← Slovensko

odvolanie prokurátorky

N a j v y š š í s ú d 3 Urto 5/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Šimonovej a sudcov JUDr. Aleny Šiškovej a JUDr. Martina Bargela vo veci uznania cudzozemského rozhodnutia, týkajúceho sa občana Slovenskej republiky J. F., na neverejnom zasadnutí

  1. septembra 2016 v Bratislave, o odvolaní prokurátorky Krajskej prokuratúry v Košiciach proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo
  2. júna 2016, sp. zn. 6Ntc 1/2016, takto r o z h o d o l : Podľa § 518 ods. 4 Trestného poriadku odvolanie odsúdeného J. F. s a z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo
  3. júna 2016, sp. zn. 6Ntc 1/2016, podľa § 15 ods. 1, § 16 ods. 1 písm. i/ zák. č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zák. č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zák. č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí“) uznanie a výkon rozsudku Okresného súdu v Tepliciach – Česká republika z
  4. októbra 2015, sp. zn. 4T 169/2015, v rozsahu, v ktorom sa týka trestu odňatia slobody uloženého odsúdenému J. F., ktorým bol uznaný vinným pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia a vykázania podľa § 337 ods. 1 písm. b/ Trestného zákonníka Českej republiky, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody podľa § 337 ods. 1 Trestného zákonníka Českej republiky v trvaní 300 dní (10 mesiacov), o d m i e t o l. Krajský súd v Košiciach svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že ako vykonávajúci súd sa najskôr zaoberal dĺžkou nevykonaného trestu odňatia slobody odsúdeného J. F., ktorý výkon vo vydávajúcom štáte skončí
  5. septembra 2016, t. j. ku dňu rozhodnutia zvyšok nevykonaného trestu nepresahuje dĺžku 6 mesiacov, a preto rozhodol o odmietnutí uznania 2 3 Urto 5/2016 rozsudku Okresného súdu v Tepliciach – Česká republika z
  6. októbra 2015, sp. zn. 4T 169/2015, z dôvodu podľa § 16 ods. 1 písm. i/ zák. č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí. Proti tomuto rozsudku podala riadne a v zákonnej lehote odvolanie prokurátorka Krajskej prokuratúry v Košiciach podaním z
  7. júla 2016 (č. l. 54 spisu). Prokurátorka v odôvodnení svojho odvolania uviedla, že Krajskému súdu v Košiciach bolo dňa
  8. februára 2016 Okresným súdom v Tepliciach, Česká republika doručené osvedčenie tohto okresného súdu z
  9. januára 2016 vyhotovené v zmysle článku 4 rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/SVV z
  10. novembra 2008 a tiež rozsudok Okresného súdu v Tepliciach z
  11. októbra 2015, sp. zn. 4T 169/2015, právoplatný toho istého dňa, ktorým bol J. F. uložený trest odňatia slobody v trvaní 300 dní. Z osvedčenia okrem iného vyplýva, že ku dňu jeho vyhotovenia, t. j.
  12. januára 2016 odsúdený z uloženého trestu odňatia slobody vykonal 51 dní. Krajský súd v Košiciach po vyžiadaní ďalších podkladov od príslušných slovenských orgánov predložil na vec sa vzťahujúci spisový materiál na vyjadrenie Krajskej prokuratúre v Košiciach. Vzhľadom na nezistenie dôvodov odmietnutia uznania a výkonu vyššie citovaného rozhodnutia českého súdu krajská prokuratúra zaslala Krajskému súdu v Košiciach súhlasné vyjadrenie k uznaniu tohto cudzieho rozhodnutia. Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo
  13. júna 2016, sp. zn. 6Ntc 1/2016, rozhodol o odmietnutí uznania a výkonu citovaného cudzieho rozhodnutia s poukazom na skutočnosť, že dĺžka zvyšku nevykonaného trestu odňatia slobody ku dňu rozhodnutia nepresahuje 6 mesiacov. Túto skutočnosť krajský súd vyhodnotil ako skutočnosť zakladajúcu dôvod odmietnutia uznania a výkonu rozhodnutia (§ 16 ods. 1 písm. i/ zák. č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí). Podľa § 16 ods. 1 písm. i/ zák. č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí súd rozhodne o odmietnutí uznania a výkonu rozhodnutia, ak dĺžka výkonu trestnej sankcie, ktorá má byť vykonaná, je kratšia ako šesť mesiacov, pričom je zrejmé, že zák. č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí v tomto ani inom ustanovení výslovne neustanovuje, ku ktorému dňu má byť dĺžka zvyšku nevykonaného trestu odňatia slobody v tejto súvislosti posudzovaná. 3 3 Urto 5/2016 Prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že zákonom č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí bolo do slovenského právneho poriadku implementované rámcové rozhodnutie Rady 2008/909/SVV z
  14. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii, ktoré k tomuto dôvodu odmietnutia uznania výkonu cudzieho rozhodnutia v článku 9 ods. 1 písm. h/ uvádza: „príslušný orgán vykonávajúceho štátu môže odmietnuť uznanie rozsudku a vykonanie trestu, ak v čase, keď bol príslušnému orgánu vykonávajúceho štátu doručený rozsudok, je dĺžka trestu, ktorý sa má ešte vykonať, kratšia ako šesť mesiacov“. V tejto súvislosti uviedla, že ustanovenia zákonov, ktorými boli do právneho poriadku členského štátu implementované vo všeobecnosti majú byť vykladané v súlade s účelom a vo svetle znenia článku 9 ods. 1 písm. h/ citovaného rámcového rozhodnutia Rady a vzhľadom na neexistenciu dôvodov odmietnutia uznania a výkonu cudzieho rozhodnutia mal súd rozhodnúť o uznaní a výkone právoplatného rozsudku Okresného súdu v Tepliciach z
  15. októbra 2015, sp. zn. 4T 169/
  16. Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok krajského súdu a aby sám rozhodol o uznaní a výkone rozsudku Okresného súdu v Tepliciach. Odvolanie prokurátorky Krajskej prokuratúry v Košiciach bolo zaslané odsúdenému, ktorý sa k nemu nevyjadril. Odvolanie s trestným spisom bolo
  17. augusta 2016 predložené Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „odvolací súd“) na rozhodnutie, ktorý na neverejnom zasadnutí
  18. septembra 2016 preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátorky Krajskej prokuratúry v Košiciach je prípustné (§ 306 Trestného poriadku), bolo podané oprávnenou osobou (§ 15 ods. 5 zák. č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí) a v zákonom stanovenej lehote a na príslušnom súde (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie prokurátorky bolo síce dôvodné, ale z dôvodu zásadnej zmeny skutkového stavu vo vzťahu k výkonu trestu odňatia slobody u odsúdeného nezostalo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky nič iné len odvolanie prokurátorky zamietnuť. 4 3 Urto 5/2016 Podľa § 16 ods. 1 písm. i/ zák. č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí súd rozhodne o odmietnutí uznania a výkonu rozhodnutia, ak dĺžka výkonu trestnej sankcie, ktorá má byť vykonaná, je kratšia ako šesť mesiacov. Podľa článku 9 bod 1 písm. h/ Rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/SVV z
  19. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii (ďalej aj „Rámcové rozhodnutie Rady 2008/909/SVV o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach“) príslušný orgán vykonávajúceho štátu môže odmietnuť uznanie rozsudku a vykonanie trestu, ak v čase, keď bol príslušnému orgánu vykonávajúceho štátu doručený rozsudok, je dĺžka trestu, ktorý sa má ešte vykonať, kratšia ako šesť mesiacov. Ustanovenie § 16 ods. 1 písm. i/ zák. č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí upravuje jeden z dôvodov pre obligatórne odmietnutie uznania a výkonu cudzozemského rozhodnutia („rozhodne o odmietnutí“), ktorým je zostávajúca dĺžka výkonu trestnej sankcie nepresahujúca 6 mesiacov. Tým, že zákonodarca v citovanom zákone explicitne neupravil časový okamih, odkedy sa počíta nevykonaný zvyšok trestu, je vzhľadom na existenciu práva Európskej únie potrebné vykladať tento zákon eurokonformne v súlade s nepriamym účinkom existujúcich rámcových rozhodnutí tak, aby sa dosiahol cieľ, ktorý toto rozhodnutie sleduje. Nepochybne účelom rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/SVV o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach je aj uvádzať do praktického života „zásadu vzájomného uznávania rozhodnutí v trestných veciach“, ktorá je jedným z cieľov tejto spolupráce v rámci Európskej únie. Ak teda rámcové rozhodnutie Rady 2008/909/SVV o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach precizuje (t. j. predvída a konkretizuje absenciu úpravy vo vnútroštátnom právnom poriadku Slovenskej republiky) okamih určenia času pre výpočet zostávajúcej dĺžky výkonu trestu časom, keď bol príslušnému orgánu vykonávajúceho štátu doručený rozsudok, tak takémuto eurokonformnému výkladu práva nemožno nič vyčítať a odvolací súd sa s názorom krajskej prokuratúry musel v plnom rozsahu stotožniť. Nebolo by totiž v súlade s účelom inštitútu uznávania a výkonu rozhodnutí a práve naopak bolo by na ťarchu (ujmu) odsúdeného odvíjať výpočet zostávajúcej dĺžky 5 3 Urto 5/2016 nevykonaného trestu od neskoršieho okamihu, t. j. nie už okamihom doručenia rozsudku orgánu vykonávajúceho štátu, ale až okamihom vopred neistého časového okamihu, kedy príslušný súd rozhodne a odvíjať od toho záver pre uznanie (vykonanie), resp. odmietnutie uznania (vykonania) cudzozemského rozhodnutia. Ak teda z predloženého spisového materiálu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že na Krajský súd v Košiciach bolo
  20. februára 2016 doručené Okresným súdom v Tepliciach – Česká republika Osvedčenie Okresného súdu v Tepliciach – Česká republika z
  21. januára 2016 (ďalej aj „osvedčenie“) podľa článku 4 Rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/SVV o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach o uznaní a výkone právoplatného rozsudku Okresného súdu v Tepliciach – Česká republika z
  22. októbra 2015, sp. zn. 4T 169/2015, právoplatného
  23. októbra 2015, vo veci občana Slovenskej republiky J. F., pričom k
  24. februáru 2016 odsúdenému J. F. zostalo vykonať trest odňatia slobody v celkovej dĺžke 237 dní (do
  25. januára 2016 vykonal 63 dní z celkového počtu 300 dní); nebola preto splnená podmienka podľa § 16 ods. 1 písm. i/ zák. č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí pre odmietnutie uznania a výkonu rozhodnutia z dôvodu, že by výkon zostávajúcej trestnej sankcie ku dňu doručenia rozsudku Okresného súdu v Tepliciach Krajskému súdu v Košiciach bol kratší ako šesť mesiacov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej rezultuje, že uvedený rozsudok súdu Českej republiky týkajúci sa občana Slovenskej republiky, ktorý naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty tam posúdeného deliktu, by bolo možné uznať pre územie Slovenskej republiky a zároveň rozhodnúť o vykonaní uloženého trestu, pretože v zmysle § 4 ods. 1 zák. č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí skutok, pre ktorý bolo rozhodnutie vydané, je trestným činom aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, odsúdený J. F. je štátnym občanom Slovenskej republiky, má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky a zároveň udelil súhlas s odovzdaním na výkon trestu odňatia slobody do Slovenskej republiky. S ohľadom na uvedené by bol Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný napraviť pochybenie Krajského súdu v Košiciach, pokiaľ išlo o posúdenie zostávajúcej dĺžky výkonu trestnej sankcie u odsúdeného J. F.. 6 3 Urto 5/2016 Podľa § 517 ods. 2 prvá veta Trestného poriadku ak dĺžka trvania a druh trestu odňatia slobody uloženého uznávaným cudzím rozhodnutím sú zlučiteľné s právnym poriadkom Slovenskej republiky, súd v rozhodnutí o uznaní súčasne rozhodne, že sa bude vo výkone trestu uloženého cudzím rozhodnutím pokračovať bez jeho premeny podľa odseku
  26. V zmysle označeného ustanovenia súd rozhodne vtedy, ak usúdi, že dĺžka a druh trestu odňatia slobody sú zlučiteľné s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda zodpovedajú trestným sadzbám za konkrétny trestný čin a spôsob výkonu trestu tak, ako ich predvída slovenský právny poriadok. Súd jednoducho cudziu sankciu „prevezme“ do výroku svojho uznávacieho rozsudku a rozhodne, že sa vo výkone tohto trestu bude pokračovať bez jeho premeny, na trest, ktorý by uložil podľa slovenského právneho poriadku, keby sám konal vo veci. Preto súd pri postupe podľa § 517 ods. 2 Trestného poriadku nevykonáva hĺbkovú analýzu cudzieho rozhodnutia a ani podmienok na uloženie primeraného druhu trestu a jeho výmery podľa ustanovení slovenského Trestného zákona. Neoddeliteľnou súčasťou tohto výroku je rozhodnutie o zaradení odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody do toho ktorého ústavu na výkon trestu. V predmetnej veci sú druh trestu - odňatie slobody i jeho výmera – 10 mesiacov, uložený uznávaným rozsudkom Okresného súdu v Tepliciach, sp. zn. 4T 169/2015, z
  27. októbra 2015 zlučiteľné s právnym poriadkom Slovenskej republiky a odsúdeného by zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na odpis registra trestov (č. l. 39 a nasl. spisu) do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. So zreteľom na uvedené bolo odvolanie krajskej prokuratúry v čase jeho podania dôvodné a opodstatnené, avšak medzičasom z dôvodu zmeny skutkového stavu, keď Väzenská služba Českej republiky, Věznice Bělušice, prípisom z
  28. augusta 2016 informovala Najvyšší súd Slovenskej republiky, že výkon trestu odňatia slobody odsúdeného J. F. uplynie
  29. septembra 2016 a dňa
  30. septembra 2016 tunajšiemu súdu Väzenská služba Českej republiky oznámila, že dňa
  31. septembra 2016 o 08:15 hod. odsúdený J. F. trest vykonal, bol odovzdaný cudzineckej polícii k vyhosteniu a teda bol prepustený na slobodu, Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že ak inštitút uznania rozhodnutia, ktorý je neoddeliteľný a na seba nadväzujúci s inštitútom výkonu rozhodnutia, má mať vo svojej podstate praktický význam a nadobudnúť zamýšľané 7 3 Urto 5/2016 účinky aj na území Slovenskej republiky tak, aby sa dosiahol výkon samotného cudzozemského rozhodnutia na území našej republiky, tak uznanie cudzozemského českého rozsudku a jeho výkon stratili svoje opodstatnenie z dôvodu, že výkon právoplatného rozsudku Okresného súdu v Tepliciach z
  32. októbra 2015, sp. zn. 4T 169/2015, ktorým bol občan Slovenskej republiky J. F., nar. X. v T., trvale bytom: P. ul. č. X./X., N., okres T., uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia a vykázania podľa § 337 ods. 1 písm. b/ Trestného zákonníka Českej republiky, bol už zrealizovaný na území štátu pôvodu. So zreteľom na uvedené rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave dňa
  33. septembra 2016 JUDr. Gabriela Š i m o n o v á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.