoju 11 3Sţo/175/2015 povinnosť
4 O.s.p. Ţalovaný svoje rozhodnutie opäť podloţil výpoveďami P. S., Ľ. S., P. M., R. Š.. V tejto súvislosti odvolací súd povaţuje za potrebné opätovne poukázať na okolnosť, ţe ani výpovede uvedených svedkov jednoznačne nepotvrdili, ţe poskytli ţalobcovi plnenie v súvislosti s poskytnutím výhod zo strany ţalobcu pri evidencii motorových vozidiel. Zo strany ţalovaného nebola venovaná náleţitá pozornosť, či skutočne boli uvedení svedkovia vybavení prednostne mimo poradia, čo je v rozpore s tvrdeniami pracovníkov na danom dopravnom inšpektoráte. Ţalovaný v napadnutom rozhodnutí opätovne zopakoval tie isté dôvody ako v predchádzajúcich rozhodnutiach, ktoré boli v rámci súdnych konaní zrušené a vrátené na nové prejednanie. Ţalovaný teda dokazovanie nedoplnil ţiadnymi novými dôkaznými prostriedkami, pričom opätovne neodstránil rozpory v dôkazných prostriedkoch, na základe svojej právnej úvahy neustálil skutkový stav tak, ako ho k tomu zaväzovalo právoplatné rozhodnutie súdu. Za daného stavu nezostalo prvostupňovému súdu iné, ako ţalobou napadnuté rozhodnutie ţalovaného a s prihliadnutím na okolnosti v danej veci aj prvostupňové rozhodnutie - Personálny rozkaz Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 44 zo dňa 22.02.2011 zrušiť a vec vrátiť ţalovanému na ďalšie konanie. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení odvolacích námietok ţalobcu, Najvyšší súd Slovenskej republiky s osvojením si argumentácie krajského súdu, postupom
2 O.s.p. rozhodol tak, ţe rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/125/2014-66 zo dňa 16.04.2015 potvrdil ako vecne a právne správny. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol najvyšší súd
1 v spojitosti s § 250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p.,
ktorého má úspešný ţalobca právo na náhradu trov tohto konania. Ţalobcovi vznikli v odvolacom konaní trovy vo výške 89,50 € pozostávajúce z jedného úkonu právnej sluţby - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 66 €, paušálnej náhrady vo výške 8,58 € a DPH vo výške 14,92 € vyúčtované ţalobcom v jeho podaní zo dňa 07.10.2016 v súlade s ustanovením § 13a, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky 12 3Sţo/175/2015 číslo 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení účinnom k príslušnému obdobiu. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 14. decembra 2016 JUDr. Ivan R U M A N A, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.