Najvyšší súd 1Sžak/4/2017 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci sťaţovateľa (pôv. ţalobca): E. G., nar. X., štátna príslušnosť Afganská islamská republika, v krajine pôvodu trvalým pobytom J. štvrť D., ulica Č., provincia N., t. č. evidenčne Pobytový tábor Rohovce, na dlhodobej priepustke Holubyho 21, Pezinok, zastúpeného Mgr. Jarmilou Karak Vargovou, advokátkou so sídlom Brečtanová 21, 831 01 Bratislava, proti ţalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, o preskúmanie rozhodnutia orgánu verejnej správy, o kasačnej sťaţnosti sťaţovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 7SaZ/3/2016-30 zo dňa 13. decembra 2016, takto r o z h o d o l: Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťaţnosť proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 7SaZ/3/2016-30 zo dňa 13. decembra 2016 z a m i e t a . Sťaţovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. 2 1Sţak/4/2017 O d ô v o d n e n i e I. Predmet konania Rozhodnutím ČAS: MU-PO-132-35/2015-Ţ zo dňa 12.08.2016 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) ţalovaný podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 480/2002 Z. z.“) neudelil sťaţovateľovi azyl a zároveň podľa § 13c ods. 2 písm.
- e)a § 20 ods. 4 zák. č. 480/2002 Z. z. neposkytol sťaţovateľovi doplnkovú ochranu. 1. Preskúmavané rozhodnutie odôvodnil tým, ţe v danom prípade neboli splnené podmienky udelenia azylu, nakoľko sťaţovateľovi nehrozí ţiadna z foriem prenasledovania taxatívne vymenovaných v § 2 zák. č. 480/2002 Z. z.. Neboli naplnené dôvody na udelenie azylu na území Slovenskej republiky z dôvodu opodstatnenosti jeho obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboţenských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo zák. č. 480/2002 Z. z. a z Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951 (ďalej len „Ženevský dohovor“). 2. Vzhľadom na vyššie uvedené závery ţalovaný v súlade s § 20 ods. 4 zák. č. 480/2002 Z. z. skúmal, či sťaţovateľ spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany, teda či sú váţne dôvody domnievať sa, ţe by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia (§ 2 písm. f/ zák. č. 480/2002 Z. z.). V danom prípade ţalovaný dospel k záveru, ţe nemoţno s dostatočnou istotou vylúčiť, ţe by v prípade návratu do krajiny pôvodu sťaţovateľ nemohol byť vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia. Ţalovaný ďalej zhodnotil, ţe z tohto dôvodu by sťaţovateľovi prináleţalo poskytnutie doplnkovej ochrany. 3. Ţalovaný následne poukázal na rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 2T/92/12- 7232 zo dňa 07.11.2012, ktorým bol sťaţovateľ uznaný za vinného zo spáchania pokračujúceho zločinu prevádzačstva vo forme spolupáchateľstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm.
- d)zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a zároveň mu bol uloţený trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 6 mesiacov a trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na 5 rokov. Zdôraznil, ţe sťaţovateľ páchal trestnú 3 1Sţak/4/2017 činnosť ako člen organizovanej skupiny. Ďalej poukázal na predchádzajúce konania o azyle, v ktorých sťaţovateľ opakovane zavádzal správne orgány, a to uvádzaním odlišných osobných údajov, dôvodov ţiadosti o azyl ako aj o spôsobe ţivota v krajine pôvodu. Rovnako ţalovaný zistil, ţe sťaţovateľ ţiadal o azyl vo Švédsku a v Dánsku, kde takisto uvádzal odlišné informácie. 4. Po posúdení adekvátnosti aplikácie ust. § 13c ods. 2 písm.
- e)zák. č. 480/2002 Z. z. odporca dospel k záveru, ţe sťaţovateľovi doplnkovú ochranu s odkazom na vyššie uvedené ustanovenie zák. č. 480/2002 Z. z. ako osobe nebezpečnej pre spoločnosť neposkytuje. II. Konanie na krajskom súde 5. Sťaţovateľ podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na Krajský súd v Bratislave správnu ţalobu vo veci azylu podľa Štvrtej hlavy Tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) s nasledujúcimi ţalobnými bodmi (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.): - záver ţalovaného o uplatnení vylučovacej klauzuly podľa § 13c ods. 2 písm.
- e)zák. č. 480/2002 Z. z. je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a - záver ţalovaného o tom, ţe sťaţovateľ nespĺňa podmienky pre udelenie azylu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň ţalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci. 6. Podľa krajského súdu ţalobný bod sťaţovateľa, v ktorom tento namietal uplatnenie vylučovacej klauzuly podľa § 13c ods. 2 písm.
- e)zák. č. 480/2002 Z. z. nebol dôvodný. Pripomenul, ţe sťaţovateľ sa dopustil pokračovacieho zločinu prevádzačstva, za čo bol právoplatne odsúdený. Za spáchanie takého zločinu moţno vyhodnotiť sťaţovateľa ako nebezpečného pre spoločnosť. V danom prípade boli naplnené podmienky pre vylúčenie z oprávnenia na poskytnutie doplnkovej ochrany. Poukázal na Smernicu rady 2011/95/EÚ o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany článok 17 ods. 1 písm. d), podľa ktorého štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátneho občianstva sú vylúčení z oprávnenia na doplnkovú ochranu, ak existujú váţne dôvody domnievať sa, ţe 4 1Sţak/4/2017 predstavujú nebezpečenstvo pre spoločnosť alebo bezpečnosť členského štátu, v ktorom sú prítomní. Krajský súd sa z uvedených dôvodov stotoţnil s namietaným záverom ţalovaného. 7. K ţalobnému bodu, v ktorom sťaţovateľ namietal záver ţalovaného o nesplnení podmienok pre udelenie azylu krajský súd uviedol, ţe sťaţovateľ neuviedol skutočnosti, zakladajúce dôvod na jeho udelenie. Sťaţovateľ sám potvrdil, ţe sa neobáva problémov po návrate do krajiny pôvodu. Nemá obavy z prenasledovania z dôvodov uvedených v ustanovení § 8 zák. č. 480/2002 Z. z.. Sťaţovateľovi nehrozí ţiadna z foriem prenasledovania vymenovaných v § 2 zák. č. 480/2002 Z. z. Jeho problémy sú všeobecného charakteru, teda hrozba neselektívneho násilia z dôvodu pretrvávajúcej nestabilnej bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu. 8. Krajský súd sa stotoţnil so závermi ţalovaného, pričom zistenie skutkového stavu veci, tak ako ho vykonal ţalovaný, povaţoval za dostatočné. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Krajský súd v Bratislave správnu ţalobu podľa § 190 v spojení s § 206 ods. 6 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol. III. Konanie na kasačnom súde A) 9. Proti rozsudku krajského súdu sťaţovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťaţnosť z dôvodov uvedených v - § 440 ods. 1 písm.
- f)S.s.p., t.j. krajský súd nesprávnym procesným postupom znemoţnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, ţe došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ako aj - § 440 ods. 1 písm.
- g)S.s.p., t.j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. 10. Sťaţovateľ v nasledujúcich sťaţnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm.
- c)S.s.p. najmä uviedol, ţe krajský súd: 1. sa nesprávne priklonil k výkladu pojmu nebezpečenstvo pre spoločnosť tak, ako ho definoval správny orgán, pričom sťaţovateľ nesprávnosť záverov krajského súdu a ţalovaného zdôvodnil nasledovne: 5 1Sţak/4/2017 o poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie, spojené prípady C-57/09 & C-101/09, Bundesrepublik Deutschland v B & D, z 09.11.2010, ktorý výslovne konštatoval, ţe účasť v teroristickej organizácii sama o sebe nezakladá automaticky dôvod na vylúčenie spod medzinárodnej ochrany; o záver, ţe kaţdá osoba, u ktorej je dôvodné podozrenie, ţe sa na území Slovenskej republiky dopustila úmyselnej trestnej činnosti je v rozpore s poţiadavkou riadneho individuálneho posúdenia prípadu a preto je neakceptovateľný; o s odkazom na ustanovenie § 13c ods. 2 písm.
- b)zák. č. 480/2002 Z. z. definujúci vzťah k zák. č. 300/2005 Z.z. (uvedené ustanovenie povaţuje osoby, ktoré spáchali obzvlášť závaţný zločin za vylúčené z poskytnutia doplnkovej ochrany) uviedol, ţe prijatie vyššie spomenutého výkladu pojmu nebezpečenstvo pre spoločnosť je nelogické, a to vzhľadom na skutočnosť, ţe by v danom prípade ustanovenie § 13c ods. 2 písm.
- b)zák. č. 480/2002 Z. z. (spáchanie obzvlášť závaţného zločinu) bolo úplne nadbytočné. 2. sa nedostatočne zaoberal námietkami sťaţovateľa, ktoré tento produkoval v správnej ţalobe; 3. nevyhodnotil správne splnenie podmienok pre udelenie azylu. 11. Navrhol, aby kasačný súd rozhodol tak, ţe rozsudok krajského súdu mení tak, ţe preskúmavané rozhodnutie zrušuje vec vracia ţalovanému na ďalšie konanie B) 12. Ţalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťaţnosti zo dňa 09.02.2017 uviedol, ţe sa stotoţňuje s právnym názorom krajského súdu a odkázal na vyjadrenie k správnej ţalobe zo dňa 07.11.2016 (č. l. 19) a zdôraznil, ţe dôvody, ktoré sťaţovateľ počas pohovoru uviedol, nie sú dôvodmi pre udelenie azylu v zmysle § 8 zák. č. 480/2002 Z. z. Podľa jeho názoru sťaţovateľ neuviedol také dôvody na udelenie azylu, ktoré by zakladali dôvod na jeho udelenie, pričom sám tvrdí, ţe sa neobáva problémov pri návrate do krajiny pôvodu. Z uvedeného vyplýva, ţe nemá opodstatnené obavy z prenasledovania z dôvodov uvedených v § 8 zák. č. 480/2002 Z. z. 6 1Sţak/4/2017 13. Ďalej poukázal na znenie rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 2T/92/12-7232 zo dňa 07.11.2012, ktorým bol sťaţovateľ odsúdený za zločin prevádzačstva na trest odňatia slobody na dobu 5 rokov a 6 mesiacov. Zdôraznil, ţe svojou trestnou činnosťou ohrozuje všeobecný záujem na bezpečnosti spoločnosti a predstavuje tak nebezpečenstvo pre spoločnosť a teda aj v prípade, ţe ţiadateľ spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle čl. 17 ods. 1 písm. d/ kvalifikačnej smernice vylúčený z oprávnenia na jej poskytnutie tam, kde existujú váţne dôvody domnievať sa , ţe predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť alebo bezpečnosť členského štátu, v ktorom je prítomný. S poukazom na uvedené ţalovaný navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťaţnosť proti rozsudku krajského súdu zamietol ako nedôvodnú. IV. Právny názor kasačného súdu 14. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťaţnosti a z toho vyplývajúce moţné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, ţe kasačnú sťaţnosť podal sťaţovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.) s prihliadnutím na neformálnosť posudzovania kasačnej sťaţnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, ţe kasačnú sťaţnosť proti rozsudku krajského súdu je potrebné v zmysle § 461 S.s.p. zamietnuť. 15. Rozhodol v lehote vymedzenej v ustanovení § 458 ods. 1 S.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11. apríla 2017 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.). 16. Kasačný súd v súvislosti so sťaţovateľom uplatneným kasačným dôvodom uvedeným pod § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p. (t.j. nesprávne právne posúdenie veci /merita/) udáva, ţe s týmto zákonodarca spája právnu situáciu, kedy krajský súd na správne a zákonným spôsobom zistený skutkový stav (§ 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p.) bez vád zaťaţujúcich jeho rozhodovanie (písmena a/ aţ f/) aplikuje právnu normu v merite veci bez moţnosti opory v doterajšej ustálenej rozhodovacej praxi kasačného súdu. 7 1Sţak/4/2017 17. Vo vzťahu k uplatnenému dôvodu kasačnej sťaţnosti, t.j. ţe krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.) musí kasačný súd s prihliadnutím na zásadu kontinuálneho výkonu štátnej moci (čl. 1 ods. 1 veta prvá ústavy Slovenskej republiky) zdôrazniť, ţe doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky chápe takto sformulovaný sťaţnostný dôvod (viď aj bod č. 13) zakotvený v § 440 ods. 1 písm.
- g)S.s.p. vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, t.j. na prvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy (hypotéza ako právny skutkový stav a dispozícia) na riadne zistený faktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho predpisu. 18. Navyše právnym posúdením veci je analytická činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje čiastkové právne závery a spätnou aplikáciou vybranej právnej normy preveruje úplnosť a riadnosť fakticky zisteného skutkového stavu. Toto je základným poslaním správneho súdu pri prieskume zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, pričom nielen situácia „res iudicata“ tvorí rozhodovaciu prekáţku ale aj ustálená rozhodovacia prax kasačného súdu ako relevantný precedens v súlade s čl. 1 ods. 1 veta prvá ústavy Slovenskej republiky vytvára zákonodarcom akceptovanú rozhodovaciu prekáţku. 19. V súvislosti s uvedeným kasačný súd musí zdôrazniť, ţe v aplikačnom postupe krajského súdu pri rozhodovaní o merite sporu nezistil tak závaţné a hrubé nedostatky právneho posúdenia v merite veci, aby z tohto dôvodu zrušil alebo zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu. Preto tento dôvod kasačnej sťaţnosti vyhodnotil ako irelevantný. 20. Vo vzťahu k výroku o neudelení azylu kasačný súd udáva, ţe sťaţovateľ sám potvrdil, ţe sa neobáva problémov pri návrate do krajiny pôvodu. Nemá obavy z prenasledovania z dôvodov uvedených v ustanovení § 8 zák. č. 480/2002 Z. z. 21. Ţalovaný vyhľadal a do administratívneho spisu zaloţil informácie o krajine pôvodu sťaţovateľa, pričom okrem bezpečnostnej situácie v krajine sa zameral aj na postavenie bývalých členov hnutia Taliban v krajine pôvodu ako aj so zameraním na hlavné mesto Kábul a prípadné problémy so štátnymi orgánmi. Z týchto (MU-ODZS- 2015/000134-023 a MU-ODZS-2016/000038-034) vyplynulo, ţe niektorí bývalí členovia Talibanu na strednej úrovni ţijú v Kábule bez akýchkoľvek problémov, vo väčšine prípadov 8 1Sţak/4/2017 nie je stratégiou Talibanu sledovať nízkoprofilových bývalých členov, dokonca existuje vládny program pre reintegráciu bývalých členov Talibanu. 22. Pre doplnenie kasačný súd udáva, ţe sťaţovateľ nikdy neudával svoju národnosť ako dôvod obáv z prenasledovania. Zásada tzv. materiálnej pravdy má v konaní o udelenie azylu svoje špecifiká spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť ţiadateľových tvrdení. Špecifikám konania o medzinárodnej ochrane zodpovedá aj štandard a rozloţenie dôkazného bremena, ktoré sú vychýlené v prospech ţiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno tvrdenia v konaní vo veci medzinárodnej ochrany, to zaťažuje žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno dôkazné, to je uţ výraznejšie rozloţené medzi ţiadateľov o medzinárodnú ochranu a správny orgán. Preukazovať jednotlivé fakty je povinný primárne ţiadateľ, avšak správny orgán je povinný zabezpečiť k danej ţiadosti o medzinárodnú ochranu maximálne moţné mnoţstvo dôkazov a informácií, a to ako tých, ktoré vyvracajú tvrdenie ţiadateľa, ako aj tých, ktoré ich podporujú. 23. Povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb. (správny poriadok) má ţalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré ţiadateľ (sťaţovateľ) v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by žalovanému vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia. 24. V prípade sťaţovateľa teda neboli preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z ním uvedených dôvodov a ďalšie skutočnosti, ktoré pred ţalovaným prezentoval neboli z pohľadu podmienok pre udelenie azylu relevantné. 25. Vo vzťahu k výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany, kasačný súd uvádza, ţe jej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu a moţnosť legálneho pobytu na území Slovenskej republiky tým ţiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale by u nich bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v zák. č. 480/2002 Z. z.) neúnosné, neprimerané či inak neţiaduce poţadovať ich vycestovanie. V predmetnej veci ţalovaný aj s poukazom na správy o krajine pôvodu pripustil, ţe v prípade sťaţovateľa, ktorý krajinu pôvodu podľa vlastných vyjadrení opustil pred vyše 15 rokmi nemoţno s dostatočnou istotou vylúčiť, ţe by v prípade návratu do krajiny pôvodu nemohol byť vystavený reálnej hrozbe 9 1Sţak/4/2017 váţneho bezprávia. Na strane druhej vzhľadom na okolnosti daného prípadu uplatnil tzv. vylučovaciu klauzulu. 26. Vylučovacie klauzuly sú taxatívne vymedzené v čl. 12 (vo vzťahu k azylu) a v čl. 17 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (ďalej len „kvalifikačná smernica“) (vo vzťahu k doplnkovej ochrane), ako aj v citovanom ustanovení § 13c ods. 2 písm.
- e)zák. č. 480/2002 Z. z., ktoré ţalovaný na prípad navrhovateľa aplikoval. Podľa ust. § 13c ods. 2 písm.
- e)zák. č. 480/2002 Z. z. ministerstvo ďalej neposkytne doplnkovú ochranu, ak je dôvodné podozrenie, že žiadateľ predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť. 27. Teda aj v prípade, ţe ţiadateľ o azyl spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany, je vylúčený z oprávnenia na doplnkovú ochranu tam, kde existujú váţne dôvody domnievať sa, ţe predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť. 28. Výklad spojenia nebezpečenstvo pre spoločnosť, ktorého sa týka podstatná časť argumentácie sťaţovateľa, je do veľkej miery ponechaný na členských štátoch. Uvedené vychádza z čl. 33 ods. 2 Ţenevského dohovoru, ktorý stanovuje výnimky z princípu non- refoulement zakotveného v spomínanom článku. 29. Sťaţovateľom namietaná nelogickosť výkladu tohto slovného spojenia, ktorý zaujal ţalovaný, podľa názoru kasačného súdu nie je v predmetnom prípade na mieste. Skutková podstata ustanovenia § 13c ods. 2 písm.
- b)zák. č. 480/2002 Z. z. by tak za určitých okolností mohla byť skonzumovaná ustanovením § 13c ods. 2 písm.
- e)zák. č. 480/2002 Z. z., avšak ţalovaný svoj záver o nebezpečenstve pre spoločnosť, ktoré sťaţovateľova prítomnosť na území Slovenskej republiky predstavuje, zdôvodnil aj ďalšími skutočnosťami. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, ţe v tejto súvislosti vzal do úvahy, ţe sťaţovateľ zavádza orgány verejnej správy pokiaľ ide o údaje o adrese jeho pobytu na dlhodobej priepustke. V predchádzajúcich ţiadostiach o udelenie azylu menil svoju identitu a tieţ uvádzal rozličné dôvody svojich ţiadostí. V čase keď mu bola na území Slovenskej republiky poskytnutá doplnková ochrana (pred odsúdením za vyššie spomínanú trestnú činnosť) ţiadal 10 1Sţak/4/2017 o udelenie azylu vo Švédsku ako aj v Dánsku, kde rovnako zavádzal štátne orgány uvádzaním odlišných identít. Z preskúmavaného rozhodnutia je teda zrejmé, ţe ţalovaný svoj záver o nebezpečenstve pre spoločnosť nezaloţil len na trestnej činnosti, ktorú sťaţovateľ páchal. 30. Po zhodnotení vyššie spomínaných skutočností ţalovaný pristúpil k posúdeniu, či tieto predstavujú dôvod pre vylúčenie z poskytnutia doplnkovej ochrany, pričom poukázal na to, ţe právo na azyl a doplnkovú ochranu nie je právom absolútnym, t. j. je moţné vylúčiť určité osoby z tohto práva. Ak by sťaţovateľ po návrate do krajiny pôvodu čelil reálnej hrozbe mučenia, neľudského alebo poniţujúceho zaobchádzania, tieto hrozby budú posudzované v konaní, ktoré zakladá samotné vyhostenie osoby. 31. Ţalovaný vo svojom rozhodnutí podrobne popísal z akých podkladov pre záver o nebezpečenstve sťaţovateľa spoločnosť vychádzal a podrobne popísal, ako dospel k záveru o adekvátnosti vylúčenia nebezpečenstva hroziaceho v prípade návratu do krajiny pôvodu. 32. Podľa názoru kasačného súdu bol skutkový stav vo veci spoľahlivo zistený, ţalovaný si zabezpečil potrebné podklady pre svoje rozhodnutie, k dokazovaniu pouţil všetky prostriedky, ktorými je moţné zistiť a objasniť skutočný stav veci. Rozhodnutie ţalovaného vychádza zo zistených podkladov a je dostatočne odôvodnené. 33. Pokiaľ sťaţovateľ v podanej kasačnej sťaţnosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie, spojené prípady C-57/09 & C-101/09, Bundesrepublik Deutschland v B & D, z 09.11.2010, ktorý výslovne konštatoval, ţe účasť v teroristickej organizácii sama o sebe nezakladá automaticky dôvod na vylúčenie spod medzinárodnej ochrany, podľa názoru súdu uvedený argument sťaţovateľa nemohol mať vplyv na výsledok kasačného konania, nakoľko ţalovaný svoj záver o vylúčení sťaţovateľa z medzinárodnej ochrany nezaloţil na jeho členstve v hnutí Taliban, ale na jeho trestnej činnosti, za ktorú bol na území Slovenskej republiky odsúdený v spojení s jeho doterajším správaním pred štátnymi orgánmi v azylových konaniach. 34. Kasačný súd dodáva, ţe s poukazom na odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia ako aj administratívneho spisu ţalovaného je zrejmé, ţe tento sa v správnom konaní riadil poţiadavkou individuálneho posúdenia okolností prípadu v súlade s čl. 4 kvalifikačnej smernice, preto ani tento sťaţnostný bod povaţoval za nedôvodný. 11 1Sţak/4/2017 35. Na námietku vytýkajúcu „rôznorodosť“ názoru ţalovaného na sťaţovateľa kasačný súd neprihliadol s poukazom na to, ţe doplnková ochrana bola sťaţovateľovi prvýkrát poskytnutá rozhodnutím ţalovaného č. ČAS: MU-227-46/PO-Ţ/2008 zo dňa 10.06.2009 a následne rozhodnutím ČAS: MU-133-7/PO-Ţ/2010 zo dňa 18.05.2010 predĺţená. Rozhodnutím ČAS: MU-135-13/PO-Ţ/2011 zo dňa 30.08.2011 bola sťaţovateľovi doplnková ochrana zrušená z dôvodu bezpečnostného záujmu Slovenskej republiky, pričom tento záver bol odôvodnený s poukazom na vyjadrenie Slovenskej informačnej sluţby č. 63/830-V-110- 38/2011-S. V preskúmavanom rozhodnutí kasačný súd nezistil ţiadny rozpor v záveroch ţalovaného. V. 36. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, ţe krajský súd neporušil zákon, keď správnu ţalobu zamietol, kasačná sťaţnosť teda nie je dôvodná a preto ju v súlade s ust. § 461 S.s.p zamietol. 37. O trovách konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p. tak, ţe sťaţovateľovi, ktorý bol v konaní neúspešný právo na náhradu trov konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 11. apríla 2017 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, PhD., v. r. člen senátu JUDr. Marián Trenčan, v. r. člen senátu Za správnosť vyhotovenia : Michaela Smolinská