Obsah (6)

§ 193§ 18§ 192§ 66§ 127§ 129

N a j v y š š í s ú d 3 Urtost 6/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Šiškovej a sudcov JUDr. Jany Serbovej

§ 193ods.

1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného R. S. sa z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Bratislave uznesením zo 17. augusta 2016, sp. zn. 1Ntc 15/2015, zamietol

§ 18ods.

1 zák. č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zák. č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov s použitím § 415 ods. 1 Trestného poriadku a s poukazom na § 66 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, žiadosť odsúdeného R. S., o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky uloženého mu rozsudkom Krajinského súdu Korneuburg z

1. novembra 2014, sp. zn. 505Hv 103/14p, v spojení s rozsudkom Vyššieho Krajinského súdu Viedeň z
2. marca 2015, sp. zn. 18Bs 39/15i, uznaného a vykonávaného rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z
3. decembra 2015, sp. zn. 1Ntc 15/2015, právoplatným
4. februára 2016 a z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu 2 3 Urtost 6/2016 Bratislava III z
5. augusta 2014, sp. zn. 1T 212/2014, ktorý nadobudol právoplatnosť
6. septembra
7. Krajský súd v Bratislave napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že formálnu podmienku pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody odsúdený splnil po tom, ako vykonal polovicu uloženého trestu. K materiálnej podmienke uviedol, že odsúdený má 17 (sedemnásť) záznamov v registri trestov, má absenciu pracovných návykov, na základe čoho súd dospel k záveru, že práve neschopnosť odsúdeného dlhodobo sa zaradiť do pracovného života bola determinujúcim faktorom jeho trestnej činnosti. Krajský súd v Bratislave zároveň dospel k záveru, že požiadavka pozitívnej prognózy správania odsúdeného na slobode splnená nebola. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas a riadne odsúdený R. S. sťažnosť (č. l. 194 spisu), ktorú následne podaním z
8. októbra 2016 odôvodnil. Uviedol, že z hodnotenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Trnava z
9. júla 2016 vyplýva, že odsúdený si povinnosti plnil v rámci možnosti ústavu, na požadovanej úrovni. Sám o sebe uviedol, že vždy bol v ústave zaradený do práce (pracovisko Terminál), kde sa snažil dodržiavať pokyny majstra a tým aj plniť program zaobchádzania. Poukázal na skutočnosť, že do práce môže byť odsúdený zaradený po schválení komisiou, ale nie vždy to je možné a prechodné, nakoľko na prácu čaká veľmi veľa odsúdených. V tejto súvislosti poukázal na odsúdených, ktorí nejavia o prácu záujem, ale uvedené sa netýka osoby odsúdeného S.. Ďalej poukázal na skutočnosť, že bol sedemnásť 17 (sedemnásť) razy súdne trestaný, je si vedomý toho, že to nie je málo, avšak svoj dlh spoločnosti splatil, a preto požiadal súd, aby prihliadol na prítomnosť a nie minulosť odsúdeného, ktorá ho veľmi mrzí a dávno všetko oľutoval. K účelovému správaniu odsúdený uviedol, že každý jeden človek sa správa účelovo, či je na slobode, v ústave, v práci, v rodine atď. Človek musí robiť veci účelovo, alebo správať sa účelovo, inak by nemal o chvíľu prácu, výplatu a hlavne domov a rodinu. Poukázal na príklad jedného odsúdeného, jeho trest bol 12 (dvanásť) rokov, bol prvotrestanec, vo výkone trestu je momentálne ôsmy rok a ani raz za ten čas nebol potrestaný disciplinárne, približne 9 (deväť) razy bol disciplinárne odmenený, každý mesiac mal pravidelné návštevy rodiny, pracovne bol zaradený počas celého výkonu trestu, zapájal 3 3 Urtost 6/2016 sa do ústavných aktivít a pracoval nad rámec. V strednom stupni stráženia bol v diferenciačnej skupine A, hodnotenie mal priaznivé a pri preradení do minimálneho stupňa stráženia prešiel na štvrtý 4 (štvrtý) raz počas vyše troch rokov, kde mu bolo súdom stále vytýkané to isté, t. j. účelové správanie. Je preto toho názoru, že ak takýto odsúdený s hodnotením A neprešiel z basy do basy, čo si má tento odsúdený potom pomyslieť, ak bude podávať žiadosť o podmienečné prepustenie. Odsúdený sa môže vo výkone trestu akokoľvek snažiť, ale po podaní žiadosti o podmienečné prepustenie súd žiadosť zamietne, či máte kladné alebo záporné vyhodnotenie. Najvyšší súd Slovenskej republiky

§ 192ods.

1 Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného R. S. nie je dôvodná.

§ 18ods.

1 zák. č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zák. č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov, súd, ktorý rozhodol o uznaní a výkone rozhodnutia, je oprávnený prijať všetky následné rozhodnutia spojené s výkonom trestnej sankcie vrátane podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.

§ 66ods.

1 písm. a/ Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody. Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní predloženého spisu zistil, že krajský súd rozhodol v súlade so zákonom, keď žiadosť odsúdeného zamietol. Rovnako ako krajský súd, aj Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že u odsúdeného sú naplnené formálne podmienky pre podmienečné prepustenie. 4 3 Urtost 6/2016 Rozhodujúcim kritériom z hľadiska posúdenia dotknutého trestného činu ako prečinu, zločinu alebo obzvlášť závažného zločinu vo vzťahu k podmienke výkonu určitej časti trestu pri podmienečnom prepustení (§§ 66 – 67 Trestného zákona) je právna kvalifikácia

cudzieho rozhodnutia, ktoré bolo uznané príslušným súdom Slovenskej republiky, a to z hľadiska kritérií uvedených v §§ 10 a 11 Trestného zákona (rozhodnutie č. 13 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 2/2016). Pri právnej kvalifikácii

uznaného rozhodnutia (trestný čin krádeže vlámaním sčasti v štádiu pokusu, sčasti dokonanej

§ 127, § 129 č.

1, § 15 ods. 1 rakúskeho Trestného zákonníka – č. l. 58 spisu) ide o úmyselný trestný čin s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov – sadzba 6 mesiacov až 5 rokov

§ 129rakúskeho Trestného zákonníka (č.

l. 4 spisu). Ide teda o prečin (§ 10 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona), čomu zodpovedá lehota pre podmienečné prepustenie

§ 66ods.

1 písm. a/ Trestného zákona, ktorá plynie od

1. októbra 2014 (uznesenie o započítaní – č. l. 84 spisu). Podmienka výkonu jednej polovice trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený vo výmere troch rokov a šesť mesiacov, bola preto splnená
2. júla
3. Pokiaľ ide o materiálne podmienky podmienečného prepustenia, hoci sú sčasti splnené (odsúdený síce preukazuje snahu po polepšení, ústavom na výkon trestu odňatia slobody je hodnotený celkovo kladne, čiastočne plní stanovené ciele programu zaobchádzania (č. l. 181 spisu), napriek týmto skutočnostiam je v neprospech odsúdeného jeho veľmi početná (opakovaná) trestná činnosť s počtom 17 záznamov (odpis registra trestov – č. l. 155 spisu a nasl.), na ktorú poukázal aj krajský súd a v podrobnostiach na rozhodnutie Najvyšší súd Slovenskej republiky aj odkazuje. Opakované páchanie druhovo identickej trestnej činnosti – krádeže, svedčí o tom, že v jeho prípade nemožno očakávať, že by v budúcnosti viedol riadny život. Sám riaditeľ Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou v hodnotení odsúdeného uviedol, že „resocializačná prognóza je

hodnotenia rizika sociálneho zlyhania nepriaznivá (recidíva, dlhodobá nezamestnanosť, v minulosti závislosť, ústavná výchova“. Najvyšší súd Slovenskej republiky v tomto smere udáva, že podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je namieste len v tom prípade, ak vzhľadom na všetky okolnosti, ktoré môžu mať v rámci konania o podmienečnom prepustení význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie riadny život, čo vyššie uvedené hodnotenie ústavu a závery súdu, najmä odpis registra trestov, priamo vylučuje. 5 3 Urtost 6/2016 Samotnou okolnosťou, ktorá má nepochybne veľký význam, je aj predchádzajúci spôsob života odsúdeného, vrátane jeho prípadnej trestnej činnosti. Hoci teda odsúdený v podanej sťažnosti navrhuje, aby súd neprihliadal na minulosť odsúdeného, ale “pozeral“ vo svetle prítomnosti života odsúdeného, Najvyšší súd Slovenskej republiky v tomto smere udáva, že isteže nemožno paušálne dospieť k záveru, že u odsúdených s početnou kriminálnou minulosťou už podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody neprichádza do úvahy; nemožno však abstrahovať (odmyslieť si) skutočnosť, že s ohľadom na túto kriminálnu minulosť bude splnenie materiálnej podmienky, t. j. že bude odsúdený S. viesť riadny život, skôr veľmi výnimočné. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky nemal za preukázané splnenie druhej, a to materiálnej podmienky, že od odsúdeného možno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Vzhľadom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť odsúdeného R. S. postupom

§ 193ods.

1 písm. c/ Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave dňa 9. novembra 2016 JUDr. Alena Š i š k o v á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová