Najvyšší súd 1Sžso/7/2016 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu senátu In

§ 179ods.

1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej na účely tohto rozsudku len „zák. č. 461/2003 Z.z.“) potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, č. 18956- 41/2014-BAM z 09.07.2014 (ďalej na účely rozsudku len „prvostupňové rozhodnutie“, resp. „prvostupňový orgán“) vo veci nepriznania nároku na úrazovú dávku – pracovnú rehabilitáciu a rehabilitačné

§ 95a § 96 zák.

č. 461/2003 Z.z. v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 14. júna 2007.

§ 95ods.

1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení relevantnom pre preskúmavanú vec pracovná rehabilitácia môže byť poskytnutá poškodenému, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti, ak

posudku posudkového lekára možno predpokladať opätovné zaradenie poškodeného do pracovného procesu, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 95ods.

3 zák. č. 461/2003 Z.z. v citovanom znení pracovná rehabilitácia je výcvik potrebný na získanie pracovnej schopnosti na výkon doterajšej činnosti poškodeného alebo inej vhodnej činnosti poškodeného. Iná vhodná činnosť poškodeného je činnosť zamestnanca alebo činnosť fyzickej osoby uvedenej v § 17 ods. 2 zodpovedajúca zdravotnej spôsobilosti na prácu s prihliadnutím na vek, pracovné schopnosti a na kvalifikáciu.

§ 96ods.

1 zák. č. 461/2003 Z.z. v citovanom znení poškodený, ktorému sa poskytuje pracovná rehabilitácia, má nárok na rehabilitačné.

1. V napadnutom rozhodnutí ţalovaná s odkazom na § 215 ods. 1 a 2, § 218 ods. 1 a 2 zák. č. 461/2003 Z.z. uviedla, ţe v lekárskej správe z 26.10.2012 prvostupňový posudkový lekár sa vyjadril, ţe poškodená nemá pokles pracovnej schopnosti, lebo u poškodenej je moţné predpokladať, ţe získa pracovnú schopnosť na výkon doterajšej činnosti alebo inej vhodnej činnosti v zmysle § 17 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z.
2. Ďalej prvostupňový posudkový lekár uviedol, ţe od 07.06.2010 je ţalobkyňa invalidná, s mierou poklesu 45%, po odvolaní prehodnotená od
3. februára 2011 s mierou poklesu 55 % (45 % stav po operácii chrbtice a 10 % na depresiu). Bliţšie skutkové zistenia z procesu posudzovania invalidity ţalobkyne však ţalovaná v napadnutom rozhodnutí neuviedla. 3 1Sţso/7/2016
4. Na základe odvolania ţalobkyne podaného dňa 31.12.2013 ţalovaná s odôvodnením nesprávneho právneho záveru, vychádzajúceho z rozporuplného medicínskeho záveru, zrušila pôvodné prvostupňové rozhodnutie z 12.12.2013 a vec vrátila prvostupňovému orgánu na nové konanie. V priebehu správneho konania ţalobkyňa dňa 22.07.2013 uzavrela pracovnú zmluvu so zamestnávateľom Handicap Slovakia s.r.o., v ktorej je ako druh práce uvedené „operátor kódovania spracovania údajov“ s miestom výkonu práce Luţianky.
5. Prvostupňový posudkový lekár v lekárskej správe zo dňa 25.04.2014 a následne z 03.12.2014 (č.l 18) ako aj prostredníctvom posudku na pracovnú rehabilitáciu č. 14581-2/2014-NR z
6. apríla 2014 (ďalej na účely rozsudku len „lekárske správy“) bolo opätovne konštatované, ţe poškodená nemá pokles pracovnej schopnosti, lebo je schopná na výkon doterajšej alebo inej vhodnej činnosti.

odborného medicínskeho záveru ţalobkyňa nestratila pracovné zručnosti, nestratila odbornú pracovnú schopnosť následkom pracovného úrazu. Pracovná rehabilitácia aţ po 5 rokoch následkom pracovného úrazu nie je odôvodnená.

1. Po podaní administratívneho odvolania bol nárok ţalobkyne z hľadiska medicínskeho opätovne posúdený prvostupňovým posudkovým lekárom prostredníctvom lekárskej správy z 01.10.2014 s vyslovením rovnakých záverov ako v hore uvedených lekárskych správach. Najmä prvostupňový posudkový lekár zdôvodnil svoj záver, ţe k poklesu pracovnej schopnosti u ţalobkyne nedošlo, nakoľko bola schopná vykonávať pôvodnú prácu. Tieţ tu bolo zdôraznené, ţe ţalobkyňa nestratila svoje pracovné zručnosti a psychické schopnosti, ktoré mala pred úrazom, je vysokoškolsky vzdelaná, pracuje v administratíve, čo je pre postihnutie vzniknuté následkom daného pracovného úrazu vhodné pracovné zaradenie.
2. Ţalovaná na základe záverov svojich posudkových lekárov ako aj dotknutých ustanovení zák. č. 461/2003 Z.z, vyslovila záver, ţe citované ustanovenia zákonných noriem taxatívne určujú podmienky, za ktorých moţno úrazovú dávku priznať a v akej výške. Avšak uplatnenie citovaného nároku poškodenou za účelom zvýšenie jej kvalifikácie z oblasti práce s počítačom vzhľadom na moţnosť – ponuku iného – vyššieho pracovného zaradenia zodpovedajúceho vysokoškolskému vzdelaniu ţalobkyne, nie je v súlade s § 95 zák. č. 461/2003 Z.z., kedy okrem iného sa musí preukázať existencia predpokladu, ţe sa bude môcť vrátiť do pracovného procesu na - pôvodne vykonávané pracovné miesto alebo - iné vhodné miesto; - avšak nie zvyšovať si kvalifikáciu a poukazovať na nutnosť jej absolvovania vzhľadom na následky poškodenia zdravia po pracovnom úraze. 4 1Sţso/7/2016
3. Ďalej ţalovaná poukázala na rozdiel medzi posudzovaním miery poklesu pracovnej schopnosti a posudzovaním poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nakoľko miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa stanovuje všeobecne, zatiaľ čo miera poklesu pracovnej schopnosti je presne viazaná na výkon doterajšej pracovnej činnosti, pri ktorej ţalobkyňa utrpela pracovný úraz. II. Konanie na prvostupňovom súde
4. Proti tomuto rozhodnutiu ţalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne podala ţalobu z 09.02.2015 na Krajský súd v Nitre.
5. Krajský súd v Nitre ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v rozsahu dôvodov ţaloby (§ 249 ods. 2 OSP), na pojednávaní a dospel k záveru, ţe ţaloba nie je dôvodná, preto ju

ustanovenia § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

1. Po podrobnej rekapitulácii skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu a s odkazom na dotknuté ustanovenia zák. č. 461/2003 Z.z. krajský súd vychádzajúc zo zásady „iudex ne eat ultra petita partium“ konštatoval, ţe na súdnom pojednávaní prítomná ţalobkyňa uviedla, ţe dôvodom uplatnenia si nároku prostredníctvom ţiadosti bola to, ţe pracovnou rehabilitáciou by získala výcvik potrebný na nadobudnutie pracovnej schopnosti v oblasti PC, nakoľko nemá potrebné zručnosti pri práci s počítačom a nemohla tak prijať pracovnú ponuku na vedúcu funkciu. U svojho nového zamestnávateľa v spoločnosti Handicap Slovakia s.r.o., Luţianky pracovala na skrátený úväzok na 6 hodín denne ako digitalizácia písomností.
2. Krajský súd pri posudzovaní procesu poskytovania pracovnej rehabilitácie zdôraznil 2 základné zákonné kritéria: - má pokles pracovnej schopnosti a -

posudku posudkového lekára nemoţno predpokladať opätovné zaradenie poškodeného do pracovného procesu. Čo sa týka poklesu pracovnej schopnosti krajský súd uviedol, ţe posudkový lekár v posudku z 26.10.2012 konštatoval, ţe ţalobkyňa po opakovanom zhodnotení zdravotného stavu je naďalej invalidná s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 %. Dňa

2. 2014 opätovne konštatoval, ţe ţalobkyňa nemá pokles pracovnej schopnosti na účely pracovnej rehabilitácie, lebo je schopná na výkon doterajšej činnosti alebo inej vhodnej činnosti. Nakoľko sa úraz ţalobkyni zhojil, tak posudkový lekár vyslovil záver, ţe nemá pokles pracovnej schopnosti a ţalobkyňa je schopná vykonávať pôvodnú prácu. 5 1Sţso/7/2016
3. V uvedenej súvislosti ďalej krajský súd na str. 6 rozsudku zdôraznil: „V danom prípade súd dospel k záveru, že je potrebné rozlišovať medzi posudzovaním miery poklesu pracovnej schopnosti a posudzovaním poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vzhľadom na možný súvis medzi nimi, na čo v podstate poukazuje žalovaný správny orgán (ale aj žalobkyňa v administratívnom konaní). Jednoznačne ide o diametrálne odlišné kritériá a výsledné hodnotenia nie je možné dávať do jednej roviny. v posudzovanom prípade v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sa určuje percentuálne miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

druhu zdravotného postihnutia jednotlivých orgánov a systémov žiadateľa (fyzickej osoby) a miera pracovnej schopnosti (§ 95 zákona) je presne viazaná na výkon doterajšej pracovnej činnosti, pri ktorej poškodený utrpel pracovný úraz. Pracovný úraz, ktorý utrpela žalobkyňa dňa

2. 2007 ako zamestnankyňa u spoločnosti Provident financial Bratislava posudzovaný v príčinnej súvislosti s pracovnou činnosťou, vykonávanou v čase jej vzniku nevytvoril medicínsky predpoklad pre dôvodné priznanie žiadnej úrazovej dávky. Žalobkyňa nevykonáva pôvodnú pracovnú činnosť a so zamestnávateľom, u ktorého utrpela pracovný úraz, skončila pracovný pomer dobrovoľne na vlastnú žiadosť.“ 14.

krajského súdu záver prvostupňového orgánu a ţalovanej, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zák. č. 461/2003 Z.z. III. Odvolanie žalobkyne/stanoviská A) 15. Vo včas podanom odvolaní z 01.02.2016 (č.l. 143) proti rozsudku prvostupňového súdu ţalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v súlade s ustanovením § 205 O.s.p. uviedla nasledujúce dôvody odvolania: - súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam /§ 205 ods. 2 písm.

1. d)O.s.p./, - rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 205 ods. 2 písm.
2. f)O.s.p./. 16. Následne odvolací súd rekapituluje odvolacie námietky ţalobkyne v stručnom prehľade: - krajský súd hoci poukázal na nepredloţenie dôkazov zo strany ţalobkyne, nevzal do úvahy zhoršovanie zdravotného stavu ţalobkyne, na ktorý viackrát poukazovala, o najmä lekárska správa MUDr. I. 27.01.2012 (č.l. 90) a z 08.03.2012 (č.l. 91), o viaceré lekárske správy preukazujúce zhoršeniu zdravotného stavu ţalobkyne, 6 1Sţso/7/2016 o MUDr. Z. rozhodoval dňa 23.02.2011 (č.l 62) v odvolacom konaní vo veci invalidného dôchodku tak, ţe ţalobkyňa sa nemôţe uplatniť na pôvodnom pracovisku a v časti odporúčania uviedol, ţe odporúča pracovnú rehabilitáciu a kvalifikáciu, o svoj pracovný pomer ukončila dohodou s odôvodnením ukončenia: 

lekárskeho posudku ošetrujúceho lekára zo dňa 08.03.2012 dlhodobo stratila spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu (č.l. 81), - v zmysle § 95 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. pracovná rehabilitácia je definovaná ako výcvik potrebný na získanie pracovnej schopnosti na výkon doterajšej činnosti poškodeného alebo inej vhodnej činnosti poškodeného, o a nie je zvýšenie kvalifikácie, ako namieta ţalovaná, o hoci pôvodný zamestnávateľ ţalobkyni ponúkol pracovnú pozíciu v administratíve avšak s tým, ţe by musela cestovať kaţdý deň do Trnavy a späť, čo pri jej zdravotnom stave bolo vylúčené, - MUDr. Z. pri pohovore uviedol, ţe u ţalobkyne neprichádza do úvahy špeciálna rehabilitácia, čím myslel rehabilitáciu v zdravotníckom zariadení, nakoľko iný typ rehabilitácie mu nie je známy, - posudkoví lekári po zistení, ţe miesto výkonu práce nebude v Nitre ale vo vzdialenej Trnave, kam budem musieť cestovať z Nitry a späť autobusom s tým, ţe nemôţem dlho sedieť a ani stáť a v Trnave sa opäť musím presúvať mestskou dopravou, čo ţalobkyňa nezvládne, zmenili svoj názor o moţnosti nastúpiť späť k zamestnávateľovi, - nie je mojou chybou, ţe ako uviedol aj ţalovaný, ţe na Slovensku ja som prvou poškodenou, ktorá si uplatňuje nárok na pracovnú rehabilitáciu a rehabilitačné

§ 95

a nasl., o nakoľko s daným nárokom nemá ţalovaná skúsenosti, o ţalovaná nemá k danému nároku vydanú ţiadnu smernicu, o očakáva vo veci vydanie rozhodnutia súdu, ktoré by ju usmernilo, ako v ďalších prípadoch postupovať, a tieţ - ţalobkyňa ukončila pracovný pomer zo zdravotných dôvodov, o od 07.06.2010 sa stala invalidnou dôchodkyňou, o toto opätovne v 12/2015 potvrdila lekárska posudková komisia.

1. Záverom ţalobkyňa navrhla zmeniť napadnutý rozsudok krajského súdu a napadnuté rozhodnutie ţalovanej v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. K odvolaniu bolo pripojené vyčíslenie náhrady trov konania v sume 74,58 €. B)
2. Z vyjadrenia ţalovanej (č.l. 161) zo dňa 15.02.2016 po zhrnutí skutočností uvedených v správnom spise vyplýva, ţe 7 1Sţso/7/2016 - ţalovaná sa v plnom rozsahu stotoţňuje s právnym názorom krajského súdu uvedeným v rozsudku a odvolanie povaţuje za nedôvodné, - ďalej zhrnula skutočnosti známe odvolaciemu súdu z konaní pred prvostupňovým orgánom a ţalovanou, - lekársky posudok z 26.10.2012 ţalovaná označila za chybný, nakoľko bolo zrušené rozhodnutím z 20.02.2014, - ţalovaná nesplnila obidve zákonné podmienky o z lekárskych posudkov nevyplýva pokles pracovnej schopnosti ţalovanej, o

posudkových lekárov navrhovateľka je schopná výkonu doterajších prác, o viď jej návraty po ukončení práceneschopnosti do pôvodného pracovného procesu, - pracovná rehabilitácia spolu s pracovnou rekvalifikáciou sú dávky úrazového poistenia ustanovené zákonom, na ktorých poskytovanie nie je zákonný nárok, - potrebu ţalobkyne riešiť svoje zamestnanie rekvalifikáciou na vyššiu pracovnú pozíciu s nutnosťou ovládania práce s počítačom ţalovaná odkazuje na záver krajského súdu, ţe ak chce ţalobkyňa získať u nového zamestnávateľa vyššie pracovné postavenie, ktoré vyţaduje prácu s počítačom, toto si musí navrhovateľka riešiť vo vlastnej kompetencii a na vlastné náklady, - preto sa ţalovaná pridrţiava obsahu svojho predchádzajúceho písomného vyjadrenia k podanej ţalobe a stotoţňuje sa s vyslovenými právnymi názormi krajského súdu. 19. Z uvedených dôvodov ţalovaná ţiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v plnom rozsahu, ako vecne správny, potvrdil, a ţalobkyni nepriznal trovy konania. IV. Právne názory odvolacieho súdu 20. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

§ 212zákona č.

99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.) a s prihliadnutím na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je

ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné, pretoţe zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci (§ 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p.), a preto postupom

§ 220ods.

1 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. rozsudok zmenil tak, ţe

§ 250jods.

2 písm. c) O.s.p. napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím postupom

§ 250ja ods.

3 O.s.p. zrušil a vrátil mu späť na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich záverov. 8 1Sţso/7/2016

1. Najvyšší súd konštatuje, ţe podstatou odvolania ako aj ţaloby, ktorou sa ţalobkyňa domáha preskúmania napadnutého rozhodnutia, je právna otázka, či u ţalobkyne došlo v dôsledku pracovného úrazu zo
2. júna 2007 k poklesu pracovnej schopnosti, a ak áno, či bola v dôsledku tohto pracovného úrazu aj naďalej schopná vykonávať svoju pôvodnú prácu. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.
3. Pre prieskum veci uplatneného nároku na pracovnú rehabilitáciu je nutné vychádzať z ustanovenia § 95 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z., ktoré vymedzuje, ako sa správne zhodli účastníci, základné podmienky pre priznanie úrazovej dávky označenej ako pracovná rehabilitácia, ktorá však patrí medzi nárokovateľné dávky sociálneho poistenia na rozdiel od názoru ţalovanej a krajského súdu. Tento nárok si ţalobkyňa uplatnila prostredníctvom svojej ţiadosti a povinnosťou správneho orgánu bolo o nej rozhodnúť. Ţalovaná svoj právny názor o tom, ţe ţalobkyňa nemá pokles pracovnej schopnosti, odvíja od záverov posudkových lekárov (viď najmä body č. 5 a 6), ktorí zhodne, aţ na niektoré výnimky, vychádzali pri tomto zistení z argumentu, ţe ţalobkyňa nestratila pracovné zručnosti alebo odbornú pracovnú schopnosť následkom pracovného úrazu, pričom je schopná vykonávať pôvodnú prácu.
4. Ţalobkyňa oproti tomuto názoru ţalovanej staví svoju argumentáciu, ţe v období od pracovného úrazu v júni 2007 aţ po podanie ţiadosti v auguste 2012, hoci jej existoval pracovnoprávny pomer k pôvodnému zamestnávateľovi, tak tento bol často prerušovaní práceneschopnosťou, ktorú je nutné vyvodzovať z pracovného úrazu. Navyše od júna 2010 je ţalobkyňa invalidná s určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hodnotu 55%.
5. Najvyšší súd na tomto mieste upozorňuje, ţe pre riadny výklad ustanovenia § 95 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. mala ţalovaná predovšetkým objasniť význam pojmu „pokles pracovnej schopnosti“, ktorý je na účely zák. č. 461/2003 Z.z. vymedzený v jeho ustanoveniach §
6. Tento právny pojem sa posudzuje v rámci lekárskej posudkovej činnosti (§ 153 ods. 4 písm. a/ zák. č. 461/2003 Z.z.) v súvislosti s výkonom pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru, pričom základnou úlohou je posúdenie poklesu schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca.

§ 88ods.

1 zák. č. 461/2003 Z.z. v citovanom znení poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len "pokles pracovnej schopnosti") a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

§ 88ods.

3 zák. č. 461/2003 Z.z. v citovanom znení pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo 9 1Sţso/7/2016 s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok

osobitného predpisu.

1. Z obsahu pracovnej zmluvy z 12.10.2004 vyplýva pre ţalobkyňu, ţe druhom jej práce je vedúca obchodnej skupiny v regionálnej pôsobnosti vymedzenej územím okresov Piešťany, Hlohovec. Nitra, Topoľčany a Trnava. Základnou úlohou ţalobkyne bolo pomáhať spoločnosti pri tvorbe infraštruktúry, pričom na tento účel mala ţalobkyňa v domácnostiach uvedeného regiónu navštevovať prostredníctvom prideleného sluţobného vozidla (viď bod č. 7.2) potenciálnych, súčasných a bývalých zákazníkov a vykonávať ich hodnotenie (viď bod č. 3.3 pracovnej zmluvy). Tento skutkový stav nebol medzi ţalovanou a ţalobkyňou sporný, a tieţ nebolo sporné, ţe ţalobkyňa skutočne do pracovného úrazu takýto výkon pracovných povinností aj realizovala.
2. V nasledujúcom období - od 14.06.2007 do 14.10.2007 (poúrazový stav), - od 14.02.2008 do 04.05.2008 (operácia v dôsledku pretrhnutia veľkého sedacieho svalu), - od 08.06.2009 do 06.06.2010 (operácia chrbtice) a - v nasledujúcom období jej bola uznaná invalidita, ţalobkyňa v dôsledku hore uvedených objektívnych prekáţok nemohla vykonávať svoje pracovnoprávne povinnosti. Uţ z uvedených skutočností má Najvyšší súd pochybnosti o tom, ako bol zistený skutkový stav smerom k časovo potvrdenému postupnému poklesu pracovnej schopnosti ţalobkyne vykonávať svoju doterajšiu činnosť zamestnanca. Navyše v lekárskej správe z 03.12.2014 (č.l. 20) posudkový lekár MUDr. M. Z. sa evidentne vyjadruje v nejasných výkladoch pojmu pracovná rehabilitácia, ktorú, ako si aj ţalobkyňa všimla, spája s rehabilitáciou poskytnutou v rámci liečebného procesu.
3. Je ďalej nepochybné, ţe zdravotný stav ţalobkyne bol v predchádzajúcom období posudzovaný na základe jej ţiadosti o priznanie invalidného dôchodku, kedy ten istý posudkový lekár avšak v odvolacom správnom konaní po tom, čo v lekárskej správe z 23.02.2011 uviedol, ţe : „Zdravotný stav zistený vyšetrením u posudkového lekára a odbornými nálezmi poukazuje na stav po oper chrbtice pre spondylolistézu L4-5 a zúžený spinálny kanál v tom istom úseku. Bola vykonaná stabilizačná operácia s dobrým efektom. Pretrváva však časté radikulárne dráždenie L5 vľavo a pridružilo sa postihnutie periferných nervov, zatiaľ nedoriešenej etiológie. možné pozápalové ochorenie mozgu, čo sa prejavuje jednak esenciálnym trasom hlavy a slabosťou pravej homej a oboch dolných končatín. Prítomná je výrazn; porucha chôdze zatiaľ bez sfinkterových obtiaží. Vzh adom na kombinovanú 10 1Sţso/7/2016 genézu určujem mieru pokle v hornom pásme, napriek tomu, že menovaná Je vysoko kvalifikovaná a vykonávala administratívne práce, ale hlavne v poslednom pracovnom zaradení musela veľa cestovať autom, prenášať materiály, čo vzhľade na terajší stav nieje schopná. Základnú mieru navyšujem o 10% pre depresívnu poruchu na celkovú mien 55%. Túto mieru poklesu určujem od 21.2.2011, od neurotogického vyšetrenia, ktoré potvrdzuje zhoršenie stavu, zvýraznenie bolestí a parestézie DK. V krátkom čase je plánované neurochirurgické vyšetrenie s určením ďalšieho postupu. “ tak odporučil pre ţalobkyňu na základe takto zisteného posudku zdravotného stavu nielen pracovnú rehabilitáciu ale aj rekvalifikáciu (č.l. 64).
4. Obdobné medicínske hodnotenia a s nimi spojené skutkovo-právne odporúčania vyplývajú pre preskúmavanú vec aj z lekárskej správy MUDr. Š. a MUDr. B. z 09.05.2013 (č.l. 48), opakovane z lekárskej správy MUDr. G. a MUDr. B. z 01.10.2014 (č.l. 33), a tieţ z lekárskej správy MUDr. Š. z 27.09.2011 (č.l. 76).
5. Ţalovaná pri svojom závere o tom, ţe nenastal pokles pracovnej schopnosti, vychádzala z nezmenenia pracovnej schopnosti ţalobkyne, ktorý mal byť preukázaný zahojením úrazu (viď bod č. 26). S týmto záverom Najvyšší súd po právnej stránke vyslovuje nesúhlas, nakoľko aj samotná listina o ukončení pracovného pomeru dohodou však obsahuje celkom iné konštatovanie schopnosti ţalobkyne v oblasti výkonu práce s tým, ţe na druhej strane nevylučuje opätovné zaradenie ţalobkyne ako poškodenej z pracovného úrazu do pracovného procesu (§ 95 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z.). Pre Najvyšší súd z ustanovenia § 95 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. vyplýva, ţe pracovnou rehabilitáciou je v preskúmavanej veci mienený výcvik ţalobkyne potrebný na získanie pracovnej schopnosti na výkon nie jej doterajšej činnosti ale inej vhodnej činnosti, ktorá jej vyplývala z pracovnej zmluvy uzavretej dňa 22.07.2013 medzi ţalobkyňou a spoločnosťou Handicap Slovakia s.r.o., Nitra.
6. Zákonodarca pod pojmom iná vhodná činnosť ţalobkyne na účely ţiadosti o pracovnú rehabilitáciu (§ 95 ods. 3 druhá veta zák. č. 461/2003 Z.z.) chápe činnosť zamestnanca, ktorá zodpovedá jeho zdravotnej spôsobilosti na prácu s prihliadnutím na jeho vek, pracovné schopnosti a na kvalifikáciu. Prílohou hore uvedenej pracovnej zmluvy je aj popis práce ţalobkyne uvedený v Prílohe č. 1 k pracovnej zmluve (č.l. 84). V zmysle uvedeného popisu sa vyţadujú odborné činnosti spojené so skenerom, ktoré v čase vysokoškolského štúdia ţalobkyne (Agronomická fakulta VŠP) nemohli byť predmetom výuky v príslušnom študijnom odbore. Preto argumentácia ţalovanej zaloţená iba na poukazovaní, ţe ţalobkyňa v minulosti dosiahla vysokoškolské vzdelanie, nie je prekáţkou v preskúmavanej veci na poskytnutie pracovnej rehabilitácie. 11 1Sţso/7/2016
7. Nakoľko nárok na rehabilitačné vzniká v zmysle § 96 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. priznaním pracovnej rehabilitácie, tak Najvyšší súd povaţuje odvolacie námietky ţalobkyne smerujúce proti nepriznaniu rehabilitačného za predčasné.
8. V zmysle hore uvedených právnych názorov dospel Najvyšší súd k záveru, ţe pri rozhodovaní o ţiadosti ţalobkyne správne orgány skutkový stav zistili tak, ţe je nedostačujúci na posúdenie veci, a preto napadnuté rozhodnutie zrušil

§ 250jods.

2 písm. c) O.s.p. V.

1. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok ţalobkyne ako aj argumentácie ţalovanej, Najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
2. Najvyšší súd neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie,

ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j ods. 4 prvá veta O.s.p.), nakoľko dôvodom podania tejto informácie súdom je v zmysle § 250j ods. 4 veta druhá O.s.p. poskytnúť podklady pre posúdenie prípustnosti moţného odvolania proti rozsudku súdu. Nakoľko proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu vydaným v správnom súdnictve sú generálne (§ 246 c ods. 1 O.s.p.) neprípustné opravné prostriedky s výnimkou špeciality (§ 250ja ods. 6 O.s.p.), ktorá však v preskúmavanej veci nebola predmetom súdneho prieskumu, potom nie je moţné ust. § 250j ods. 4 O.s.p. na výroky rozhodnutí Najvyššieho súdu aplikovať. 35. Bude preto úlohou ţalovanej, aby pri odstraňovaní vád nedostatočne zisteného skutkového stavu sa v ďalšom konaní riadila právnym názorom súdu vysloveným v tomto rozsudku aţ do okamihu, keď postupom

§ 22zákona č.

757/2004 Z.z. o súdoch Najvyšší súd nevysloví iný právny záver. 36. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd

§ 224ods.

1 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p.,

ktorého úspešnej ţalobkyni právo na náhradu trov konania vzniklo. Nakoľko právna zástupkyňa úspešnej ţalobkyne si svoje právo v zákonnej lehote uplatnila, bola jej priznaná náhrada v niţšie vyčíslenej sume.

1. Výška priznaných náhrad trov konania sa skladá :
2. Z náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré právna zástupkyňa ţalobkyne v listoch z 01.07.2015 (č.l. 125) a z 01.02.2016 (č.l. 151) v zmysle vyhl. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. vyčíslila a Najvyšší súd uznal : 1.
3. Trovy právneho zastúpenia na krajskom súde 1.1.
4. prevzatie a príprava zastúp.

§ 149ods.

1 O.s.p. zaplatiť mu priznanú náhradu trov. Bliţšie podrobnosti o spôsobe platby a účte právneho zástupcu sú obsiahnuté v liste zo dňa 01.07.2015, ktorý je súčasťou súdneho spisu.

1. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 3 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava rozhodovania o úrazových dávkach je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.). V Bratislave, dňa
2. marca 2017 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Michaela Smolinská