Obsah (4)

§ 142§ 470§ 150§ 257

Najvyšší súd 5Obo/22/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Markovej, členiek senátu JUDr. Dariny Ličkovej a J

§ 142ods.

1 O. s. p. nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. V ďalšom podrobne špecifikoval priznanie resp. nepriznanie náhrad a odmeny za jednotlivé úkony právnej pomoci. 3. Proti tomuto uzneseniu podal ţalobca odvolanie. Namietal, ţe súd prvej inštancie v napadnutom uznesení len mechanicky vypočítal, resp. preskúmal vyčíslenie trov konania predloţeného ţalovanými za aplikácie § 142 ods. 1 O. s. p., avšak absolútne sa nezoberal okolnosťami prejednávanej veci, na ktoré vo vzťahu k ţalovaným l/, 2/ a 4/ poukazoval ţalobca. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, ţe súd tieto konkrétne okolnosti vôbec nespomína, a to zrejme z dôvodu, aby sa s nimi nemusel vysporiadať. Mal za to, ţe týmto postupom súdu prvej inštancie mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom, keďţe bol ukrátený o dvojinštančné posúdenie ním uvádzaných skutočností, ktoré mohli mať za následok iné rozhodnutie súdu o trovách konania. Ţalobca poukázal na ust. § 150 ods. 1 O. s. p. a na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3MCdo/5/2006, pričom uviedol, ţe neţaloval ţalovaných svojvoľne, resp. bez uváţenia procesných dôsledkov, avšak ako kupujúcemu veci z konkurzu mu neostávalo pri postoji ţalovaných iné, neţ sa domáhať svojich práv na súde voči tým, ktorí mu do jeho vlastníctva neoprávnene zasahovali. Aţ v priebehu konania, konkrétne aţ dňa 19.04.2012 bolo moţné na základe odporcami predloţených dokladov bezpečne ustáliť, kto sa povaţuje za výlučného vlastníka predmetu sporu (ţalovaný 3/), pričom k predloţeniu týchto dokladov (dlhodobý účtovný prehľad majetku ţalovaného 3/) nebránila ţalovaným uţ od počiatku konania ţiadna prekáţka. Súdy oboch inštancií za situácie, keď bolo v konaní nepochybne preukázané, ţe ţalobca ako úspešný účastník ponukového konania vyhláseného správcom úpadcu S., na základe právoplatného opatrenia konkurzného súdu a úhrady celej kúpnej ceny uzatvoril s SKP úpadcu riadnu kúpnu zmluvu, na základe ktorej nadobudol vlastníctvo k predmetu zmluvy, vrátane spornej vŕtačky VO 50 1600, poskytli právnu ochranu ţalovanému 3/, resp. ţalovaným 1/ a 4/ s poukazom na ich dobromyseľnosť pri nadobúdaní vlastníckeho práva k predmetu sporu. Pre posudzovanie dôvodnosti návrhu na vydanie veci bola

ţalobcu rozhodujúca aj tá 3 5Obo/22/2016 skutočnosť, ţe ţalobca nadobudol predmet sporu od správcu úpadcu z jeho konkurznej podstaty za situácie, kedy uţ nastala nevyvrátiteľná domnienka v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti a špecifiká prejedávanej veci by bolo neprimerane tvrdé, v rozpore s dobrými mravmi a ust. § 1 O. s. p., zaviazať znášaním trov konania ţalobcu. Ţalobca uviedol, ţe prišiel nielen o hnuteľnú vec riadne nadobudnutú v súlade so zákonom a tieţ o kúpnu cenu za predmet sporu, ale musel vynaloţiť aj svoje trovy konania za účelom domáhania sa svojich práv, pričom má byť zaviazaný aj na náhradu trov konania ţalovaných vo výške, ktorá presahuje predmet sporu. Ţiadal, aby odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní prihliadol na konkrétne okolnosti prípadu a napadnuté rozhodnutie zmenil tak, ţe ţalovaným neprizná nárok na náhradu trov konania, alternatívne napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 4. Ţalovaní sa k odvolaniu ţalobcu nevyjadrili. 5. Sudkyňa súdu prvej inštancie v predkladacej správe (č. l. 272 spisu) v zmysle § 374 ods. 4 O. s. p. uviedla, ţe odvolaniu ţalobcu nemieni vyhovieť. 6. Najvyšší súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 470 ods. 4 C. s. p.) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ţalobcu (§ 379 a § 380 C. s. p.) a dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné. 7.

ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p., ktorý nadobudol účinnosť

2. 2016, platí, ţe ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

§ 470ods.

2 veta prvá C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vzhľadom k tomu, ţe odvolanie bolo podané pred

2. 2016, (t. j. za účinnosti O. s. p.) odvolací súd postupoval v zmysle ust. § 470 ods. 2 C. s. p. a odvolanie ţalobcu posudzoval v zmysle ustanovení O. s. p.
3. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania. 4 5Obo/22/2016
4. Odvolateľ v podanom odvolaní v podstate namietal, ţe súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania nezaoberal aplikáciou ust. § 150 ods. 1 O. s. p. v súvislosti s okolnosťami prejednávanej veci. 10.

§ 150ods.

1 prvá veta O. s. p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. 11.

§ 257C. s.

p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

1. Aplikácia ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p. (teraz § 257 C. s. p. – pozn. odvolacieho súdu) pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, ţe sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náleţite odôvodnený. Výnimočnosť môţe spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane sporových strán. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery strán sporu, a tieţ na okolnosti, ktoré ich viedli k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní (s moţnosťou zhodnotiť konkrétne správanie sa účastníkov pred podaním ţaloby na súd, resp. v priebehu konania). Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči stranám sporu a aby neodporovalo dobrým mravom.
2. Ustanovenie § 150 ods. 1 O. s. p. nie je moţné povaţovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú moţnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie,

ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 150 ods. 1 O. s. p. preto nie je moţné vykladať tak, ţe je naň moţné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. 5 5Obo/22/2016 14. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému (resp. úspešnejšiemu) účastníkovi priznať náhradu trov konania. Od 01. 07. 2016 tak môţe urobiť

ustanovenia § 257 C. s. p.,

ktorého ak existovali dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd náhradu trov konania sčasti priznať. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, ţe išlo o ustanovenie výnimočné, ktoré malo súdu umoţniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúţiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci.

1. V prejednávanej veci sa ţalobca domáhal ochrany svojho vlastníckeho práva k hnuteľnej veci, ktoré nadobudol na základe opatrenia konkurzného súdu z
3. 2007, č. k. 24K/27/93-Ţe a kúpnej zmluvy z
5. 2007 medzi ţalobcom a správcom konkurznej podstaty úpadcu S. po predchádzajúcej úhrade celej kúpnej ceny. V konaní však boli úspešní ţalovaní, nakoľko bola ţaloba v celom rozsahu zamietnutá. Vzhľadom na tieto okolnosti bol odôvodnený postup súdu pri rozhodovaní o trovách

§ 142ods.

1 O. s. p., avšak súd prvej inštancie v tejto súvislosti vôbec neprihliadol na znenie § 150 ods. 1 O. s. p., ktoré zakotvovalo tzv. moderačné právo súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania a ktoré umoţňovalo súdu v odôvodnených prípadoch úspešnej strane sporu náhradu trov celkom alebo sčasti nepriznať. Neurobil tak ani po tom, čo sa ţalobca, s poukazom na okolnosti daného sporu, tohto postupu dovolával na pojednávaní konanom

1. júna
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia preto úplne absentuje úvaha súdu o dôvodnosti, resp. nedôvodnosti aplikácie ust. 150 ods. 1 O. s. p.
3. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z
5. 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z
7. 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z
8. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z
10. 1998). 6 5Obo/22/2016
11. Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-
12. Vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
13. Odvolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe odôvodnenie uznesenia musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tieţ s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.
14. Zákonom poţadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy uznesenia (§ 169 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 O. s. p. a § 157 ods. 2 O. s. p., teraz § 236 v spojení s § 234 ods. 2 C. s. p. a § 220 ods. 2 C. s. p.) je nie len formálnou poţiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných uznesení, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia uznesenia predovšetkým je preukázať správnosť uznesenia a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu., t. j. musí byť preskúmateľné. Tieto poţiadavky napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nespĺňa.
15. So zreteľom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, ţe odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné a zmätočné, čo malo za následok porušenie práva odvolateľa na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nebolo moţné napraviť v odvolacom konaní. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. b/ C. s. p.). 7 5Obo/22/2016
16. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní potom ako rozhodne dovolací súd o dovolaní ţalobcu bude opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania. Toto rozhodnutie súd odôvodní v súlade s § 236 v spojení s § 234 ods. 2 C. s. p. a § 220 ods. 2 C. s. p., tak, aby v prípade podaného odvolania bolo rozhodnutie preskúmateľné odvolacím súdom. Prihliadne najmä na predmet konania vo veci samej a vysporiada sa najmä s moţnosťou aplikácie ust. § 257 C. s. p.
17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 :
18. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné. V Bratislave
19. novembra 2016 JUDr. Anna Marková, v. r. predsedníčka senátu JUDr. Darina Ličková, v. r. členka senátu JUDr. Lenka Praženková, v. r. členka senátu Za správnosť vyhotovenia: Katarína Helleschová