← Slovensko

o vylúčenie náhradného peňažného plnenia s príslušenstvom

Najvyšší súd 5Obo/32/2015 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praţenkovej, členiek senátu JUDr. Anny Markovej a JUDr. Dariny Ličkovej, v právnej veci ţalobcu: T., so sídlom S., IČO: X., zastúpeného J., advokátom, so sídlom H., proti ţalovanému: K.H.M., so sídlom N., IČO: X., o vylúčenie náhradného peňažného plnenia s príslušenstvom, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z

  1. mája 2015, č. k. 1Cbi/2/2012-90, takto r o z h o d o l : I. Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach z
  2. mája 2015, č. k. 1Cbi/2/2012-90 p o t v r d z u j e . II. Ţalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania. O d ô v o d n e n i e
  3. Napadnutým rozsudkom z
  4. mája 2015, sp. zn. 1Cbi/2/2012, Krajský súd v Košiciach (ďalej tieţ „súd prvej inštancie“) ţalobu zamietol a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. 2 5Obo/32/2015
  5. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ţe podanou ţalobou sa ţalobca domáhal vylúčenia náhradného plnenia vo výške 265 551,35 eur z konkurznej podstaty úpadcu K.H., za predaj nehnuteľnosti zapísanej v čase jej predaja na LV č. X., Katastrálneho úradu K.K.V., katastrálne územie S., a to C.C., súp. č. X., parc. č. X.. Ţalobu odôvodnil skutočnosťou, ţe Krajský súd v K. uznesením z
  6. novembra 2000, č. k. 5K 90/00-15, vyhlásil konkurz na majetok dlţníka K.H., a ustanovil za správcu konkurznej podstaty Ing. R.. Do súpisu konkurznej podstaty úpadcu boli zahrnuté i nehnuteľnosti zapísané na LV č. X. vedené Odborom katastra nehnuteľností Okresného úradu K. IV, a to aj napriek skutočnosti, ţe tieto boli vo vlastníctve ţalobcu (C.C.). Uvedené podľa názoru ţalobcu vyplýva z Hospodárskej zmluvy č. 31/87 zo
  7. decembra
  8. ktorou sa podľa § 349 Hospodárskeho zákonníka previedlo k
  9. marcu 1988 na ţalobcu vlastníctvo národného majetku mimo obvyklého hospodárenia s pouţitím § 347 Hospodárskeho zákonníka a to konkrétne zimný štadión, hotel C. a šatne. Napriek uvedenej skutočnosti konkurzný súd opatrením z
  10. februára 2004, č. k. 5K/90/00-193, schválil predaj predmetnej nehnuteľnosti za kúpnu cenu 265 551,35 eura (8 000 000,- Sk). Ďalej dôvodil, ţe dňa
  11. októbra 2004 podal na Okresnom súde Košice II ţalobu o určenie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, ktoré konanie bolo vedené pod sp. zn. 39C/124/04, pričom ţaloba bola v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, č. k. 4Co/150/2008-403 z
  12. februára 2009 zamietnutá.
  13. Po vykonanom dokazovaní mal súd prvej inštancie za preukázané, ţe ţalobca o zapísaní nehnuteľnosti do súpisu konkurznej podstaty vedel, keďţe voči tomuto zápisu podal námietky jednak konkurznému súdu (
  14. novembra 2002), ako aj samotného správcu ţiadal o jej vylúčenie zo súpisu. Následne podaním zo
  15. decembra 2002 oznámil konkurznému súdu, ţe tieto námietky berie späť. Túto skutočnosť nie je moţné vyloţiť inak, ako tak, ţe nemá k jej súpisu do konkurznej podstaty námietky, ţe teda je doň zapísaná oprávnene. Konkurzný súd nemal ţiadny dôvod ţalobcu vyzývať na podanie vylučovacej ţaloby a postupoval v súlade so zákonom č. 328/1991 Zb. (ďalej tieţ „ZKV“), ak udelil vyššie uvedeným opatrením súhlas s jej predajom, keďţe súpis podstaty tvorí právny podklad pre speňaţenie majetku patriaceho do konkurznej podstaty. Na základe uvedeného opatrenia konkurzného súdu, ktorým súhlasil s predajom nehnuteľnosti, bola táto predaná kúpnou zmluvou dňa
  16. marca 2004, sp. zn. V 503/2004 uzavretou medzi správcom konkurznej podstaty a V., pričom vklad bol povolený Správou katastra K. dňa
  17. marca
  18. O. nadobudlo nehnuteľnosť kúpnou zmluvou č. 6 z
  19. augusta 2005 od S. (predtým V.V.) a vklad bol povolený pod sp. zn. V 7710/2005 dňa
  20. augusta
  21. 3 5Obo/32/2015
  22. Súd prvej inštancie uviedol, ţe účelom ZKV je usporiadanie majetkových pomerov dlţníka, ktorý je v úpadku (§ 1 ods. 1) a to v ňom predpísaným spôsobom. Mal za to, ţe ţalobca vedel o skutočnosti, ţe nehnuteľnosť o ktorej tvrdí, ţe je jeho vlastníctvom, je zapísaná do konkurznej podstaty úpadcu, čo je nesporné z toho, ţe proti tomuto zápisu podal námietky. Následne tieto námietky vzal späť, čo malo za následok, ţe konkurzný súd mu nemusel poskytovať lehotu na podanie vylučovacej ţaloby, keďţe sa späťvzatie námietok nedá vyloţiť inak ako tak, ţe ţalobca proti súpisu nehnuteľnosti nenamieta, teda s ním súhlasí. Neboli preto splnené zákonné podmienky na to, aby súd vylúčil náhradné peňaţné plnenie, pretoţe jeho zmyslom je poskytnúť ochranu v prípadoch, keď sa tretia osoba objektívne nemohla svojho práva na vylúčenie veci dovolať, čo v prejednávanej veci nebolo dané. Ak by súd za takýchto skutkových okolností ţalobe vyhovel, znamenalo by to obchádzanie samotného účelu ZKV. Skutočnosti, ktoré viedli k späťvzatiu námietok (spory štatutárnych zástupcov, resp. tvrdené zneuţitie ich právomoci v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 39C/124/2004) povaţoval súd prvej inštancie v tomto konaní za právne irelevantné, keďţe išlo o právoplatne skončené konanie. Dodal, ţe v danom konkurznom konaní uţ konajúci súd dňa
  23. októbra 2014 vydal rozvrhové uznesenie v súlade s § 30 ods. 1 ZKV a po splnení tohto rozvrhového uznesenia bude konkurz konajúcim súdom zrušený (§ 44 ods. 1 písm. b/ ZKV). O trovách konania rozhodol s pouţitím § 142 ods. 1 O. s. p. tak, ţe ich náhradu úspešnému ţalovanému nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil.
  24. Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalobca odvolanie. Mal za to, ţe rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Poukázal na rozsudok z
  25. februára 2009, č. k. 4Co/150/2008-403, v odôvodnení ktorého Krajský súd v Košiciach jednoznačne poukázal na to, ţe sporná nehnuteľnosť bola v konkurznom konaní predaná, jej vylúčenie z konkurznej podstaty uţ nie je moţné, ale ţalobca sa môţe do skončenia konkurzu domáhať vylúčenia náhradného peňaţného plnenia získaného správcom za speňaţenú nehnuteľnosť. Ak ten istý súd nesporným spôsobom konštatoval nárok ţalobcu na náhradné plnenie, tak napádaný rozsudok nie je moţné odôvodniť iba tým, ţe s prihliadnutím na späťvzatie námietok náhradné plnenie je vylúčené. V tomto smere povaţoval odôvodnenie napadnutého rozsudku za arbitrárne a nepreskúmateľné. Ak aj ţalobca vzal námietky späť, tak týmto právnym úkonom sa nevzdal svojho vlastníckeho práva a jediný dôsledok späťvzatia námietok bol ten, ţe správca mohol predmetnú nehnuteľnosť speňaţiť postupom podľa vtedy platného konkurzného zákona. V súvisiacej veci Krajský súd v Košiciach takisto mal vedomosť o späťvzatí námietok a napriek tomu konštatoval danosť 4 5Obo/32/2015 nároku ţalobcu. Ţiadne iné právne dôsledky so späťvzatia námietok nie je moţné vyvodiť. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, ţe ţalobca nemôţe vznášať ţiadne nároky voči osobe, ktorá majetok nadobudla od správcu, tak ţalobca poukázal na to, ţe voči tretej osobe si ţiadne nároky neuplatňuje. Ţalovaný je správca konkurznej podstaty, ktorý vzhľadom na vedomosť o celej záleţitosti mal pri riadnom výkone funkcie správcu zabezpečiť, aby náhradné plnenie bolo ţalobcovi poskytnuté. S poukazom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, ţe ţalobe vyhovie a ţalovanému uloţí nahradiť trovy konania.
  26. Ţalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
  27. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ako súd odvolací [podľa § 470 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)] opätovnom predloţení veci prejednal odvolanie ţalobcu podľa ustanovenia § 379 C. s. p. a § 380 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania, nakoľko nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (385 ods. 1 C. s. p.) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu, nie je dôvodné.
  28. Odvolanie ţalobcu bolo podané pred l. júlom 2016, teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), odvolací súd preto postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 C. s. p. a posudzoval právne účinky odvolania ţalobcu v zmysle príslušných ustanovení O. s. p.
  29. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok prvostupňového súdu, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a zistil, ţe súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie, ako aj s dôvodmi v nich uvedenými, stotoţňuje v celom rozsahu, pričom na zdôraznenie ich správnosti (§ 387 ods. 2 C. s. p.) a reagujúc na odvolacie námietky ţalobcu uvádza nasledovné dôvody.
  30. Podstatnými tvrdeniami ţalobcu v podanom dovolaní bola námietka nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného odôvodnenie napadnutého rozsudku. Podľa ţalobcu, ak ten istý krajský súd nesporným spôsobom v súvisiacej veci konštatoval nárok ţalobcu na náhradné plnenie, tak napádaný rozsudok nebolo moţné odôvodniť iba tým, ţe 5 5Obo/32/2015 s prihliadnutím na späťvzatie námietok náhradné plnenie je vylúčené. Ak aj ţalobca vzal námietky späť, tak týmto právnym úkonom sa nevzdal svojho vlastníckeho práva a jediný dôsledok späťvzatia námietok bol ten, ţe správca mohol predmetnú nehnuteľnosť speňaţiť postupom podľa vtedy platného konkurzného zákona. V súvisiacej veci Krajský súd v Košiciach takisto mal vedomosť o späťvzatí námietok, a napriek tomu konštatoval danosť nároku ţalobcu. Ţiadne iné právne dôsledky so späťvzatia námietok nie je moţné podľa ţalobcu vyvodiť.
  31. Povinnosť súdu svoje rozhodnutie náleţité odôvodniť je jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
  32. Štruktúra práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia bola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O. s. p.. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii dbať tieţ na jeho celkovú presvedčivosť. Zároveň platí, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia bezpochyby neznamená povinnosť súdu zaoberať vo svojom odôvodnení všetkými skutočnosťami tvrdenými stranami sporu, ale len zásadnými pre rozhodnutie vo veci. Je potrebné zdôrazniť, ţe do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. US 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby strana sporu bola úspešná, t. j., aby bolo rozhodnuté v súlade s jej poţiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).
  33. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, ţe tieto kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p. napadnutý rozsudok spĺňa a jeho odôvodnenie zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Vyplýva z neho , čoho sa ţalobca svojou ţalobou domáha a z akých dôvodov, aké je stanovisko (vyjadrenie) ţalovaného k ţalobe, aké relevantné dôkazy boli súdom vykonané a aké skutočnosti z nich súd zistil, aký skutkový stav bol súdom ustálený 6 5Obo/32/2015 (zistený), aké právne normy na vec aplikoval, ako tieto normy vyloţil, ako subsumoval zistený skutkový stav pod aplikovanú právnu normu, t. j. aké konkrétne subjektívne práva a povinnosti vyvodil pre strany sporu a aké právne závery vyplývajú zo zistených subjektívnych práv a povinností strán sporu vo vzťahu k ţalobou uplatnenému nároku. Súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými podstatnými vyjadreniami strán prednesených v konaní. Nie je pravdou, ţe by súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie len tým, ţe došlo k späťvzatiu námietok proti zápisu do konkurznej podstaty. Súd prvej inštancie vysvetlil kedy je moţné podať ţalobu na vylúčenie náhradného peňaţného plnenia z konkurznej podstaty, pričom zrozumiteľne vyloţil aj účel Zákona o konkurze a vyrovnaní i nenaplnenie podmienok pre vylúčenie poţadovaného náhradného peňaţného plnenia. Tieto skutočnosti boli pre rozhodnutie veci súdom prvej inštancie relevantné, a preto ich zdôvodnenie bolo pre naplnenie kritérií riadneho odôvodnenia rozhodnutia, v spojení s vyššie uvedenými skutočnosťami, postačujúce.
  34. V súvislosti s poukazom ţalobcu na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Co/150/2008-403 zo dňa
  35. februára 2009, v ktorého odôvodnení bolo uvedené, ţe ţalobca (v tomto konaní tieţ v postavení ţalobcu) sa môţe aţ do skončenia konkurzu domáhať vylúčenia náhradného peňaţného plnenia získaného správcom konkurznej podstaty za speňaţenú nehnuteľnosť, odvolací súd uvádza, ţe je pravdou, ţe podľa Zákona o konkurze a vyrovnaní (zákona č. 328/1991 Z. z.) je moţné podať ţalobu na vylúčenie náhradného plnenia. Je potrebné však k tejto konštatácii dodať, ţe na úspešné podanie takejto ţaloby, musia byť splnené podmienky , ktoré definoval súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Treba uviesť ţe Krajský súd Košice v konaní sp. zn. 4Co/150/2008 (na Okresnom súde Košice II vedenom pod sp.zn. 39C/124/2004) nekonštatoval danosť nároku ţalobcu na náhradné peňaţné plnenie, pretoţe takýto nárok ani nebol predmetom konania pred ním (na prejednanie takého nároku by bol príslušný súd v konaní o veci súvisiacej, resp. vyvolanej konkurzom). Predmetom konania na Okresnom súde Košice II vedenom pod sp. zn. 39C/124/2004 bolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti – budove súp. č. X. (C. Hotel) na Š. situovanej na KN č. X. zastavané plochy a nádvoria zapísané na LV č. X. Katastrálneho úradu K.V.K., pre okres K. IV, obec K. – Juh, kat. územie S. (teda budovy, za predaj ktorej v konkurznom konaní, sa ţalobca domáha v tomto konaní vylúčenia náhradného plnenia) voči tretej osobe, ktorá tuto nehnuteľnosť nadobudla . v rámci speňaţovania majetku konkurznej podstaty v konkurznom konaní sp. zn. 5K/90/00 V tomto určovacom spore súd konštatoval, ţe ţalobca sa nemôţe domáhať určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti voči tretej osobe, ktorá 7 5Obo/32/2015 vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti nadobudla na základe riadneho konkurzného speňaţovania spornej nehnuteľnosti. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 263/09 zo dňa
  36. júla 2009, z ktorého vyplýva konštatácia, ţe späťvzatím námietok voči zápisu spornej nehnuteľnosti do konkurznej podstaty a nepodaním vylučovacej ţaloby, sa ţalobca sám pripravil o moţnosť účinnej súdnej ochrany vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam.
  37. Odvolací súd konštatuje, ţe uplatnenie nároku na vylúčenie náhradného peňaţného plnenia z konkurznej podstaty nahradzuje objektívnu nemoţnosť podať vylučovaciu ţalobu na vylúčenie veci z konkurznej podstaty. Stav objektívnej nemoţnosti podať takúto vylučovaciu ţalobu však v danej veci nenastal. Tak ako konštatoval uţ súd prvej inštancie, ide o situáciu napr. keď boli podané námietky voči zápisu veci do konkurznej podstaty, ale tejto veci bezprostredne hrozí poškodenie, či znehodnotenie, a preto je potrebné ju speňaţiť (§ 27 ods. 2 Zákona o konkurze a vyrovnaní) alebo nie sú vznesené námietky voči zápisu majetku do konkurznej podstaty a dôjde k jeho speňaţeniu (speňaţenie majetku, ktorého zápis do konkurznej podstaty nikto nenamietol, teda nikomu nevznikol nárok na podanie ţaloby o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty). Tretia osoba má potom k dispozícii do skončenia konkurzu ţalobu na vylúčenie náhradného peňaţného plnenia. V danom prípade, však ţalobca mal moţnosť namietať zápis nehnuteľnosti do konkurznej podstaty, aj tak urobil, avšak ešte pred tým, ako by bol podal ţalobu na vylúčenie spornej nehnuteľnosti z konkurznej podstaty, vzal svoje námietky späť. Preto mohlo dôjsť k speňaţeniu tejto nehnuteľnosti ako nehnuteľnosti nespornej. Nedošlo teda v predmetnej veci k situácii, ţe objektívne nemohlo dôjsť k podaniu vylučovacej ţaloby o vylúčenie nehnuteľnosti z konkurznej podstaty, ale o túto moţnosť sa ţalobca sám ukrátil.
  38. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, keďţe súd prvej inštancie úplne zistil skutkový stav veci, vec správne právne posúdil, súčasne odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu veci, odvolací súd odvolacie dôvody ţalobcu vyhodnotil za nedôvodné a napadnutý rozsudok, stotoţňujúc sa s jeho správnosťou tak vo výroku, ako aj v odôvodnení, v zmysle § 387 C. s. p. potvrdil ako vecne správny.
  39. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p.. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný ţalovaný, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 8 5Obo/32/2015 O výške náhrady trov odvolacieho konania, rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C. s. p.).
  40. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  41. P o u č e n i e : Proti rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej môţe podať dovolanie strana, v neprospech ktorej bol rozsudok vydaný, v lehote dvoch mesiacov odo dňa jeho doručenia oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo do volacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).V dovolaní sa popri všeobecných náleţitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie povaţuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. a/ a b/ C. s. p.). Podľa § 420 C. s. p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemoţnil strane, aby uskutočňovala jej 9 5Obo/32/2015 patriace procesné práva v takej miere, ţe došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 421 ods. 1 C. s. p. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola riešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolacie dôvody moţno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môţe dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.). V Bratislave,
  42. novembra 2016 JUDr. Lenka Praženková, v. r. predsedníčka senátu JUDr. Anna Marková, v. r. členka senátu JUDr. Darina Ličková, v. r. členka senátu Za správnosť vyhotovenia: Katarína Helleschová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.