Najvyšší súd 7Sžo/179/2015 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky R

ust. § 70 ods. 4 písm. a/ zákona 346/2005 Z. z. o štátnej sluţbe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 346/2005 Z. z.“) prepustený zo sluţobného pomeru profesionálneho vojaka. O trovách konania rozhodol krajský súd poukazom na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal. Krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, ţe doklady zadováţené sluţobným úradom preukazujú porušenie sluţobnej povinnosti ţalobcu dňa 3 septembra 2013, tým, ţe nastúpil do výkonu sluţby pod vplyvom alkoholických nápojov. Keďţe ţalobca zistenia ţalovaného ohľadne jeho nástupu na výkon sluţby pod vplyvom alkoholu nenamietal, krajský súd skutkové zistenia ohľadne dostatočnosti a preukaznosti zabezpečených dôkazných prostriedkov pre prepustenie ţalobcu zo sluţobného pomeru profesionálneho vojaka ďalej neskúmal. V rámci prieskumu ţalobou napadnutého rozhodnutia sa preto krajský súd zameral len na konkrétne námietky ţalobcu obsiahnuté v ţalobe ohľadne porušenia procesných práv ţalobcu spôsobom doručovania prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu a nevysporiadaním sa s námietkami ohľadom doručovania, uvedenými v odvolaní, ktoré tvorili aj súčasť odvolacích námietok. Ďalej krajský súd zistil, ţe personálny rozkaz č. 1 zo dňa

1. januára 2014, ktorým bol ţalobca prepustený zo sluţobného pomeru profesionálneho vojaka dňom doručenia t.j.
2. januára 2014, bol doručený právnemu zástupcovi ţalobcu dňa
3. januára
4. Uviedol, ţe obsahom administratívneho spisu bolo aj odvolanie ţalobcu zo dňa
5. januára 2014, v ktorom poukázal na to, ţe toto odvolanie podáva proti Personálnemu rozkazu riaditeľa vojenskej polície číslo l zo dňa
6. januára 2014, ktorého obsah a bliţšie dôvody mu 3 7Sžo/179/2015 nie sú známe, pretoţe mu tento nebol doručený; ţalobca tieţ namietal výrok predmetného rozhodnutia z dôvodu, ţe neporušil základnú povinnosť ustanovenú zákonom o štátnej sluţbe profesionálnych vojakov a navrhol, aby ţalovaný predmetné rozhodnutie zrušil. V texte odvolania ďalej uviedol, ţe dňa
7. septembra 2013 splnomocnil na svoje zastupovanie v právnej veci odvolania proti Personálnemu rozkazu riaditeľa vojenskej polície číslo 211 zo dňa
8. septembra 2013 advokátsku kanceláriu; uvedeného právneho zástupcu si zvolil len na uvedenú konkrétnu vec, ktorá bola skončená rozhodnutím ţalovaného zo dňa
9. novembra 2013, ktorým bol predchádzajúci personálny rozkaz zrušený a vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie; napadnutý, nový personálny rozkaz prevzala advokátska kancelária, ktorá nie je jeho všeobecným zástupcom na všetky právne úkony, ale jej zastupovanie bolo obmedzené len na personálny rozkaz zo dňa
10. septembra 2013; súčasne namietal, ţe nemal byť dňa
11. septembra 2013 zaradený do rozpisu sluţieb, nebol o tejto skutočnosti vopred beţným spôsobom oboznámený a namietal, ţe by poţil v sluţbe alkohol. K svojmu odvolaniu pripojil plnomocenstvo zo dňa l
12. septembra 2013, z obsahu ktorého vyplýva, ţe splnomocnil advokátsku kanceláriu PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, spol. s r.o., aby ho zastupovala v súlade so zákonom číslo 586/2003 Z. z. o advokácií vo všetkých právnych veciach, aby vykonávala všetky úkony, prijímala doručované písomnosti, podávala návrhy a ţiadosti, uzatvárala zmier, uznávala uplatnené nároky, vzdávala sa nárokov, podávala opravné prostriedky a vzdávala sa ich, vymáhala nároky, plnenie nárokov prijímala, ich plnenie potvrdzovala, menovala rozhodcu a uzatvárala rozhodcovské zmluvy, odmietala dedičstvo alebo neodmietala, to všetko i vtedy, keď je podľa právnych predpisov potrebné osobitné splnomocnenie. Splnomocnenie je i v rozsahu práva povinností podľa Občianskeho súdneho poriadku, Trestného poriadku, Správneho poriadku a Exekučného poriadku. Najmä právneho zástupcu splnomocnil v právnej veci a odvolania proti Personálnemu rozkazu riaditeľa vojenskej polície číslo 211 zo dňa
13. septembra
14. Ţalobca následne predmetné odvolanie doplnil prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa
15. januára 2014, v ktorom uviedol, ţe dňa
16. januára 2014 bol v advokátskej kancelárii, ktorá ho zastupovala v odvolacom konaní proti Personálnemu rozkazu číslo 211 zo dňa
17. septembra 2013, kedy mu bol doručený personálny rozkaz číslo l zo dňa
18. januára
19. V predmetnom doplnení odvolania uviedol, ţe skutok, ktorý mu bol kladený za vinu nespáchal a neporušil sluţobnú disciplínu. Do spisu ďalej zaloţil ďalšie plnomocenstvo zo dňa
20. januára 2014, ktorým ţalobca splnomocnil advokátsku kanceláriu PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, spol. s r.o., aby ho okrem všetkých vyššie citovaných veciach zastupovala najmä v právnej veci odvolania proti Personálnemu 4 7Sžo/179/2015 rozkazu riaditeľa vojenskej polície č. 1 zo dňa
21. januára
22. Ţalovaný svojím rozhodnutím č. SEĽUZ-17-4/2014 zo dňa
23. apríla 2014 odvolanie ţalobcu zamietol a personálny rozkaz č. 1 zo dňa
24. januára 2014 potvrdil. Krajský súd zákonnosť rozhodnutia ţalovaného preskúmal v intenciách ustanovení §§ 81, 70 ods. 1 a 4, 72, 82 ods. 1 aţ 8 zákona č. 346/2005 Z. z., čl. 4 Etického kódexu profesionálneho vojaka, §§ 17 ods. 1 aţ 3, 47 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. a ust. § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorú právnu úpravu citoval, postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Krajský súd sa nestotoţnil s právnym názorom ţalobcu, ţe plnomocenstvo zo dňa
25. Septembra 2013, ktoré udelil advokátskej kancelárii PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, spol. s r.o., aby ho zastupovala v súlade so zákonom č. 586/2003 Z. z. o advokácii vo všetkých právnych veciach, najmä vo veci odvolania proti Personálnemu rozkazu riaditeľa vojenskej polície č. 211 zo dňa
26. septembra 2013, oprávňovalo právneho zástupcu zastupovať ţalobcu výlučne vo veci odvolania proti Personálnemu rozkazu riaditeľa vojenskej polície č. 211 zo dňa
27. septembra 2013, pretoţe text predmetného splnomocnenia neobmedzoval splnomocneného právneho zástupcu z realizácie aj iných úkonov. Mal za to, ţe obmedzenie uvedeného plnomocenstva v ţiadnom prípade nevyplýva zo slovného spojenia: „Najmä ho splnomocňujem v právnej veci odvolania proti personálnemu rozkazu riaditeľa vojenskej polície č. 211 zo dňa
28. Septembra 2013“. Konštatoval, ţe text predmetného plnomocenstva moţno vykladať len jediným spôsobom, a to, ţe bolo udelené na zastupovanie ţalobcu vo veci predmetného odvolania, avšak právny zástupca je oprávnený zastupovať ţalobcu aj vo všetkých právnych veciach, ktoré sú v predmetnom plnomocenstve vymenované. Nevyplýva z neho, ţe by bol zo strany splnomocniteľa daný pokyn, ţe je tento oprávnený podať namiesto ţalobcu len odvolanie a je vylúčený z iných úkonov ţalobcu. Uviedol, ţe ţalobca nepredloţil v konaní doklad, ktorým by udelené plnomocenstvo odvolal, prípadne iným spôsobom obmedzil. Z uvedeného mal teda za to, ţe prvostupňový správny orgán konal v súlade so zákonom, ak následne vydané prvostupňové rozhodnutie - Personálny rozkaz č. 1 zo dňa
29. januára 2014 doručoval splnomocnenému právnemu zástupcovi ţalobcu. Krajský súd dospel k záveru, ţe procesné práva ţalobcu neboli v konaní porušené a z jeho podaní bolo evidentné, ţe bol zo strany svojho právneho zástupcu oboznámený s predmetným rozhodnutím zo dňa
30. januára 2014, voči tomuto podal opravný prostriedok, bol oboznámený s podkladmi pre rozhodnutie a bolo 5 7Sžo/179/2015 mu umoţnené vyjadriť sa k obdŕţaným dôkazným prostriedkom. Konštatoval, ţe ţalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu uvedenými v odvolaní, ako aj s jeho námietkou vo vzťahu doručovania rozhodnutia právnemu zástupcovi. Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej ţaloby, a preto ju zamietol.
31. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ a f/ O.s.p v zákonnej lehote odvolanie ţalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie a uloţí ţalovanému nahradiť trovy celého konania. Ţalobca mal za to, ţe súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a svojím postupom mu odňal moţnosť konať pred súdom zákonom stanoveným postupom, čím je daný aj odvolací dôvod podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Ţalobca v dôvodoch odvolania uviedol totoţné námietky ako v samotnej ţalobe, pričom zdôraznil, ţe plnomocenstvo na právne zastupovanie udelené právnemu zástupcovi dňa 17.09.2013 zaniklo právoplatnosťou rozhodnutia. Zastával názor, ţe Personálny rozkaz č. 1/2014, ktorým bol prepustený zo sluţobného pomeru profesionálneho vojaka a ktorý bol doručený jeho právnemu zástupcovi, a nie ţalobcovi ako dotknutej osobe, nebolo rozhodnutím v správnom konaní súvisiace s predchádzajúcim splnomocnením advokáta, ale sa jednalo o celkom nové statusové rozhodnutie o ţalobcovom sluţobnom pomere, čo priamo vyplývalo z jeho obsahu ako aj zo spisovej značky. Taktieţ zdôraznil, ţe právny zástupca, ktorého splnomocnil na zastupovanie nebol a nie je ţalobcovým všeobecným (generálnym) zástupcom na všetky právne úkony týkajúce sa jeho osoby, ale bol iba právnym zástupcom v konkrétnej právnej veci odvolania proti personálnemu rozkazu riaditeľa Vojenskej polície č. 211 zo dňa
32. septembra
33. Plnomocenstvo udelené advokátovi dňa
34. septembra 2013 bolo udelené ako procesné plnomocenstvo v konkrétnom konaní. Pokiaľ sa krajský súd stotoţnil s rozhodnutím ţalovaného, pričom nevzal na zreteľ, ţe splnomocniteľ – ţalobca v danom prípade udelil procesné plnomocenstvo na zastupovanie v konaní a nie hmotno- právne plnomocenstvo, ktorým by ţalobca prejavil vôľu splnomocniť advokátsku kanceláriu ako svojho generálneho zástupcu na všetky právne úkony, vrátanie preberania a prijímania zásielok týkajúcich sa vzniku, zmeny, či dokonca zániku sluţobného pomeru, vec nesprávne právne posúdil a odňal zároveň ţalobcovi moţnosť konať a riadne uplatňovať, či brániť svoje 6 7Sžo/179/2015 práva vyplývajúce z právneho vzťahu zaloţeného sluţobným pomerom. Ţalobca taktieţ namietal aj postup súdu, ktorým ustálil svoje rozhodnutie na údajných nesporných tvrdeniach účastníkov o tom, čo podľa súdu nebolo obsahom spisu (plnomocenstvo zo dňa 17.09.2013). Ţalobca taktieţ namietal, ţe sa prvostupňový súd nevysporiadal s tým, podľa akej právnej normy bol personálny rozkaz spracovaný a doručovaný.
35. Ţalovaný správny orgán vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu zo dňa
36. júla 2015 zotrval na svojom právnom názore prezentovanom v odôvodnení svojho rozhodnutia ako aj na svojich vyjadreniach predkladaných súdu počas celého preskúmavacieho konania. Poukázal na to, ţe ţalobca neuviedol ţiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu vydaného rozhodnutia správneho orgánu ako aj na zmenu zamietavého rozsudku krajského súdu. Zdôraznil, ţe ţalobca k odvolaniu voči personálnemu rozkazu č. 211 z
37. septembra 2013 ako prílohu priloţil len znenie plnej moci, z ktorej bolo zrejmé, ţe ţalobca právneho zástupcu splnomocnil na všetky právne úkony, pričom ţiadny právny úkon zo zastúpenia nevylúčil. Okrem toho uviedol, ţe ţalobca je v predmetnom spore zastúpený právnym zástupcom, ktorý mu v rámci kvalifikovanej právnej pomoci poskytovanej podľa zák. č. 586/2003 Z. z. mal pomôcť správne definovať znenie plnej moci, resp. mal presne, zrozumiteľne a jasne špecifikovať konkrétne právne úkony, na ktoré sa plná moc vzťahuje, nakoľko do poţiadavky kvalifikovanej právnej pomoci pri zastupovaní advokátom v konaní spadá aj táto povinnosť. Podľa názoru ţalovaného krajský súd vec správne právne posúdil a rozhodol správne, keď ţalobu ţalobcu zamietol.
38. Podľa ust. § 492 ods. 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok účinný od 01.07.2016 odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2, § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p., § 492 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania ţalobcu (ust. § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p. a ust. § 492 ods. 2 S.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia 7 7Sžo/179/2015 odvolacieho pojednávania (ust. § 250ja ods. 2 O.s.p., § 492 ods. 2 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (ust. § 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.

ust. § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p. a ust. § 492 ods. 2 S.s.p.) a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca proti ţalovanému správnemu orgánu domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia č. SEĽUZ-17-4/2014 zo dňa

1. apríla 2014, ţiadajúc jeho zrušenie a vrátenie veci ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Odvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu a konanie mu prechádzajúce v rozsahu ţalobných dôvodov, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu. Predmetom preskúmavacieho konania súdu v danej veci bolo rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu č. SEĽUZ-17-4/2014 zo dňa
2. apríla 2014, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil personálny rozkaz riaditeľa Vojenskej polície č. 1 z
3. januára 2014, ktorým bol ţalobca prepustený zo sluţobného pomeru profesionálneho vojaka dňom doručenia rozhodnutia. Odvolací súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, na ktoré poukázal uţ súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich neopakuje a súčasne na ne poukazuje. Najvyšší súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, ţe súd v procese súdneho prieskumu nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku upravujúcej rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov 8 7Sžo/179/2015 (§§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v ţalobe, ktorými ţalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, ţe nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd zistil, ţe súd prvého stupňa v danej veci v procese súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia ţalovaného postupoval náleţite v zmysle procesných pravidiel zákonodarcom nastolených v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku citovaných vyššie, keďţe súdny prieskum napadnutého rozhodnutia ţalovaného vykonal v dostatočnom rozsahu a svoje skutkové zistenia a právne závery v odôvodnení napadnutého rozsudku aj náleţite odôvodnil. Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu dospel k záveru, ţe krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky relevantné ţalobne námietky, a preto v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p.

§ 492ods.

2 S.s.p. konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa v zásade 9 7Sžo/179/2015 odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu povaţuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Z dôvodu, aby pre účastníkov neopakoval známe skutočnosti na zdôraznenie skutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa uvádza nasledovné. Odvolací súd mal preukázané, ţe v tomto štádiu konania medzi účastníkmi ostala sporným predovšetkým právna otázka, či bol Personálny rozkaz č. 1 zo dňa

1. januára 2014 účinne ţalobcovi doručený, spôsobujúc právne následky riadneho doručenia, preto zameral svoju pozornosť predovšetkým k tejto otázke. Podľa ust. § 81 zák. č. 346/2005 Z. z. na konanie vo veciach služobného pomeru profesionálneho vojaka sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov – správny poriadok), ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 3 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností Podľa ust. § 17 ods. 1 a 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, účastníci konania, ich zákonní zástupcovia a opatrovníci sa môžu dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia. Splnomocnenie na zastupovanie treba preukázať písomným plnomocenstvom alebo plnomocenstvom vyhláseným do zápisnice. Správny orgán môže v nepochybných prípadoch od preukazu plnomocenstvom upustiť. Podľa ust. § 18 ods. 1 správneho poriadku, konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu. 10 7Sžo/179/2015 Podľa ust. § 24 ods. 1 správneho poriadku, dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. Podľa ust. § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Pokyny dané splnomocnencovi, ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania, ibaže by boli známe osobám, voči ktorým splnomocnenec konal. Podľa ust. § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa ust. § 52 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať (podať rozklad), je právoplatné. Odvolací súd v preskúmavanej veci dospel k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa, ţe správny orgán prvého stupňa, ako aj odvolací správny orgán v predmetnej veci postupovali v intenciách citovaných právnych noriem, keď prvostupňový správny orgán doručoval rozhodnutie zákonným spôsobom právnemu zástupcovi ţalobcu na základe predloţeného plnomocenstva, s ktorou skutočnosťou sa náleţite zaoberal a v odôvodnení rozhodnutia aj vysporiadal ţalovaný, a preto ich rozhodnutia treba povaţovať za zákonné, z ktorých dôvodov súd prvého stupňa rozhodol v súlade so zákonom, keď ţalobu zamietol. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, ţe Veliteľom Útvaru Vojenskej polície Prešov bol dňa
2. septembra 2013 vypracovaný návrh na prepustenie ţalobcu ako profesionálneho vojaka zo sluţobného pomeru, ktorý slúţil ako podnet na začatie správneho konania vo veci prepustenia ţalobcu zo sluţobného pomeru. Správne konanie vo veci ţalobcovho prepustenia teda začalo na podnet správneho orgánu. Skutkové zistenia vyplývajúce zo súdneho spisu ďalej potvrdzujú, ţe ţalobcovi bol dňa
3. septembra 2013 doručený personálny rozkaz riaditeľa vojenskej polície č. 211 z
4. septembra
5. Voči uvedenému personálnemu rozkazu podal ţalobca v zastúpení advokátskej kancelárie PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r.o. odvolanie, v prílohe ktorého 11 7Sžo/179/2015 predloţil správnemu orgánu plnomocenstvo zo dňa
6. septembra 2013, z obsahu ktorého vyplývalo, ţe ţalobca splnomocnil vyššie menovanú advokátsku kanceláriu, aby ţalobcu v súlade so zákonom č. 586/2003 Z. z. o advokácii vo všetkých právnych veciach zastupovala, aby vykonávala všetky úkony, prijímala doručované písomnosti...., najmä ju splnomocnil v právnej veci odvolania proti Personálnemu rozkazu riaditeľa vojenskej polície č. 211 z
7. septembra
8. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, hlavný sluţobný úrad svojim rozhodnutím č. SEĽUZ-17-3/2013 zo dňa
9. novembra 2013 personálny rozkaz č. 211 z
10. septembra 2013 zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Následne bol vydaný personálny rozkaz č. 1 zo dňa
11. januára 2014, ktorým bol ţalobca prepustený so sluţobného pomeru profesionálneho vojaka, ktorého sluţobný pomer skončí dňom doručenia tohto rozhodnutia. Predmetné rozhodnutie správny orgán doručoval splnomocnenej advokátskej kancelárii a to na základe predloţeného splnomocnenia, ktoré právneho zástupcu ţalobcu oprávňovalo aj k prijímaniu doručovaných písomností. Podľa názoru odvolacieho súdu zhodne z názorom krajského súdu prvostupňový sluţobný úrad postupoval v súlade so zákonom, keď Personálny rozkaz č. 1 z 15 januára 2014 doručoval advokátskej kancelárii ako zástupcovi ţalobcu, keďţe predloţením plnomocenstva ţalobcom mal preukázané, ţe ţalobca bol v konaní zastúpený advokátom. Plnomocenstvom ako dvojstranným právnym úkonom, ţalobca deklaroval správnemu orgánu, v akom rozsahu a komu udeľuje oprávnenie na zastupovanie. Z obsahu predloţeného plnomocentva zo dňa
12. septembra 2013, podpísaným ţalobcom ako aj advokátom bez akýchkoľvek pochybností vyplynulo, ţe ţalobca udelil plnomocenstvo na všetky úkony t.j. aj na prijímanie doručovaných písomností a takéto vymedzenie nebolo ţiadnym spôsobom obmedzené. Pre vymedzenie rozsahu oprávnenia splnomocnenca konať za splnomocniteľa vo vzťahu k tretím osobám je dohoda o vzniku dvojstranného právneho vzťahu právne významná a rozhodujúci je rozsah oprávnenia uvedený v plnomocenstve, ktoré je právnym úkonom splnomocniteľa, ktorým sa dáva tretím osobám najavo, ţe splnomocnenec je oprávnený zastupovať splnomocniteľa v rozsahu v plnej moci uvedenom. Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa povaţoval bez právneho významu tvrdenie ţalobcu uvedené v jeho odvolaní podané proti personálnemu rozkazu č. 1 z 15 januára 2014, o obsahu ktorého bol o.i. oboznámený, ţe advokátska kancelária PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r.o. nie je jeho všeobecným zástupcom na všetky právne úkony, 12 7Sžo/179/2015 ale je, resp. bola právnym zástupcom v právnej veci odvolania proti personálnemu rozkazu riaditeľa vojenskej polície č. 211 z
13. septembra
14. Sluţobný úrad prvého stupňa v dôsledku predchádzajúceho zrušenia personálneho rozkazu a vrátenia veci na ďalšie konanie nadriadeným sluţobným úradom, pokračoval v konaní o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru a vo veci opätovne rozhodol vydaním personálneho rozkazu č. 1, pričom v čase doručovania tohto personálneho rozkazu nemal vedomosť o tom, ţe by plnomocenstvo zaniklo tým, ţe by ho ţalobca odvolal resp., ţe by došlo k jeho vypovedaniu zo strany advokátskej kancelárie. Odvolací súd sa nestotoţnil ani s názorom ţalobcu o tom, ţe právne zastúpenie zaniklo vykonaním úkonu, keď správne konanie povaţoval za skončené rozhodnutím Ministra obrany SR č. SEĽUZ-17-3/2013 zo dňa 18.11.2013, ktorým bol predchádzajúci personálny rozkaz zrušený a vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. Tak ako uţ bolo uvedené vyššie správne konanie v predmetnej veci začalo na podnet správneho orgánu a vo všeobecnosti končí vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, ktoré nadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť, teda nie je napadnuteľné riadnymi opravnými prostriedkami. V predmetnej veci moţno za také rozhodnutie povaţovať aţ rozhodnutie ţalovaného č. SEĽUZ-17-4/2014 zo dňa
15. apríla 2014, ktoré konečným spôsobom rozhodlo o prejednávanej veci. Vo všeobecnosti predpokladom postupu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku v správnom súdnictve je právoplatné rozhodnutie správneho orgánu. Teória rozlišuje formálnu a materiálnu právoplatnosť. Vo vzťahu k predmetnej veci sa odvolací súd zameral na definovanie materiálnej právoplatnosti, nakoľko tá je kľúčová pre vymedzenie res iudicata t.j. veci uţ rozhodnutej a vyjadruje, ţe medzi účastníkmi, medzi ktorými má táto právoplatnosť účinky, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, v ktorom nemoţno znovu konať, a ktorý je záväzný pre účastníkov a voči všetkým orgánom. Zásada zákazu rozhodovať a konať vo veciach uţ raz rozhodnutých (res iudicata) vyplýva z princípu právnej istoty, ktorý moţno vyvodiť z princípu právneho štátu. Z uvedeného pre danú vec vyplýva, ţe rozhodnutie ministra obrany SR č. SEĽUZ-17-3/2013 zo dňa
16. novembra 2013 nie je v správnom konaní, v ktorom sa rozhodovalo o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru, konečné, tak ako sa domnieval ţalobca. Predmetným rozhodnutím došlo síce k zrušeniu personálneho rozkazu č. 211 zo dňa
17. septembra 2013 a vrátenia veci na nové konanie a rozhodnutie, avšak stále sa jednalo o konanie, ktoré bolo 13 7Sžo/179/2015 začaté na základe podnetu správneho orgánu na tom istom skutkovom a právnom základe týkajúceho sa sluţobného pomeru ţalobcu. Ţalobcovu námietku, ţe sa krajský súd nevysporiadal podľa akej právnej normy bol personálny rozkaz spracovaný a doručovaný vyhodnotil odvolací súd tieţ ako právne nedôvodnú. Krajský súd viazaný ţalobnými námietkami sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal so všetkými zásadnými ţalobnými námietkami, poukazom na právnu úpravu relevantnú k preskúmavanej veci, z ktorého vyplýva, ţe predmetnú vec posudzoval o.i. aj v intenciách ust. § 72 ods. 1 písm. a/ a ust. § 81 a § 82 ods. 1 aţ 8 zák. č. 346/2005 Z. z., ktoré citoval a z ktorých jednoznačne vyplýva ţalobcom namietaná skutočnosť. Z úvodnej časti a z výroku personálneho rozkazu 1 z 15 januára 2014 je jednoznačne zrejmé, na základe ktorých ustanovení zákona č. 346/2005 Z. z. sluţobný úrad ako príslušný na konanie a rozhodovanie postupoval a vo veci prepustenia ţalobcu zo sluţobného pomeru profesionálneho vojaka rozhodol. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa v procese súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia ţalovaného sa vecou náleţite zaoberal, keď zákonnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného

prvostupňovým rozhodnutím a postup im predchádzajúci preskúmal v rozsahu ţalobných námietok a v odôvodnení napadnutého rozsudku dal na zásadné otázky v ţalobe nastolené vyčerpávajúcu odpoveď. Prvostupňový súd vychádzajúc z podkladov obsiahnutých v spise a z tvrdení účastníkov konania náleţite preskúmal rozhodnutia a postup správnych orgánov oboch stupňov a dospel k správnemu záveru, ţe v danej veci neboli zistené ţiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia ţalovaného a vrátenie veci správnemu orgánu na ďalšie konanie, majúc za to, ţe správne orgány postupovali v súlade s ustanoveniami správneho poriadku, citovanými vyššie. Posudzujúc zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov vo veci samej treba tieţ konštatovať, ţe sluţobné úrady oboch stupňov vykonali vo veci náleţite rozsiahle dokazovanie, vykonané dôkazy vyhodnotili v súlade s ustanovením § 34 ods. 5 správneho poriadku, pričom vykonané dôkazy boli postačujúce na prijatie záverov o nutnosti prepustenia ţalobcu zo sluţobného pomeru profesionálneho vojaka, a preto správne orgány oboch stupňov správne vyhodnotili skutkový stav danej veci, na ktorý správne aplikovali príslušné ustanovenia zákona č. 346/2005 Z. z. 14 7Sžo/179/2015 Odvolací súd z uvedených dôvodov teda dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa v preskúmavanej veci postupom v súlade s právnou úpravou ustanovenou v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl.), náleţite preskúmal zákonnosť rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu a postup mu predchádzajúci v rozsahu ţalobných dôvodov a v odôvodnení napadnutého rozsudku sa náleţite vysporiadal so zásadnými ţalobnými námietkami. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd sa nestotoţnil s námietkami ţalobcu, ţe súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil a svojim postupom mu odňal právo konať pred súdom podľa § 221 ods. 1, písm. f/ O.s.p. Odvolací súd tak ako súd prvého stupňa hodnotením zákonnosti napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu nezistiac logické, vecné ani právne pochybenia, námietky ţalobcu uvedené v odvolaní ako aj v ţalobe nepovaţoval za odôvodňujúce zrušenie napadnutého rozhodnutia ţalovaného, keď v konaní odvolacieho sluţobného úradu nezistil ani takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Vychádzajúc zo skutkových okolností vyplývajúcich z administratívneho spisu poukazom na závery uvedené vyššie odvolací súd preto povaţoval námietky ţalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli mať za následok úspešnosť jeho odvolacieho návrhu. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne a právne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p. a s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. a s § 492 ods. 2 S.s.p. potvrdil, stotoţniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods.1 O.s.p.

§ 246cods.

1 s § 224 ods. 1 O.s.p.

§ 492ods.

2 S.s.p. Ţalobcovi nepriznal náhradu trov tohto konania, keďţe v tomto konaní bol neúspešný. Ţalovanému správnemu orgánu nevznikol zákonný nárok na ich náhradu. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od

1. mája 2011). 15 7Sžo/179/2015 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, dňa
2. februára 2017 JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Viera Vraníková