Najvyšší súd 7Sžso/5/2016 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., a JUDr. Ľubici Filovej, v právnej veci ţalobcu: F., Ţ., v zastúpení JUDr. Luciou Anovčinovou, advokátkou, so sídlom Štefánikova 5, Bratislava, proti ţalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul.
- augusta 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 35689-2/2015-BA zo dňa
- mája 2015, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 23S 116/2015-39 zo dňa
- októbra 2015, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 23S 116/2015-39 zo dňa
- októbra 2015 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e 2 7Sžso/5/2016
- Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 23S 116/2015-39 zo dňa 14.10.2015, podľa ustanovenia § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 35689-2/2015-BA zo dňa 28.05.2015, ktorým Sociálna poisťovňa, ústredie, zamietla odvolanie ţalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Levice, č. 11544-19/2015-LV zo dňa 25.03.2015, ktorým podľa ust. § 194 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, zastavila konanie vo veci ţiadosti ţalobcu zo dňa 16.09.2014 o priznanie náhrady za sťaţenie spoločenského uplatnenia. O trovách konania rozhodol krajský súd poukazom na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ţe neúspešnému ţalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Krajský súd mal z obsahu administratívneho spisu za preukázané, ţe ţalobca počas výkonu trestu odňatia slobody dňa 22.07.2003 utrpel pracovný úraz na pracovisku OOP Rimavská Sobota s dobou trvania práceneschopnosti od 22.07.2003 do 25.07.
- V súvislosti s predmetným úrazom bola ţalobcom podaná dňa 04.10.2004 Sociálnej poisťovni, pobočka Levice ţiadosť o náhradu za bolesť a o náhradu za sťaţenie spoločenského uplatnenia, ku ktorej pripojil lekársky posudok o bolestnom a o sťaţení spoločenského uplatnenia zo dňa 10.08.2004, vypracovaný podľa prílohy k vyhláške č. 32/1965 Zb. ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov, ako aj záznam o pracovnom úraze. Sociálna poisťovňa, pobočka Levice o tejto ţiadosti rozhodla dňa 02.12.2004 tak, ţe ţalobca v zmysle ust. § 110 ods. 2 zákona o sociálnom poistení nemá nárok na náhradu za sťaţenie spoločenského uplatnenia z dôvodu, ţe zamestnávateľ sa celkom zbavil zodpovednosti za poškodenie zdravia v dôsledku dotknutého pracovného úrazu, keďţe škoda bola spôsobená výlučne zavinením poškodeného, ktorý porušil ust. § 14 ods. 1 písm. a/ zák. č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Sociálna poisťovňa ústredie rozhodnutím zo dňa 11.03.2005 zamietla odvolanie ţalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, ţe sociálna poisťovňa mala za preukázané zbavenie sa zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz a zároveň uviedla, ţe pokiaľ poškodený predloţí doklad, podľa ktorého zamestnávateľ zmení mieru zavinenia poškodeného na vzniku pracovného úrazu, alebo predloţí rozhodnutie súdu, v ktorom bude zmenená miera zavinenia 3 7Sžso/5/2016 poškodeného, opätovne posúdi nárok poškodeného na náhradu za sťaţenie spoločenského uplatnenia v závislosti od miery zavinenia poškodeného. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.04.2005 a nebola proti nemu podaná ţaloba na súde. Ďalej z administratívneho spisu vyplynulo, ţe ţalobca novou ţiadosťou doručenou Sociálnej poisťovni, pobočka Ţiar nad Hronom dňa 16.09.2014 ţiadal o priznanie náhrady za sťaţenie spoločenského uplatnenia. Sociálna poisťovňa, pobočka Levice rozhodnutím zo dňa 07.11.2014 zastavila konanie podľa ust. § 194 ods. 3 v spojení s ust. § 186 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, ktoré bolo rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie rozhodnutím zo dňa 14.02.2015 zrušené z dôvodu, ţe ţalobca nebol vo výzve na odstránenie vád upozornený na dôsledky neodstránenia nedostatkov podania na ďalší priebeh konania. V ďalšom konaní bol ţalobca Sociálnou poisťovňou vyzvaný opätovne na odstránenie nedostatkov podania, avšak s poučením, ţe v prípade neodstránenia nedostatkov podania bude konanie zastavené. Prvostupňový správny orgán nepovaţoval ďalšie úkony ţalobcu za kvalifikované odstránenie nedostatkov podania v zmysle výzvy, a preto konanie zastavil a ţalovaný ţalobou napadnutým rozhodnutím jeho rozhodnutie potvrdil. Krajský súd sa v rámci prieskumu ţalobou napadnutého rozhodnutia zameral na to, či je moţné opätovne sa zaoberať uplatneným nárokom na náhradu škody, v danom prípade titulom sťaţenia spoločenského uplatnenia, ak uţ Sociálna poisťovňa právoplatne rozhodla tak, ţe nepriznala nárok, vychádzajúc zo skutočností, ţe zamestnávateľ sa zbavil zodpovednosti v celom rozsahu. Krajský súd pri svojom rozhodovaní postupoval v intenciách ust. §§ 178 ods. 1 písm. a/ bodu 14, § 179 ods. 1 písm. b/, § 184 ods. 5, § 186 ods. 4, § 194 ods. 3 a podľa ust. § 196 ods. 6 a 7 a § 110 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a ust. §§ 210 ods. 1, 2, § 14, § 196 ods. 1 písm. a/ zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce a postup Sociálnej poisťovne, ako aj napadnutí rozhodnutie ţalovaného a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie povaţoval za súladné so zákonom. Krajský súd konštatoval, ţe je zrejmé, ţe zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení neupravuje inštitút prekáţky veci rozhodnutej (res iudicata). Analogicky poukázal na ust. § 30 ods. 1 písm. i/ zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ktorý upravuje zastavenie konania, ak v tej istej veci uţ bolo právoplatné rozhodnuté a skutkový stav sa podstatne nezmenil. 4 7Sžso/5/2016 Uviedol, ţe v predmetnom konaní je síce vydaný nový lekársky posudok, avšak podľa jeho názoru základom priznania nároku je určitá miera zodpovednosti zamestnávateľa, inak nie je moţné nárok priznať. Konštatoval, ţe pokiaľ uţ bola miera zodpovednosti za poškodenie zdravia dotknutým pracovným úrazom posudzovaná a v rozhodnutí bolo ustálené úplné zbavenie sa zodpovednosti zamestnávateľa, potom z hľadiska právnej istoty medzi účastníkmi nie je moţné nanovo posudzovať v ďalšom konaní túto otázku. Ďalej konštatoval, ţe právoplatné rozhodnutie vydané správnym orgánom v konaní o nároku uplatnenom účastníkom konania, v ktorom bola jednoznačne zodpovedaná otázka miery zodpovednosti zamestnávateľa na pracovnom úraze v tom zmysle, ţe sa úplne zbavil zodpovednosti, obsahovo tvorí prekáţku res iudicata pre konanie o nároku účastníka konania uplatneného z toho istého pracovného úrazu, hoci aj na základe iného lekárskeho posudku. Krajský súd ďalej nestotoţniac sa so ţalobcovou námietkou mal za to, ţe z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu je zrejmá jeho úvaha, na základe ktorej došlo k zastaveniu konania, ako aj právne posúdenie veci. Taktieţ sa nestotoţnil s tvrdením ţalobcu o tom, ţe správny orgán si mal sám vyriešiť otázku miery zodpovednosti za vzniknutý pracovný úraz ako predbeţnej otázky. Krajský súd poukázal na znenie ust. § 184 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého je ţiadateľ povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určením Sociálnou poisťovňou. Takouto rozhodujúcou skutočnosťou podľa názoru krajského súdu bola skutočnosť, či zamestnávateľ zodpovedá za pracovný úraz. Zdôraznil, ţe liberácia zamestnávateľa uţ bola deklarovaná v rozhodnutí správneho orgánu zo dňa 11.03.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.04.
- Postup Sociálnej poisťovne vyhodnotil krajský súd za správny korešpondujúci s vyššie citovaným ustanovením, keď vyzval ţalobcu na preukázanie miery zavinenia zamestnávateľa na pracovnom úraze, resp. rozhodnutie všeobecného súdu, ktorý by posudzoval dôvody zbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľa, ktorý by neuznal svoju zodpovednosť, keďţe v sporných prípadoch rozhoduje súd. Z vyššie uvedených dôvodov, krajský súd ţalobu ako nedôvodnú zamietol.
- Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie a uloţí ţalovanému nahradiť ţalobcovi trovy celého konania. 5 7Sžso/5/2016 Ţalobca mal za to, ţe súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, čo odôvodnil odvolacím dôvodom podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. Ţalobca v dôvodoch odvolania zotrval na svojom názore ohľadne povinnosti ţalovaného sa zaoberať námietkami ţalobcu ohľadom posúdenia miery zavinenia z dôvodu, ţe pokiaľ zamestnanec rozporuje mieru zavinenia na pracovnom úraze, a teda aj mieru zodpovednosti zamestnávateľa, jedná sa o predbeţnú otázku, ktorú je potrebné pred vydaním samotného rozhodnutia vo veci vyriešiť a nemoţno sa bez ďalšieho dokazovania stotoţniť len s vyhlásením zamestnávateľa o miere zodpovednosti zamestnanca za vznik pracovného úrazu. Uviedol, ţe ţalovaný sám nevykonal ţiadne dokazovanie vo veci vyriešenia tejto predbeţnej otázky a bez ďalšieho sa uspokojil s dokladmi predloţenými zamestnávateľom. Okrem toho ţalobca zdôraznil, ţe zápisnica o podaní vysvetlenia bola podpísaná v deň, keď bol ţalobca hospitalizovaný, bol pod silnými liekmi a po ťaţkej operácii. Záverom ţalobca v súvislosti s poukazovaním ţalovaného na rozhodnutie NS SR 9Sţso/14/2011 uviedol, ţe úlohou súdu v tomto konaní nebolo riešiť otázku, či je úraz pracovný alebo nie, ale otázkou bolo vyhodnotenie miery zavinenia.
- Ţalovaný správny orgán vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu zo dňa 28.12.2015 zhrnul doterajší priebeh konania pred správnym orgánom ako aj pred krajským súdom, pričom i naďalej zotrval na svojom právnom názore. Citoval ust. §§ 184 ods. 5, 186 ods. 4 a ust. § 194 ods. 3 zákona o sociálnom poistení ako i ust. §§ 195 ods. 1 a 196 ods. 1 písm. a/ zákonníka práce, pričom zdôraznil, ţe zo ţiadneho ustanovenia zákona nevyplýva Sociálnej poisťovni, moţnosť preskúmavať a rozhodovať o miere zavinenia ţalobcu na vzniku pracovného úrazu, ak sa zamestnávateľ zbavil svojej zodpovednosti, resp. akýmkoľvek spôsobom spochybňoval mieru zavinenia medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Na to sú vecne príslušné súdy v rámci všeobecnej sústavy súdov. Uviedol, ţe pokiaľ nevznikne medzi zamestnávateľom a zamestnancom spor o mieru zavinenia a Sociálna poisťovňa má skutkové a právne dôvody pre jej vlastný zásah do zamestnávateľom stanovenej miery zavinenia, urobí tak za účelom dodrţania zásady materiálnej pravdy prostredníctvom zákonom povoleného úsudku. Rozsudky najvyššieho súdu 9Sţso/14/2011 a 9Sţso/44/2011, na ktoré vo svojom vyjadrení poukázal, sa podľa jeho názoru môţu per analogiam iuris pouţiť aj pri posudzovaní miery zavinenia ţalobcu na vznik 6 7Sžso/5/2016 pracovného úrazu. Námietku ohľadne podpisovania zápisnice o vysvetlení v čase ţalobcovej hospitalizácie vyhodnotil ţalovaný ako právne irelevantnú. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu potvrdil.
- Podľa ust. § 492 ods. 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok účinný od 01.07.2016 odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2, § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania ţalobcu (ust. § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p. a ust. § 492 ods. 2 S.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 250ja ods. 2 O.s.p., § 492 ods. 2 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (ust. § 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p. a ust. § 492 ods. 2 S.s.p.) a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca proti ţalovanému správnemu orgánu domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia č. 35689-2/2015-BA zo dňa 28.05.2015, ţiadajúc jeho zrušenie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Levice č. 11544-19/2015-LV a vrátenie veci ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu, v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, ako aj konania im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného. 7 7Sžso/5/2016 Predmetom preskúmavacieho konania súdu v danej veci bolo rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu č. 35689-2/2015-BA zo dňa
- mája 2015, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Levice č. 11544- 19/2015-LV zo dňa
- marca 2015, ktorým zastavila konanie o nároku na náhradu za sťaţenie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa
- júla
- Najvyšší súd Slovenskej republiky upriamuje pozornosť na to, ţe súd v procese súdneho prieskumu nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v opravnom prostriedku, ktorými navrhovateľ namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, ţe nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd mal preukázané, ţe v danej veci súd prvého stupňa v procese súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia ţalovaného náleţite postupoval v zmysle procesných 8 7Sžso/5/2016 pravidiel zákonodarcom nastolených v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku citovaných vyššie. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, na ktoré poukázal uţ súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich neopakuje a súčasne na ne poukazuje. Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu povaţuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom v zásade za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa uvádza. Odvolací súd povaţuje rozhodnutie krajského súdu, ktorým zamietol ţalobu ţalobcu, v zásade za správne. Súd prvého stupňa v procese súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia ţalovaného správne sa zameral na otázku, či je moţné opätovne sa zaoberať uplatneným nárokom na náhradu škody z pracovného úrazu, v danom prípade titulom sťaţenia spoločenského uplatnenia, ak uţ Sociálna poisťovňa právoplatne rozhodla tak, ţe nepriznala nárok, vychádzajúc zo skutočností, ţe zamestnávateľ sa zbavil zodpovednosti za škodu vzniknutú poškodenému v celom rozsahu. V tejto súvislosti odvolací súd pre danú vec povaţuje za dôleţité zdôrazniť, ţe Sociálna poisťovňa, pobočka Levice, na základe ţiadosti ţalobcu o priznanie nároku na náhradu za sťaţenie spoločenského uplatnenia z pracovného úrazu zo dňa 22.07.2003, vydala dňa 02.12.2004 rozhodnutie č. 300- 1251-1104045634/2004, ktorým ţalobcovi nepriznala nárok na náhradu za sťaţenie spoločenského uplatnenia z dôvodu, ţe zamestnávateľ sa celkom zbavil zodpovednosti za poškodenie zdravia v dôsledku dotknutého pracovného úrazu, keďţe škoda bola spôsobená výlučne zavinením poškodeného, ktorý porušil ust. § 14 ods. 1 písm. a/ zák. č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Ţalovaná na základe podaného odvolania 9 7Sžso/5/2016 rozhodnutím č. 22-542/2005 zo dňa 11.03.2005 prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.04.
- Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplynulo, ţe ak ţalobca predloţí doklad, podľa ktorého zamestnávateľ zmenil mieru zavinenia ţalobcu na vzniku pracovného úrazu zo dňa 22.07.2003, alebo rozhodnutie súdu, v ktorom bude zmenená miera zavinenia ţalobcu, Sociálna poisťovňa , pobočka Levice opätovne posúdi nárok ţalobcu na náhradu za sťaţenie spoločenského uplatnenia v závislosti od miery zavinenia ţalobcu. Z obsahu spisu je zrejmé, ţe ţalobca v tom čase neinicioval konanie na preskúmanie zákonnosti uvedeného rozhodnutia. Tým, ţe rozhodnutie ţalovanej zo dňa 11.03.2005 nadobudlo právoplatnosť, sa s konečnou platnosťou vyriešil základ predmetu konania, ktorým bola ţiadosť ţalobcu o priznanie nároku na náhradu za sťaţenie spoločenského uplatnenia tak, ţe mu tento nárok neprináleţí z dôvodu, ţe zamestnávateľ sa celkom zbavil zodpovednosti za poškodenie zdravia v dôsledku dotknutého pracovného úrazu, keďţe škoda bola spôsobená výlučne zavinením poškodeného – ţalobcom. Toto rozhodnutie sa stalo právne záväzné pre účastníkov konania. Napriek tomu, ţe vyššie uvedené právoplatné rozhodnutie nie je predmetom tohto konania povaţuje odvolací súd za potrebné vo všeobecnosti uviesť, ţe otázka miery zavinenia na pracovnom úraze bola v danom konaní správnym orgánom v rámci riadneho zistenia skutkového stavu záväzne vyriešená. Preto pokiaľ podal ţalobca novú ţiadosť pre priznanie nároku na náhradu za sťaţenie spoločenského uplatnenia musel postupovať v intenciách odôvodnenia uvedeného rozhodnutia o nepriznaní nároku a preukázať sociálnej poisťovni zmenu miery zavinenia na pracovnom úraze. Napokon aj sociálna poisťovňa výzvou zo dňa 11.02.2015 vyzvala ţalobcu na odstránenie nedostatkov podania a poţadovala predloţenie dokladu preukazujúceho zmenu miery zavinenia poškodeného na vzniku pracovného úrazu zo dňa 22.07.2003 s tým, ţe posúdenie miery zavinenia poškodeného na pracovnom úraze nie je predbeţnou otázkou, ktorú Sociálna poisťovňa rieši. Keďţe však ţalobca poţadovaný doklad nepredloţil Sociálna poisťovňa, pobočka Levice konanie vo veci ţiadosti o priznanie náhrady za sťaţenie spoločenského uplatnenia ţalobcu podľa ust. § 194 ods. 3 zákona o sociálnom poistení zastavila. Takýto postup povaţuje odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa za súladný so zákonom. Odvolací súd odvolaciu námietku ţalobcu vo vzťahu k predbeţnej otázke vychádzajúc z uvedeného vyššie vyhodnotil za právne neopodstatnenú. Zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu vyplýva, ţe v preskúmavanej veci sa sociálna poisťovňa ţalobcovou ţiadosťou o priznanie nároku na náhradu za sťaţenie spoločenského 10 7Sžso/5/2016 uplatnenia z pracovného úrazu zo dňa 22.07.2003 uţ zaoberala (právoplatným rozhodnutím zo dňa 11.03.2005, č. 22-542/2005), preto nemohla opätovne v rámci predbeţnej otázky posudzovať mieru zavinenia na pracovnom úraze na základe novo podanej ţiadosti ţalobcu zo dňa 16.09.
- Okrem toho však odvolací súd dáva do pozornosti, ţe pokiaľ ţalobca v čase konania o jeho ţiadosti zo dňa 04.10.2004 nebol spokojný s mierou zavinenia určenou jeho zamestnávateľom, mal právo podať určovaciu ţalobu o zmenu miery zavinenia na vzniku pracovného úrazu a rozhodnutie všeobecného súdu by bolo pre sociálnu poisťovňu v ďalšom konaní záväzné, pričom z administratívneho spisu je zrejmé, ţe ţalobca svoje právo na súde neuplatnil. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa v rozsahu odvolacích dôvodov uvedených v odvolaní ţalobcu dospel k záveru, ţe ţalovaná v oboch stupňoch v preskúmavanej veci postupovala náleţite v intenciách citovaných právnych noriem, a preto je potrebné jej rozhodnutia povaţovať za skutkovo a právne správne, z ktorých dôvodov súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ ţalobu zamietol podľa § 250j ods.1 O.s.p. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 a s § 246c ods. 1 O.s.p. a s § 492 ods. 2 S.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 250k ods. 1 a s § 246 ods. 1 O.s.p. a s § 492 ods. 2 S.s.p. tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal. Neúspešnému ţalobcovi náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a ţalovanému správnemu orgánu nevznikol zákonný nárok na ich náhradu. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, dňa
- februára 2017 JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Viera Vraníková